Vianoce sú neodmysliteľne spojené s bohatými tradíciami a zvykmi, ktoré sa v priebehu storočí vyvíjali a menili. Mnohé z nich majú pohanský pôvod a prelínajú sa s kresťanskými oslavami narodenia Ježiša Krista. Poďme sa ponoriť do fascinujúceho sveta vianočných zvykov, od tradičných jedál až po menej známe praktiky, a odhaliť ich hlboké korene a význam.
Vianoce: Sviatok prepletený tradíciami
Dnes Vianoce poznáme ako najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorým oslavujeme narodenie Ježiša Krista. No ich slávenie je prepletené rovnako kresťanskými aj pohanskými tradíciami. Tradičné Vianoce majú v mnohých zvykoch pohanský pôvod. Dokonca aj čas ich slávenia sa spája s pôvodnými významnými pohanskými oslavami Zimného slnovratu alebo Saturnálií. Dies Natalis Solis Invicti bol „Sviatok narodenia nepremožiteľného Slnka“, ktorý ustanovil rímsky cisár Aurelián. Slávil sa ako najvýznamnejší sviatok v ríši a pripadal na 25. december. No spojenie pohanských aj kresťanských tradícií do jedného sviatku je známe, podľa písomných prameňov, až približne od polovice 4. storočia.
Prečo slávime Vianoce 25. decembra?
Dátum Vianoc, 25. december, predstavuje deň presne 9 mesiacov od dátumu, kedy bol Ježiš Kristus ukrižovaný (25. marec). Tento dátum určil ešte okolo roku 200 Tertulián z Kartága, na základe evanjelií. Kresťania verili, že stvorenie a spása sa dejú v rovnaký deň…podľa toho teda Ježiš mal zomrieť, aj byť splodený v rovnaký deň. Podobné učenie je aj v židovskej Tóre a takto dátum Vianoc určili aj východní kresťania podľa Juliánskeho kalendára.
Vianočné zvyky "letom svetom"
V krajinách, kde vládne počas Vianoc leto, by ste márne hľadali živé ihličnaté stromčeky. Oslavy sa často presúvajú na pláže a zdobia sa palmy, či banánovníky. V Austrálii a na Novom Zélande Santa Clausa sprevádzajú klokany namiesto sobov. V Indii sa ľudia aj celý svet okolo nich odeje do pestrých a veselých farieb. Japonci Vianoce oslavujú 24. decembra, no ak sa tam raz v tomto čase ocitnete, budete premýšľať, či ste sa nepomýlili v čase - ich oslava Vianoc totiž skôr pripomína sviatok Svätého Valentína.
Vianočné sladkosti z celého sveta
Vianoce bez koláčov si nevedia predstaviť asi nikde na svete. Takmer každá krajina a aj regióny v rámci nich, majú svoje typické sladkosti. V Austrálii napríklad k Vianociam patrí anglický horúci slivkový nákyp s hrozienkami, orechmi a likérom. Američania si doprajú tradičný puding a tekvicový koláč, Belgičania zas tortu plnenú krémom s figúrkami, v Nemecku sa podáva mandľový dezert a vo Francúzsku čokoládová roláda. Na Štedrovečerných stoloch v Portugalsku nesmie chýbať typický vianočný koláč Bolo Rei, naplnený sušeným ovocím a v Grécku je to sladká baklava. Tradičným talianskym dezertom je koláč panettone s ovocím, podávaný so šampanským. Dáni na Vianoce jedia sladký ryžový nákyp, ktorý ukrýva zapečenú mandľu. Ten, komu sa ujde, dostane darček navyše.
Prečítajte si tiež: Kysnutý vianočný chlieb
Štedrovečerné menu: Od rýb po šošovicu
V krajinách obkolesených morom sa podávajú často ryby na rôzne spôsoby aj plody mora. V mnohých krajinách sveta sa pripravuje pečený moriak, ale nechýbajú aj rôzne špeciality. V Grécku nesmie chýbať jahňacina a bravčovina. V Egypte sa podáva fata - jedlo z chleba, ryže, cesnaku a vareného mäsa. Chlieb Egypťania nosia aj na vianočné návštevy, ako dar svojim hostiteľom. V Maďarsku nesmie chýbať halászlé, v strednej Európe je to často kapustnica, či hríbová alebo šošovicová polievka v rôznych variantoch.
Kto nosí darčeky?
Vo veľa krajinách sveta je to samozrejme Santa Claus. Občas má aj pomocníkov. v severských krajinách Európy dokonca darčeky roznášajú priamo Santovi pomocníci - malí škriatkovia. Pre Dánov majú veľký význam vianočné darčeky, s ktorými robia veľké tajnosti a veľmi im záleží na ich peknom zabalení. V niektorých krajinách darčeky rozdáva Otec Vianoc, v Grécku je to Svätý Vassilios, v Rusku Dedo Mráz v sprievode Snehulienky. Cyperčania chodia v predvečer Vianoc koledovať a nosia so sebou loďku, ktorá symbolizuje postavenie Grékov na mori. Gréci zdobia okrem vianočných stromčekov svetielkami aj malé lodičky, ktoré stavajú do okien, ako znak úcty k námorníctvu, ako hlavnému zdroju obživy. V žiadnej nemeckej domácnosti nesmie chýbať betlehem a adventný veniec, ktorý prvýkrát uvili práve v Nemecku. V Maďarsku je veľkým sviatkom deň svätého Štefana, ktorý je považovaný za zakladateľa Maďarska. V Španielsku slávia 28. Bulhari majú zaujímavú tradíciu - zvyšky po vianočnej večeri sa nespratávajú, ale nechávajú na stole, aby sa mohli v noci najesť aj zosnulí z rodiny. Z Lotyšska sa rozšírila tradícia zdobenia vianočného stromčeka. Prvý bol ozdobený v roku 1510 papierovými a sušenými kvetmi, stužkami a ovocím. Vo Švédsku majú veľmi veselú vianočnú tradíciu, ktorá sa nazýva Julklapp, čo v preklade znamená vianočný darček a doslovne vianočné zaklopanie. Toto pomenovanie je úplne presné, pretože úlohou vianočného posla je zaklopať na dvere, odovzdať darček a utiecť bez toho, aby bol odhalený. Tradičné farby Vianoc sú zelená - symbol života a znovuzrodenia, červená - symbol Kristovej krvi a zlatá, ktorá zastupuje svetlo hviezdy. Zelenú reprezentuje vianočný stromček, imelo a cezmína. V mnohých vianočných piesňach sa spieva o bielych Vianociach, čo je ešte pozostatkom malej doby ľadovej, ktorá panovala medzi 16. a 19. storočím. Na vianočnom stromčeku nesmú chýbať ani čokoládové figúrky zabalené vo farebnom alobale. V mnohých rodinách na sviatočnom stole nechýba kapor so zemiakovým šalátom. Tento pokrm nepatrí k našim tradičným a zaviedla ho v 19. storočí vďaka svojej kuchárskej knižke Magdalena Dobromila Rettigová. Vianočný stromček sa pôvodne vešal „hore nohami“ na strop. Prvý osvetlený vianočný stromček postavili v americkom Menlo Parku 22. 12. Prvé vianočné osvetlenie predstavil Thomas Alva Edison v roku 1879. Prvý svetelný stromček sa dokonca aj otáčal a svetelná reťaz bola zostavená z bielych, modrých a červených svetielok. Bozku pod vianočným imelom ľudia pripisovali magický význam už v minulosti. Keltskí druidi verili, že do domu prináša šťastie a má liečivú moc. Domácnosť malo imelo ochraňovať pred zlými silami a duchmi, tiež je spájané s plodnosťou. Text piesne Tichá noc, svätá noc napísal v roku 1816 Joseph Mohr a Franz Xaver Gruber skomponoval pred Vianocami v roku 1818 melódiu.
Slovenské vianočné zvyky a tradície
Naša história je tak bohatá na zvyky a tradície, že každý región a dokonca niekedy každá obec má svoje špecifické zvyklosti. Pochádzajú z povier, kresťanskej viery, a boli ovplyvnené prostredím, kde ľudia žili, počasím a spoločenstvom, ktorým boli obklopení.
Predvianočné obdobie: Od Studeného až po Mrazeň
Predvianočné pôstne obdobie plné zvykov a tradícií začínalo už v novembri. November sa podľa staro-slovenského kalendára volal STUDEŇ a december MRAZEŇ. Naši predkovia pomenovávali mesiace podľa toho, čo bolo pre daný mesiac najpríznačnejšie. Počas mesiaca Studeň vanul studený vietor, padal studený dážď a sv. Martina.
Svätý Martin: Príchod zimy a ochrana pred zlými duchmi
(Martin, patrón vojakov a koní, známy svojim skutkom, kedy mečom rozrezal svoj vojenský plášť, aby ochránil polonahého žobráka pred zimou. Verilo sa, že ak Martin prichádza symbolicky na bielom koni, prináša tak vlastne sneh. Toto obdobie je známe tým, že ľudia verili, že počas dlhých zimných večerov vychádzajú von zlý duchovia, či bosorky. Preto sa počas týchto dní chránili cesnakom, jeho konzumáciou, alebo a kreslili cesnakové kríže nad dvere domov, príbytkov a maštaliek. Jednou z tradícií je pečená „martinská hus“, ku ktorej sa viaže jedna povesť, kde Sv. Martin schovával biskupa v husíne (príbytku husí), ale husi ho svojím gagotom prezradil. Druhá vraví, že Martina husi vyrušovali svojim gáganím natoľko, že ich radšej upiekol. Tretia povesť vraví, že istý rabín ukryl u seba uhorského kráľa Bela IV. Kto ešte nepočul o svätomartinských vínach, tak sú to vlastne prvé vína v danom ročníku. Tradícia pripíjania si na Sv. Martina pochádza z obdobia vlády Jozefa II. Pokiaľ sa toto prvé víno vydarí, znamená to, že i zvyšok vína v tento rok bude výborný. K jeho pitiu sa však viaže niekoľko pravidiel. Nemalo by sa otvoriť skôr ako na sv. Martina a vínko by sa malo vždy nalievať len z fľaše. Nie zo sudu. Na Martina bolo známe i svätomartinské pečivo. Piekli sa sladké rožky, rohy, alebo podkovy plnené lekvárom, makom, alebo orechmi. V Čechách i na Slovensku sa im vravievalo Martinské Podkovy, Martiny, Zahýbaky, Rohy, pastierske trúby - Roháče alebo aj Vandrovnice. Martinskými rohmi obdarovávali dievčence svojich mládencov. Naši starkí vravievali, že na Martina sa často menila či končila služba, kedy bola aj vyplácaná mzda a za svoju prácu dostali i odmenu v podobe svätomartinského pečiva. Toho obdobia pochádza aj výraz „martinkovať“, čo znamenalo nepracovať. Potrebujeme: V 5 PL vlažného mlieka rozdrobíme kvasnice s 1 lyžicou cukru alebo domáci kvások a nechaj nakysnúť. 100g tuku (masla) vymiešaj s 3 PL kryštálového cukru, 2ks žĺtkami. Následne pridaj zvyšné mlieko z 250ml, 500g hladkej múky a štipku soli. Nechaj vykysnúť, kým zdvojnásobí svoj objem. Potom môžeš plniť vyvaľkané nakrájané trojuholníky podľa chuti slivkovým lekvárom, hruškovým so škoricou, alebo plnkami z orechov a maku, ktoré sú našimi tradičnými. Sv. Martina mali byť ukončené všetky páračky. Páralo sa perie do perín pre rodinu a výbav pre mladé nevesty. Muselo sa to stihnúť napárať do večera toľko, koľko sa uložilo v ten deň na stôl, lebo ak by nejaké ostalo do druhého dňa, v tej domácnosti by sa nevydarili malé húsatká. Zvyšné perie sa nesmelo hádzať do pece, aby husi neboli chudé, ani hádzať za dvere, lebo by sa husi nedržali doma, ženy nesmeli perie prekročiť, lebo by ich mohli bolieť zuby, či hlava. Mohlo sa však skladovať na jednej kope, aby aj húsatá boli po hromade. O zvyšné perie sa postarali najchudobnejší, ktorí si ním mohli naplniť svoje periny. Po Sv.
Prečítajte si tiež: Klasické vianočné rybie jedlá
Priadky: Spoločenské večery plné práce a zábavy
Priadky - sa nazývali aj prástky, alebo večurky. Vlákna ľanu, konope a vlny sa pomocou vretena a kolovrátku spriadali do celistvej nite. Priadlo sa väčšinou v jednom dome, kde sa skladali na jedlo i kúrenie, či petrolej na svietenie. Priasť mohli chodiť dievky od 14 rokov, čím boli považované už za dospelé. Priasť sa nemohlo cez víkend a v stridžie dni.
Svätá Cecília: Patrónka hudobníkov
Dni na Sv. Cecílie. (Prečo je práve patrónkou hudobníkov ? Pred večerom sv. Cecílie sa zhromažďovali rôzne spevácke a hudobné spolky, kde prijímali nových hudobníkov, spevákov.
Svätá Katarína: Posledné zábavy pred adventom
Dni na. Sv. Kataríny. (Katarína bola povestná svojou vzdelanosťou, mravnými cnosťami, zvedavosťou, darom reči, pracovitosťou, a vierou, kedy premenila veľa nevercov i samotného cisára. Za to, že odmietla jeho ponuku na sobáš, ju mučili na zvláštnom kolese. Rovnako sa i v tento deň ponatierali cesnakom zámky dverí, kľučky, zárubne, aby tieto stridžie dni a rákoše (bosorácke stretnutia) zažehnali a zahnali všetky bosorky, ktoré by chceli učarovať dobytku a hydine. Zvykom tiež bolo, podobne ako na Ondreja, že tam, kde mali Ondreja alebo Katarínu, chodila mládež do dverí hádzať staré hlinené hrnce. Na Katarínu sa konávali už posledné Katarínske zábavy a tance pred adventom. Chlapci sa obliekali do rôznych kostýmov a tancovali s dievčencami. Na Katarínu sa nemalo pracovať s kolesom, teda ani s kolovrátkom, hrnčiarskym kolesom a ani v mlynoch. Rovnako to bolo aj s pradením, vyšívaním, páraním. Povestné bolo púčkovanie. Orezali sa konáriky z ovocných stromov a kríkov. Vydajachtivé dievčence zasadili halúzky do črepníka s pieskom, alebo len vložili do krčaha, či džbánu a každý deň polievali vodou z potoka, ktorú doniesli vo svojich vlastných ústach. Ak im rozkvitla do Štedrého dňa, ich želanie sa malo čoskoro splniť. Ak to bol jeden konárik, či halúzka, mali len jedno želanie k splneniu, ak konárikov bolo viac, tak želaní bolo viac.
Svätý Ondrej: Veštenie budúcnosti a ochrana pred vlkom
Dni na Sv. Ondreja. (Ondrej bol zmieňovaný spravidla v súvislosti so zázračným nasýtením 5 tisíc ľudí. Je patrónom neviest a zamilovaných). V predvečer sviatku skúšali dievčatá, ktorá z nich sa čo najskôr vydá. Každá vzala kúsok chleba, položila ho na lopatu a čí kúsok vzal pes ako prvý, tá sa prvá vydala. O pol noci pred sv. Ondrejom dievčatá triasli ploty a hovorili: „Kohútik, kohútik, zakotkodákaj. Ak muža dostanem, vedieť mi daj. Ak sa ozval prvý kohút, malo dievča nádej, že sa toho roku vydá. Ak sa však ozvala sliepka, dievča muselo rok ešte počkať. Na Ondreja ráno chodili pastieri, koniari a všetci čo sa starali o zvieratá a dobytok z domu do domu s taškami cez plece nazvanými visáky na výslužku. Ich synovia nosili v rukách brezové prúty, 1 pre každú gazdinú v dedine a vinšovali. Večer sa mládenci začiernili, nasadili si zvieracie masky a chodili po domoch, aby začiernili dievčence. Na Ondreja bolo zakázané priasť, podobne ako na Katarínu, aby sa „nezamotal“ vlk medzi ovce. Na ondrejských priadkach sa nepradlo, keďže je to stridží deň, ale čarovalo a všetilo. Varili sa halušky, ale len v novom hrnci dievčaťom, ktoré ukradlo suroviny z domu, kde mali Ondreja. Do kúskov cesta balila mená 13tich chlapcov, aj jeden prázdny. Aké meno vytiahla vlastnými rukami z horúcej vody, ten sa mal stať jej budúcim manželom. Ak vyplával prázdny lístok v haluške, mala čas na vydaj ešte ďalší rok. Lialo sa olovo. Na sviatok sv. Ondreja sa robieval i ďalší menej známy zvyk. Pri tomto zvyku si bolo potrebné vziať 4 hrnčeky a obrátiť ich dnom hore. Pod každý z nich sa predtým vložila hlinu, chlieb, hrebeň a prsteň. Ostatní, členovia rodiny boli potom postupne prizvaní a každý si vybral a každý ukázal na 1 hrnček. Hlina znamenala smrť, chlieb bohatstvo, hrebeň chorobu, prsteň svadbu. Od Ondreja začína Advent.
Svätá Barbora: Tajomné Barborky a čarovné konáriky
Dni Sv. Barbory. (Barbora je patrónkou baníkov, ochrankyňou pred búrkou. Na jej sviatok chodievali ženy v bielom a rozdávali deťom darček. Poslušným sladkosti a neposlušným metličku."Barborky" boli ženy a dievčatá zahalené do bielych šiat so šatkou na tvári, aby ich nebolo poznať. Výnimočne boli oblečené za mníšky alebo mali rozpustené vlasy a venček na hlave. V ruke držali košík so sladkosťami alebo metlu, štetku, či husacie krídlo. Keď prišli do domu, symbolicky zamietli izbu. Svoj príchod niekedy ohlasovali zvončekom alebo búchaním na okno, či okenice. Taktiež sa nemohlo priasť a párať v tento stridží deň, aby sa statok nepáral, teda neklal. Inde dievčatá chodili s varechami a ak niekoho našli priasť, ten dostal výprask, alebo im narástli stridžie prsty. Barborky sa nazývali aj konáriky čerešní, alebo jabloní, ktoré sa dávali opäť do džbánu. a dievčatá ich zalievali studenou vodou z potoka, ktorú nosili vo svojich ústach. Ak rozkvitli, dievča, ktoré sa o ne staralo, sa budúci rok malo vydať.
Prečítajte si tiež: Vianočný punč, ktorý zahreje
Svätý Mikuláš: Darčeky pre poslušných a výstraha pre hriešnikov
Dni Sv. Mikuláša. Rovnako sa nesmelo priať, šiť. Zvyk sv. Mikuláša pochádza z 5. stor. z Nemecka. Kedy v Nemecku najprv plnili papierové lodičky sladkosťami , pretože Mikuláš bol patrónom námorníkom a sám s plavil z Alexandrie do Myry. Mikuláša v našich koncoch sprevádzal aj čert aj anjel. Čert predstavoval zlo a naháňal strach, aby ľudia ľutovali hriechy a zlé skutky.
Svätá Lucia: Boj proti bosorkám a veštenie budúcnosti
Dni Sv. Lucie. (Lucia bola patrónkou svetla a uzdravovania.) Na dedinách ju však považovali za najväčšiu bosorku. Od Lucie do Vianoc sa naďalej pojedal cesnak a potierali dvere, ale kŕmili ním i kravy. Taktiež na ochranu proti Luciiným čarám používali rôzne bylinky a rastliny. Mládenci liali olovo cez dierku kľúča, aby zistili, akému povolaniu sa budú venovať. Nemohlo sa priasť, nič požičať a ani vrátiť. Najznámejším zvykom bol Luciin stolček. Ktorý nielen odhaľoval bosorky, ale rovnako aj ochraňoval pred nimi samotnými. Gazdovia ich vyrábali aj pre gazdiné, aby na nich mohli sedieť, keď kravu dojili, a aby im striga mlieko neukradla. Stolček sa vyrábal takým spôsobom, že sa skladal po jednom kúsku každý deň až do Vianoc, aby na polnočnej omši (na Utiereň) mohol ten, kto ho vyrobil, vidieť všetky bosorky, keď na ňom sedel na omši. Lucie boli odeté dievčence v bielom so zamúčenými tvárami a husími pierkami a vymetali tiež všetky rohy kúty v úplnej mlčanlivosti, do okien dávali tekvice s vyrezanými tvárami a horiacou sviečkou. Aby sa bosorky nedostali do príbytkov ľudia robili veľký lomoz. Rozbíjali sa džbány, používali sa i trlice a trepačky, plieskalo sa bičom, pískalo na píšťalkách, trúbili na rohoch, zvonili zvoncami, alebo reťazami. Opäť sa nemohlo priasť, ani túlať po hore a rúbať drevo. Dievčatá si veštili s jablkom, z ktorého tiež každý deň odkusovali až do Štedrého dňa, tak aby keď do neho kusli posledný raz, Keď sa ozval sa zvon k pólnočnej omši a akého prvého mládenca zbadali, ten mal byť ich manželom. Pripravovali si aj lístočky s menami až do Vianoc, kde napísali mená mládencov a ktorý im posledný vyšiel, ten mal byť ich milým. Tento zvyk sa robieva aj dodnes. Po sv. Lucii sa mohli začať piecť vianočné oplátky.
Svätý Tomáš: Prípravy na zabíjačku a meranie noci
Dni Sv. Tomáša. (Tomáš je patrón furmanom a murárov. Áno v tento deň sa oslavovalo Tomáša. Vravelo sa Na Toma, seď doma. Nemohlo sa ísť do hory a priasť. Robili sa zabíjačky, lebo sa verilo, že mäso dlhšie vydrží. Koledníci roznášali polazníky, polazníčky - vetvičky čečiny s kláskami z dožinkového venca a so stužkami. V neskoršom období pastieri roznášali aj vianočné stromčeky. Vravelo sa, že je najkratší deň a najdlhšia noc, a zvykom bolo merať noc, ktorú prebdeli hrami spevom a inými ručnými prácami. Súviselo to s obdobím nazvaným Kračún, kedy nastal zimný slnovrat, ktorého prapôvod slávenia sa vytvoril už za starých Slovanov, kedy horeli ohne, sviece a prebdela sa celá noc.
Adam a Eva: Štedrý deň plný pôstu a očakávania
Na Adama a Evu-Štedrý deň sa pólnocou končil pôst i stridžie dni. Ešte pred svitaním sa pieklo rôzne vianočné pečivo, aby bolo hotové pred východom slnka. Piekli sa figúrky zvierat z dvora, makovníky, medovníky, štedráky, orechovníky, roháče, praclíky zvané perace, obradové pečivá, chleba, posúchy a opekance, či kysnuté koláče. Gazdiná si utierala ruky od cesta o kmene ovocných stromov, aby dobre rodili. Chystal sa stôl. Pod stôl sa dávala sekera, aby kto na ňu stupil bol celý rok šťastný. Ovíjala sa okolo stola reťaz, aby rodina držala súdržne pohromade. Nad stolom býval ešte slamený dožinkový veniec, až neskôr bol nahradený čečinou, alebo vysiacim vianočným stromčekom. V lavóriku sa do polovičných orechových škrupiniek dali malé kúsky sviečok a nechali plávať na vode. 1ks pre každého člena rodiny. Ak plávali na hladine, znamenalo to zdravie a šťastie, ak sa potopili a sviečka zhasla znamenalo to pravý opak. Pod tanier sa dával peniaz, alebo rybie šupinky. Cez deň sa jedlo veľmi málo a dodržiaval sa pôst bez mäsa. Deťom sa sľubovalo, ak vydržia do večera nejesť, tak uvidia prasiatko - svetielko zo zrkadielka, ktoré blikotalo po stene. Jedli sa opekance s medom a makom, kaše, prívarky z hrušiek a sliviek, pirohy s bryndzou, lokše s makom, suché zemiaky s mliekom. Nemohlo sa zametať, priasť, tkať. Chlieb, ktorý sa položil na stôl, mal ostať nedotknutý až do Nového roka. Na stole býval aj kôš, či sito naplnené plodinami , ktoré dopestovali sami. Veštili podľa cibuľového kalendára z 12 cibuľových lupienkov, 12 mesiacov roku, ktoré sa solili. Koľko každý lupienok pustil do druhé dňa Božieho narodenia, toľko vlhka malo byť v danom mesiaciv budúcom roku. Robili sa obety, vode a vetru, kedy sa pár omrviniek hodilo do daného živla. Ak sa objavila prvá hviezda na oblohe mohlo sa začať večerať. Najprv sa rozkrojilo jabĺčko, ktoré keď malo 5-cípu hviezdu z jadrovníka znamenalo zdravie a šťastie. Ak tam bola 4-cípa hviezda v tvare kríža znamenalo to trápenie a choroby. Jablko sa nakrájalo na toľko kúskov, koľko bolo členov rodiny, a každý zjedol svoj kúsok. 12 jadierok, 12 mesiacov v roku sa namočilo do vody a koľko ich vyplávalo toľko mesiacov malo byť suchých v ďalšom roku. Jedli sa oplátky s medom a cesnakom a gazdiná medovým prstom urobila všetkým krížik na čelo. Rozlúskol sa i oriešok, ak bol zdravý, tak mali byť všetci zdraví i na ďalší rok, ale ak bol červivý znamenalo to nepríjemnosti. Oriešky sa hádzali aj do každého kúta. Jedávala sa šošovičná polievka, ktorá znamenala hojnosť a peniaze. Inde zase kapustnica s hríbmi, či kyseľ, obilninová kyslá polievka. Jedli sa i opekance s makom, keďže bol ešte pôst. Pôvod zvyku jedenia ryby siaha do kresťanstva, kedy ryba bola a je jeho symbolom, a rovnako bola pôstnym jedlom, ale jedávala sa väčšinou len v panských domoch. Mäso sa mohlo jesť až po pólnoci. Štedrovečerná večera sa väčšinou skladala z viacerých chodov, zo siedmych, niekde až deviatich. Niekde sa dodržiavala tradícia zjesť z každého jedla len tri sústa. Nachystaný čakal i tradičný štedrák. Popíjala sa pálenka, alebo hriatô. Nezabúdalo sa s jedlom ani na dobytok a hydinu. Darčeky sa v začiatku vôbec nedávali, a ak tak len formou jabĺčka, orieška, či medovníka. Týmto dňom sa končil 30 dňový adventný pôst a v kresťanstve sa oslavuje narodenina Ježiša Krista, čím je najväčším vianočný sviatkom. Oheň ako taký mal veľký význam najmä v tento deň. Mal ochrannú moc pre celú rodinu, ktorá sa zdržovala najmä doma. Najprv sa nabrala voda a poumýval sa ňou každý jeden člen domácnosti. Až následne potom sa mohol založiť úplne nový oheň, v úplne vyčistenej peci z nových polienok. Každý bol doma nechodilo sa na návštevy, okrem koledovania malými chlapcami. Vinšovníkom sa podarúval medovníček, oriešok, alebo peniažkové jablko poprepichované malými peniazmi.