Úvod
Zákamenné, malebná obec v srdci Oravy, sa pýši bohatou a zaujímavou históriou. Od svojho založenia v 17. storočí prešla obec mnohými zmenami a vývojom. Tento článok sa zameriava na niektoré zaujímavosti z histórie Zákamenného, od jeho počiatkov až po začiatok 20. storočia.
Praveké osídlenie Oravy a príchod Slovanov
História osídlenia Oravy siaha až do doby kamennej. Dôkazom sú nálezy mladopaleolitického človeka v oblasti brehov Čiernej Oravy. Archeologické výskumy zmapovali a doložili postupné osídľovanie regiónu v strednej a mladšej dobe bronzovej a v dobe železnej v lokalitách ako Dolný Kubín, Medzihradné, Tupá a Ostrá skala, Veličná, Oravský podzámok, Ostražica, Istebné, Medzibrodie a ďalšie. Osídlenie nebolo prerušené ani v dobe rímskej (Trniny). Na prelome 8. a 9. storočia sa na území Oravy usadili Slovania, ktorí obývali výšinné sídliská Trniny nad Dolným Kubínom, Istebné - Hrádok, hradnú vyvýšeninu nad Oravským Podzámkom a hradisko Ostrá skala nad Vyšným Kubínom.
Založenie Zákamenného a valaské právo
Príbeh obce Zákamenné sa začína 17. júla 1615. Vtedy gróf Juraj Thurzo udelil vo svojom sídle v Bytči šoltýsom (dedičným richtárom) Pavlovi Breznickému, jeho pomocníkovi Jurajovi Regulíkovi a šiestim valaským osadníkom lehotu 16 rokov na založenie obce Nová Kamenská. Zakladatelia obce Leško Maximik, Klimko Poliak, Jakub Prietin, Jurko Poliak a Kubo Švehlík boli oslobodení od platenia všetkých urbárskych dávok okrem desiatku z jahniat - odovzdávali každú desiatu ovcu, t. j. desať zo sto. Lehota slúžila osadníkom na vyklčovanie lesa a úpravy lúk na poľnohospodársku pôdu a postavenie domov s hospodárskymi stavmi.
V listine boli vytýčené hranice chotára: „Poczna od wichodnej strany od welkého plavu hore welkým potokom na vrch Kamenného a vrchom Kamenným k Bielej Orave, odtud na geden grun oselný a hore tým grunom na vrch rečený nejvyžší Kicžerka Klin jmenovaná, odtud zas na nejvyžssí Kicžerku jmenowanú puol Komarnykova Kurcžinka, dolu tak Komarnikow/om/ chodnikom až na nejvyžší Kicžerku, od tej Kicžerky dolu hirowským hrebeniom do rieky Krussecžnica rečenej na welky plaw a tu se skonáva.“ Z mien prvých šoltýsov je možné usudzovať, že obec Nová Kamenská založili potomkovia šoltýsov obce Breza - Breznický a Krušetnice - Regulík bol synom krušetnického Regulu.
Obec Zákamenné bola založená Oravským panstvom na valaskom práve ako všetky obce hornej Oravy založené od polovice 16. storočia. V roku 1474 predstúpili pred panovníka Mateja Korvína v Ružomberku dvaja zástupcovia valachov z dedín Kňažia, Medzibrodie a Valaská Dubová so sťažnosťou na zlé pomery a žiadali potvrdenie práv svojich predkov, ktoré užívali „od pradávna“. Panovník akceptoval ich žiadosť a vydal listinu, ktorá predstavuje najrozsiahlejší a najucelenejší systém valašského práva na našom území.
Prečítajte si tiež: Zdravie a 117-dňová diéta: Čo môžete očakávať?
Výsady a povinnosti valachov:
- Neplatili žiadne krajinské dane.
- Boli oslobodení od robôt pre Oravský a Likavský hrad.
- Súdne podliehali pod právomoc spoločne zvoleného vojvodu a v prípade nespokojnosti sa mohli obrátiť na panovníka alebo kastelána.
- Boli oslobodení od platenia mýtov a poplatkov za veci, ktoré viezli na trh alebo z trhu pre vlastnú potrebu, s výnimkou tovaru určeného na zisk.
- Mali právo pasenia oviec v lesoch patriacich k Oravskému a Likavskému hradu a mimo nich najviac vo vzdialenosti štvrť míle (250 m).
- Každý valach musel ročne odovzdať 5 oviec a 5 kôz zo sto kusov.
- Každý valach musel ročne odovzdávať jedného barana a popruh, v prípade, že choval voly, musel od každého zaplatiť groš.
- Každý valach mal povinnosť so zbraňou, zvlášť s kušou, strážiť cesty pred zbojníkmi a lupičmi, pričom bol oslobodený od daní a robôt.
- Na základe nariadenia kastelána mali povinnosť zabezpečiť cestujúcim sprievod a, ak to bolo treba, mali poslať mládež so zbraňou, aj na niekoľko dní na miesto, ktoré určil kastelán.
- V prípade, že by sa niektorý z valachov postavil proti držaniu zbrane, za každé z troch napomenutí museli odovzdať pokutu 6 oviec. Ak by napriek tomu neuposlúchli, celý ich majetok (dobytok) by prešiel do vlastníctva panovníka.
Práva valachov potvrdil v roku 1526 kráľ Ľudovít II., neskôr v roku 1550 Ferdinand I., ktorý v potvrdení zmenil zbraň valachov z kuše na ručnicu a zrušil oslobodenie valachov od platenia krajinskej dane. Oravské panstvo sa usilovalo valachov pripútať k pôde a obmedziť ich privilégiá; získať od nich okrem ovčej produkcie aj roľnícku. Celé 17. storočie sa obyvateľstvo miešalo, prestával sa používať termín valasi, ale valaskí sedliaci a nakoniec iba sedliaci.
Zemepán Zákamenného a prehľad dejín do roku 1918
Zemepánom Zákamenného bolo od založenia obce Oravské panstvo sídliace na hrade Orava. Zahrnovalo celé územie regiónu okrem niekoľkých zemianskych dedín. Vzniklo asi v polovici 13. storočia okolo hradu, ktorý sa prvýkrát spomína roku 1267. Územie „majetok Orava….s hradom“, (possessio Arwa…..cum castro) označovalo celé územie Oravy včetne niekoľkých zemianskych dedín patriacich drobným šľachticom - zemanom. Orava patrila do kráľovského majetku (domínia); administratívne aj hospodársky ju spravoval úradník (comes) Zvolenského komitátu (veľžupy) do ktorého patril aj Liptov a Turiec. Ako samostatná stolica sa postupne odčlenila koncom 14. storočia.
Oravské panstvo postupne osídľovalo región v okolí riečnych tokov a obchodných ciest, neskôr aj neosídlené časti hornej Oravy. Počas celého dejinného vývoja Oravy sa postupne formovali a vznikali osady na domácom zvykovom práve (Veličná, Revišné, Istebné,..), na nemeckom práve (Žaškov, Párnica, Trstená,…), predovšetkým však na práve valašskom (Medzibrodie, Bziny, Ústie, Pucov, Chlebnice, Oravský Biely Potok, Námestovo, Zubrohlava, Habovka, Suchá Hora,…), ktoré koncom 16. storočia prerástlo na doosídľovanie lokalít na práve kopaničiarskom (Rabčice, Zákamenné, Veselé, Sihelné, Mútne, Novoť). V roku 1556 sa stal vlastníkom Oravského panstva František Thurzo a dedične získal aj funkciu župana. Po smrti palatína Juraja Thurzu a jeho mladého syna Imricha vznikol Oravský komposesorát - združenie dedičov siedmich dcér Juraja Thurzu, ktorý spravoval Oravské panstvo do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Prehľad dejín Zákamenného 1615 - 1918
Zákamenné sa v prameňoch uvádzalo: 1615 ako Nová Kamenská, r. 1619 - Kamenské, r. 1626 - Kamenské jináče Klin rečené, r. 1638 Kamensko, r. 1686 - Zakamenne vel Klinik, r. 1696 - Zakamena, r. 1702 - Zakamenné, r. 1716 - Zakamenné seu Klinik, r. 1802 - Klin Zákamenský alias Kliník, r. 1828 - Klin Zákamenné, r. 1837 - Klin pri Zákamennom, r. 1887 - Zákamenné Klin, od r. 1926 do dnes Zákamenné.
Pôvod názvu obce „Kamenské“, „Zákamenné“ je pravdepodobne od názvu vrchu „Kamenný“ v chotári obce, názov „Klin“ je 1. od polohy obce, vklinená medzi dvoma riečkami Oravicou a Krušetnicou, prípadne 2. od „Kicžerka Klin jmenovaná“, čiže od kopca s názvom Klin v chotári obce.
Prečítajte si tiež: Sprievodca pestovaním papriky
Do urbára (súpis povinností poddaných voči zemepánovi) bolo Zákamenné prvýkrát zapísané v roku 1625 pod názvom Kamenské jináče Klin, v obci malo byť 6 rolí; päť bolo osídlených, šiesta ešte nebola obsadená. Po uplynuttí lehoty v roku 1631 šoltýsi, ktorí stavali svoje usadlosti na dvoch lánoch a mali svojho sedliaka, boli povinní platiť: vínny fúr alebo 10 fl., soľný fur alebo 7 ½ fl., odovzdať dve jarabice alebo 50 denárov. Tí čo nezimovali panské kobyly platili 1 fl., po vybudovaní mlyna a píly mali platiť obvyklú daň.
Povinnosti sedliakov boli v urbári upresnené: od každej rale dávali po 4 baranoch (spolu 24), desiatok od oviec, platili od košarovania oviec, krpcové na stálych valachov každý po 33 denárov. Od každej rale vypravovali po 3 plte, ktoré dopravili na miesto určené panstvom. Platili desiatok od šindľov, spoločne boli povinní uloviť 6 kún alebo zaplatiť 6 dukátov, odovzdať jedno teľa, 18 sliepok, 6 husí, 60 vajec, 6 jarabíc, 5 lukien a 1 korec ovsa v hodnote jedného zlatého, na zámockých drábov platiť ročne 4 zlaté, dodávať 6 klátov na panské píly, od roku 1632 namiesto klátov zaplatiť 2 zlaté.
Mali povinnosť platiť ako ostatné obce: na sv. Juraja (24.4.) dávali syr, poplatky od kráv, od soli, od nezimovania kobýl, z predaja rýb, piva, vína, pálenky, mýtne poplatky, príspevky na valachov, od šoltýskych píl, chmeľu a pltí naložených soľou; na sv. Jána (24.6.) platili árendu z prenájmu, od opustených usadlostí, z predaja vína, piva, koží, tvarohu, masla, vlny, pálenky, mýtne, príspevok na drábov, od pltí dreva aj naložených soľou; na sv. Michala (29.9) platili od predaného vína, piva, krčmári od prenáájmu krčiem, z koží, za prenájom salašov, od syra, tvarohu, od kráv, za dovoz vína, za pálenku, od pltí dreva i naložených soľou, poplatok za drábov a z mýta; na sviatky Vianočné (25.12.): platili od predaného vína, piva, penájom z krčiem, od predaných koží, tvarohu, masla, ovčiu jesennú daň, na stálych valachov, za dovoz soli, z bravov pri mlyne, z mýta, od pltí, poplatky za drábov a valachov, poplatky od súkenníkov, za veľkonočné barance, za predané teľatá, za ovce (od každej 8 denárov) a za obilie. Odovzdávali ročné barany podľa urbára, každú päťdesiatu ovcu alebo 3 zlaté, od každého salaša jednu zlatku a 12,5 denára. Za zaplatenie všetkých daní a poplatkov bol zodpovedal richtár.
Po smrti prvých šoltýsov získali dedičné richtárstvo Ján Krč a Jakub Targoš, ktorí roku 1640 požiadali panstvo o zníženie počtu ralí a o tzv. poľský spôsob osídlenia, že „se rozložia, aby každý vyrábati a dostatečnými zbyvatelmi byti“, čiže rozptýlený spôsom zástavby. Gróf Gašpar Ilešházy, správca Oravského komposesorátu im v listine zo dňa 9.10.1640 znížil počet ralí na päť, šiestu pridal šoltýsom a nariadil im postaviť mlyn, ktorý dal do prenájmu šoltýsom, za ktorý mali odovzdať panstvu ročne dobre vykŕmeného brava alebo zaplatiť 3 flóreny.
Prvé sčítanie obyvateľov a rast počtu obyvateľov
Prvé sčítanie obyvateľov obce sa konalo v roku 1659. Richtárom bol Juraj Kočanda. Na šoltýstve žili aj rodiny ďalších šoltýsov: Adama a Alberta Prokopčíkovcov, Mikuláša Pienišika, Martina Kozáka a Jána Cholenčika. Na šoltýstve žilo 114 ľudí, 98 katolíkov a 16 evanjelikov.
Prečítajte si tiež: Paprika ročná: Pestovanie a tipy
Osídlených bolo 5 sedliackych ralí:
- Vojčíkova - na nej žili rodiny: Michal Vojčík, Vavrinec Pinia, Matej Pinia, Juraj Červeniak, Tomáš Výlupek, Albert Geratek, Stanislav Palec, Peter Fierlita, spolu 61 osôb, 60 katolíkov a jeden evanjelik.
- Prečinová - Matej a Ondrej Babiarčík, Jakub a Matej Piščurak, Ján Škuľak, Jakub Latarniak, Krištof Kviatek, Adam Lesčak; spolu 73 osôb, 67 katolíkov a 6 evanjelikov.
- Klimčíkova - Jakub Priečinik, Martin Kolandzik, Pavol Klimčik, spolu 41 osôb, 25 katolíkov a 16 evanjelikov.
- Leškova - Krištof Koval, Peter Rospaleniec, Tomáš Sdaľak, Matej Chapčik (Čapčík), Adam Ciesľak, Michal Lesak, Blažej Kalita, Bartolomej Knap, Florian Gracik, spolu 63 osôb, všetci katolíci.
- Vojníčkova - Matej a Ondrej Vojničákovci, Ján Trojak, Matej Zatyka, Albert a Jakub Ciganiak, Matej Gašparčák, Blažej Pisturčák, Ján Zivčák, spolu 61 osôb, 48 katolíkov a 13 evanjelikov.
V roku 1659 žilo v Zákamennom 44 rodín, 413 osôb, z toho 361 katolíkov a 52 evanjelikov.
Šľachtické povstania a ťažké časy
Ťažké časy nastali pre Zakamenčanov v druhej polovici 17. storočia. Po obsadení Oravského hradu cisárskym vojskom v roku 1670 boli zavedené nové dane - porcie - ktoré umožnili vojsku vymáhať ich od obyvateľstva podľa svojich potrieb. V roku 1872 prišiel na Oravu oddiel vzbúrencov vedený Gašparom Pikom a obsadil Oravský hrad, povstanie bolo rýchlo potlačené, Pika a 25 oravských a liptovských richtárov bolo kruto popravených, ďalších 30 Pikových vojakov bolo neskôr v strašných ukrutnoostiach umučených. V roku 1678 prišlo na Oravu povstalecké vojsko Imricha Tökölyho, nie však nadlho, zakrátko obsadilo Oravu opäť cisárske vojsko.
V roku 1683 dorazilo na Oravu litovské vojsko poľského kráľa Jána Sobieského, dobyli Oravský hrad, na celej Orave lúpili, pálili a vraždili, pozbieranú úrodu v sýpkach a humnách spolu s dobytkom zapálili. Vydrancovali 27 oravských dedín a odviezli si bohatú korisť. Ostala po nich nepopísateľná bieda, tretina obcí vypálená, úroda zničená a dobytok zabratý, vojsko zanechalo po sebe plač a nariekanie obyvateľstva, ktoré vyšlo na žobrácku palicu. V nasledujúcich daždivých a studených rokoch sa aj málo zasiateho buď neurodilo, alebo zamrzlo na koreni, v roku 1687 zamrzla i kapusta na poliach. Vysilené obyvateľstvo žiadalo panstvo o zmiernenie alebo odpustenie daní, roku 1686 panstvo vydalo nový urbár - Urbarium renovatum. Zakamenné v uvedenom období veľmi spustlo; ostali tu iba dve osídlené usadlosti a niektorí obyvatelia nemali ani za dva korce poľa a skoro žiaden dobytok.
Po hrozných rokoch sa Zákamenné postupne vspamätovalo. V roku 1715 sa z daňového súpisu dozvedáme že richárom bol Georgius Benusicsak (Juraj Beňušičák), 39 sedliakov a 5 bezzemkov (inqilini). Všetkých 6 ralí bolo osídlených, osevná plocha sa zväčšila na 1238 korcov, plocha lúk na 85 vozov sena. Zeme bolo na vysiatie 350 kubulov obilia, richtár mal pílu a mlyn od ktorého platil Oravskému panstvu. Bol tu 1 krajčír, 2 kováči a 2 kotly na pálenie.
Zamrznuté roky a útrapy obyvateľstva
Rok 1716 a nasledujúce roky sú známe ako "zamrznuté roky". V roku 1716 po dlhej zime a krutých mrazoch ešte v druhej dekáde marca napadol sneh, ktorý zmizol až v máji. Jar bola taká neskorá, že nebol čas na vypestovanie priesad kapusty, ovos siali až okolo 25. mája, ten ale v lete pre neustále dažde vymokol a obelel, to málo kapusty, ktoré sa podarilo vysadiť, očervenela. Dňa 13. augusta opäť napadol sneh, neurodil sa ani ľan, nebolo ani ľanového oleja na mastenie. V jeseni ľudia lopatami odhadzovali sneh a vyberali spod neho biednu úrodu; čo nestihli pozbierať, pohnilo. Ľudia rezali slamu zo zeleného ovsa spod snehu na sečku a potom ju mleli spolu s kôrou stromov na múku.
Komisia, ktorá robila odhad škôd, uviedla: „v celej stolici sa takmer nič neurodilo a obyvateľstvo upadlo do veľkej biedy. Poddaní mreli hladom a aj dobytok pre nedostatok potravy z veľkej časti vyhynul, v dôsledku zlej stravy sa rozšírili rôzne epidémie a choroby.“
Rok 1717 bol zas veľmi suchý a horúci bez dažďov, vyschli studne a nenarástla ani poriadna tráva, nebol dosť potravy pre dobytok, ktorý kŕmili chvojinou, ale aj tak veľká časť podochla od hladu. V roku 1718 bola opäť veľmi tuhá zima, napadlo veľa snehu, ktorý trval až do mája, nasledovalo veľmi suché počasie, horeli domy a lesy. V horách sa objavili vlky, ktoré napádali aj ľudí. Ľudia upúšťali svoje domovy a utekali na Dolnú zem, kde po odchode Turkov ostali vyľudnené oblasti. Obec opustilo až 30 rodín, medzi nimi: Juraj Kratšak, Matej a Jakub Lukašak, Matej Mišek, Michal Bogaják, Michal Lokčan, Matej Kuraček, Juraj Sagardik, Blažej Teslačik.
Charakter dediny a hospodárstvo
Zdrojom obživy pre obyvateľov Zákamenného bolo poľnohospodárstvo a chov dobytka, najmä chov oviec. Chotár bol neúrodný, urodil sa tu len ovos, od konca 18. storočia zemiaky, pestovalo sa veľa kapusty, ďalej strukoviny a zelenina. Okrem toho sa pestovali technické plodiny - ľan a konope, prebytky ktoré dokázali vypestovať predávali na trhoch a jarmokoch, získané finančné prostriedky používali na poplatky a dane. V roku 1728 sa uvádza, že Zakamenčania predali až 700 kýt ľanu za čo mali príjem 42 zlatých; okrem toho mali príjem z predaja tkaného plátna.