Aarhuský dohovor, formálne Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, predstavuje významný medzinárodný nástroj. Dohovor bol podpísaný v dánskom Aarhuse dňa 25. júna a bol otvorený na podpis do 21. decembra v sídle OSN v New Yorku. Slovenská republika pristúpila k dohovoru na základe uznesenia vlády SR č. 72 z 2. februára 2000. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na Aarhuský dohovor s dôrazom na jeho Prílohu I a implementáciu v podmienkach Slovenskej republiky.
Všeobecný rámec Aarhuského dohovoru
Na rozdiel od mnohých iných multilaterálnych dohôd o životnom prostredí, ktoré sa zameriavajú na záväzky medzi štátmi, Aarhuský dohovor kladie dôraz na záväzky štátov voči verejnosti. Jeho cieľom je posilniť účasť verejnosti na rozhodovaní v záležitostiach životného prostredia, zabezpečiť prístup k informáciám a spravodlivosti v tejto oblasti. Dohovor nadobudol platnosť 30. októbra 2001.
Tri piliere Aarhuského dohovoru
Dohovor spočíva na troch základných pilieroch:
- Prístup k informáciám o životnom prostredí: Zaručuje verejnosti právo na prístup k informáciám, ktoré má verejná správa k dispozícii.
- Účasť verejnosti na rozhodovaní o záležitostiach životného prostredia: Zabezpečuje možnosť pre verejnosť vyjadriť sa k plánom, programom a projektom, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie.
- Prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia: Umožňuje verejnosti domáhať sa svojich práv v oblasti životného prostredia prostredníctvom súdnych a správnych konaní.
Základné princípy dohovoru
Strany dohovoru sa zaväzujú udržiavať jasný, transparentný a ucelený rámec pre implementáciu ustanovení dohovoru. Zabezpečiť, aby úradníci pomáhali verejnosti pri uplatňovaní jej práv. Podporovať environmentálne vzdelávanie a zvyšovať povedomie verejnosti o otázkach životného prostredia. Zabezpečiť transparentnosť a prístupnosť informácií o životnom prostredí. Dohovor zabezpečuje, aby osoby uplatňujúce svoje práva v súlade s dohovorom neboli perzekvované. Dohovor zaručuje práva prístupu k informáciám, účasti na rozhodovaní a prístupu k spravodlivosti bez ohľadu na štátnu príslušnosť, národnosť alebo bydlisko.
Príloha I Aarhuského dohovoru: Vymedzenie činností
Príloha I Aarhuského dohovoru obsahuje zoznam činností, pri ktorých sa priamo uplatňujú ustanovenia o účasti verejnosti na rozhodovaní. Tento zoznam je kľúčový pre určenie rozsahu pôsobnosti dohovoru v praxi.
Prečítajte si tiež: Nekonečné možnosti šošovicovej polievky
Kategórie činností uvedených v Prílohe I
Príloha I zahŕňa širokú škálu priemyselných a infraštruktúrnych projektov, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie. Medzi tieto činnosti patria napríklad:
- Energetika (napr. ropné rafinérie, tepelné elektrárne a zariadenia na výrobu elektrickej energie s výkonom 50 MW alebo viac, jadrové elektrárne a iné jadrové zariadenia)
- Výroba a spracovanie kovov (napr. zariadenia na výrobu surového železa a ocele, zariadenia na výrobu neželezných surových kovov)
- Nerastné suroviny (napr. ťažba azbestu, ťažba a spracovanie uhlia)
- Chemický priemysel (napr. zariadenia na výrobu základných organických chemikálií, zariadenia na výrobu základných anorganických chemikálií)
- Hospodárenie s odpadom (napr. spaľovne odpadu, skládky odpadu s kapacitou nad 50 ton denne)
- Čistiarne odpadových vôd
- Papier a celulóza
- Intenzívny chov hospodárskych zvierat
- Výstavba diaľnic, železničných tratí, letísk s dráhou dlhou 2100 m a viac, vodných ciest a prístavov
- Zariadenia na zachytávanie CO2 zo zdrojov uvedených v Prílohe I za účelom geologického uloženia
Dôležité je, že dohovor umožňuje štátom určiť, či sa jeho ustanovenia uplatňujú aj na činnosti neuvedené v Prílohe I, ak môžu mať významný vplyv na životné prostredie.
Účasť verejnosti pri rozhodovaní o činnostiach z Prílohy I
Aarhuský dohovor stanovuje, že verejnosť musí mať možnosť zúčastniť sa na rozhodovaní o konkrétnych činnostiach uvedených v Prílohe I. To zahŕňa právo byť informovaný o navrhovanej činnosti, právo vyjadriť svoje pripomienky a právo, aby boli tieto pripomienky zohľadnené v rozhodovacom procese. Verejnosť má právo na prístup ku všetkým relevantným informáciám týkajúcim sa rozhodovacieho procesu.
Implementácia Aarhuského dohovoru v Slovenskej republike
Slovenská republika, ako zmluvná strana Aarhuského dohovoru, je povinná zabezpečiť jeho implementáciu do svojho právneho systému a praxe. Implementácia dohovoru si vyžaduje úpravu národnej legislatívy a administratívnych postupov tak, aby boli v súlade s jeho ustanoveniami.
Právny rámec implementácie
Základným právnym predpisom upravujúcim prístup k informáciám o životnom prostredí je zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode informácií). Tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah sprístupňovania informácií. Aj keď zákon o slobode informácií poskytuje široký rozsah práv verejnosti, jeho efektívnosť môže byť v niektorých prípadoch obmedzená.
Prečítajte si tiež: Tipy pre varenie s červenou šošovicou
Účasť verejnosti na rozhodovaní o činnostiach, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie, je upravená zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon EIA). Tento zákon stanovuje postup posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie a zabezpečuje účasť verejnosti v tomto procese.
Prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia je zabezpečený prostredníctvom správneho súdnictva a ďalších právnych prostriedkov.
Nedostatky v implementácii a výzvy
Napriek existujúcemu právnemu rámci existujú v implementácii Aarhuského dohovoru v Slovenskej republike určité nedostatky. Medzi hlavné výzvy patrí:
- Nedostatočná informovanosť verejnosti: Mnoho občanov nie je dostatočne informovaných o svojich právach v oblasti životného prostredia a o možnostiach účasti na rozhodovaní.
- Obmedzený prístup k informáciám: V niektorých prípadoch je prístup k informáciám o životnom prostredí obmedzený alebo komplikovaný.
- Nízka účasť verejnosti na rozhodovaní: Účasť verejnosti na rozhodovaní o záležitostiach životného prostredia je často nízka, čo znižuje transparentnosť a legitímnosť rozhodovacích procesov.
- Nedostatočné zohľadňovanie pripomienok verejnosti: V niektorých prípadoch nie sú pripomienky verejnosti dostatočne zohľadňované v rozhodovacích procesoch.
- Problémy s prístupom k spravodlivosti: Prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia môže byť obmedzený z dôvodu vysokých nákladov, zdĺhavých konaní alebo nedostatku právnej pomoci.
Odporúčania pre zlepšenie implementácie
Pre zlepšenie implementácie Aarhuského dohovoru v Slovenskej republike je potrebné prijať nasledovné opatrenia:
- Zvýšiť informovanosť verejnosti: Realizovať informačné kampane a vzdelávacie programy zamerané na zvýšenie povedomia verejnosti o jej právach a možnostiach účasti na rozhodovaní v oblasti životného prostredia.
- Zlepšiť prístup k informáciám: Zjednodušiť postupy pre získavanie informácií o životnom prostredí a zabezpečiť ich dostupnosť online.
- Podporiť účasť verejnosti na rozhodovaní: Vytvoriť mechanizmy pre aktívnu účasť verejnosti na rozhodovaní o záležitostiach životného prostredia, napríklad prostredníctvom verejných prerokovaní, konzultácií a online fór.
- Zabezpečiť zohľadňovanie pripomienok verejnosti: Zaviesť postupy pre systematické zohľadňovanie pripomienok verejnosti v rozhodovacích procesoch.
- Posilniť prístup k spravodlivosti: Znížiť náklady na súdne a správne konania v záležitostiach životného prostredia a zabezpečiť dostupnosť právnej pomoci pre osoby, ktoré si nemôžu dovoliť právneho zástupcu.
- Zosúladiť vnútroštátne predpisy s článkami Aarhuského dohovoru
- Zabezpečiť vypracovanie stálych zoznamov jednotlivých zložiek verejnosti, najmä zainteresovanej verejnosti
- Primerane doplniť rokovací poriadok NR SR (zákon NR SR č. 350/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov), resp. zákon č. 19/1997 Z.z.) o aspoň primeranú aplikáciu princípov čl. 8 dohovoru aj na prípravu tzv. vnútroštátnych environmentálnych akčných programov
- V primeranom rozsahu je potrebné upraviť Smernicu vlády a legislatívne pravidlá vlády z hľadiska zabezepčenia účasti verejnosti v súlade s čl. 8 dohovoru, prípadne niektoré nejasnosti odstrániť v Metodickom pokyne vedúceho Úradu vlády vydanom podľa čl. 20 Smernice vlády
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť pučené zemiaky