Zmena klímy je jednou z najpálčivejších výziev, ktorým čelí naša planéta. Jej dôsledky sú rozsiahle a dotýkajú sa všetkých aspektov nášho života, od extrémnych poveternostných udalostí až po ohrozenie biodiverzity. V snahe o zníženie emisií skleníkových plynov a zmiernenie dopadov klimatických zmien sa čoraz viac pozornosti venuje aj vplyvu nášho stravovania, a to najmä spotrebe mäsa.
Potravinové systémy a emisie skleníkových plynov
Podľa dokumentu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) z roku 2019 sú naše potravinové systémy zodpovedné až za 37 % emisií skleníkových plynov. V celosvetovom meradle podporuje naša neustále rastúca spotreba mäsa a mliečnych výrobkov energeticky náročné poľnohospodárske postupy v priemyselnom rozsahu. Produkcia mäsa a mliečnych výrobkov spolu pohltí 77 % všetkej poľnohospodárskej pôdy a zodpovedá za 60 % percent emisií uhlíka v poľnohospodárstve. Tieto potraviny pritom poskytujú iba 17 % kalórií, ktoré prijímame prostredníctvom potravy. Okrem toho sa 33 % poľnohospodárskej pôdy využívanej mliekarenským a mäsovým priemyslom používa na pestovanie krmív pre hospodárske zvieratá. Celosvetovo sa na konzumáciu vychová viac ako 70 miliárd zvierat ročne. Stromy ustupujú intenzívnemu poľnohospodárstvu založenému na využívaní ornej pôdy na účely produkcie krmív pre hospodárske zvieratá. Premena rastlinnej potravy na mäso namiesto jej konzumácie priamo až desaťnásobne znižuje jej kalorickú hodnotu.
Vplyv živočíšnej výroby na životné prostredie
Živočíšna výroba má významný vplyv na životné prostredie, ktorý sa prejavuje v niekoľkých oblastiach:
- Emisie skleníkových plynov: Chov hospodárskych zvierat je významným zdrojom emisií skleníkových plynov, najmä metánu (CH4) z tráviaceho systému prežúvavcov (napr. hovädzieho dobytka) a oxidu dusného (N2O) z hnojív.
- Využívanie pôdy: Produkcia krmív pre hospodárske zvieratá si vyžaduje rozsiahle plochy poľnohospodárskej pôdy, čo vedie k odlesňovaniu a strate biodiverzity. Stromy ustupujú intenzívnemu poľnohospodárstvu založenému na využívaní ornej pôdy na účely produkcie krmív pre hospodárske zvieratá.
- Spotreba vody: Chov hospodárskych zvierat si vyžaduje veľké množstvo vody na napájanie zvierat, zavlažovanie krmovín a spracovanie mäsa.
- Znečistenie vody: Hnoj z hospodárskych zvierat môže znečisťovať vodné zdroje, čo vedie k eutrofizácii (nadmernému obohateniu vody živinami) a ohrozeniu vodných ekosystémov.
Alternatívy k tradičnej spotrebe mäsa
Vzhľadom na negatívne dopady živočíšnej výroby na životné prostredie sa čoraz viac ľudí obracia k alternatívnym spôsobom stravovania, ktoré znižujú spotrebu mäsa:
- Vegetariánstvo: Vegetariáni vylučujú zo svojho jedálnička mäso, ryby a hydinu, ale konzumujú mliečne výrobky a vajcia.
- Vegánstvo: Vegáni vylučujú zo svojho jedálnička všetky živočíšne produkty, vrátane mäsa, mliečnych výrobkov, vajec a medu.
- Flexitariánstvo: Flexitariáni obmedzujú spotrebu mäsa, ale príležitostne ho konzumujú.
Niektoré štúdie naznačujú, že konzumácia vegánskej stravy môže znížiť uhlíkovú stopu až o 73 %. Lenže aj vegánske stravovanie môže mať neželaný dopad na životné prostredie. Nástup tzv. „superpotravín“ sa za posledných niekoľko desiatok rokov podpísal pod bezprecedentný dopyt po konkrétnych potravinách. Ak sa z neudržateľne vyrobeného jedla stane základ stravy, je to pre životné prostredie evidentne nevýhodné. Vysokoteínové strukoviny tvoriace základ vegánskej stravy sa k tomu pestujú hlavne v teplých klimatických podmienkach a ich následná preprava naprieč celým svetom zahŕňa aj náklady v podobe uhlíkových emisií.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť bolonskú
Udržateľné stravovanie: Miestne, sezónne a rastlinné
Existuje však všeobecný konsenzus, že najekologickejším stravovaním je miestna, sezónna, prevažne rastlinná strava. Takýto prístup tiež znamená, že už nebudete mať, hoci aj nepriamo, dočinenia sa týraním zvierat, ktoré je v priemyselnom poľnohospodárstve bežné. S každým jedlom, ktoré konzumujeme, sa ponúka aj príležitosť vybrať si ekologicky vhodnejšiu alternatívu. Ak sa chcete ekologickejšie stravovať, zvážte nasledujúce možnosti:
- Ak nemáte záujem sa stať 100% vegánom, zvážte „flexitariánsky“ prístup. Jedzte rastlinnú stravu pár dní v týždni alebo zmeňte niektoré zo svojich bežných jedál za vegánske.
- Ak jete mäso, tak investujte o čosi viac do mäsa vyprodukovaného lokálne.
- Či už ste vegán alebo nie, snažte sa stravovať viac sezónne.
Európska únia a proteínové plodiny
Európska únia nie je sebestačná v produkcii rastlinných bielkovín, ktoré potrebuje ako krmivo pre dobytok. Pestovanie a obchod s týmito plodinami má dopad na potravinovú bezpečnosť a životné prostredie. Európska produkcia plodín bohatých na bielkoviny, ako napríklad sója, vzrástla medzi rokmi 1994 až 2014 z 24,2 na 36,3 milióna ton. Nakoľko sa ale používajú aj ako krmivo pre dobytok, zvýšila sa tiež ich spotreba - z 39,7 na 57,1 milióna ton.
K problematike bielkovín sa už niekoľko rokov vyjadruje aj Európsky parlament. Neustále pripomína potrebu väčšej autonómie a vytvorenia európskej stratégie v tejto oblasti. Do konca roku 2018 by mala Komisia dokončiť Európsku stratégiu podpory bielkovinových plodín. Problematika bielkovinových plodín má presah do viacerých oblastí. Správa Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka uvádza, že „dodávka bielkovín je otázkou prvoradého významu“. Ako sa píše v správe, spájajú sa s ňou dve dôležité obavy, ktorým by mal Brusel venovať svoju pozornosť. Správa vysvetľuje, že niektoré regióny sveta sa stali veľkými spotrebitelia proteínov, hlavne vo forme mäsa. Všetky poľnohospodárske krajiny zároveň zaznamenali vyššiu spotrebu sóje. K prudkému nárastu jej spotreby došlo najmä v Číne, čo z tejto krajiny urobilo najväčšieho dovozcu sóje na svete.
Ešte pred hlasovaním Výboru poslali mimovládne organizácie, ako Priatelia Zeme, Slow Food či Compassion in world farming europoslancom list, v ktorom upozornili na negatívny vplyv produkcie sóje na životné prostredie. Proteínová stratégia je podľa nich príležitosťou odkloniť sa od monokultúrneho poľnohospodárstva a posilniť biodiverzitu. Europoslanci niektoré výzvy mimovládnych organizácií vypočuli. Na plenárnom zasadnutí sa vyjadrili kriticky k produkcii sóje v Južnej Amerike, odkiaľ ju Európska únia dováža. Autonómiu v oblasti dodávok sóje a iných bielkovinových plodín je podľa nich možné dosiahnuť prostredníctvom užšej spolupráce so susednými krajinami a diverzifikáciou dovozu bielkovín.
Europoslanci navrhli vytvorenie platformy, ktorá by určila výrobné kapacity jednotlivých oblastí v Európe a katalogizovala výsledky relevantných výskumov. Pestovanie bielkovinových plodín by sa nemalo obmedziť len na sóju. Tá v súčasnosti tvorí až tretinu z 45 miliónov ton surového proteínu, ktorý EÚ ročne spotrebuje. Tieto rastliny viažu dusík a môžu poľnohospodárom pomôcť znížiť spotrebu syntetických dusíkatých hnojív. Strukoviny sú navyše schopné pripraviť pôdu pre nasledujúce plodiny, čo môže zvýšiť výnosy o 10 až 20 percent. Striedanie plodín by zvýšilo kvalitu pôdy, znížilo šírenie chorôb a podporilo biodiverzitu. V reakcii na iniciatívu vytvoriť proteínový plán sa Asociácia európskych farmárov Copa-Cogeca pre EURACTIV.com vyjadrila, že je nutné zachovať hlavný zdroj proteínových krmív, ktorý vzniká ako vedľajší produkt biopalív a spracovania živočíšnych bielkovín. „Z roka na rok sa nám vďaka týmto produktom darí znižovať našu dovoznú závislosť o 10 až 15 percent. Aj generálny tajomník Európskeho združenia pre obnoviteľný etanol (ePURE) zdôraznil, že produkcia etanolu zabezpečuje Európe palivá aj potraviny. Je to „výhodné riešenie pre všetky strany. Európe pomáha splniť jej klimatické ciele a zároveň reagovať na potrebu dovozu krmív pre zvieratá. Podľa chorvátskej europoslankyne Marijany Petirovej (EĽS) by to mohol byť silný argument proti odklonu od biopalív prvej generácie.
Prečítajte si tiež: Tipy na prípravu pečeného mäsa
Zodpovednosť spoločností a spotrebiteľov
Znižovanie dopadov spotreby mäsa na klímu si vyžaduje spoločnú zodpovednosť spoločností a spotrebiteľov. Spoločnosti by mali:
- Zavádzať udržateľné postupy v živočíšnej výrobe, ktoré znižujú emisie skleníkových plynov, spotrebu vody a znečistenie.
- Podporovať pestovanie a spracovanie rastlinných bielkovín v Európe.
- Zabezpečovať transparentné informácie o pôvode a environmentálnom vplyve produktov.
Spotrebitelia by mali:
- Obmedzovať spotrebu mäsa a uprednostňovať rastlinnú stravu.
- Vyberať si lokálne a sezónne potraviny.
- Podporovať spoločnosti, ktoré sa zaväzujú k udržateľným postupom.
- Byť informovaní o environmentálnom vplyve svojich stravovacích rozhodnutí.
Lidl napríklad vo svojej stratégii CSR spoločnosti Lidl riadi našu angažovanosť v oblasti surovín a zdôrazňuje náš dlhodobý záväzok získavať výrobky bez odlesňovania. Preberáme zodpovednosť a udržateľnosť kladieme do centra nášho konania. Podporujeme a schvaľujeme ciele nariadenia EÚ o dodávateľských reťazcoch bez odlesňovania. V rámci nášho partnerstva s WWF chceme zabezpečiť zodpovedné medzinárodné získavanie kritických surovín a vytvorenie a rozšírenie sledovateľných dodávateľských reťazcov, v ktorých nedochádza k odlesňovaniu a pretváraniu krajiny. Zaviazali sme sa získavať vysokorizikové suroviny, ako napríklad sóju, palmový olej, kakao, kávu, hovädzie mäso, drevo, celulózu a papier z dodávateľských reťazcov, ktoré nepodporujú odlesňovanie a pretváranie pôdy. Aby sme to zabezpečili, neustále zdokonaľujeme našu stratégiu v oblasti surovín s cieľom zabrániť odlesňovaniu a premene pôdy pre produkty našej vlastnej značky. Dbáme na to, aby sme my aj naši dodávatelia dodržiavali hraničné termíny pre odlesňovanie a konverziu, ktoré stanovuje AFI a nariadenie EÚ o odlesňovaní.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť fašírku s vajíčkom?