Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) koncom októbra zaradila šunky, slaniny či klobásy na zoznam látok spôsobujúcich rakovinu, čo vyvolalo rôznorodé reakcie. Výrobcovia údenín protestovali, milovníci mäsa rozhodnutie spochybňovali a vegetariáni dodávali, že to hovorili už dávno. Na Slovensku, v krajine, ktorá vedie svetový rebríček vo výskyte rakoviny hrubého čreva a konečníka, by však ľudia mali spozornieť.
Rakovina a stravovacie návyky Slovákov
Ako klinický onkológ sa rakovinám tráviaceho traktu venujete už viac ako tri desaťročia. Podozrenie, že vyšší príjem červeného mäsa a všetkých druhov mäsa spracovaných údením alebo solením má vplyv na vznik rakoviny, tu existovalo už dávno. Nikdy sme však nemali jasný a evidentný dôkaz, že je to skutočne tak. V minulosti, pri všeobecnom vzostupe onkologických diagnóz vo svete paradoxne klesal počet rakovín žalúdka, čo bolo veľmi prekvapujúce. Pokles bol viazaný najmä na vyspelé, západné krajiny. Vedci a onkológovia sa týmto fenoménom začali zaoberať a ako jeho hlavnú príčinu určili zmenu spôsobu skladovania potravín. Tak ako je v niektorých krajinách vyššia spotreba červeného a upravovaného mäsa, tak rastie i výskyt rakoviny hrubého čreva a konečníka. Naša oblasť, pre ktorú sú typické zabíjačkové špeciality, patrí k úplnej špičke vo výskyte týchto druhov karcinómov.
Podozrenie sa vyslovilo na základe epidemiologických analýz. Ani vo vyhlásení WHO nie je stopercentná istota, že toto je ono. Výsledky analýz však nemôžeme ignorovať, a preto si myslím, že vyhlásenie má pozitívny význam v tom, že sa poukazuje na to, čo je najpodozrivejšie. Keďže v rukách nemáme nič silnejšie, žiadny presvedčivejší argument, musíme pomerne vážne operovať s touto informáciou. No stále vieme pomerne málo o tom, ktorá je tá konkrétna zlá látka v mäse, ktoré mäsá z tých červených sú problematickejšie. Vzhľadom na vysoký výskyt rakoviny hrubého čreva, konečníka, ale napríklad aj pankreasu u nás, my onkológovia dlhodobo naliehame na ľudí, aby sa snažili stravovať zdravšie. To znamená, aby zvýšili príjem čerstvej zeleniny, ovocia a obmedzili konzumáciu údeného a červeného mäsa. Pod červeným mäsom máme na mysli najmä bravčovinu, hovädzinu, jahňacinu, teľacinu a divinu.
Je pravda, že keď bývate pätnásť metrov od mora, tak asi skôr nasadnete na loďku a na večeru si pripravíte pečenú rybu, ako by ste išli do špajzy a vyťahovali klobásky zo zabíjačky. Ale zmeniť stravovacie návyky sa už raz podarilo - práve pri spomínanej zmene skladovania potravín. Je pravda, že je to zrejme ešte dedičstvo spôsobu života v Rakúsko-Uhorsku. Podobné zlé výsledky, čo sa týka rakoviny hrubého čreva a konečníka, majú totiž napríklad aj v Maďarsku či Česku. Tie jedlá sa v tejto oblasti opakujú a prekrývajú. Vepřo - knedlo - zelo si s radosťou doprajeme aj u nás, schnitzel je akoby integrálnou súčasťou slovenského nedeľného obeda. Klobásy sú zase vraj slovenský výmysel, ktorý si neskôr osvojili Maďari. Teda máme podobné stravovanie a tiež premiešané populácie. Netreba totiž zabúdať ani na genetické danosti.
Mýty a realita o mäse
Samozrejme, toto vyhlásenie je aj vodou na mlyn vegetariánskeho hnutia. Bude tu určite tendencia unifikovať odporúčanie na všetko mäso a tí, ktorí to budú chcieť takto interpretovať a využiť pre svoje účely, tak určite spravia. Ja si však myslím, že úplne vylúčenie mäsa alebo dramatické zníženie jeho konzumácie by asi nebolo racionálne. Keby sme začreli do histórie človeka ako živočíšneho druhu, zistíme, že človek bol všežravec. Nielen zberač rastlinnej potravy, ale aj lovec živočíšnej. Za tie tisíce rokov sa aj náš organizmus nastavil na príjem živočíšnych látok.
Prečítajte si tiež: Baranie mäso: Recepty a tipy
Interpretácia je v tejto oblasti veľmi komplikovaná. Medziročná spotreba mäsa vlani napríklad na Slovensku klesla o šesť kilogramov na necelých 48 kilogramov mäsa na jedného obyvateľa za rok. Mne osobne z tých informácií WHO, ale aj z toho, čo som vedel predtým, vyplýva, že sa roky snažím obmedzovať zvýšený príjem údenín a červeného mäsa. Snažím sa jesť viac ovocia a zeleniny. A určite nie som sám. V poslednom období sme sa viac otvorili svetu a našťastie ľudia, čo sa vracajú, prinášajú aj iné, neraz zdravšie stravovacie návyky. Určite jeme viac ovocia a zeleniny ako kedysi, čo súvisí aj s tým, že sme odstránili ich sezónnosť. Kedysi mať na Vianoce paradajky, to bola rarita, ak nie sen. Takisto morské ryby. Okrem konzerv sa vyskytla prinajlepšom mrazená treska. Dnes je to úplne iné.
Preventívne prehliadky a skríning
Čiastočne preto, že proces vzniku nádoru je dlhodobý proces. Takže aj keby sa nám, napríklad, zázrakom podarilo radikálne zmeniť k lepšiemu stravovacie návyky celej spoločnosti, trvalo by niekoľko rokov, kým by sa tieto zmeny prejavili. Otázka je, nakoľko je mladá generácia poznačená rodinou, v ktorej vyrastala. Či neprevzala niektoré stravovacie návyky. Áno, veď ľudia na vidieku nechovajú to prasiatko preto, že chcú mať domáce zvieratko, ale z ekonomických príčin. Jesť čerstvú zeleninu a čerstvé ovocie, to môže byť celkom nákladné.
Preventívne kontroly v drvivej väčšine prípadov nevedia zabrániť vzniku onkologického ochorenia. Výnimkou je práve spomínaná rakovina hrubého čreva a konečníka, kde pri preventívnej kontrole endoskopickým vyšetrením vieme nájsť polypy. A veľká časť rakovín tohto druhu vzniká práve transformáciou polypov, takže keď ich chirurgicky odstránime, nikdy z nich rakovina nevznikne. Pri iných druhoch karcinómov, ako je napríklad rakovina prsníka, pomáha preventívna prehliadka zachytiť ochorenie v počiatočnom štádiu, ale už je to tá diagnóza - už je to rakovina. Nevieme ju teda zachytiť v transformácii z normálneho na nenormálne tkanivo.
Vo vekovej skupine nad 50 rokov by sa robilo vyšetrenie stolice na stopy krvi. Ak by sa chemicky potvrdili, pacienta by sme pozvali na dovyšetrenie - rektoskopiou, kolonskopiou a inými vyšetreniami. V prípade rakoviny prsníka a rakoviny krčku maternice tiež, ale práve rakovina hrubého čreva a konečníka je v súčasnosti najväčší onkologický problém Slovenska. Pritom my sme optimálna krajina na realizáciu takéhoto celoštátneho skríningu. Sme veľmi malý štát, päť miliónov obyvateľov má viac ako dvadsať miest v Číne. Máme celoplošné pokrytie sieťou onkológov, gastroenterológov a v neposlednom rade aj praktických lekárov. Existuje tu dobré internetové pripojenie, telefonické spojenie celej krajiny, takže zber dát by mohol byť bezproblémový. Tie vysoké čísla rakoviny u nás by mali byť impulzom, aby sa takýto projekt spustil. Presvedčiť ľudí na celoplošné vyšetrenie by však bolo náročné. Ľudia začínajú odmietať aj obyčajné očkovania, prestávajú veriť medicíne.
Alternatívna medicína a rakovina
Príkladom môže byť aj zakladateľ spoločnosti Apple Steve Jobs. Ten po diagnostike rakoviny pankreasu odmietol liečbu v nemocnici a skúšal alternatívy. Práve ona najlepšie poukazuje na problém, ktorý tento odklon k alternatívam často vyvoláva. Ja keď sa ohliadnem dozadu a porovnám súčasnosť s obdobím, keď som ako lekár začínal, vidím, že naše vedomosti o onkologických ochoreniach sa mnohonásobne zlepšili. Pred tridsiatimi rokmi sme mali na liečenie možno toľko preparátov, ako počet prstov na rukách. Dnes ich je aj dvadsaťnásobne viac. Čo sa však dramaticky nezmenilo, to sú liečebné výsledky.
Prečítajte si tiež: Jelenie mäso: Kráľovská pochúťka
Aj Steve Jobs si asi zistil čísla a efektivitu preparátov, ktoré sú momentálne k dispozícii, a povedal si, že mu to nestačí, že ide cestou rizika. Táto cesta sa však v mnohých prípadoch zakladá na neserióznych informáciách zo strany alternatívnych liečiteľov, ktorí tvrdia to, čo nedokážu urobiť. Sú onkologické ochorenia, ktoré vieme v závislosti od štádia vyliečiť prakticky so stopercentnou úspešnosťou. Sú takisto skupiny ochorení, ktoré vieme úspešne vyliečiť aj vo vyššom štádiu.
Rakovina pankreasu a farmaceutický výskum
Práve pred rokom ustanovila Európska únia 13. november ako Deň boja proti karcinómu pankreasu. Cieľom je upozorniť, že sa s touto diagnózou naozaj za posledné desaťročia urobilo veľmi málo. Preto chceme viac upriamiť pozornosť na toto ochorenie. Ani nie tak verejnosti, pretože túto rakovinu je veľmi náročné zachytiť v počiatočnom štádiu, príznaky sú veľmi všeobecné. Ale tie desaťročia neúspechov vytvorili akúsi skepsu. Opakované liečenia bez výsledku vo farmaceutickom výskume akoby odsunuli vývoj v tomto smere trochu bokom.
Ten proces naozaj trvá roky a je ťažké ho nejakým spôsobom urýchliť. Musíte si uvedomiť, že vyberáte z niekoľkých tisíc potenciálne fungujúcich látok. Idete procesom skúšania vyššie a vyššie. Tie, ktoré sa neosvedčujú, postupne vyraďujete. Skúšajú sa nežiaduce účinky, interakcie - najskôr na tkanivových kultúrach, potom na živočíchoch a napokon na človeku. Je to aj nesmierne nákladný proces.
V prvej fáze sa podáva pacientom, ktorí už boli liečení inými liekmi, ktoré nezabrali a nemajú inú šancu, ako skúsiť experiment. Je to na báze dobrovoľnosti, ale s tým nie je problém, ľudia si väčšinou experimentálnu liečbu žiadajú sami, keď sa dozvedia, že všetko ostatné už zlyhalo. V druhej fáze sa preparát skúša na diagnostické jednotky - povedzme rakovinu prsníka či maternice - a overuje sa, či funguje. Pri onkologických ochoreniach je testovanie lieku oveľa dlhšie ako napríklad pri vývoji antibiotík na angínu. Tam po troch dňoch viete, či sa pacientovi polepšilo, alebo nie.
Ak sa v rámci etapových analýz skúšania zistí, že desiati pacienti, ktorým sme prípravok podali, sú celom zdraví a desiati, ktorí ho nedostali, nie, môžeme zastaviť klinické testovanie a začať ho používať. A v súčasnosti je tendencia vychytať aj tie neskoršie. Látka vás totiž môže vyliečiť, ale čo s vami spraví o päť alebo o desať rokov? A čo interakcie s inými liekmi? Ak berieme do úvahy napríklad preparáty, ktoré neliečia, ale len predlžujú život, tam tieto starosti naozaj odpadajú. Využíva sa v prípadoch, keď máme dokázané, že po chirurgickom zákroku existuje pravdepodobnosť návratu rakoviny. My však nevieme povedať, u koho príde k recidíve a u koho nie, a tak liek preventívne podávame každému. Keby takýto preparát mal negatívne vedľajšie účinky v dlhodobom horizonte, mohli by sme poškodiť úplne zdravým vyliečeným pacientom.
Prečítajte si tiež: Tipy pre dokonalú tepelnú úpravu mäsa
Zorientujte sa vo vybraných technikách varenia
Schválne som začal myšlienkou surového varenia a živej stravy. Argumentom tohto smeru rozumiem. Alebo, že by superzdravé “blue zones” populácie ako Sardínčania, Okinavčania, či Ikáriančania naozaj žili len na surovej rastlinnej strave? Uvedomujem si, že nie každý domáci kuchár ma v sebe kreativitu Jamieho Olivera. Mňa mrzí, že mnoho domácností prestáva variť a skĺzne do stereotypu 5-10 jedál, ktoré točí dookola. Nečudujme sa potom, že nám chýba pestrosť stravy. Alebo je tu potom trend rôznych nových štýlov stravovania, ktoré však väčšina ľudí nedotiahne aj gastronomicky. Preto ryžové, šalátové, či jednostranne zamerané diéty bavia ľudí len pár dní. Rozdiel je medzi nedotiahnutým a falošným vegetariánstvom a vymakaným vegetariánstvom.
Pozor, pozor, pozor! Nič proti tradičným haluškám s bryndzou a zákvasom. Avšak každý už sám na sebe musí vyhodnotiť ťažkosti z daného jedla. Väčšinou práve pre nevhodnú kombináciu bielej múky s tukom vám z halušiek nebude ľahko. Vyskúšajte si však spraviť namiesto halušiek bryndzové zemiaky a k nerozvareným zemiakom v šupke pridať bryndzu a opraženú slaninu na cibuľke.
Pozrime sa na základné techniky varenia, o ktoré by sme sa mali v domácnosti oprieť. Generálne platí, pristupovať s láskou ako k ľudom, tak aj k jedlu. Hlavným cieľom efektívnej výživy by nemalo byť iba zasýtenie, ale zároveň najlepšie zníženie vznikajúcich inflamácií a zápalov. Predstavte si základnú a nevyhnutnú zmenu pomerov mastných kyselín vo vašich tkanivách. Techniky sú zoradené od najvhodnejších po najnevhodnejšie. Neznamená to na zabudnutie dobrého steaku, či grilovačku. Skaramelizovaný a jemne uhlíkom ošmahnutý steak vás raz za týždeň nezabije. Treba k nemu však „balance“ v podobe antioxidačnej zeleniny a uvedomiť si vyrovnávanie s toxicitou, s ktorou vaše telo bude za nejaký čas bojovať. Pitie prepraženej spálenej kávy má podobný efekt.
Techniky varenia a ich vplyv na zdravie
- Živá strava: Je dôležitá a dobrý šalát by sa hodil ku každému jedlu. „Šalátovaním“ som tak označil prípravu čerstvých šalátov, v ktorej vidím veľa priestoru pre zlepšenie. Na prípravu šalátov je najvhodnejšia listová zelenina v kombinácii s paradajkami, uhorkami, cibuľou, paprikou. Pozor si už treba dať na hľuzovú zeleninu ako brokolica, karfiol, atď., ktoré je lepšie obvariť, či spariť. Z tohto pohľadu nás zaujíma najmä extra panenský olivový olej, ľanový olej, avokádový olej, orechy, či plnotučný jogurt. K surovej strave by som na záver zdôraznil jej potrebu a kľudne môže tvoriť aj 50% vašej výživy, ak vám to vyhovuje.
- Ľahká úprava pokrmov: Čisto parená zelenina a mäso bez soli a tukov jednoducho nechutí. Vyskúšajte si však po príprave brokolice a karfiolu s morčacím mäsom na pare poukladať na nich plátky fajného a pravého masla a posoliť kvalitnou himalájskou, či morskou soľou. Dostanete sa tak úplne do inej dimenzie chuti.
- Restovanie: Uprednostňujem pred dusením a mám na to aj dôvod. Stačí vám totiž jedna kvalitná panvica a výber zo 4 spoľahlivých tukov. Následne ide len o výber kvalitného oleja alebo tuku a takzvanú minútkovú prípravu pri teplote do 120°C. Znamená to sprudka opečené mäso. Neuchytí sa uhoľ a potom ihneď expedujeme, prípadne ho len krátko podusíme vo vlastnej šťave alebo vývare. Samozrejme kvalitné mäso správne chovaných zvierat pasúcich sa na tráve je základom.
- Dusenie: Je výborný najmä z hľadiska zahriatia a stráviteľnosti v chladnejších mesiacoch. Korenie, bylinky a kvalitná soľ sú opäť kritickými prvkami harmónie výslednej chuti. Pravdou je strata nejakých vitamínov… ale za tú chuť to stojí. Medzi najvhodnejšie potraviny pre úpravu dusením radíme všetky druhy koreňovej zeleniny, papriku, paradajky a samozrejme všetky strukoviny, ktoré si to priam vyžadujú. Cieľom pomalého dusenia je vybudovanie chuti vývaru, uvoľnenie kolagénu a získanie skutočnej chuťovej hĺbky pokrmu. Určite si viete predstaviť aspoň 3 hodiny varený vývar zo špikových kostí alebo kotlíkový guláš, ktorého mäso je jemné, lahodné a ľahko stráviteľné. Šťava alebo vývar takéhoto pokrmu má výraznú chuť zodpovedajúca najnáročnejším gastronomickým kritériám. Prosím vás, nepoužívajte do vášho gulášu rastlinný olej, ale pravú bravčovú masť.
- Pečenie: Tento spôsob úpravy potravín patrí k najstarším technikám, pri ktorej sa potraviny upravujú horúcim vzduchom a čiastočne tukom alebo vypečenou šťavou. Pečenie prebieha v uzavretom priestore, v rúrach, remoskách, prípadne v novodobých griloch. Suché teplo pečenia spôsobuje, že potraviny hnednú, mení sa ich vzhľad a znásobuje sa príjemná chuť. Hlavným problémom pečenia, či následne aj grilovania je práve vznik heterocyklických amínov (HCAs) a polycyklických aromatických hydrouhlíkov (PAHs). HCA sa formujú práve keď bielkoviny, sacharidy a kreatín reaguje s vysokými teplotami. PAhs sa formujú, ak je mäso vystavené priamemu dymu, či plameňom pri pečení na ohni. Ak budete piecť pod 160°C tak sa vyhnete celej tejto apokalypse. Najčastejšie sa pečú rôzne druhy mäsa, hydina, ryby, ale aj zverina. Mäso pečieme v celku, v častiach, prípadne zapekáme zmiešané so zeleninou. Rôzne druhy mäsových, zeleninových a iných nákypov sú tiež vhodné veci do rúry.
- Grilovanie: Je kritické rozoznávať medzi zdravým a škodlivým, pri ktorom hrá kritickú formu najmä zdroj tepla, na ktorom grilujeme. Tu si treba dávať špeciálne pozor na tuk kvapkajúci z jedla na oheň. Pokúste sa tomu zabrániť, pretože tuk po kontakte s (napr.) uhlím začne oxidovať a tieto toxické látky sa následne impregnujú do jedla. Na grile a na ihlách je ideálne pripravovať hovädzie mäso, ryby, hydinu, či u nás menej využívanú jahňacinu. Majstrovské grilovanie spočíva v pomalej príprave a neustálom otáčaní, pri ktorom dostávame jedinečnú textúru a výrazný pôžitok pre naše chuťové kanáliky. Byliny sa perfektne hodia k tejto technike. Správnym zdravým grilovaním dosiahneme výnimočnú chuť bez potreby použitia neželaného množstva nezdravých tukov.
- Vyprážanie a mikrovlnné ohrievanie: Pri vyšších teplotách nám oxidujú tuky a v podstate si priamo zabezpečujeme vnútorné inflamácie a tvorbu voľných radikálov. Mikrovlnky, okrem menenia štruktúry jedla a z veľkej časti aj denaturovania, produkujú tiež brutálne hodnoty už aj tak dostatočne elektomagnetizovanej domácnosti a jedlo z nich pôsobí v organizme príliš horúco, stresujúco.
Ako vidíme, tak samozrejme para je menej riziková ako grilovanie. Avšak v realite, ak zabezpečíte správny postup a viete ako na to, tak môžete smelo panvicovať, piecť, či grilovať. Kľudne aj každý deň, pretože okrem toho, čo je na 100% ideálne, vždy záleží aj na vašej chuti. Ja som tak radšej zástanca prístupu 80/20. Ako som spomenul maslo a soľ, tak sa len opäť dostávame ku kritickému bodu, ktorým je zabezpečenie si poctivých surovín. Pre plnohodnotné varenie sú to najmä kvalitné tuky. “Vedeli ste, že ľudský mozog je evolučne nastavený žiadať buď cukor, alebo tuk a soľ? Preto ak sa chcete zbaviť chute na sladké, tak to pôjde jedine cez zdravé tuky a vhodný výber zdravej morskej, himalájskej, alebo kamennej soli. Viac detailných informácií nájdete v mojej knihe svetových receptov, kde som zhrnul moje poznatky z mojich gastronomických ciest po svete, ale aj zo štúdia výživy vybraných „Blue Zones“ - národov, ktoré sa tešia z dlhovekosti z plného zdravia.
Otrava jedlom v lete
Leto milujeme. Grilovačky, pikniky, dovolenky, domáce zmrzliny a šaláty. Ale práve v týchto chvíľach plných pohody a slnka číha jedno neviditeľné riziko, otrava jedlom. Ide o akútnu reakciu organizmu na konzumovanú potravinu kontaminovanú baktériami (napr. Salmonella, E. coli, Listeria), vírusmi, toxínmi alebo parazitmi. Najčastejšie sa vyskytuje v lete. Ako sa to môže stať? - Nesprávne skladovanie jedla: majonézové šaláty, mäso, vajíčka, mliečne výrobky a zákusky sa musia chladiť. Znie to strašidelne? - nastáva dehydratácia, napr. Leto si chceme užiť bez stresu, vracania či výletu na pohotovosť. Buďme opatrní, najedzme sa dobre a bezpečne.
Salmonela v kuracích prsiach
Špecialisti Štátnej veterinárnej a potravinovej správy upozorňujú na nevyhovujúci produkt, ktorý sa objavil na pulte obchodu. Na pultoch predajne spoločnosti Mäsokombinát NORD SVIT s.r.o v Banskej Bystrici sa objavilo kuracie mäso, na ktoré upozorňujú odborníci zo Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv. Konkrétne išlo o produkt, „„Kuracie prsia“, šarža 28.05.2022/20220529, DS 2.6.2022, krajina pôvodu Poľsko, dodávateľ Firma KABANOS Kojs Miroslaw i Joanna Kojs-Kowalczyk, Spólka Jawna, ul. Odborníci z Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Banská Bystrica totiž pri kontrole odobrali vzorky predmetného výrobku a bližšou analýzou sa im podarila zistiť prítomnosť Salmonelly Enteritidis.
Hoci tento produkt je už po dátume spotreby, je však možné, že sa u vás doma stále nachádza. Mnohí si totiž práve kuracie prsia dávajú často do mrazničiek, kde majú vydržať omnoho dlhšie ako je uvedené pri kúpe. Ak ste ich teda ešte neskonzumovali, radšej sa im vyhnite. Salmonela je totiž ochorenie, pri ktorom “postihnutý človek pociťuje nevoľnosť, bolesti brucha, často vracia, trpí silnými hnačkami a teplotami, ktoré sa môžu striedať so zimnicami. Na ochorenie sú veľmi citlivé malé deti, starší ľudia, ale aj osoby s oslabeným imunitným systémom. Ak lekár potvrdí ochorenie na salmonelózu, treba sa riadiť jeho pokynmi, čo sa týka diéty a hygienických opatrení. Táto baktéria sa najčastejšie vyskytuje u potravín živočíšneho pôvodu, “napríklad mäso alebo vajcia. Salmonela sa môže nachádzať i vo všetkých nedostatočne tepelne upravených potravinách. Najväčšie riziko predstavuje mäso, mleté mäso, mäsové výrobky, mäso a výrobky z hydiny, sušené alebo surové vajcia, vaječné výrobky (ako sú majonézy, plnené pekárenská a cukrárenské výrobky, rôzne krémy), zmrzliny (obsahujúce mliečne zložky), plody mora - varené kôrovce a mäkkýše, živé lastúrniky a ulitníky - ako napr. mušle, ustrice, syry, maslo a smotana vyrobená zo surového mlieka alebo mlieka, ktoré bolo ošetrené nižšou teplotou ako je pasterizácia.
Genetika, strava a rakovina
Kedysi sa predpokladalo, že naša genetická výbava je pevne daná a nemožno ju ovplyvniť. Dnes však vieme, že pomocou vonkajších faktorov, ako je napríklad strava, môžeme ovplyvniť aktivitu našich génov, a to bez toho, aby došlo k zmene samotnej DNA.Práve spomínaná výživa predstavuje jeden z najsilnejších nástrojov, ktorým dokážeme potláčať zápalové procesy v tele a predchádzať vzniku civilizačných ochorení, vrátane rakoviny.
Nebezpečenstvo spracovaných potravín
Strava bohatá na spracované a ultraspracované potraviny výrazne zaťažuje náš organizmus. Poškodené bunky sa v tele hromadia a negatívne ovplyvňujú aj okolité tkanivá, čo sa prejavuje zhoršeným zdravotným stavom, predčasným starnutím pokožky a celkovým oslabením organizmu. Spracované potraviny sú výsledkom intenzívnych chemických úprav, ktoré nie sú pre telo prirodzené. Takáto strava má navyše preukázateľnú súvislosť so zvýšeným rizikom vzniku rakoviny, upozorňuje na to štúdia publikovaná v The Lancet.Príčinou sú najmä konzervanty, emulgátory či umelé dochucovadlá. Napríklad dusičnan sodný, často používaný na konzervovanie mäsa a hydiny, podporuje vznik nebezpečných nitrózozlúčenín, z ktorých vznikajú karcinogénne nitrozamíny. Okrem prídavných látok môžu riziko rakoviny zvyšovať aj chemické látky, ktoré prenikajú z obalov potravín, najmä karcinogénne zlúčeniny ako bisfenol-A (BPA) alebo di(etylhexyl)ftalát (DEHP).
Potraviny, ktoré chránia
Skvelým príkladom sú napríklad čučoriedky, ktoré obsahujú vysoké množstvo vitamínu C a antioxidanty zo skupiny polyfenolov. Oranžová zelenina, ako mrkva, bataty či tekvica, vďaka obsahu betakaroténu a vitamínov A a C chráni pokožku pred starnutím a podporuje celkové zdravie. Brokolica vyniká obsahom sulforafanu a chlorofylu, ktoré účinne neutralizujú toxické látky.Výborným doplnkom zdravej stravy sú aj čerstvé bylinky a koreniny. Ich pravidelná konzumácia výrazne podporuje trávenie. V kuchyni by preto nemali chýbať klinčeky, rasca, oregano, kurkuma, bazalka, rozmarín, tymian, šalvia či sušená mäta.
Alergie a črevný mikrobióm
Alergie, ekzémy či iné kožné ochorenia úzko súvisia so zdravím čriev a pečene. Často môžeme vidieť, že ľudia, ktorí majú ekzém, zároveň trpia aj rôznymi alergiami, sennou nádchou či astmou. Ide o jasný signál, že telo funguje ako celok, v ktorom všetko so všetkým súvisí.Nerovnováha v črevnom mikrobióme, teda v komunite mikroorganizmov žijúcich v našich črevách, môže výrazne prispievať k vzniku kožných problémov. Pri dysbióze dochádza k množeniu škodlivých baktérií, ktoré môžu vyvolať zápal. Ten sa následne prejaví nielen vo forme ekzému či alergií, ale aj ďalších zdravotných komplikácií. Nášmu črevnému mikrobiómu mimoriadne prospieva vláknina. Pomáha totiž udržiavať črevnú rovnováhu a zároveň pôsobí ako účinná ochrana pred vznikom rakoviny, najmä hrubého čreva a konečníka.Strava bohatá na fermentované potraviny výrazne podporuje rozmanitosť črevného mikrobiómu.
Hovädzie mäso a jeho dopad na životné prostredie
Americká Rada pre ochranu prírodných zdrojov, NRCD vydala správu o potravinách, ktoré majú najväčší dopad na klimatické zmeny a životné prostredie. Absolútne najrizikovejším v rebríčku je práve hovädzie mäso. Chov kráv v rámci mäsového a mliečneho priemyslu má na svedomí 65 percent emisií skleníkových plynov zo sektoru živočíšnej výroby. Na jedného kilogrmu hovädzieho pripadá v prepočte desať kilogramov rastlinnej potravy, ktorou dobytok kŕmia. Kravy v procese trávenia tvoria metán, čo je skleníkový plyn 20-krát škodlivejší ako oxid uhličitý. Problémom je aj hnoj, z ktorého sa uvoľňuje oxid dusný a ten má 298-krát ničivejšie pôsobenie ako oxid uhličitý. Redukovanie konzumácie tohto druhu mäsa by mohlo významne znížiť produkciu škodlivých emisií.
#