V minulosti bol chlieb veľmi vzácny a gazdinky ho piekli do zásoby na celý týždeň. Starostlivo ho uchovávali, aby im vydržal čo najdlhšie. Vedeli, ako na to, a chlieb neuskladňovali tak, ako to robí dnes väčšina ľudí. Dnes sa často plytvá tým, čo bolo kedysi pokladom. Ročne nás to pritom môže vyjsť pekne draho. Stačí však chlieb a pečivo správne uskladniť, aby si zachovalo svoju čerstvosť čo najdlhšie.
Prečo je správne skladovanie dôležité?
Základné pravidlo skladovania znie, že sa ku chlebu či pečivu nesmie dostať vzduch. Vzduch totiž chlieb vysušuje a spúšťa proces kazenia. Najmä ak sú v miestnosti vyššie teploty, môže sa na povrchu veľmi skoro objaviť pleseň. Preto je dôležité všetky pekárenské výrobky dobre uzavrieť a potom riešiť ďalšie triky.
Ako dlho vydrží kváskový chlieb?
Chlieb vydrží o čosi dlhšie ako ostatné druhy pečiva. Hrubšia kôrka zabezpečí, že chlebík drží lepšie vlhkosť vo svojej striedke. Za ideálnych podmienok to dokonca môže byť až 7 dní. Najlepšie je chlieb jesť 2-3 deň po upečení, kedy je ukončený proces fermentácie a rozloženia vlhkosti. Skladujte ho v chlade, na vzdušnej podložke vo vzdušnom obale, alebo bez obalu, i po týždni je dobrý.
Čomu sa vyhnúť pri skladovaní chleba?
- Igelitové vrecká: Príliš vysoká vlhkosť spôsobuje rýchle zmäknutie kôrky, čo vedie ku gumovej štruktúre. V igelitových vreckách pečivo často po 3 dňoch vďaka vlhku splesnivie.
- Papierové vrecká: Chlieb v papieri si síce zachová chrumkavosť, ale rýchlo stvrdne.
- Chladnička: Pečivo v chladničke rýchlo vyschne, stráca svoju elastickosť a drobí sa. V igelite navyše rýchlo splesnivie. Čerstvý chlieb do chladničky nepatrí.
Ako teda správne skladovať chlieb?
Ľanové alebo bavlnené utierky
Pred rokmi balili chlieb do plátna. Tento spôsob uskladnenia má čosi do seba. Dobrou voľbou je zabaliť pečivo do ľanového plátna, utierky alebo látkového vrecka. Vložiť zabalené do chlebníka alebo do špajze na tmavé chladné miesto. Presne takto skladovali pečivo naši predkovia. Ľanová, prípadne bavlnená alebo konopná utierka umožní chlebíku dýchať, nevytvára príliš suché ani vlhké prostredie. Chlieb nestačí prikryť, je potrebné do utierky ho zabaliť, preto sú vhodné aj vrecúška, na ktorých konci je sťahovacia šnúrka. Tvorba plesne je v tomto prípade eliminovaná na minimum.
TIP: Záleží na druhu tkaniny a rovnako aj na pracom prostriedku, v ktorom bude praná. Používajte neparfumované pracie prostriedky, utierky perte bez aviváže.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pečením lasagní
Voskové obaly a vrecká
Látka napustená včelím voskom (zvyčajne v kombinácii s rastlinnými olejmi) patrí k certifikovaným obalom na styk s potravinami. Najmä v posledných rokoch sa ukázala ako jedno z vhodných riešení na uskladnenie chleba. K dispozícii sú voskové utierky, ale aj vrecúška. Aktuálnym hitom sú voskované vrecká. Vďaka tomuto náteru na textílii sa ku pečivu alebo chlebu vôbec nedostane vzduch. To predlžuje aj ich trvanlivosť.
Chlebník
Chlebníky sa vyrábajú z rôznych materiálov (drevo, kov, plast, keramika), no pri skladovaní chleba nejde ani tak o materiál ako skôr o ich udržiavanie v čistote. Zabezpečenie dobrej cirkulácie vzduchu je v súvislosti so zachovaním jeho kvality smerodajné. Keď používate chlebník, tak ho nikdy nedávajte do blízkosti sporáka. Musíte ho však odložiť ďaleko od spotrebičov, z ktorých sála teplo.
Mrazenie
Ak ste nakúpili viac pečiva a s istotou viete, že ho tak skoro nespotrebujete, jednoducho ho zamrazte. Platí pritom, že čím je pečivo pri zamrazovaní čerstvejšie, tým bude po rozmrazení chutnejšie. Na dlhšiu dobu sa zmrazuje, najlepšie krájaný. Rozmrazíte si ho len toľko, koľko potrebujete. Zmrazením nestratí vôňu, chuť, ani ostatné vlastnosti.
Ako správne zamraziť a rozmraziť chlieb?
V tomto prípade je nutné použiť igelitové vrecká alebo plastovú nádobu. Správne zamrazené pečivo vydrží v mrazničke maximálne pol roka. Je užitočné si tak napísať na vrecko dátum jeho zamrazenia. Až ho vyberiete z mrazničky, zbavte ho igelitového obalu a zabaľte do bavlnenej utierky. Nechajte voľne rozraziť. Následne ho vložte na pár minút do rúry vyhriatej na 130°C.
Ďalšie užitočné rady
- Nikdy nenechávajte chlieb dlho na priamom slnku a najmä ak je ešte v nejakom obale.
- Pri domácom chlebe dbajte na úplné vychladnutie po upečení.
- Ak sa rozhodnete cesto upiecť, vyberte ho z mrazáku a vložte do utierkou vystlanej ošatky.
- Najlepšie je chlieb jesť 2-3 deň po upečení, kedy je ukončený proces fermentácie a rozloženia vlhkosti. Skladujte ho v chlade, na vzdušnej podložke vo vzdušnom obale, alebo bez obalu, i po týždni je dobrý.
- Na dlhšiu dobu sa zmrazuje, najlepšie krájaný. Rozmrazíte si ho len toľko, koľko potrebujete. Zmrazením nestratí vôňu, chuť, ani ostatné vlastnosti.
- Chlieb je potrebné veľmi dôkladne požuť a presliniť, nejesť veľa naraz a zvykať si postupne.
Kváskový chlieb a jeho výhody
Kvásková hmota je masa živých kultúr, ktorá má množstvo vysoko kvalitných živín, potrebných pre rast a vývoj ľudského organizmu. Tradičný proces kvasenia cesta pomocou kvásku praktizovali naše staré matere ešte niekedy v polovici 20. storočia. História „kváskovania“ má však už viac ako 5000 rokov.
Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca hranolkami
Všetky ingrediencie pochádzajú z prirodzeného prostredia, bez chémie a proces tvorby kvásku trvá pomerne dlho. Počas kvasenia cesta vznikajú procesy, ktoré zasahujú až do štruktúry sacharidov, vlákniny a bielkovín v múke. Napríklad kyselina mliečna chráni baktérie mliečneho kvasenia pred tepelným šokom pri pečení a pozitívne vplýva na črevnú mikroflóru.
Počas kvasenia cesta pomocou kvásku sa začínajú procesy, ktoré by sa kvasnicami, či inými kypridlami nenaštartovali. Ťažšie stráviteľné živiny, ako bielkoviny, vláknina a čiastočne aj tuky sa dostávajú do nášho zažívania už čiastočne natrávené a sú preto oveľa ľahšie stráviteľné. Okrem toho kyselina mliečna funguje ako prirodzený konzervant a chlieb bude rovnako dobrý aj po niekoľkých dňoch. Kvások rozloží bielkoviny a škroby v múke, vďaka čomu je chlieb chutnejší a zdravší.
- Nutrične vyváženejšie.
- Zdravý chrup.
- Chutí a vonia úžasne, vydrží dlhšie! Kto raz ochutná kváskový chlieb iný už nebude chcieť.
- Pomáha zlepšovať obranyschopnosť organizmu. Zlepšuje stavy pri akné, ekzémoch či alergiách.
Ako na prípravu kvásku a čo je dôležité vedieť
Možno si hovoríte, že kváskovanie je hotová veda. A veru nie ste ďaleko od pravdy. No hoci sa procesy na prvý pohľad môžu zdať zložité, v skutočnosti stačí kvásku venovať patričnú pozornosť a vnímať jeho potreby. Tak ako bolo mnohokrát spomenuté, ide o živý organizmus, ktorému je nutné dopriať potrebné živiny a dostatok času. Vo výsledku vám vložené úsilie prinesie želaný produkt v dokonalej kvalite - vlastnoručne vyrobený kváskový chlebík.
Niektoré prvotné informácie, ktoré vznikli v začiatkoch znovuobjavenia čara kváskovania a ktoré priekopníci kváskovania u nás, ale i v zahraničí zastávali, sú v súčasnosti zastarané a aj v tejto oblasti sa už znalosti značne posunuli dopredu. Pôvodné informácie boli založené na tom, že je jedno, koľko kvásku máte, stačí z nakypreného kvásku odobrať lyžicu, ktorú použijete na pečenie, a pridať mu lyžicu múky a primerané množstvo vody. Ak si to rozoberieme, tak takto kŕmený kvások musel zákonite slabnúť a časom celkom prestať pracovať. Prečo? Je to veľmi jednoduché. Kvások je živý organizmus obsahujúci kvasinky a baktérie, ktoré na to, aby pracovali správne, potrebujú živiny. Tie mu pridávame formou múky a vody.
Dôležité: Čím viac živín kvásku pridáme, tým dlhšie vydrží tieto živiny spotrebovávať - teda tým dlhšie vydrží, kým sa dostane na vrchol a všetky živiny spotrebuje. Keď nakŕmime kvások len jednou lyžicou múky a trochou vody a ešte k tomu necháme kvások narásť na dvojnásobok a potom ho odložíme do chladničky do ďalšieho pečenia, tento kvások už v momente, keď sme ho dali do chladničky, vlastne spotreboval všetky živiny a v chladničke nám začne klesať a chradnúť.
Prečítajte si tiež: Faktory ovplyvňujúce prežitie bez jedla
Správne je, že kvások nakŕmime pred pečením. Časť, ktorú potrebujeme na pečenie, necháme nakysnúť na dvojnásobok a zvyšok odložíme do chladničky. Takto nakŕmený kvások by nám mal v chladničke vydržať pár dní do ďalšieho pečenia, mal by narásť na dvojnásobok a byť silný. Ak nám kvások do ďalšieho pečenia v chladničke nenarástol na dvojnásobok, je potrebné vybrať ho, nechať nakysnúť pri izbovej teplote a časť použiť na pečenie. Ak kvások začal v chladničke klesať, treba ho nakŕmiť alebo dať znovu do chladničky, pokiaľ sa v blízkom čase nechystáme piecť. Môžeme si však z neho aj odobrať a danú časť nechať narásť na pečenie, pričom zvyšok hneď po nakŕmení odložíme do chladničky.
TIP: Ak pečiete často, je dobré kŕmiť kvások pri izbovej teplote, ktorá mu prospieva viac ako chladnička. Treba však dávať pozor, aby neprekysol, a pravidelne ho kŕmiť 1- až 3-krát denne, čo závisí od okolitej teploty a od toho, ako rýchlo nám narastie na dvojnásobok a začne klesať. V tom momente je potrebné nakŕmiť ho. Kváskovanie ako každý proces má svoje pravidlá, ktoré je potrebné dodržiavať, ak chceme, aby bol výsledok uspokojivý.
TIP: Na kváskovanie je vhodná čo najsilnejšia pšeničná múka. Spomedzi mletých je na Slovensku najkvalitnejšia pšeničná múka chlebová T650 od Penamu určená priamo na kváskovanie. Túto múku môžete použiť na akékoľvek kysnuté pečivo, koláče i chlieb. Čo sa týka chleba, na to, aby sme mali čo najnadýchanejší bochník, potrebujeme silnú múku. To znamená múku, ktorá má vysoký obsah lepku a vhodnú ťažnosť a pružnosť. Prečo potrebujeme múku s vysokým obsahom lepku? Zjednodušene povedané, lepok je ťažná a pružná hmota, ktorá vzniká pri styku múky s vodou, pričom sa začínajú vytvárať lepkové väzby. Tieto lepkové väzby si môžete predstaviť ako pavučinu, ktorá zachytáva kvasné plyny. Predstavte si, ako sa v lepkových väzbách zachytávajú bublinky, ktoré stúpajú nahor pri kvasení a v prvej fáze pečenia. Čím je lepok silnejší, tým viac týchto bubliniek dokáže zachytiť, aby neunikli, a tým je chlieb nadýchanejší a s otvorenejšou striedkou.
Veľa začiatočníkov nerozlišuje, či miesia cesto na chlieb, pečivo alebo koláče. Najzložitejšia však je príprava kváskového chleba. Veľmi dôležité je predovšetkým to, ako je cesto spracovávané pred samotným miesením. Niektorí domáci pekári jednoducho dajú suroviny do miesiča a vymiesia cesto. Tieto postupy sa využívajú najmä pri spracovaní chleba, chlebových bagiet, ciabatty či chlebového pečiva, teda tam, kde chceme mať čo najviac otvorenú striedku - laicky povedané, „okaté“ pečivo a chlieb. Autolýza nám slúži na to, aby sa lepok rozvinul bez miesenia, teda časom. Tento spôsob je pre kváskové cesto vhodnejší ako dlhé miesenie. Fermentolýza slúži na to, aby sa fermentačné procesy naštartovali bez soli, ktorú pridávame až pri miesení. Na miesenie kváskového cesta je vhodné zabezpečiť si výkonný miesič. Ak ho nemáte, je veľmi dobré dodržiavať predchádzajúce dva kroky. Ale nielen vtedy.
Vedeli ste, že? Pri miesení cesta je veľmi dôležité, aby vymiesené cesto bolo dostatočne elastické. Často sa stane, že pekár cesto nevymiesi dobre alebo nevie, ako má dostatočne vymiesené cesto vyzerať. Dobre vymiesené cesto by sa malo odliepať od spodku nádoby a malo by byť také elastické, že keď ho chytíte do dvoch rúk a natiahnete, vznikne vám blana, ktorá sa netrhá (tzv. okienkový test). Miesenie tukového cesta však má tiež svoje pravidlá. Sypké a tekuté suroviny sa miesia spolu a zhruba v 2/3 miesenia sa pridá tuk a cesto sa domiesi. Tuk treba pridávať neskôr preto, lebo spomaľuje rozvoj lepku.
Pri spracovaní cesta na chlieb sú kroky, ktoré neradno vynechávať. Laminácia je postup, pri ktorom sa spevňuje lepok a ktorý sa robí po vymiesení cesta. Prekladanie je postup, po ktorom sa cesto stáva pevným, nelepivým a je pripravené na ďalšie spracovanie. Opakujeme 2- až 3-krát z jednej strany, otočíme o 180 stupňov a zopakujeme z druhej strany. Tento postup následne zopakujeme, keď sa nám cesto znovu v nádobe „rozleje“ (zhruba každých 30 až 45 minút). Prekladanie trvá pri letných horúčavách približne 1,5 až 2 hodiny a v zimných mesiacoch do 4 až 5 hodín.
Veľa začiatočníkov, ale i skúsenejších pekárov často robí základnú chybu - snažia sa uponáhľať niektorú fázu, keďže kváskovanie je naozaj zdĺhavejšie, než sme zvyknutí pri bežnom pečení. Kvások však potrebuje svoj čas, aby nám dokázal spracovať a nakypriť cesto. Predsa len ide o živý organizmus, ktorý má svoje potreby a pravidlá riadiace celý proces. Na to, aby sme upiekli nadýchané pečivo alebo chlieb, potrebujeme dopriať kvásku dostatočný čas a je potrebné naučiť sa vizuálne rozoznať, kedy je vytvarované cesto pripravené na pečenie. Nedostatočne nakysnuté cesto má za následok tuhé pečivo alebo chlieb s hutnou striedkou. Ďalšou chybou je, naopak, príliš dlhé kvasenie, pri ktorom sa nám začínajú rozpadať lepkové väzby a kvasné plyny začínajú byť pre kvasinky toxické.
Závisí nielen od spôsobu udržiavania kvásku, ako spomíname vyššie, ale aj od ďalších faktorov, akým je napríklad múka použitá na kŕmenie. Ak chceme mať silný kvások, treba používať múku, ktorá mu poskytne dostatočné množstvo živín. Vhodnou múkou na kŕmenie kvásku je napríklad múka na kváskovanie chlebová T650 od Penamu. Veľmi dôležité je aj to, aby sme nepoužívali zbytočne veľa kvásku kvôli rýchlejšiemu kvaseniu. V kváskovaní nám ide najmä o benefity, ktoré môže priniesť - napríklad to, že robí múku ľahšie stráviteľnou. Tu platí, že čím dlhší čas mu na to poskytneme, tým je to v tomto smere prospešnejšie. Druhá vec je, že ak použijeme príliš veľa kvásku, najmä začiatočníkom hrozí, že neustriehnu kysnutie a cesto v niektorej fáze alebo pri práci s ním prekysne. Platí teda staré známe všetko s mierou. Ideálnym množstvom kvásku do cesta na chlieb je 10 až 15 % z množstva múky a do tukového cesta 15 až 20 %.
Treba mať na zreteli, že od teploty v miestnosti sa odvíja aj čas kvasenia. Čím je teplejšie, tým rýchlejšie cesto kvasí. Pozor na niektoré suroviny, ktoré spomaľujú kvasenie. Tieto suroviny sa pridávajú do cesta v stanovenom množstve. Do niektorých druhov ciest sa pridávajú všetky a do niektorých len niektoré podľa danej receptúry. Treba si uvedomiť aj to, že ak napríklad pridávame žĺtky, mlieko a iné suroviny, aj v nich sú obsiahnuté tuky, prípadne v mede je obsiahnutý cukor.
Najmä v prípade začiatočníkov sa stáva, že práve finálne tvarovanie je príčinou, prečo im pekárenský výrobok prekysne. Treba si uvedomiť, že teplota rúk, miestnosti, pracovnej plochy, ale aj príliš dlhé tvarovanie spôsobujú, že cesto kysne „pod rukami“, čo si často neuvedomujeme.
Domáci pekári sa často prísne držia receptov. Ale pozor, každá rúra pečie inak a každý používa iné plechy alebo nádoby na pečenie, ktoré vo veľkej miere ovplyvňujú dĺžku pečenia.