Článok sa zaoberá definíciou a významom pojmov "deti svetla" a "ovocie svetla" v kontexte kresťanskej viery a morálky. Skúma, ako tieto koncepty súvisia so slobodou, pravdou, Božím zákonom a mravným životom.
Úvod
V súčasnom svete, kde sa často spochybňujú tradičné hodnoty a morálne princípy, je dôležité znovu objaviť a pochopiť význam kresťanskej viery a jej vplyv na náš život. Pojmy "deti svetla" a "ovocie svetla" nám ponúkajú hlbší pohľad na to, ako by sme mali žiť v súlade s Božou vôľou a ako sa stať svedkami Krista v tomto svete.
Sloboda, pravda a Boží zákon
Prvoradou otázkou, ktorú kresťanské náuky o mravnosti podnecujú, je vzťah medzi slobodou človeka a Božím zákonom. Podľa kresťanskej viery iba sloboda podriadená pravde privádza ľudskú osobu k pravému dobru. Cirkev si uvedomuje, že v súčasnej kultúre sa táto väzba medzi dobrom, slobodou a pravdou vytratila, a preto sa snaží povzbudzovať človeka, aby tento vzťah znovu objavil.
Pilátova otázka "Čo je pravda?" aj dnes znepokojuje človeka plného pochybností. Sme svedkami, ako sa ľudská osoba rúti do situácie postupného sebazničenia. Mnohí už neveria, že len v pravde môžu nájsť spásu. Spásonosná sila pravdy je odmietaná a sloboda zbavená všetkej objektívnosti má rozhodovať o dobre a zle.
Cirkev sa preto snaží pomáhať veriacim pri formovaní mravného svedomia, ktoré by svoje úsudky a rozhodnutia vynášalo v pravde. Apoštol Pavol nás vyzýva: „Nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé“ (Rim 12, 2). Cirkev hľadí na Ježiša, lebo iba v ňom sa nachádza pravdivá a konečná odpoveď na otázku mravnosti.
Prečítajte si tiež: Nadčasový román Kto chytá v žite
Kristus zjavuje, že pravou podmienkou slobody je úprimné a otvorené poznanie pravdy: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí“ (Jn 8, 32). Spojenie s pravdou a vzdávanie úcty Bohu v Ježišovi Kristovi sú najhlbšie korene slobody. Ježiš svojou vlastnou existenciou zjavuje, že sloboda sa uskutočňuje láskou, to znamená sebadarovaním. Rozjímanie o ukrižovanom Ježišovi je hlavnou cestou, po ktorej sa Cirkev musí uberať každý deň, ak chce pochopiť celý zmysel slobody, ktorým je darovanie seba samého skrze službu Bohu a bratom.
Viera a morálka: Deti svetla
Vytváranie protikladu medzi slobodou a pravdou je dôsledkom dichotómie, ktorá oddeľuje vieru od morálky. V sekularizačnom procese rozmýšľa veľa ľudí tak, "ako keby Boha nebolo". Veriaci žijúci v kultúrnom prostredí bez kresťanského cítenia si vytvárajú normy hodnotenia a voľby, ktoré sa často nezhodujú s evanjeliom.
Kresťania musia znovu objaviť prevratnosť svojej viery a moc jej úsudkov vzhľadom na prevládajúcu kultúru. Apoštol Pavol napomína: „Kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla! Ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde. Skúmajte, čo sa páči Pánovi, a nemajte účasť na jalových skutkoch tmy, radšej ich odhaľujte“ (Ef 5, 8 - 11).
Kresťanská viera nie je len súhrnom téz, ktoré má rozum prijať. Je to prežívané poznanie Krista, živá pripomienka jeho prikázaní, je pravdou, ktorú treba žiť. Viera je rozhodnutím zaväzujúcim celé jestvovanie, je stretnutím, dialógom, spoločenstvom lásky a života každého veriaceho s Ježišom Kristom, ktorý je cesta, pravda a život (porov. Jn 14, 6).
Viera má aj mravný obsah: rodí a vyžaduje zaangažovanie primerané životu, podporuje a završuje prijímanie a zachovávanie Božích prikázaní. Mravným životom sa viera stáva "vyznaním" pred Bohom aj pred ľuďmi: stáva sa svedectvom. „Vy ste svetlo sveta,“ povedal Ježiš. „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 14 - 16). Tieto skutky sú predovšetkým skutkami lásky k ľuďom a skutočnej slobody, ktorá sa prejavuje a žije zo sebadarovania, z totálneho darovania sa, ako to urobil Ježiš, ktorý na kríži „miloval Cirkev a seba samého vydal za ňu“ (Ef 5, 25).
Prečítajte si tiež: Učte deti o prírode prostredníctvom kníh o rybách
Ovocie svetla: Dobrota, spravodlivosť a pravda
Apoštol Pavol v Liste Efezanom hovorí, že "ovocie svetla je v každej dobrote, spravodlivosti a pravde" (Ef 5, 9). Tieto tri cnosti sú základnými charakteristikami života, ktorý je v súlade s Božou vôľou.
- Dobrota: Prejavuje sa v láskavosti, milosrdenstve a ochote pomáhať druhým.
- Spravodlivosť: Znamená konať správne a čestne, rešpektovať práva druhých a bojovať proti nespravodlivosti.
- Pravda: Znamená hovoriť pravdu, žiť v pravde a hľadať pravdu vo všetkom, čo robíme.
Žiť ako deti svetla znamená prejavovať tieto cnosti vo svojom každodennom živote, v rodine, v práci, v spoločnosti. Znamená to byť svedkom Krista a šíriť jeho lásku a pokoj vo svete.
Svetlo v Starom zákone
Už v 3. verši Biblie čítame, ako Hospodin stvoril svetlo. Svetlo je teda tou absolútne prvou vecou, ktorú Boh urobil - ešte pred stvorením neba a zeme. Poradie stvoriteľských dní sa tak začína prienikom svetla do chaosu. Tento prienik umožňuje vytvorenie časového rytmu a poriadku. Svetlo ako prvé dielo stvorenia sa stáva v podstate „prasvetlom“, ktorého zdrojom je Boh sám.
Boh poníma to, čo vytvoril, ako dobré. Slovo „dobré“ v tomto zmysle znamená asi toľko ako harmonické. Alebo ináč povedané: lepšie to už nemohlo byť. Dávanie mien je taktiež jednou z Božích výsad. Je to potvrdenie Božieho panstva nad stvorenstvom. Tým však, že Boh niečo pomenuje, dáva tomu aj jeho určenie. To znamená: vo chvíli, keď Boh dáva svetlu pomenovanie „deň“, dáva tým dňu aj jeho určenie. Rovnako to platí s tmou a nocou. Zároveň tým Boh potvrdzuje, že vládne aj nad nocou.
Oddelenie svetla od tmy bolo základom pre vytvorenie časového rytmu, na ktorý sme dodnes zvyknutí. Bol to základný predpoklad striedania dňa a noci.
Prečítajte si tiež: Zdravé stravovanie detí: Zelená fazuľka
Svetlo a tma v Egypte
Ďalšia udalosť, ktorá súvisí so svetlom, sa odohrala, keď Mojžiš žiadal od egyptského faraóna prepustenie izraelského ľudu z Egypta a faraón to odmietal. Vtedy Hospodin zoslal na Egypt povestných 10 rán, z ktorých jednou bola aj strata svetla nad Egyptom. Nastala tma. No nie všade. Konkrétne sa jedná o predposlednú 9. pohromu, ktorou Hospodin trestá Egypt.
Podľa rozšírených predstáv tma umožňovala činnosť zlých mocností, a to v najrôznejších oblastiach (nemoci, nešťastie, smrť). Hrôza tak ochromila celý Egypt. Písmo sväté v tom vidí zásah Hospodinov, znamenie Jeho zvrchovanosti. V Egypte bolo rozšírené uctievanie slnka. Boh slnka bol pokladaný za boha najvyššieho. Hospodinov ľud však v egyptskej tme mohol vidieť jasný dôkaz toho, že „božské slnko“ je zatienené a zbavené svojej božskej moci. To všetko prostredníctvom Hospodinovho zásahu.
Tí, čo žijú s Hospodinom a patria Mu, majú svetlo. A to aj to doslovné - fyzické. V tme sa ocitajú tí, čo žijú bez Hospodina - príslušníci pohanského egyptského národa. Pán Boh vstupuje aj do hmotných starostí človeka a rieši ich.
Pán Ježiš nás vyzýva, aby sme sa na nebeského Otca obracali s dôverou a nechali na Neho aj otázky nášho stravovania či odievania - teda otázky telesného života. Dôverujme Hospodinovi ako Tomu, ktorý stvoril svetlo aj preto, aby dobre videl, čo prežívame a čo potrebujeme! Predkladajme Mu naše starosti a aj pri nich počítajme s Jeho pomocou! Rovnako tak majme zodpovednosť za svoj život i za svoju vieru pred Tým, ktorý stvoril svetlo aj preto, aby videl ako žijeme, ako si počíname, aké ovocie života viery prinášame alebo neprinášame. Veď vo svetle sa nedá skryť. Vo svetle je všetko zjavné.
Výzva k prebudeniu a pokániu
Apoštol Pavol píše v liste Efezským: „Veď ste boli kedysi tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi; ako deti svetla žite. Lebo ovocie svetla je vo všetkej dobrotivosti, spravodlivosti a pravde; skúmajte, čo je milé Pánovi, a nezúčastňujte sa v neplodných skutkoch tmy, radšej ich karhajte. Lebo je hanba i len hovoriť o tom, čo páchajú v skrytosti. Všetko, čo svetlo odhaľuje, stáva sa zjavným, lebo všetko, čo sa stáva zjavným, je svetlo. Preto hovorí: Prebuď sa, kto spíš, vstaň z mŕtvych a zaskvie sa ti Kristus. Prísne teda dbajte, ako obcujete, nie ako nemúdri, ale ako múdri. Vykupujte čas, lebo dni sú zlé."
Byť svetlom pre tento svet je povolanie, ktoré sme dostali zadarmo z lásky Pána Ježiša. On nás vytrhol z moci tmy. Toto nové postavenie by malo ovplyvňovať celé naše správanie. Žijeme ako deti svetla? O čom hovoria naše myšlienky, slová, skutky? Prebudiť sa znamená robiť pokánie.
Pokánie v sebe zahŕňa dve základné skutočnosti: ľútosť a dojatie nad tým, aký je Boh láskavý a veľký a aký je náš hriech zlý, a obrátenie. To si vyžaduje zmeniť cestu, ísť iným smerom. V biblickom jazyku to znamená odvrátiť sa od toho, čo robím, odvrátiť sa od zlého a rozhodnúť sa ísť k Bohu. Pán Ježiš prišiel volať všetkých, aby sa obrátili, aby sa navrátili k Bohu.
Duša ako sviečka
Duša človeka je niekedy ako sviečka. Keď je človek v stave hriechu, stane sa, že sviečka zhasne. Viera je ako plameň. Ak sa človeku odpúšťajú hriechy, prepálený vosk steká po nej, aby neuhasil plameň. A každá sviečka potrebuje i knôt, a tým knôtom je Božie slovo - Sväté písmo, sviatosti, modlitba. Ak je knôt krátky, sviečka ostane iba kusom zbytočného vosku a nedá sa zapáliť. A každá sviečka by mala byť chránená pred vetrom, dažďom (čo predstavujú problémy, smútok, zármutok a iné) krytom, a takým „krytom“ je Pán Ježiš. Chráni sviečku - nás, pred všetkým zlým, pokiaľ mu človek verí.
Je nesprávne, ak naše svetlo budeme ukrývať. Ak sme ticho vtedy, keď máme hovoriť. Ak postupujeme s prúdom. Každý jeden máme byť svedkami Ježiša Krista - byť kresťanmi.
Rozlišovanie a Božia vôľa
Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obetu ľúbeznej vône! Pavol dáva rady veriacim v Efeze a upozornenie, aby napodobňovali Boha. Aby sa učili rozlišovať, čo je Božie od toho, čo nie je jeho. Nie je to jednoduchá úloha, preto ponúka svoju skúsenosť, tvrdú kritiku toho, čo isto nemôže byť od Boha. Neberie ale veriacim vlastnú zodpovednosť, lebo zdôrazňuje, že oni sami musia „skúmať, čo sa páči Pánovi“. Oni sa musia naučiť rozlišovať: žiť s Duchom vo svetle a nie s tými, ktorí ich chcú zviesť do tmy.
Thomas Merton ponúka takúto odpoveď: „Ak chcete vedieť, čo sa rozumie pod slovami Božia vôľa, je jeden spôsob… Božia vôľa sa určite nachádza vo všetkom, čo sa od nás požaduje, aby sme mohli byť jeden s druhým zjednotení v láske." Boh vedie ľudí k láske v spoločenstve. Diabol vedie človeka k samote a oddeleniu. Cesta diabla je samota.
Rozlíšenie Božej vôle je dôležité pre duchovný osoh veriacich, ale pre životaschopnosť Cirkvi, ktorá chce ponúkať Ježišov život v hojnosti.
Duch Svätý a jeho dary
Boh od počiatku obdarúva ľudstvo, pričom najcennejším darom je On sám. Avšak, okrem tohto základného daru nám Boh dáva dary v plnosti, prostredníctvom siedmich darov Ducha Svätého. Tieto dary nie sú dočasné, ale trvalé a zdokonaľujú čnosti tých, ktorí ich prijímajú, a privádzajú ich bližšie k Bohu a k druhým ľuďom.
Duch Svätý je treťou osobou Svätej Trojice, rovnocennou Otcovi a Synovi. Nie je to len neosobná sila, ale má vlastnosti osoby: miluje, premýšľa, rozpráva, má vôľu aj emócie.
Ovocie Ducha Svätého je prejavom duchovnej zrelosti a znakom toho, že skutočne žijeme pod vplyvom Ducha Svätého. Sú to dokonalosti, ktoré v nás Duch Svätý utvára ako prvotiny večnej slávy. Svätý Pavol menuje deväť druhov ovocia Ducha: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť (Gal 5, 22-23). Tradícia pozná až dvanásť ovocí, pričom k spomínaným deviatim pripočítava ešte vľúdnosť, skromnosť a čistotu.
Láska je nielen najdôležitejším ovocím Ducha Svätého, ale aj najmenej pochopeným. Ježiš nám hovorí, že najväčším prikázaním je milovať Boha a druhým najväčším milovať blížneho (Mt 22, 36-39). Láska nie je len pocit, ale predovšetkým rozhodnutie chcieť dobro druhého. S pomocou Ducha Svätého môžeme milovať čistou, obetavou láskou, dokonca aj svojich nepriateľov.
Ovocie Ducha Svätého je zamerané na náš osobný život viery, zatiaľ čo dary Ducha Svätého sú špeciálne schopnosti, ktoré dostávame na službu iným ľuďom v cirkvi.
Napĺňanie Duchom Svätým je voľba dovoliť Bohu viesť náš život vo všetkých oblastiach. Môžeme ho o to prosiť v modlitbe. Dôležité je tiež pamätať, že byť naplnený Duchom Svätým neznamená, že prestaneme zápasiť s hriechom.
Rosh HaShana a volanie k pokániu
Rosh HaShana, židovský Nový rok, je časom priblíženia sa k Bohu, časom trúbenia na roh, časom radosti a veselosti. Písmo hovorí, že má byť pripomienkou (zikaron). Znamená to pamätať na minulosť, a tak si vziať ponaučenie pre prítomnosť.
V prípade Rosh HaShana, začiatok židovského mesiaca Tishri označuje aj začiatok desiatich „Dní bázne“ (yamim noraim), ktoré vedú k sviatku Yom Kippur. Pána oslavujeme ako Stvoriteľa sveta, a zároveň prosíme o odpustenie a snažíme sa vziať si ponaučenie z minulosti.
Rosh Chodesh v mesiaci Tishri sa chápe ako začiatok nového roka, Rosh HaShana, ale zároveň sa Tishri nazýva siedmim mesiacom. Podľa poľnohospodárskeho kalendára teda biblický rok naozaj začína v mesiaci Tishri, pretože to je mesiac, keď prichádza zimné obdobie dažďov. Je to obdobie, v ktorom sa rozhoduje o osude celého regiónu po zvyšok roka.
Nemáme kontrolu nad budúcnosťou, ale Boh áno. Táto výzva je posolstvom mesiaca Tishri a jesenných sviatkov. Biblia nariaďuje osobitný mesiac v stanovenom čase, pred nástupom nového poľnohospodárskeho roka. Týmto nás znovu uisťuje vo viere, že Pán je jedinou silou určujúcou osud prichádzajúceho obdobia.
Hlavným príkazom je trúbenie na roh alebo šofar. Pamätáme si, že trúbenie na šofar sprevádza začiatok každého nového mesiaca, a prvok spomienky (zikaron) je tiež prítomný v každom mesiaci. V siedmom mesiaci je však všetko intenzívnejšie.
Spoločným prvkom je pokánie. Skutočne, svetlo je dôležitou témou v tomto období. Načúvanie hlasu k pokániu je požehnaním. To sú ľudia, ktorí kráčajú vo svetle Jeho tváre. Zvuk teruah je volaním k prebudeniu, pozýva nás opustiť temnotu a kráčať v Jeho svetle. Kedysi sme boli vo tme, ale teraz sme vo svetle a máme kráčať ako deti svetla. Využime túto príležitosť a prosme Boha, aby nám ukázal tie miesta nášho života, ktoré sú stále vo tme a potrebujú pokánie.