Zemiaky (Solanum tuberosum L.) sú jednou z najdôležitejších plodín na svete a vďaka svojej výživovej hodnote a univerzálnosti sú neoddeliteľnou súčasťou našej stravy. Zemiaky sú plodina, ktorá sa dá pomerne ľahko dopestovať. Ich pestovanie je pomerne pružný proces, ktorý sa môže prispôsobiť rôznym podmienkam a potrebám záhradkárov. Aj preto bola prvá zelenina, ktorá bola dopestovaná aj na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Ich pestovanie teda na zemi vo vašej záhradke hravo zvládnete.Tento článok poskytuje podrobný prehľad o tom, ako úspešne pestovať zemiaky.
Príprava pôdy - základ úspechu
Prvým krokom pred samotným sadením je príprava pôdy do ktorej sa budú zemiaky sadiť. Ak chcete mať dobrú úrodu zemiakov, musíte začať pôdou. Ak ju dobre pripravíte, úspech je takmer zaručený. Zemiaky majú radi kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Ideálnym typom pôd sú piesčito hlinité pôdy s vysokým obsahom organických látok. Piesčité pôdy, ktoré nezadržujú vľhkosť sú vhodnejšie skôr pre skoré odrody, treba pri nich dbať na pravidelné zavlažovanie a hnojenie.
Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny. Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Výbornou alternatívou je frass, hmyzí trus, ktorý poskytuje vyvážený obsah živín a zároveň podporuje pôdnu mikroflóru. Frass, teda hmyzí trus, je moderné organické hnojivo vhodné aj na pestovanie zemiakov.
Tip: Ak sa chcete vyhnúť problémom s pásavkou zemiakovou, pridajte do zeme prípravky s obsahom draselnej soli. Takto prekyprená zem obohatená o hnojivo je pripravená na sadenie.
Výber odrôd zemiakov
Zemiaky sa delia do niekoľkých kategórií podľa doby dozrievania, veľkosti a farby. Pri výbere odrôd a príprave pôdy je však dôležité venovať pozornosť niekoľkým kľúčovým faktorom, ktoré môžu výrazne ovplyvniť úrodu a zdravie vašich zemiakov. Ak chcete konzumovať zemiaky zo svojej záhrady už v júni, skorú odrodu by ste mali sadiť už teraz. V záhradníctvach kúpite niekoľko desiatok odrôd. Stačí si vybrať.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na zemiakoch
- Rané odrôdy: zrejú už po 70 až 90 dňoch a sú ideálne pre záhradkárov, ktorí si chcú vychutnať úrodu skôr. Sú vynikajúcou voľbou pre oblasti s kratšou rastovou sezónou. Majú jemnú šupku a sú obľúbené pre svoju sladkú chuť.
- Poloneskorý zemiak - Tento typ zemiakov dozrieva o niečo neskôr ako rané odrody, zvyčajne po 120 dňoch. Majú pevnejšiu štruktúru a vydržia dlhšie skladovanie.
- Neskoré odrôdy: potrebujú 120 až 140 dní na zrenie a sú vhodné pre dlhšiu rastovú sezónu, pričom často ponúkajú lepšiu dlhodobú skladovateľnosť.
- Neskorý zemiak - Neskoré zemiaky dozrievajú najdlhšie, až okolo 150 dní po výsadbe. Sú veľmi vhodné na dlhodobé skladovanie a používanie v zime.
- Odrody Odolné voči Chorobám: Vyberajte odrôdy, ktoré sú prirodzene odolné voči bežným chorobám, ako je zemiaková plesňa, vírusové choroby a hniloba. Tieto odrôdy znižujú potrebu chemických ošetrení a zvyšujú šance na zdravú úrodu.
- Farebné zemiaky - Niektoré odrody zemiakov majú zaujímavé farby, ako sú fialové alebo červené zemiaky. Tieto zemiaky sú bohaté na antioxidanty a pridajú jedlu zaujímavý vizuálny a chuťový prvok.
Varné typy zemiakov
- Varný typ A - šalátové zemiaky: sú pevné, lojovité, majú jemnú štruktúru, slabo múčnaté, priemerne vlhké. Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: polopevné, čo znamená, že pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: pri varení mäknú a krehnú, sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých typov. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.*Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: AB alebo BC a podobne. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov. Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Klíčenie zemiakov v troch jednoduchých krokoch
Pripraviť si však treba aj zemiaky. Asi najdôležitejšie je nechať hľuzy pred výsadbou riadne naklíčiť.
Krok č. Zemiaky, ktoré chcete nechať naklíčiť si musíte vybrať buď spomedzi vami dopestovaných zemiakov z poslednej sezóny alebo si kúpiť sadbové zemiaky a to či už osobne, od suseda alebo cez internet necháme na vás.
Krok č. Uložte ich do debničky tak, aby smerovali púčikmi (očkami) hore. Debničku uložíme na miesto, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 12-15 °C. Niekedy sa zemiaky zvyknú v debničke prikryť tenkou vrstvou zeminy, aby im bolo zabezpečené teplo. Najlepšie už začiatkom marca hľuzy naukladáme do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Predklíčenie spočíva v tom, že zemiaky položíte na svetlé miesto s izbovou teplotou (ideálne okolo 15-20 °C) na niekoľko týždňov, kým nezačnú vytvárať malé výhonky dlhé 1-2 cm.Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy!
Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Krok č. Čo ak mám zemiakov na klíčenie málo? Môžete si počet zdvojnásobiť ich rozrezaním. Krájanie zemiakov na sadenie je bežná prax, ktorú používali už naši starí rodičia. Menšie množstvo sadiva možno rozdeliť - rezať je vhodné pozdĺžne od tzv. korunky, aby každá časť obsahovala aspoň jedno očko. Ak sú vaše sadbové zemiaky väčšie, môžete ich nakrájať na menšie kúsky, pričom každý kus by mal mať aspoň jedno „oko" (púčik). Oko je miesto, z ktorého bude vyrastať nový výhonok.
Prečítajte si tiež: Sadenie zemiakov a úroda
Kedy je najlepší čas na sadenie zemiakov
Polovica až koniec apríla by mal byť ideálny čas na sadenie zemiakov. Zemiaky vysádzame na jar, keď je pôda dostatočne teplá, ideálne medzi aprílom a májom. Dôležité je zdôrazniť, že sa nemožno vždy riadiť presnými termínmi o ktorých sa neraz dočítame v článkoch. Hoci zemiaky znesú mierny chlad, ideálny čas výsadby je od marca do mája, podľa konkrétnej odrody.
Predpokladáme, že máte zemiaky naklíčené a vonku je pekne, slnečno.
Výsadba zemiakov
Sadba zemiakov má svoje pravidlá. Čím plytšie je zemiak zasadený, tým skôr dozrieva, avšak je v tom jeden háčik. Zemiak by nemal byť vystavený priamemu slnku, preto pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm. Sadiť ich treba do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Sadiť ich treba do plytkých brázd vzdialených od seba asi 60 cm, do hĺbky približne 8 až 10 centimetrov, pričom hľuzy ukladáme vo vzdialenosti asi tridsať centimetrov od seba. Nad brázdou potom vytvárame tzv. hrobčeky. Hľuzy vysádzajte do hĺbky približne 10 cm v riadkoch, pričom jednotlivé rastliny by mali byť od seba vzdialené asi 30 cm. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 60 cm, čo poskytne dostatok priestoru pre rast rastlín a pre pohodlné hrnutie pôdy.
Rozostupy medzi jednotlivými zemiakmi by mali byť od 20 do 60 cm. V tomto prípade záleží od kvality pôdy. Čím kvalitnejšia pôda, tým menšie rozostupy môžu byť medzi sadenými zemiakmi. Keď už máme zemiaky rozložené v brázdach, opatrne ich zasypeme zeminou nakopcovanou okolo nich tak, aby sme nepoškodili klíčky a zarovnáme. Klíčky by mali smerovať nahor pri výsadbe.
Nebojte sa, sadenie zemiakov nie je žiadna veda.
Prečítajte si tiež: Pečené zemiaky ako ježko
Starostlivosť o zemiaky po zasadení
Niekedy nás vie počasie poriadne prekvapiť. Zasa tu platí pravidlo, že je nutné sledovať predpoveď počasia, aby nás mrazy nezastihli prekvapených. Poškodenie mrazom sa stáva najmä pri skorom sadení zemiakov.
Pokiaľ ste zvládli zemiaky zasadiť, gratulujeme, zvládli ste najťažšiu časť. Starať sa o zemiaky špeciálne netreba. Je však potrebné polievať ich, aspoň dvakrát ich okopať a taktiež počas obdobia rastu vyplieť burinu. Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Tento proces spočíva v nahrnutí pôdy k spodným častiam rastlín, čím zakryjete spodnú časť stoniek.
Zemiaky potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia rastu a tvorby hľúz. Zemiaky potrebujú konzistentné zavlažovanie, obzvlášť počas obdobia tvorby hľúz (2-3 týždne po tom, ako rastliny začnú kvitnúť). Zalievanie by malo byť výdatné, raz až dvakrát týždenne, najmä v období sucha a vysokých teplôt, voda sa musí dostať do hĺbky koreňovej zóny. Poskytujte 1-2 palce vody týždenne, zavlažujte hlboko, aby voda dosiahla korene, a vyhýbajte sa nadmernému zavlažovaniu, ktoré by mohlo spôsobiť hnilobu hľúz. Zemiaky potrebujú pravidelnú a rovnomernú zálievku, najmä počas rastu a tvorby hľúz. Suchá pôda môže spomaliť rast rastlín a znížiť kvalitu hľúz, zatiaľ čo premočená pôda môže viesť k hnilobe a plesňovým ochoreniam. Zalievanie počas tvorby hľúz: Najdôležitejšie je udržiavať pôdu vlhkú počas fázy tvorby hľúz, čo je obdobie, keď rastliny začnú kvitnúť.
Prečo je nutné kopcovať zemiaky?
Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu. Okopávanie udržuje pôdu voľnú a bez burín, zatiaľ čo nahŕňanie pôdy okolo rastlín podporuje tvorbu hľúz a zabraňuje ich zelenaniu v dôsledku expozície slnku. Pravidelne okopávajte a pridávajte vrstvu pôdy okolo stoniek, keď dosiahnu výšku približne 20 cm, a opakujte, ak je to potrebné, aby ste udržiavali hľuzy zakryté.
Hnojenie zemiakov
Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Zemiaky síce nie sú extrémne náročné na výživu, no nedostatok živín môže znížiť kvalitu a veľkosť úrody. Na hnojenie je možné použiť organické (kompost, prehnitý hnoj) aj minerálne hnojivá. Ak sa používa maštaľný hnoj, mal by byť riadne vyzretý, inak hrozí nadbytok dusíka, ktorý môže spôsobiť deformácie hľúz. Najlepšie je používať špeciálne hnojivo na zemiaky, ktoré má vyvážený obsah živín s dôrazom na draslík a fosfor. Môžete použiť organické hnojivá (napr. kompost, hnoj) alebo priemyselné hnojivá určené priamo na zemiaky.
Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj. Pri hnojení zemiakov je dôležité používať hnojivá v súlade s pokynmi na obale a pridávať ich postupne počas rastu rastlín. Organické hnojivá, ako je hnoj alebo kompost, poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín. Anorganické hnojivá sú rýchlejšie v uvoľňovaní živín, ale môžu spôsobiť nadmerné hnojenie, pokiaľ nie sú používané správne.
Počas prípravy pôdy na výsadbu môžu byť pôda obohatená hnojom alebo kompostom. Pôda by mala byť bohatá na organickú hmotu a dusík. Pri použití hnoja by mal byť aplikovaný aspoň mesiac pred výsadbou, aby sa zabránilo spáleniu koreňov zemiakov. Pokiaľ však budete používať Hnojík, tak sa spálenia báť nemusíte. Pri hnojení zemiakov je tiež dôležité pravidelne sledovať pH pôdy, aby sa zistilo, či sú v pôde správne podmienky pre rast a vývoj zemiakov. Ak je pH pôdy príliš kyslé alebo príliš zásadité, môžu byť pridané vhodné prísady na reguláciu pH. V prípade hnojenia Hnojíkom stačí po vysadení zemiakov posypať Hnojík do drážky medzi braborové riadky a takto prihnojiť zemiaky 1x mesačne. V prípade invázie škodcov rozmixujte Hnojík a vyzlečky, tie vylúhujte a rastliny celé polejte.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
Pravidelná kontrola rastlín na prítomnosť škodcov a známky chorôb je kľúčová. Všímajte si príznaky ako sú poškodené listy, škvrny na hľúzach, alebo neobvyklý rast, ktoré môžu signalizovať problémy. Využívajte biologické metódy kontroly škodcov, ako sú postreky na báze Bacillus thuringiensis proti larvám zemiakového chrobáka, alebo využitie prirodzených nepriateľov škodcov, ako sú užitočné hmyzie druhy. Pravidelná rotácia zemiakov s inými plodinami v priebehu rokov pomáha predchádzať akumulácii škodcov a chorôb v pôde a znižuje potrebu chemických ošetrení.
Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
- Neskorá pleseň: je jednou z najvýznamnejších chorôb zemiakov. Príznaky plesne na listoch sa všeobecne objavujú ako tmavé škvrny nepravidelného tvaru, ktoré sa s rozvojom choroby zväčšujú. Príznaky infekcie hľúz sú tmavo hnedé, niekedy fialkasté , oblasti na povrchu hľúz. Vnútorná hniloba je červenohnedá granulovaná hniloba, ktorá môže zostať blízko povrchu alebo postupovať do stredu hľuzy. Vývoj je nepravidelný a niekedy nitkovitý cez dužinu hľúz.
- Zemiaková antraknóza: je spôsobená hubou Colletotrichum coccodesa hoci ide o ľahšie ochorenie, ide o jednu z najproblematickejších škvrnitých chorôb. Tento patogén napáda korene, stolóny, podzemnú časť stoniek a niekedy aj hľuzy . Príznaky napadnutia sa prejavujú v druhej polovici vegetácie.
- Alternaria: tiež známa ako alternáriová škvrnitosť zemiakov, je hubový patogén prenášaný prevažne pôdou , ktorá postihuje plodiny zemiakov. Diagnostika môže byť problematická, pretože symptómy môžu byť zamenené za nedostatok živín alebo vädnutie Verticillium. Alternaria spôsobuje lézie na listoch, ktoré majú často terčovitý vzhľad sústredných prstencov.
- Baktérie druhu Dickeya a Pectobacterium: spôsobujú mäkké hniloby hľúz. Pectobacterium atrosepticum je tradične považované za hlavnú príčinu čiernej nohy. Niektoré druhy Dickeya môžu spôsobiť vädnutie a hnilobu stoniek v teplejších obdobiach, najmä keď teplota stúpne nad 25ºC. Príznaky mäkkej hniloby typicky zahŕňajú mäkké, vlhké, krémovo sfarbené tkanivá. Choré tkanivo je ostro ohraničené od zdravého tkaniva a niekedy má tmavšie okraje. Černanie stonky možno pozorovať už krátko po vzídení a potom kedykoľvek v priebehu vegetácie, najmä pri vlhkom počasí. Napadnuté môžu byť jednotlivé stonky alebo celý trs. Stonka alebo celá rastlina vädne, krní a postupne odumiera. Pri daždivom počasí a vysokej vlhkosti môžu baktérie napádať aj vegetačné vrcholy alebo spôsobovať mäkké čierne nekrotické lézie na ktorejkoľvek časti stonky. Na hľuzách vyvolávajú baktérie mäkkú hnilobu, ktorá je charakteristická nepríjemným zápachom.
- Obyčajná chrastavitosť: spôsobená hlavne Streptomyces scabiei , je nevzhľadná škvrnitá choroba, ktorá môže postihnúť akúkoľvek plodinu, kde hľuzy zažívajú suchý povrch počas kritickej fázy troch až šiestich týždňov po iniciácii hľúz. V dôsledku toho môže byť obzvlášť problematické tam, kde nie je k dispozícii zavlažovanie. Lézie môžu byť kruhové alebo hranaté a môžu splývať do veľkých nepravidelných oblastí. Závažnosť sa môže pohybovať od riedkych bezfarebných korkových lenticel po tmavo hnedé, vyvýšené alebo jamkovité chrasty pokrývajúce povrch hľúz. Obyčajnú chrastavitosť možno ľahko zameniť s prašnú chrastavitosťou . Prašné chrasty však bývajú menšie, majú guľatejší charakter a pri zrastaní majú tendenciu splývať skôr ako samostatné erupcie než ako jeden veľký chrasta. Podporujú ho ľahké priepustné pôdy a suché počasie v júni/júli, kedy dochádza k rýchlej tuberizácii. Aby ste zabránili rozvoju obyčajnej chrastavitosti v suchých podmienkach, mali by ste z avlažovať každé 4 - 6 dní po dobu 3 až 4 týždňov po iniciácii hľúz.
- Prašná chrastavitosť: ( Spongospora subterranea ) je hubová škvrnitá choroba zemiakov. „Prášok“ sa skladá z guličiek spór (cystosori), ktoré sa uvoľňujú do pôdy a môžu prežiť až desať rokov. Tie uvoľňujú pohyblivé zoospóry, ktoré infikujú koreňové vlásky. Prašná chrastavitosť je tiež prenášačom vírusu Potato Mop Top Virus (PTMV). Neexistujú žiadne nadzemné príznaky. Pri koreňoch sa môžu vyvinúť výrazné svetlé nepravidelne laločnaté hálky. Prašné chrasty sa najprv prejavujú ako malé vyvýšené pupienky pod šupkou. Ako sa rozťahujú, koža sa otvorí a odhalí tmavo hnedú prašnú hmotu cystosori. Lézie sú obvykle plytké priehlbiny obklopené vyvýšenými natrhnutými okrajmi natrhnutej kože. Všeobecne sú malé, tmavé a okrúhle. Tam, kde sú postihnuté veľké plochy, majú prašné chrasty tendenciu sa javiť ako zoskupení jedinci a všeobecne sa nezlučujú do obrých chrast. Ďalšia forma ochorenia sa vyskytuje tam, kde infekcia vedie k nápadným výrastkom, často pokrytým hnedými jamkovými priehlbinami, ale bez otrhaných okrajov šupky. Počas skladovania sa choroba nešíri, ale lézie môžu byť výraznejšie.Obyčajná chrastavitosť vs prašná chrastavitosťBežné lézie chrasty sa značne líšia a môžu vyčnievať alebo vytvárať krátery na povrchu. Často sa spájajú do obrých chrást. Občas sú vidieť hranaté hrany a hviezdicovité praskanie. Prašné lézie chrasty majú jednotnejší tvar a sú všeobecne malé, okrúhle vyrážky cez šupku, ktoré väčšinou zostávajú diskrétne. V mäse sa môže vytvoriť plytká priehlbina.
Prašná chrastavitosť je ochorenie prenášané pôdou , ktoré býva častejšie vyskytované v chladných, vlhkých podmienkach a ťažkých pôdach. Ochorenie je vyvolané vlhkými pôdnymi podmienkami pri iniciácii hľúz s infekciou cez lenticely a príležitostne cez očká alebo rany. Odolnosť kultivaru a dlhé striedanie miesta výsevu zemiakov (po 4 rokoch) sú najúčinnejšími spôsobmi boja s infikovanou pôdou a čistá pôda by mala byť vždy vysadená čistým semenom. Neprelievajte vodou, najmä počas iniciácie hľúz. Použite kultiváciu na podporu dobrej štruktúry pôdy, aby sa udržala voľná odvodnená pôda.
- Najničivejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková: (Leptinotarsa decemlineata). Dospelý je žltý, oválny chrobák dlhý 6 až 11 mm a šírku 3 mm s 10 čiernymi pruhmi na krídlach. Larvy sú jasne ružové až červené s čiernymi hlavami a staršie larvy majú po stranách tela dva rady čiernych bodiek. Dospelec prezimuje asi 15 - 25 cm pod povrchom pôdy, obvykle mimo poľa, kde sa živí ako larva. Pásavky sa presúvajú do radov plotov, vodných tokov atď. na okrajoch polí, aby sa zavŕtali do pôdy a prezimovali. Skoro na jar, keď je pôda dostatočne teplá na pestovanie zemiakov, sa pásavka objaví a začne hľadať vhodnú hostiteľskú rastlinu . Keď ju nájde, okamžite sa začne kŕmiť. Dospelé pásavky sa pária a každá samica chrobáka kladie skupiny 10-20 vajíčok (celkom niekoľko stoviek), obvykle na spodnú stranu spodných listov. Vajíčka sa liahnu za 4-10 dní v závislosti na teplote a larvy sa okamžite začnú živiť jemnými mladými listami. Prvý a druhý vývojový stupeň chrobáka nespotrebúva mnoho listového tkaniva kvôli ich veľkosti. Tretí a štvrtý stupeň vývoja spôsobujú väčšinu defoliácie a majú tendenciu sa živiť staršie tkanivo listov. Larvy majú vo zvyku živiť sa listami v hornej časti rastliny. Po 2-3 týždňoch kŕmenie larvy spadnú z rastliny, zavŕtajú sa do pôdy a zakuklia sa. Dospelci potom vyliezajú z…
Kedy sú zemiaky pripravené na vybratie z pôdy?
Poznávacím znamením, že zemiaky ukončili svoj rast je vädnutie nadzemnej vňate. Prejavuje sa poklesom a žltnutím listov. Ako to zistíte? Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.
Zberajte zemiaky, keď listy rastliny začnú žltnúť a vädnúť, čo je signálom, že hľuzy sú zrejúce a pripravené na zber. Na jeseň pred prvými mrazmi je dôležité všetky zemiaky zbierať, aby nezostali v zemi počas zimy.
Treba však dávať pozor na to, aby ste zemiaky pri vyberaní zo zeme nepoškodili, čo sa pravdepodobne v malom množstve stane. To však nevadí. Zemiakovú vňať nevyhadzujte, ale použite do kompostu. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Rané zemiaky: Rané odrody zemiakov môžete zbierať už po 60-90 dňoch od výsadby, keď rastliny kvitnú. Neskoré zemiaky: Neskoré zemiaky, ktoré sa pestujú na skladovanie, zbierajte až po tom, čo rastliny začnú vädnúť a usychať, čo je zvyčajne po 100-120 dňoch od výsadby.
Skladovanie zemiakov
Po zbere nechajte zemiaky niekoľko hodín na slnku, aby sa ich povrch vysušil, čím sa zníži riziko plesní počas skladovania. Následne ich uložte na tmavé, chladné a dobre vetrané miesto. Ideálna teplota pre skladovanie je okolo 4 °C až 6 °C. Skladujte zemiaky oddelene od ovocia, aby sa zabránilo expozícii etylénu, ktorý môže urýchliť klíčenie. Po zbere nechajte zemiaky krátko preschnúť na vzduchu, ale mimo priameho slnka, aby ste zabránili ich zafarbeniu. Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a suchom mieste. Ideálna teplota pre skladovanie je medzi 4-8 °C.
Pestovanie zemiakov netradičným spôsobom
Zemiaky sa dajú pestovať rôznymi spôsobmi, niektoré sú už veľmi staré, niektoré zase celkom moderné. Vyskúšajte sami, čo vám bude najlepšie vyhovovať.
#