Zemiaky sú jednou z najrozšírenejších a najobľúbenejších plodín na Slovensku. Minister Takáč privítal novú úrodu na 21. ročníku podujatia venovaného zemiakom, čo potvrdzuje rastúci záujem o ich pestovanie na Slovensku. Pestovanie zemiakov čelí viacerým výzvam - okrem klimatických zmien a presunu pestovania na juh Slovenska zohráva významnú rolu aj vývoj cien. V apríli 2025 sa domáce konzumné zemiaky predávali v priemere za 42,43 €/100 kg, medziročne boli ceny nižšie o viac ako 21 %.
Úvod
Hoci sú zemiaky dnes považované za tradičnú plodinu Slovenska, prešli dlhú cestu, kým sa stali neoddeliteľnou súčasťou našej kuchyne a poľnohospodárstva. Ich príbeh na Slovensku je príbehom adaptácie, prekonávania nedôvery a postupného objavovania výhod tejto univerzálnej plodiny. Slovensko zaznamenáva rastúci záujem o pestovanie zemiakov.
História zemiakov na Slovensku
Pôvod a cesta zemiakov do Európy
Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky, konkrétne z oblasti dnešného Peru a Bolívie, kde ich pestovali už pred viac ako 7000 rokmi. Pôvodné andské kultúry, vrátane Inkov, zemiaky vysoko cenili nielen ako potravu, ale aj ako súčasť ich kultúry a rituálov. Inkovia nazývali tieto odolné hľuzy „papa“ a toto pomenovanie zostalo zemiakom v latinskoamerickej španielčine dodnes. Inkovia tiež vyrábali zo zemiakov alkoholický nápoj podobný pivu s názvom „chacha“.
Do Európy sa zemiaky dostali v 16. storočí vďaka španielskym dobyvateľom. Spočiatku sa však stretli s nedôverou. Ľudia ich odmietali pre ich nevzhľad a trpkú chuť. Dlho trvalo, kým si Európania uvedomili ich potenciál ako zdroja potravy. Prvé zemiakové políčka v Európe sa objavili pravdepodobne v oblasti Biskajského zálivu v severnej časti Španielska.
Zemiaky na Slovensku: Pomalý nástup a rozmach
Na Slovensko sa zemiaky dostali ešte neskôr, pravdepodobne okolo roku 1654. Prvýkrát sa o nich zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Iná zmienka z roku 1786 hovorí o tom, že zemiaky na územie Spiša priniesli tamojší rodáci študujúci na univerzitách v západnej Európe. Tomáš Šváby, jeden z týchto študentov, nechal zemiaky rozmnožiť vo Veľkej Lesnej. Odtiaľ potom vzišlo ľudové pomenovanie zemiakov - „švábka“, s ktorým sa aj v súčasnosti ešte môžeme stretnúť.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na zemiakoch
Napriek tomu sa zemiaky na Slovensku udomácňovali len veľmi pomaly. Ľudia boli voči novej plodine opatrní, najmä preto, že ich prežitie záviselo od vlastnej poľnohospodárskej produkcie. K rozšíreniu pestovania zemiakov prispela až katastrofálna neúroda obilia v rokoch 1771 až 1773. Ukázalo sa, že závislosť na jednom druhu plodiny je nebezpečná, a tak zemiaky začali získavať na popularite. Nasledujúce poľnohospodárske reformy panovníčky Márie Terézie presadili pestovanie nových plodín - zemiakov, kukurice, tabaku, ďateliny.
Skutočný rozmach pestovania zemiakov nastal až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska. Chladnejšie podnebie a menej úrodná pôda v týchto oblastiach nepriali pestovaniu obilia, no zemiakom vyhovovali. Zemiaky sa postupne stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“.
Zemiaky na Kysuciach: Záchrana pred hladom
Stravovanie na Kysuciach v minulosti je úzko spojené s pestovaním a konzumovaním zemiakov. Ich produkcia sa pre tieto oblasti stala charakteristickou. Zemiaky boli od 19. storočia jednou z najzákladnejších potravín, ktoré sa dali v tejto oblasti dopestovať, a vďaka nim populačná krivka tohto regiónu stúpala.
Ešte počiatkom 19. storočia tvorili zemiaky len menšiu časť z poľnohospodárskej produkcie. Základnou zložkou potravy bola štvorica obilnín: pšenica, raž, jačmeň a ovos. Popri nich sa pestovali aj archaické obilniny ako tenkeľ, proso a tatarka (pohánka). V Novej Bystrici sa nedala kvôli poveternostným podmienkam a stavu poľnohospodárstva dopestovať raž. Jej miesto čiastočne nahradila jej menej náročná horská odroda - ikrica, avšak dominanciu z hľadiska pestovania mal ovos.
Pestovanie zemiakov a iných plodín v Novej Bystrici
Veľmi často sa pri pestovaní obilnín využívalo pestovanie dvoch druhov spoločne. Ovos sa často pestoval spoločne s jačmeňom, čoho produktom bola zmeska, ktorá bola označovaná ako poloveň (polovna). Významné postavenie malo i pestovanie kapusty, ktorá tvorila tiež jednu zo základných zložiek miestnej potravy. Podobne ako dnes sa nakladala do sudov so soľou, čím sa zabezpečila jej dlhšia trvácnosť. Zo zeleniny boli na Kysuciach pomerne rozšírené i mrkva, petržlen, cesnak a cibuľa, pričom vo vyššie položených oblastiach prevažovali hlavne mrkva a cibuľa. Pred zavedením tereziánskeho urbára v roku 1770 popísali čelní predstavitelia Novej Bystrice niektoré svoje poľnohospodárske návyky a dôležité prvky miestneho hospodárstva.
Prečítajte si tiež: Sadenie zemiakov a úroda
Zemiaky ako súčasť kultúry a kuchyne
Zemiaky sa postupne stali súčasťou slovenskej kultúry a kuchyne. Používajú sa v mnohých tradičných jedlách, ako sú zemiakové placky, knedle, halušky, polievky a šaláty. Zemky, bandurky, krumple, švábky či grule sú staré, ľudové názvy zemiakov.
Zemiakové lupienky: Náhodný objav, ktorý dobyl svet
Svetoznáme chipsy prišli na svet náhodou! Podľa najzaužívanejšej teórie prvé chipsy usmažil americký kuchár indiánskeho pôvodu George Crum pred 162 rokmi, 24. augusta 1853. Crum pracoval v luxusnom hoteli Moon`s Lake House pri meste Saratoga Springs v štáte New York. Za objavom chipsov stál nespokojný zákazník reštaurácie, ktorý Crumovi niekoľkokrát vrátil opečené zemiaky s argumentom, že sú príliš hrubé. Crum mu teda nakrájal zemiaky na tenké plátky, ktoré osmažil na oleji a osolil. K prekvapeniu Cruma z nich bol zákazník nadšený.
Súčasnosť pestovania zemiakov na Slovensku
Slovensko zaznamenáva rastúci záujem o pestovanie zemiakov. Potvrdzuje to aj 21. ročník podujatia venovaného tejto plodine. „Zemiaky sú strategickou plodinou, ktorá má na Slovensku dlhú tradíciu. Dnes sa pestujú na približne 6 000 hektároch pôdy, čo predstavuje medziročný nárast o viac ako 600 hektárov. Je to dôkaz, že podpora, ktorú nastavujeme, funguje. Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahla v roku 2024 zberová plocha zemiakov 6 028,81 ha. Úroda sa pohybovala na úrovni 30,86 t/ha pri skorých zemiakoch a 27,85 t/ha pri ostatných.
„V novom strategickom pláne sme vyčlenili prostriedky na sektorové intervencie aj pre komoditu zemiaky. Ide o sumu viac než 12 miliónov eur. Podľa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR aktuálne pôsobí jedna organizácia výrobcov zemiakov, ktorá realizuje svoj operačný plán cez investičné intervencie. V apríli 2025 zároveň o registráciu požiadala aj druhá organizácia.
„Ako predseda zväzu som veľmi vďačný za podporu zo strany ministerstva. Je dôležité, aby sme výmery ďalej zvyšovali a tým zabezpečili potravinovú sebestačnosť.
Prečítajte si tiež: Pečené zemiaky ako ježko
Výzvy v pestovaní zemiakov
Pestovanie zemiakov čelí viacerým výzvam - okrem klimatických zmien a presunu pestovania na juh Slovenska zohráva významnú rolu aj vývoj cien. V apríli 2025 sa domáce konzumné zemiaky predávali v priemere za 42,43 €/100 kg, medziročne boli ceny nižšie o viac ako 21 %.
Minister Takáč privítal novú úrodu na 21. ročníku podujatia. Slovensko zaznamenáva rastúci záujem o pestovanie zemiakov. Pestovanie zemiakov je na Slovensku stále populárne.
Ako pestovať zemiaky
Pestovanie zemiakov nie je zložité, ale pre dosiahnutie bohatej úrody je potrebné dodržiavať niekoľko základných pravidiel.
Príprava pôdy: Základ úspechu
Na samom začiatku je dôležité pôdu dôkladne pripraviť. Mala by byť kyprá, dobre prevzdušnená a priepustná, aby sa v nej hľuzy dobre vyvíjali. Ideálne je, ak má pôda mierne kyslé pH v rozmedzí 5,5 až 6,5. Vyhýbajte sa ťažkým ílovitým pôdam, ktoré zadržiavajú vodu - takéto prostredie spôsobuje hnitie hľúz a znižuje úrodu.
Pôdu skyprite na jeseň do hĺbky aspoň 25 - 30 cm. V prípade ťažkých pôd sa odporúča zaradiť aj hlbokú orbu. Na jar pred výsadbou pôdu prekyprite a obohaťte o kompost, dobre rozložený maštaľný hnoj alebo zelené hnojenie (napr. repka, horčica).
Pozemok pod zemiaky vyhnojíme skoro na jeseň maštaľným hnojom ( vhodné je sadiť až druhý rok po hnojení hnojom ), lepšie kompostom, resp. zeleným hnojením ( repka, horčica ). Za strednú dávku hnoja môžeme považovať 4 kg na 1m2 pozemku. Je vhodné zapraviť s hnojom aj základnú dávku superfosfátu ( 80 g na 1m2 ) a draselnej soli ( 30 g na 1m2 ). Ak však použijeme dávku hnoja napr. 7 kg na 1m2, dodávame do pôdy toľko dusíka a draslíka, že stačí dohnojiť superfosfátom. Na jar je vhodné pre rýchlejší rastový štart rozhodiť pred výsadbou na 1 m2 pozemku dusíkaté hnojivo, napr. liadok v dávke 20 g (podľa celkového stavu vyhnojenia pozemku). Príprava pozemku pred vysádzaním spočíva v nakyprení a prevzdušnení pôdy do hĺbky aspoň 15 cm, najlepšie v opakovane, čím výdatne ničíme klíčiace buriny a zároveň preteplíme pôdu.
Striedanie plodín
Zemiaky sa nesadia opakovane na to isté miesto skôr ako po 3 - 4 rokoch. Striedanie plodín je nevyhnutné na predchádzanie vyčerpaniu pôdy a šíreniu chorôb ako je háďatko zemiakové. Najlepšie predplodiny sú strukoviny (napr. hrach, fazuľa). Ideálne je striedanie plodín tak, aby zemiaky na pozemok prišli 1 x za štyri roky.
Výber sadby: Kvalita je kľúčová
Používajte výhradne certifikované sadbové zemiaky, ktoré sú zdravotne nezávadné, bez vírusov a zabezpečujú rovnomerné klíčenie. Ideálne sú hľuzy veľkosti 30 - 60 g, s 2 - 3 klíčkami. Sadbu nechajte naklíčiť pri svetle a teplote 12 - 15 °C približne 2 - 3 týždne pred výsadbou.
Záhradkár by sa mal pri nákupe sadiva zaujímať, či kupuje certifikované sadivo (A - C1 a B - C2), alebo iba „vzhľadné zemiaky“. Len zdravé sadivo zaručuje dobré úrody. Sadivo na výsadbu je potrebné prebudiť, lepšie predklíčiť, alebo zakoreniť. Naklíčenie prebieha pri vyššej teplote 10 - 18 C na svetle 3 - 4 týždne. Účelom je vytvoriť krátke, silné, zafarbené klíčky, ktoré môžu (ako mierne zasypané hľuzy) i zakoreňovať. Ak nemáme tieto možnosti, alebo vysádzame väčšie množstvo sadiva, musíme hľuzy aspoň prebudiť (v očkách sa objavujú biele zárodky klíčkov). Tento proces trvá asi týždeň pri teplote 15 C. Najskoršie zbery dosiahneme so zakoreneným sadivom s použitím netkaných textílií. Textíliou predhrejeme pôdu minimálne na 8 C. Po výsadbe porast zakryjeme. Odkrývame pri kultivácii - plečkovaní a hrobkovaní. Porast odkryjeme úplne až po skončení neskorých jarných mrazov. V záhradkách môžeme pestovať zemiaky aj pod čiernou textíliou. Hľuzy vysádzame do otvorov v tvare „T“ 30 x 30 cm. Kultivácia odpadá.
Ako naklíčiť zemiaky
Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť si musíte vybrať buď spomedzi vami dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny alebo si kúpiť sadbové zemiaky a to či už osobne, od suseda alebo cez internet necháme na vás. Uložte ich do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore. Debničku uložíme na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo.
Čo ak mám zemiakov na klíčenie málo?
Môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia.
Výber odrody
Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť. Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorázovo, niekedy v septembri až polovici októbra.
Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní. Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.
Či sa už do pestovania zemiakov chcete pustiť po prvýkrát, alebo ste skúsený pestovateľ, stavte vždy na kvalitnú novú sadbu. Spoznáte ju tak, že bude certifikovaná, teda úradne preverená a bude mať patričné označenie. Zemiaky bývajú vírusmi napádané veľmi často a prenášajú sa práve nekvalitnou sadbou. V poraste ich rozširujú najmä vošky. Preto aj dobre vyzerajúca sadba od „známeho“ nie je zárukou dobrého zdravotného stavu. Pri kúpe sadby dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.
Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Varný typ zemiakov
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Odroda Agria
Sadbové zemiaky Agria patria medzi najobľúbenejšie odrody na Slovensku. Vyznačujú sa oválnymi, veľmi veľkými hľuzami s tmavožltou dužinou a vysokou úrodnosťou. Agria uprednostňuje kvalitné pôdy s rovnomerným zásobovaním vodou a živinami. Odporúča sa včasné zavlažovanie a nakličovanie hľúz pred sadením. Pre urýchlenie zrenia je vhodné znížiť podiel vňate.
Výsadba zemiakov: Kedy a ako na to
Výsadba závisí od nadmorskej výšky a lokálneho počasia. Vo všeobecnosti sa odporúča začať s výsadbou, keď sa pôda ohreje na minimálne 7 - 8 °C, ideálne 10 °C v hĺbke 10 cm. Doba výsadby zemiakov na záhradke súvisí s možným poškodením rastlín nočnými mrazmi. Doba vzchádzania je 3 - 5 týždňov po vysadení. Záhradkár podľa možnosti boja proti mrazom sám volí termín výsadby. Prevažne však sadí skoro (v marci) a riskuje (riziko znížime prekrytím netkanou textíliou).
- Južné Slovensko (Podunajská nížina, Záhorie): V týchto oblastiach s najskorším nástupom jari sa môže so sadením začať už od 20. marca do 10. apríla.
- Stredné Slovensko (okolie Zvolena, Banská Bystrica): Tu sa podmienky ustália o niečo neskôr. Od polovice až konca apríla.
- Severné Slovensko (Orava, Kysuce, Liptov): V týchto regiónoch s vyššou nadmorskou výškou a chladnejším počasím sa odporúča začať s výsadbou až od 20. apríla do 10. mája.
Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno.
Výkop riadkov a rozostupy
Riadky by mali byť hlboké približne 10 až 12 cm, čo poskytuje hľuzám dostatok priestoru na rast. Pre dobrú dostupnosť a prevzdušnenie je ideálny rozostup medzi riadkami 60 až 75 cm. Jednotlivé sadbové zemiaky ukladajte v rozostupoch 25 až 35 cm, podľa veľkosti hľúz a dostupného priestoru. Správne rozostupy zabezpečia dostatok priestoru pre vývoj koreňového systému, dobré prevzdušnenie a ľahší prístup pri okopávaní a zbere.
Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
Spôsob výsadby
Zemiaky pestujeme v hrobkovej kultúre, ktorú založíme vytvorením (naoraním) plytkých rýh (6 - 8 cm), do ktorých vysádzame naklíčené hľuzy a zahrnutím (zaoraním) vytvoríme hrobky. Pre záhradkárov je vhodný tiež spôsob vysádzania hľúz do jamiek (podľa šnúry), kde hľuzy zahrnieme a začíname s rovinnou kultúrou v nezaburinenom stave. Vzídené rastliny prihŕňame postupne a vytvárame hrobok 20 - 30 cm vysoký. Chybou je hľuzyvysádzať hlboko. Vhodná medziriadková vzdialenosť je 62 cm, pre záhradku aj 50 cm.
Hĺbka výsadby
Spôsob výsadby ovplyvňuje aj to, ako hlboko sa zemiaky sadia. Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka.
Poloha klíčkov
Každú hľuzu uložte klíčkami nahor, ideálne do vlhkej, ale nie premokrenej pôdy. Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov.
Zasypanie a starostlivosť po výsadbe
Zemiaky zasypte jemnou vrstvou pôdy. Ako rastliny porastú, pravidelne ich prihŕňajte, teda nahrňte k nim zeminu zo strán. Táto technika sa hodí pre menšie záhrady aj pre väčšie plochy, kde sa využíva aj mechanizácia.
Alternatívne metódy výsadby
- Sadenie zemiakov do kompostu: Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia. Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost). Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu). Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny.
- Sadenie zemiakov do slamy: Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
Starostlivosť počas rastu: Pravidelná pozornosť sa vyplatí
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý.
Zemiaky potrebujú najmä draslík pre tvorbu hľúz a odolnosť voči stresom. Aplikujte NPK hnojivo (napr. Cererit) podľa návodu.
Prihŕňanie
Keď mladé rastlinky dosiahnu výšku približne 10 až 15 centimetrov, je čas na prvé prihŕňanie. Tento jednoduchý, no dôležitý krok pomáha spevniť stonky a zároveň ochrániť nové hľuzy pred svetlom. Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Hrobkovanie opakujeme 2 - 3 x vždy po 7 - 10 dňoch ( podľa zaburinenia). Posledný zásah robíme do doby, nasadzovania hľúz, aby sme tieto nepoškodili. Nízke nahrnutie hrobkov často spôsobuje, že rastom sa nové hľuzy vy-tláčajú na povrch pôdy, zozelenajú a nie sú vhodné na konzum a sú ľahšie napádané plesňou zemiakovou.
Okopávajte po každom daždi alebo keď pôda vytvorí škrupinu, čím zlepšujete prevzdušnenie a podporujete rast. Prihŕňajte zemiaky aspoň 2-krát počas vegetácie - prvýkrát, keď majú rastlinky 15 - 20 cm, druhýkrát pred kvitnutím.
Zavlažovanie
Zemiaky majú radi pravidelnú vlahu, najmä počas obdobia intenzívneho rastu. Ak prídu suché dni, nezabudnite na zálievku. Ideálne je aplikovať približne 20 až 30 litrov vody na každý meter štvorcový, a to raz za 7 až 10 dní. Nevyhovuje im zamokrená pôda. Ak je však príliš sucho, zemiaky polejte, hlavne v čase, keď rastliny kvitnú. Vtedy dochádza aj k tvorbe hľúz.
Pre dosiahnutie vysokej úrody je potrebné aj pravidelné zrážky (aspoň 300 mm počas vegetácie). Ak je príliš sucho, treba zemiaky polievať.
Ochrana pred mrazmi
Na jar môžu ešte prekvapiť nečakané nočné mrazy - obzvlášť v apríli. Aby ste mladé rastliny ochránili, odporúčame ich v chladnejších nociach zakryť netkanou textíliou. Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení zemiakov.