Stravovanie a kvalita stravy v materských školách je aktuálnou a dôležitou témou pre rodičov, ktorí zvažujú umiestnenie svojho dieťaťa do predškolského zariadenia. Správna výživa v tomto veku má zásadný vplyv na zdravý rast a vývoj dieťaťa. Škôlka predstavuje pre dieťa prvý celodenný kontakt so stravou, ktorú nezabezpečuje priamo rodič. Preto je kvalita a zloženie stravy v materskej škole mimoriadne dôležité.
Význam správneho stravovania v materskej škole
Podľa nutričnej vedkyne Ivany Kachútovej, správne stravovanie prispieva k správnemu rastu a vývinu organizmu, vrátane zdravia kostí a kože. Taktiež predchádza obezite a s ňou spojenými zdravotnými komplikáciami, znižuje riziko zubného kazu a porúch príjmu potravy. Anetta Vaculíková, riaditeľka programu Skutočne zdravá škola, podotýka, že menšie deti doma konzumujú len raňajky a večeru, pričom až 65 percent denného energetického príjmu im zabezpečuje škôlka.
Súčasný stav stravovania v materských školách
Na jedálnych lístkoch sa niekedy objavujú jedlá, ktoré boli bežné pred desiatkami rokov, keď nebolo dostatok informácií o zdravom stravovaní. V minulosti sa rodičia, ktorí sa snažili ovplyvniť ponuku jedální, stretávali s argumentom, že "nemôžeme, lebo nám ruky zväzujú normy". Školy mali obmedzené možnosti pri výbere jedál.
Zmeny v legislatíve a nové pravidlá
Od septembra prešla legislatíva zmenami, ktoré majú zabezpečiť zdravšie stravovanie. Podľa Mikuláša Prokopa z ministerstva školstva, sa snažili reagovať na aktuálne poznatky o výžive, odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie a Európskej komisie.
Aktuálne pravidlá vyžadujú, aby školy zostavovali jedálniček tak, aby deti dvakrát do týždňa dostali mäsové jedlo, raz jedlo so zníženou dávkou mäsa, jedno múčne a jedno zeleninové jedlo. Ovocie a zelenina by mali byť školákom podávané každý deň, trikrát do týždňa by mali mať surovú zeleninu v podobe šalátu alebo prílohy. Pri každom recepte je uvedená gramáž a nutričné zloženie jednej porcie pre každú vekovú kategóriu zvlášť.
Prečítajte si tiež: Tradičná fazuľová polievka
Ovocie a zelenina: Denná dávka pre zdravie
Nové normy kladú dôraz na dennú konzumáciu ovocia a zeleniny. Ovocie a zelenina by mali byť súčasťou každodenného jedálnička detí v materských školách. Zaraďovanie ovocia do stravy detí v predškolskom veku má množstvo benefitov. Ovocie je bohatým zdrojom vitamínov, minerálov, vlákniny a antioxidantov, ktoré sú nevyhnutné pre správny rast a vývoj detského organizmu.
Výhody konzumácie ovocia:
- Podpora imunitného systému: Vitamín C a ďalšie antioxidanty v ovocí posilňujú imunitný systém a pomáhajú chrániť deti pred infekciami a chorobami.
- Zdravý rast a vývoj: Vitamíny a minerály, ako napríklad vitamín A, draslík a horčík, sú dôležité pre zdravý rast kostí, zubov a tkanív.
- Prevencia obezity: Ovocie je prirodzene sladké, ale má nízky obsah kalórií a vysoký obsah vlákniny, čo pomáha deťom cítiť sa sýtejšie a predchádzať prejedaniu.
- Podpora trávenia: Vláknina v ovocí podporuje zdravé trávenie a predchádza zápche.
- Hydratácia: Ovocie obsahuje vysoký podiel vody, čo pomáha udržiavať deti hydratované, najmä počas horúcich dní.
Ako zabezpečiť dostatočný príjem ovocia v materskej škole:
- Ponuka rôznych druhov ovocia: Deťom by sa mali ponúkať rôzne druhy ovocia, aby si mohli vybrať to, čo im najviac chutí. Je dôležité striedať sezónne ovocie a ponúkať aj menej tradičné druhy.
- Ovocie ako súčasť desiaty a olovrantu: Ovocie by malo byť súčasťou desiaty a olovrantu. Môže byť podávané samostatne, nakrájané na kúsky, alebo ako súčasť ovocných šalátov, smoothie a jogurtov.
- Ovocie ako súčasť obeda: Ovocie môže byť podávané aj ako dezert po obede.
- Atraktívne servírovanie: Ovocie by malo byť servírované atraktívne, aby deti zaujalo. Môže byť nakrájané na zábavné tvary alebo napichané na špajdle.
- Vzdelávanie o ovocí: Deti by mali byť vzdelávané o výhodách konzumácie ovocia a o tom, ako ovocie prispieva k ich zdraviu.
- Spolupráca s rodičmi: Materská škola by mala spolupracovať s rodičmi a informovať ich o tom, aké ovocie sa deťom podáva a ako môžu aj doma podporovať konzumáciu ovocia.
Ďalšie zmeny a výzvy
Novinkou je aj možnosť zvýšiť objem zeleniny v jedle o 40 percent oproti receptu. Napríklad omáčky už nemusia byť zahusťované zápražkou, ale rozmixovanou zeleninou. Niektoré vedúce jedální však majú zo zmien obavy, pretože zostavenie nových jedálnych lístkov si vyžiada veľa času. Ministerstvo školstva preto zvažuje zverejnenie vzorových jedálnych lístkov.
Hoci prvé zmeny legislatívy smerom k zdravšej ponuke boli zavedené už v roku 2015, nevyškrtli sa všetky menej zdravé recepty, zavedené ešte v 60. rokoch. Autori zmien priznávajú, že zostalo 134 receptov, ktoré môžu mať škodlivý vplyv na zdravie, no majú byť podávané najviac štyri razy do mesiaca. Zostali aj polotovary, ako napríklad palacinky a pirohy, ktorých príprava z čerstvých surovín je časovo náročná.
V škôlkach sa niekedy objavujú aj párky, šunka a vyprážané jedlá, ktorých podávanie malým deťom zakázala už vyhláška z roku 2009. Ministerstvo potvrdzuje, že v škôlkach musia byť tieto suroviny vynechané a škvarky v bryndzových haluškách nahradené maslom.
Ciele revízie noriem
Aktuálne zmeny sú podľa odborníčok zo Skutočne zdravej školy len prvým krokom k dokonalosti. Ciele revízie noriem sú:
Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad o porciách polievky
- Zabezpečiť energeticky a nutrične vyvážené pokrmy a nápoje bez pridaného cukru.
- Obmedziť vyprážané jedlá a údeniny.
- Používať celozrnné výrobky a pečivo.
- Obmedziť polotovary a instantné prípravky s obsahom umelých látok a konzervantov.
- Zvýšiť množstvo kvalitnej, čerstvej, sezónnej zeleniny a ovocia od regionálnych pestovateľov.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 330/2009 Z. z. zo 14. augusta 2009 o zariadení školského stravovania ustanovuje spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální a podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.
Dôležité body vyhlášky:
- § 2: Zabezpečuje sa najmä zdravá výživa detí a žiakov, diétne stravovanie, stravovanie počas výchovno-vzdelávacích a športových aktivít, celospoločenské programy podpory zdravia, stravovanie zamestnancov a bývalých zamestnancov škôl.
- § 3: Výroba jedál sa uskutočňuje podľa materiálno-spotrebných noriem, odporúčaných výživových dávok, zásad na zostavovanie jedálnych lístkov, hygienických požiadaviek a finančného príspevku od zákonného zástupcu.
- § 6: Dieťa v materskej škole môže odoberať denne desiatu, obed a olovrant, ak navštevuje materskú školu s celodennou výchovou a vzdelávaním.
- § 7: Pri kontrole kvality jedál sa kontroluje dodržiavanie materiálno-spotrebných noriem a receptúr, výživovej hodnoty jedál, finančné zabezpečenie výroby jedál, prevádzkový poriadok, doplnkové stravovanie, osobná a prevádzková hygiena, vedenie dokumentácie, zabezpečenie celospoločenských programov a materiálno-technické zabezpečenie zariadení školského stravovania.
- Príloha č. 1: Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov v zariadení školského stravovania, ktoré obsahujú časovú a obsahovú štruktúru jedálnych lístkov, všeobecné zásady a požiadavky na manipuláciu s potravinami.
Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov (Príloha č. 1 k vyhláške č. 330/2009 Z. z.)
Zásady na zostavovanie jedálnych lístkov v zariadeniach školského stravovania definujú časovú a obsahovú štruktúru jedálnych lístkov, ako aj všeobecné zásady, ktoré je potrebné dodržiavať pri príprave jedál.
Časová štruktúra:
- Počas piatich stravovacích dní v jednozmennej prevádzke jedálny lístok obsahuje dve hlavné mäsové jedlá, jedno hlavné jedlo so zníženou dávkou mäsa s nadstavením a dve hlavné jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok.
- Pri celodennom stravovaní jedálny lístok obsahuje štyri hlavné mäsové jedlá, dve až tri hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa s nadstavením, dve až tri odľahčovacie jedlá múčne a zeleninové, ktoré sa podávajú najmä v pondelok.
Obsahová štruktúra:
- Hlavné jedlá z mäsa sa pripravujú z mäsa jatočných zvierat, hydiny a rýb s hmotnosťou pre jednotlivé vekové kategórie stravníkov podľa materiálno-spotrebných noriem a regionálnych receptúr.
- Hlavné jedlá so zníženou dávkou mäsa sú zmesi mäsa s ryžou, mletými varenými sójovými bôbmi alebo sójovou drvinou, ovsených vločiek a zemiakov.
- Hlavné jedlá zeleninové sa pripravujú s použitím zeleniny, strukovín, obilnín a ich kombinácií s použitím mlieka, mliečnych výrobkov a vajec.
- Múčne hlavné jedlá sa pripravujú s použitím múky, vajec, mlieka, tvarohu, ovocia a iných vhodných prímesí. K múčnym jedlám sa podávajú výdatné strukovinové a zeleninové polievky s obsahom mäsa alebo mlieka.
Všeobecné zásady:
- Prívarky s využitím najmä strukovín sa do jedálneho lístka zaraďujú dvakrát za mesiac.
- Strukoviny sa podávajú aj vo forme šalátov alebo ako ich súčasť.
- Múčne prílohy sa podávajú jedenkrát do týždňa, pri celodennej prevádzke dva až trikrát počas piatich stravných dní a štyrikrát pri nepretržitej prevádzke.
- Zemiaky sa podávajú dva až trikrát pri jednozmennej prevádzke, pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní štyrikrát a pri nepretržitej prevádzke šesťkrát.
- Zelenina sa podáva denne, z toho vo forme šalátov pri jednozmennej prevádzke dvakrát a jedenkrát v podobe zeleninovej oblohy k hlavnému jedlu. Pri celodennej a nepretržitej prevádzke sa zelenina podáva sedemkrát, z toho štyrikrát ako zeleninový šalát a trikrát v podobe zeleninovej oblohy k jedlu. Uprednostňuje sa podávanie čerstvej zeleniny.
- Hlavné jedlá z rýb sa podávajú pri jednozmennej prevádzke jedenkrát v týždni a pri celodennej prevádzke počas piatich stravných dní dvakrát v týždni (obed a večera).
- Ovocie sa zaraďuje denne do jedálneho lístka podľa finančného limitu na nákup potravín.
Prečítajte si tiež: Využitie mätového čaju