Slovensko, krajina s bohatou poľnohospodárskou tradíciou, ponúka ideálne podmienky pre pestovanie rozmanitého ovocia a zeleniny. Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam a úrodnej pôde si môžeme vychutnávať čerstvé a chutné plodiny priamo z našich záhrad a sadov. Pestovanie vlastnej zeleniny je vzrušujúca a veľmi praktická činnosť. Aj menej skúsení záhradkári vedia, že niektoré druhy zeleniny sa pestujú ľahšie, sú odolnejšie voči chorobám a škodcom a zvládajú aj občasné zabudnutie na zálievku. Na druhej strane, iné druhy si vyžadujú poctivú starostlivosť, sledovanie výskytu škodcov a dodatočnú výživu.
Zelenina na Slovensku
Pestovanie Zeleniny: Trendy a Štatistiky
V roku 2017 bola na Slovensku zelenina pestovaná na väčšej ploche ako ovocie. V roku 2022 bola zelenina vysiata, resp. vysadená na výmere 8 120 hektárov, zberová plocha zeleniny na ornej pôde v roku 2022 predstavovala 8 082 hektárov. Počet pestovateľov zeleniny sa medziročne zvýšil o 31 subjektov na 334 pestovateľov, najvyšší podiel z nich, 47 percent, hospodáril na výmerách od 1 do 10 hektárov, t. j. 6,7 percenta z celkovej osevnej plochy zeleniny. Pestovatelia zeleniny nad 100 hektárov výmery osiatej zeleninou predstavujú chrbtovú kosť zeleninárstva, keďže pestujú zeleninu na viac ako 61 percentách z celkovej výmery zeleniny. Vďaka technickému a technologickému vybaveniu dokážu väčší pestovatelia pružne reagovať na dopyt na trhu a dokážu byť rovnocennými partnermi na rokovania s obchodnými reťazcami.
V porovnaní s rokom 2021 sa výmera zberovej plochy pestovateľov zeleniny na ornej pôde zvýšila o 3,6 percenta, t. j. o 281 hektárov. Na celkovej výmere bola dosiahnutá produkcia 133 547 ton zeleniny, t. j. medziročný pokles o 9,6 percenta. Rozloha zakrytých plôch pre pestovanie zeleniny predstavovala 73,7 hektárov a urodilo sa na nej 18 950 ton zeleniny, čo bolo o 5 014 ton (- 20,9 percenta) menej ako rok predtým.
Druhy Zeleniny Pestované na Slovensku
Zeleninu delíme aj podľa toho, koľko živín potrebujú, čiže rastliny s nízkou, strednou a vysokou spotrebou. Z botanického hľadiska možno zeleninu rozdeliť podľa príbuznosti k iným rastlinám. Niektoré druhy, ako tekvice alebo kukurica, sa pritom z botanického hľadiska vôbec nepovažujú za zeleninu. Medzi najčastejšie pestované druhy patria:
- Hlúbová zelenina: Hlávkový kel, ružičkový kel, červená kapusta, kaleráb, biela kapusta, pak choi, kel kučeravý, kel palmový a karfiol. Kapusta potrebuje v záhone dostatok miesta a naozaj dlhú dobu, kým bude možné pozbierať úrodu. Červená kapusta uprednostňuje mierne vápenaté pôdy.
- Listové šaláty: Hlávkový šalát, rímsky šalát, rukola, špenát, mangold, čakanka štrbáková, červená čakanka, biela čakanka, čakanka hlávková a ázijské šaláty. Listové šaláty ako hlávkový šalát, mangold alebo špenát rastú pomerne rýchlo. Väčšina listových šalátov sa môže zasiať v období od konca marca a začiatkom apríla.
- Plodová zelenina: Tekvica, uhorky, cuketa, paradajky, paprika a baklažány. Plodová zelenina ako tekvica, uhorky a cuketa potrebuje veľa slnka a tepla. Aj paprike a baklažánom sa darí lepšie v skleníku.
- Kvetová zelenina: Brokolica, karfiol, romanesco a artičoka. Na konzumáciu sú však vhodné aj kvety cukety. Zber prebieha pred úplným rozvinutím súkvetí.
- Hľuzová zelenina: Zemiaky, mrkva, paštrnák, zeler buľvový a reďkovka. Vyskúšajte niekedy červené alebo fialové zemiaky. Topinambur so svojou klíčiacou hľuzou je tiež považovaný za hľuzovú zeleninu, zeler buľvový je ideálny na výdatné husté polievky.
- Cibuľová zelenina: Cesnak, cibuľa, šalotka, jarná cibuľka a medvedí cesnak. Cibuľa a cesnak nepotrebujú po vysadení a zakorenení takmer žiadnu starostlivosť. Fenikel vytvára hľuzovitú cibuľku, preto tiež patrí k cibuľovej zelenine.
- Zelenina so semenami: Hrach, fazuľa a šošovica. Zatiaľ čo väčšina strukovín vyžaduje tepelnú úpravu, hrášok môžete zjesť aj surový.
- Klíčková zelenina: Špargľa, bambusové klíčky, palmové srdce a ružičkový kel.
Nenáročná Zelenina pre Začiatočníkov
Kto by netúžil po záhrade plnej zeleniny, ktorá rastie takmer sama a nevyžaduje si takmer žiadnu starostlivosť? Ak sa nechcete vyčerpať každodennou starostlivosťou o záhradu, určite pestujte listový šalát alebo šalátové zmesi. Nepotrebujú nič viac ako slnko a pravidelnú zálievku. Absolútnou kráľovnou nenáročného pestovania je reďkovka. Jednoducho zasypte semienka v dlhom páse vedľa seba. Občasná zálievka a slnečné stanovisko vám za pár týždňov prinesú chrumkavé reďkovky. Okrem toho, že hrach rastie prakticky sám, šetrí aj miesto - darí sa mu totiž lepšie pri vertikálnej opore, po ktorej sa môže šplhať. Zelené fazuľky sú tiež veľmi vďačnou popínanou zeleninou, ktorá vás prekvapí rýchlym rastom a zvyčajne aj bohatou úrodou. Z jesenných druhov zeleniny je najľahšie pestovateľná rukola, horčica a repa.
Prečítajte si tiež: Ako sa dováža ovocie
Pravou zeleninou pre začiatočníkov je reďkev. Ak chcete pestovať šalát, saďte ho od marca do stredu leta priamo vonku v záhrade, ale možné je aj pestovanie vnútri. Cuketa rastie lepšie, keď ju od marca doma predkultivujete a po zamrznutých svätých v máji vysadíte do teplej pôdy na slnečné alebo polotienisté miesto v záhrade alebo na balkóne. Fazuľu kríčkovú sadíte od mája do júla do hĺbky asi 2 až 3 cm. Pre začiatočníkov sú vhodné aj mangold, cibuľa, cesnak, zemiaky, špenát, hrach a rajčiaky.
Rýchlo Rastúca Zelenina
Nie u všetkých druhov zeleniny je potrebné čakať na želaný výsledok celú jar a leto. Medzi najrýchlejšie plodiace druhy patria:
- Reďkovky: Väčšina odrôd je pripravená na zber už do 30 dní.
- Špenát: Stačí zásaditá pôda a aspoň trocha slnečného svitu.
- Rukola: Na pôdu i vlahu nenáročná jednoročná rastlina, ktorá veľmi rýchlo klíči.
- Šalát: Je nenáročný na pestovanie a dá sa z neho vykúzliť nespočetne pokrmov.
- Kríčkové fazule: Nemajú tuhé vlákna, takže ich pred konzumáciou nemusíte nijako zdĺhavo upravovať.
- Hrášok: Má krátku vegetačnú dobu a zbierať ho môžete už po približne 9 - 12 týždňoch.
- Jarná cibuľka: V období od februára do mája rastie najrýchlejšie a tiež jej vňať je najšťavnatejšia.
- Baby karotka: Drobnú mrkvu môžete zbierať už po 30 dňoch.
- Uhorky nakladačky: Vysievať môžete od druhej polovice apríla až do začiatku mája.
- Cukety: U skorých odrôd je vegetačná doba okolo 40 dní, u neskorých odrôd približne 70 dní.
Pestovanie Zeleniny v Kvetináčoch
Dnes už v záhradníctve kúpite naozaj všetko na to, aby ste si čerstvú zeleninu dopestovali priamo na balkóne či terase. Kučeravý šalát si ľahko dopestujete aj na okne v kvetináči. Podobne ako paradajkám sa v kvetináčoch na slnečných balkónoch a terasách bude dariť aj paprikám. Sú nenáročné na pestovanie. Aj špenát sa radí medzi nenáročné rastlinky. Mladé lístky použite na pesto alebo šalát.
Ovocie na Slovensku
Ovocinárstvo na Slovensku
Kvalitné ovocie zo slovenských sadov sa v mori dovážaných potravín nestratí. Naši pestovatelia vedia vypestovať zdravé produkty, či už ide o jablká, marhule alebo orechy. Ovocinárstvo je súčasťou slovenského poľnohospodárstva so všetkým, čo k tomu patrí. Má silné aj slabé stránky, pretože špeciálne plodiny sú náročné na ľudskú prácu. Ovocinárstvo zamestnáva v priemere 1 pracovníka na 1 ha produkčnej plochy, vrátane následného spracovania a predaja. Slovenskí ovocinári vypestujú za rok okolo 55 000 ton ovocia vo veľmi dobrej kvalite. Sú to približne tri štvrtiny z celkovej produkcie ovocia na Slovensku (cca 25 % vypestujeme v našich domácich záhradkách). Z roka na roka sa na Slovensku zväčšuje počet sadov so špičkovým technologickým vybavením a ochranou pred nestálym počasím.
Základný cieľ slovenského ovocinárstva je mať okolo 5 000 ha produkčných sadov a v nich dopestovať cca 200 tisíc ton kvalitného ovocia. Vzhľadom na klimatické zmeny ovocinári za posledné roky najviac investovali do nákupu kvalitnej protimrazovej ochrany. Založenie 1 ha ovocného sadu s plnohodnotným technickým vybavením stojí nemalé finančné prostriedky. Zvoliť preto treba také ovocné druhy a odrody, ktoré zákazník kupuje a ovocné sady zakladať iba v dobrých lokalitách. Je nevyhnutné zamerať sa na opornú konštrukciu v sade, ktorá udrží nielen stromčeky pred náporom vetra, ale aj zavlažovací systém, ochranné siete proti krúpam, či ochranné fólie proti nadmerným zrážkam, aby plody nepraskali. Optimálna výmera sadu je 7 až 10 ha. Námaha počas obdobia kvitnutia, rastu a dozrievania plodov sa ovocinárov oplatí. Stromy a kríky dajú dobrú úrodu v podobe chutného ovocia plného vitamínov. Ovocinári každý rok pozývajú spotrebiteľov aj na čoraz viac populárnejšie samozbery.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Drobné Ovocie
Medzi obľúbené drobné ovocie patria: ríbezle, egreše, maliny, černice, čučoriedky, jahody, brusnice, a tak tiež čoraz viac populárny rakytník. Tak ako ako aj iné rastliny, aj drobné ovocie potrebuje dostatok slnečného žiarenia a vlahy. Pôda, ktorá vyhovuje väčšine je humózna s dostatkom živín s neutrálnou alebo mierne kyslastou pôdnou reakciou. Niektoré však uprednostňujú rašelinovú pôdu. Ovocie, ako sú maliny, ríbezle, čučoriedky, černice, arónie, moruše a zemolez je dobré začať sadiť v jeseni a to až do doby, kým nás nenavštívia prvé mrazy. Ale sú aj nejaké výnimky, ako sú napríklad jahody, ktoré sa sadia v auguste. Dbajte o to, aby ovocné sadenice, ktoré si zaobstaráte boli zdravé a vitálne. Ešte pred tým, než rastlinku zasadíte, musíte jej korene ponoriť na niekoľko hodín do vody. Vzdialenosť, ktorá by mala byť medzi jednotlivými sadenicami je 1, 5 až 2 metre od seba.
Ovocné Stromy
Ovocné stromy by sme si mali vyberať podľa našich klimatických podmienkach. A samozrejme sadenice ovocných stromov by mali byť zdravé, silné a s dobrou korunou. Vyberte pre svoj ovocný stromček miesto, kde je dostatok miesta a slnečného svitu. Správna pôda by nemala mať veľmi vysokú schopnosť vsiaknutia, pretože po dlhých a výdatných dažďoch môže stromček uhynúť. Pôdu obohaťte o kompost alebo hnojivo. Jama, do ktorej bude stromček umiestnený, by mala byť väčšia, ako koreňový bál stromčeka. Umiestnite stromček tak, aby mali korene dostatok miesta, a tak, aby stál rovno a nehýbal sa. Jamu zahrabte dostatok pôdy a pre ešte lepšiu stabilitu zem udupte. Následne strom a jeho blízke okolie polejte dostatkom vody. Prvé týždne je nutné, aby ste stromček polievali pravidelne než sa jeho korene udomácnia.
Tipy pre Úspešné Pestovanie
- Plánovanie: Tak, ako pri iných činnostiach aj pri pestovaní si musíte všetko starostlivo naplánovať. Choďte do svojej záhrady, na konkrétne miesto, kde by ste chceli, aby zelenina bola. Na toto miesto by malo byť priame slnečné svetlo, a to aspoň po dobe 6 až 8 hodín denne. Rozhodnite sa, ktoré druhy zeleniny by ste chceli pestovať a nie je to len kvôli tomu, aby ste v záhradkárskom obchode nezabudli na to, aké semienka ste mali v pláne si kúpiť.
- Predpestovanie: Ak už viete, že sa budete pestovaniu venovať aj naďalej, bolo by pre vás najlepšie, obstarať si skleník. Dbajte o to, aby ste nezabúdali zeleninu pravidelne polievať a sem tam jej pomôcť tým, že okolo nich prekopete pôdu a odstránite nežiadúcu burinu. Miestnosť v ktorej sa zasadené rastlinky nachádzajú by mala mať 20 - 25 °C. Vhodné miesta na ich umiestnenie sú parapety okien, ale veľmi dobré sú aj pareniská. Vďaka teplote, ktorú vytvárajú je to ideálne prostredie pre vývoj rastliniek.
- Striedanie plodín: Pravidelným striedaním plodín môžete zabrániť pôde chudobnej na živiny. Keď chcete obmieňať plodiny, v prvom roku pestujte rastliny s vysokou spotrebou živín, ako tekvicu, zemiaky, uhorky alebo brokolicu. V ďalšom roku po nich zasejte rastliny so strednou spotrebou živín, ako je fenikel, mrkva, paštrnák alebo cibuľa. V treťom roku na ich mieste pestujte rastliny s nízkou spotrebou živín, napríklad šalát, reďkovku a špenát.
- Mulčovanie: Mulčovanie je dobré kvôli tomu, že pomáha udržovať pôde stálu vlhkosť a zároveň zabraňuje rastu buriny. Je to proces, pri ktorom okolo stromčeka nasypete vrstvu prírodného materiálu. Môžu to byť: suché listy, kôra, slama, ale aj hnoj. Nie, lenže je mulčovanie praktické a uľahčí vám čas a prácu, ale vyzerá to aj veľmi pekne.
Prečítajte si tiež: Alternatívy k sieťke na ovocie pre deti