Zemiaky, známe aj ako bandurky či krumple, sú jednou z najobľúbenejších a najrozšírenejších potravín na svete. Táto nenápadná hľuza, pochádzajúca z Južnej Ameriky, sa stala základom stravy pre mnohé kultúry a ponúka široké možnosti využitia v kuchyni. Február je ideálny čas začať s výberom sadbových zemiakov, pričom je dôležité zvážiť, či použiť certifikovanú sadbu alebo zvyšky z predošlej úrody. V tomto článku sa zameriame na neskoré zemiaky varného typu C, ich charakteristiku, pestovanie a využitie.
Prečo si vybrať certifikovanú sadbu?
Použitie certifikovanej sadby namiesto konzumných zemiakov z obchodu má svoje opodstatnenie. Certifikovaná sadba je pestovaná za účelom ďalšieho množenia a spĺňa prísne predpisy stanovené pre jej biologický stav. Pestovanie v sterilnej pôde zaručuje, že sadba neobsahuje vírusy, hlísty ani plesne, ktoré by sa mohli preniesť na novú úrodu alebo do pôdy vo vašej záhrade. Konzumné zemiaky sú často ošetrené proti klíčeniu, čo ich robí nevhodnými na sadenie. Ak plánujete sadiť certifikovanú sadbu niekoľko rokov po sebe, hľadajte vyššie stupne množenia označené ako C1/A alebo ELITA.
Kritériá pre výber zemiakov
Pri výbere zemiakov je dôležité zvážiť niekoľko kritérií:
- Účel použitia: Hľadáte zemiaky na zemiakový šalát, ktoré sú tvrdšej konzistencie a nerozvárajú sa? Alebo potrebujete zemiaky, ktoré sa ľahko upečú, ale nerozpadávajú sa pri varení?
- Doba konzumácie a skladovateľnosť: Chcete mať vlastné čerstvé zemiaky v lete alebo ich potrebujete dlhodobo skladovať?
- Pôdne podmienky, výskyt chorôb a škodcov: Každá odroda je rôzne odolná voči chorobám. Náchylnosť na choroby sa môže líšiť na listoch a hľuzách. Výskyt niektorých chorôb, ako je chrastavitosť alebo pleseň zemiaková, priamo súvisí s typom pôdy.
Varný typ C: Charakteristika a využitie
Zemiaky varného typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých typov. Pri varení mäknú, krehnú a ľahko sa rozvárajú. Vďaka vysokému obsahu škrobu sú ideálne na prípravu:
- Zemiakovej kaše: Múčnatá štruktúra zaručuje jemnú a krémovú konzistenciu.
- Zemiakových placiek a lokší: Škrob pôsobí ako spojivo a zabezpečuje, že sa placky nerozpadnú.
- Cesta: Zemiaky typu C sú vhodné do cesta na prípravu sladkých aj slaných jedál, ako sú zemiakové knedličky alebo šúľance.
- Hranoliek a čipsov: Vysoký obsah škrobu prispieva k chrumkavosti a zlatistej farbe.
Pôdne podmienky a ochrana pred chorobami
Ideálne pH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5,5 až 6,0. pH vyššie ako 6,0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti. V piesčitých pôdach hľadajte odrody rezistentné na chrastavitosť. V oblastiach s ťažkými ílovitými pôdami alebo vysokým úhrnom zrážok dbajte na vysokú odolnosť odrody voči plesni zemiakovej.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na zemiakoch
Pestovanie zemiakov
Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie. Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu.
Skoré, stredne skoré a neskoré odrody
Zemiaky sa delia aj podľa doby zberu na skoré, stredne skoré a neskoré. Skoré zemiaky sa sadia v zime a zbierajú sa už na konci jari. Poloskoré zemiaky sa sadia na začiatku jari a zbierajú sa na konci augusta alebo začiatkom septembra. Neskoré odrody sa zbierajú v septembri a októbri a pri správnom skladovaní vydržia prakticky celú zimu.
Ako si vybrať a skladovať zemiaky
Pri výbere zemiakov skontrolujte ich pevnosť, farbu a šupku. Čerstvé zemiaky by mali byť pevné, bez zelených alebo čiernych škvŕn alebo klíčkov. Zemiaky skladujte na chladnom a tmavom mieste. Ideálna teplota je približne 7 až 10 °C a vlhkosť vzduchu 90 až 95 %. Zemiaky nevystavujte priamemu slnečnému žiareniu, inak by zozelenali a stali sa jedovatými. Vyhnite sa plastovým vreckám, ktoré môžu spôsobiť, že zemiaky budú vlhké a mäkké. Namiesto toho skladujte zemiaky v zásuvke, košíku, skrini, papierovom vrecku, skrátka kdekoľvek, kde je tma. Neskladujte cibuľu ani jablká spolu so zemiakmi. Produkujú etylén, ktorý urýchľuje klíčenie zemiakov. Namiesto toho ich skladujte oddelene na mieste s dobrou cirkuláciou vzduchu. Zemiaky pravidelne kontrolujte. Hľadajte príznaky, ako je pleseň, čierne alebo mäkké škvrny a klíčky.
Nutričné hodnoty zemiakov
Zemiaky obsahujú sacharidy vo forme škrobu a sú teda zdrojom energie, vitamínov a minerálov. Obsahujú vitamín C, vitamíny skupiny A, kyselinu listovú, flavonoidy a karotenoidy, ktoré patria k antioxidantom. Z minerálov obsahujú draslík, horčík, zinok, vápnik, fosfor, železo, meď, fluór a sodík.
Príprava zemiakov
Najzdravšia úprava zemiakov predstavuje varenie v šupke, a to buď vo vode, alebo v pare. Pri tejto úprave sa zachová najviac cenných látok. Najmenej zdravé je potom smaženie, kedy teplota dosahuje viac ako 185 ˚C. Dochádza totiž k vzniku potencionálne karcinogénnych látok. Predtým, než hodíte zemiaky do vody a uvaríte ich, vykrojte všetky klíčky. Obsahujú totiž toxické látky. Na varenie zemiakov použite čo najmenej vody, ale tak, aby ale boli celé ponorené. Takto si zachovajú čo najviac výživných látok. Vodu, v ktorej ste zemiaky varili, sa nebojte pridať napríklad do polievky. Využijete tak všetky živiny, ktoré zemiaky majú.
Prečítajte si tiež: Sadenie zemiakov a úroda
Zaujímavosti o zemiakoch
- Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky, kde sa pestovali už pred 4 až 5 tisíc rokmi.
- Do Európy sa dostali v 16. storočí.
- Zemiaky sú štvrtou najvýznamnejšou plodinou na svete.
- Varené a schladené zemiaky obsahujú rezistentný škrob, ktorý je prospešný pre črevnú mikroflóru.
- Zemiaky obsahujú toxický solanín, ktorý sa koncentruje v zelených častiach a klíčkoch. Preto je dôležité klíčky a zelené časti pred konzumáciou odstrániť.
Prečítajte si tiež: Pečené zemiaky ako ježko