Školské jedálne produkujú značné množstvo biologického odpadu, s ktorým je potrebné nakladať v súlade s platnou legislatívou. Tento článok sa zameriava na legislatívny rámec, možnosti spracovania a využitia zvyškov jedla zo školských jedální, ako aj na ďalšie druhy biologického odpadu vznikajúceho v školách.
Legislatívny rámec
Problematiku odpadov, vrátane biologicky rozložiteľného kuchynského a reštauračného odpadu (KBO), upravuje zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a vykonávacie predpisy. Prevádzkovatelia zariadení spoločného stravovania, vrátane školských jedální, sú povinní zabezpečiť oddelené odkladanie kuchynských biologických odpadov v uzatvárateľných kontajneroch alebo nádobách označených nápisom „Materiál kategórie 3“. Frekvencia zberu musí byť prispôsobená povahe odpadu a teplote skladových priestorov. Pri odovzdávaní KBO odberateľovi musí byť vyhotovený obchodný doklad.
Podľa vyhlášky MŽP SR č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje katalóg odpadov, je KBO zaradený pod číslom 20 01 08 biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad a 20 01 25 jedlé oleje a tuky.
Prevádzkovateľ zariadenia spoločného stravovania je povinný na vyžiadanie obce poskytnúť pravdivé a úplné informácie súvisiace s nakladaním s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi (§ 81 ods. 17 zákona č. 79/2015 Z. z.).
Zákaz skrmovania hospodárskych zvierat
Zákon o odpadoch zakazuje skrmovanie kuchynského odpadu hospodárskymi zvieratami, s výnimkou skrmovania kožušinových zvierat, a to iba za predpokladu písomného súhlasu veterinárnej správy. Toto opatrenie má za cieľ zabrániť šíreniu chorôb a zabezpečiť zdravotnú bezpečnosť potravinového reťazca.
Prečítajte si tiež: Znížte plytvanie potravinami s týmito jednoduchými trikmi
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 533/2007 Z.z.
Táto vyhláška upravuje podrobnosti o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež a ukladá prevádzkovateľom zariadení spoločného stravovania povinnosť postupovať pri výrobe pokrmov a nápojov podľa zásad správnej výrobnej praxe pre zabezpečenie zdravotnej bezpečnosti pokrmov a nápojov.
Nová vyhláška č. 75/2023 Z.z.
Vyhláška č. 75/2023 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež, účinná od 14.3.2023, ustanovuje v §7 ods. 3 písm. a) že "V zariadení pre deti do šesť rokov veku sa doplnkové stravovanie môže zabezpečiť len prostredníctvom zariadení spoločného stravovania." To znamená, že dieťa si môže donášať iba doplnkovú stravu (desiata a olovrant), nie hlavné jedlo (obed), ak má špeciálnu diétu.
Druhy biologického odpadu v školách
V školách vznikajú rôzne druhy biologického odpadu, ktoré možno rozdeliť do dvoch hlavných kategórií:
- Rastlinný odpad: Ide výlučne o rastlinné odpady, ako je tráva, lístie, konáre, burina a pod. Zber tohto odpadu je pomerne jednoduchý a možno ho prispôsobiť zvolenému spôsobu nakladania.
- Kuchynský odpad: Patria sem šupy z čistenia zeleniny a ovocia, kávové a čajové zvyšky, vaječné škrupiny, starý chlieb, zvyšky jedla, papierové vrecká znečistené zeleninou, ovocím, maslom, džemom a pod. Tento odpad môže obsahovať aj zvyšky živočíšnych produktov.
Nakladanie s rastlinným odpadom
Rastlinný odpad, ktorý vzniká pri údržbe školských pozemkov, má široké možnosti využitia priamo v škole.
Zber rastlinného odpadu
Pokiaľ biologické odpady odvážame svojpomocne do určeného zariadenia, tak nemusíme na zber používať žiadnu špeciálnu nádobu. Vzniknutý biologický odpad zbierame tak, aby sa nám potom ľahko odvážal. Dôležité je zabezpečiť, aby sa nezmiešal s iným druhom odpadu, ktorý nie je rozložiteľný. Frekvenciu odvozu si zvolíme hlavne podľa toho, ako často kosíme.
Prečítajte si tiež: Dračia krv: všestranný pomocník
Tráva je z tohto druhu biologického odpadu najproblematickejšia. Keď je čerstvo pokosená a uložíme ju na kopu, tak rýchlo začne hniť a nepríjemne zapáchať.
Mäkké, zelené a šťavnaté materiály (napr. čerstvo pokosená tráva) sa rozkladajú rýchlejšie ako tvrdé, hnedé a suché materiály (napr. konáre).
Možnosti využitia rastlinného odpadu
- Kompostovanie: Zelený odpad sa dá po malých úpravách využiť na kompostovanie na školskom pozemku. Kompostovať možno vo svojpomocne vyrobenom drevenom kompostovisku alebo v plastovom kompostéri. Veľkosť kompostoviska sa vypočíta podľa veľkosti pozemku.
- Výstavba vyvýšených záhonov: Pri budovaní školskej záhrady sa oplatí investovať čas do výstavby vyvýšených záhonov, pri ktorých nájde využitie všetok zelený odpad.
- Nastielanie: Pokrývanie pôdy vhodným upraveným materiálom, ktorý pre ňu vytvára ochrannú vrstvu. Využiť môžeme pokosenú trávu (zvädnutú), lístie, seno (pokosené pred dozretím semien), slamu, podrvenú kôru, drevnú štiepku, podrvené kukuričné stonky, kartón, vytrhanú burinu (bez semien).
Dôležité je zapájať do týchto aktivít aj žiakov.
Nakladanie s kuchynským odpadom
Nakladanie s kuchynským odpadom zo školskej jedálne je prísnejšie regulované a vyžaduje si dodržiavanie hygienických noriem.
Zber kuchynského odpadu
Na zber biologického odpadu v interiéri je najvhodnejšie používanie špeciálnych odvetrávaných nádob. Najlacnejšou alternatívou sú vedierka s vrchnákom bez vetracích otvorov. Nádoby na zber by mali byť umiestnené vo všetkých triedach a učebniach a označené nápisom „Biologický odpad“ s popisom, čo do nádoby patrí a čo nie. Je dôležité udržiavať zberné nádoby v čistote. V praxi sa v triedach a učebniach osvedčilo zaviesť len zber rastlinných zvyškov.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre nestrávené zvyšky v stolici
Možnosti spracovania kuchynského odpadu
- Odovzdanie zmluvnému partnerovi: Najčastejšie, ale pomerne drahé riešenie.
- Spracovanie v priestoroch školy: V kuchyniach sa začínajú objavovať špeciálne elektrické zariadenia, napríklad kompostér GreenGood, ktoré z biologických odpadov vytvoria stabilizovaný medziprodukt, ktorý sa môže zapracovať do pôdy alebo kompostovať. Tieto zariadenia disponujú nanotechnologickými filtrami a sú schválené ŠVPS SR. Hlavnou výhodou je úspora nákladov na zvoz a zisk hnojiva.
- Vermikompostovanie: Kompostovanie v špeciálnych uzavretých kompostéroch za využitia násady dážďoviek. Vhodné pre rastlinné biologické odpady (vrátane chleba a pečiva).
- Kompostovanie v elektrických kompostéroch: Využíva sa v kombinácii s kompostovaním biologických odpadov zo školskej kuchyne. Dokáže spracovať všetok biologický odpad, ktorý vzniká v triedach (vrátane živočíšnych).
- Využitie biologických odpadov na školskom pozemku: Kompostovanie, výstavba vyvýšených/vysokých záhonov a nastielanie. Je potrebné zabezpečiť, aby sa medzi biologické odpady dostali iba rastlinné zvyšky a aby sa k nim nedostali zvieratá.
Hygienické riziká a odporúčania
V zmysle § 24 ods. 5 písm. a) zákona MZ SR č. 355/2007 Z. z. je zakázané odnášať zo školskej jedálne neskonzumované zvyšky obeda z dôvodu epidemiologického rizika a vzniku alimentárnych ochorení. Nie sú by dodržané podmienky HACCP, v rámci ktorých je teplotný reťazec veľmi kritickým kontrolným bodom.
Riziko kontaminácie by mohlo vzniknúť iba v prípade, ak skladujete obedár v chladničke s potravinami. Riešením je vyhradená chladnička alebo jednorazový obal.
Príklady dobrej praxe
- Anglicko: Zvyšky jedla sa nezahadzujú, ale odvážajú do ZOO alebo útulkov.
- Košické školy: Pani Milka z jednej z košických škôl sa snažila nájsť využitie pre zvyšky jedla v útulkoch alebo ZOO, ale nepodarilo sa jej to.
Riešenia a odporúčania
- Žiadať stanovisko Úradu verejného zdravotníctva SR k donáške diétnych obedov do zariadenia školského stravovania.
- Zvážiť zavedenie systému zberu a odvozu biologického odpadu, ktorý by bol efektívnejší a šetrnejší k životnému prostrediu.
- Podporovať kompostovanie a ďalšie spôsoby spracovania biologického odpadu priamo v školách.
- Vzdelávať žiakov a zamestnancov o dôležitosti triedenia a spracovania biologického odpadu.
Problémy a výzvy
- Legislatíva: Platný zákon stanovuje platiť odberateľovi za odber a likvidáciu vlastného odpadu.
- Financie: Odvoz a likvidácia kuchynského odpadu predstavuje pre školské jedálne finančnú záťaž.
- Nezáujem: Nedostatok záujmu zo strany útulkov a ZOO o využitie zvyškov jedla.