Zemiaky patria medzi najobľúbenejšie a najrozšírenejšie plodiny na svete. Ich nenáročnosť na pestovanie a všestrannosť v kuchyni z nich robia cennú súčasť jedálnička. Aj keď túto skromnú hľuzu často považujeme za samozrejmosť, málokto vie, že skrýva zaujímavú históriu a široké možnosti využitia. Zemiaky pochádzajú z Južnej Ameriky a stali sa základom stravy väčšiny Európanov. Ich história siaha 4 až 5 tisíc rokov dozadu, keď sa stali súčasťou jedálnička obyvateľov Peru. V roku 1565 sa prvé zemiaky dostali do Európy ako dar španielskemu kráľovi Filipovi II. V 17. storočí sa zemiaky rozšírili v Írsku, odkiaľ ich anglickí a írski kolonisti priniesli do Severnej Ameriky. Súčasťou jedálnička bežných obyvateľov sa zemiaky stali až v 19. storočí. V kontinentálnej Európe sa najskôr používali ako okrasné rastliny na šľachtických dvoroch a v kláštorných záhradách. Pruský kráľ Fridrich II. nariadil pestovanie zemiakov v Prusku okolo roku 1740.
Zloženie a delenie zemiakov
Zemiaková hľuza obsahuje 78 % vody a 22 % sušiny, z čoho približne 75 % tvorí škrob, 2,2 % vláknina a 0,8 % jednoduché cukry. Zemiaky obsahujú aj množstvo vitamínov a minerálnych látok, z ktorých najvýznamnejší je draslík. 200 g zemiakov pokryje asi 20 % odporúčanej dennej dávky. Zemiaky obsahujú aj veľa vitamínu C. Ak uvaríte 100 g zemiakov v šupke, dodáte telu 33 % jeho dennej dávky. Farebné zemiaky obsahujú aj tzv. antokyány, ktoré sú veľmi dôležitými antioxidantmi.
Zemiaky sa delia na nové, skoré a konzumné (neskoré) podľa toho, kedy sa zbierajú. Nové zemiaky sa, na rozdiel od ostatných druhov, takmer vždy dovážajú z teplejších krajín, kde sa zbierajú od začiatku januára do prvej polovice mája. Skoré zemiaky sa u nás zbierajú od 16. mája do 30. júna. Konzumné zemiaky sa zbierajú po 30. júni. Každý typ má svoje vlastnosti a využitie v kuchyni. Nové zemiaky sa vyznačujú tenkou šupkou, ktorá sa nešúpe. Skoré zemiaky majú tenkú, ľahko oddeliteľnú šupku a často sú k dispozícii priamo z miestnych polí.
Výber odrody zemiakov
Existuje viac ako 4 000 druhov zemiakov. Každá odroda zemiakov sa líši chuťou, štruktúrou, farbou dužiny a vhodnosťou pre rôzne spôsoby spracovania. Niektoré odrody sú vhodnejšie na varenie, iné na pečenie alebo prípravu kaše. Pri výbere odrody zemiakov je dôležité zvážiť dĺžku vegetačného obdobia a preferované využitie zemiakov.
Skoré odrody dozrievajú za 100 až 110 dní. Patria sem Adela, Belana, Bohemia, Elfe, Julinka, Marabel, Malvina, Rosara a Sunita. Marabel je najlepšia na kašu a Elfe je univerzálny zemiak, ktorý je vhodný na varenie, pečenie a prípravu kaše.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na zemiakoch
Stredne skoré zemiaky majú vegetačné obdobie 110 - 120 dní. Patria sem odrody Agria, Alonso, Almonda, Bela, Concordia, Ditta, Finessa, Galata, Megan, Princess, Red Lady, Soraya. Agria je najpopulárnejšou zemiakovou odrodou za posledných 10 rokov. Má vysokú úrodnosť a je vhodná na pečenie, varenie, smaženie, výrobu čipsov, placiek aj zemiakovej kaše.
Stredne až neskoro dozrievajúce odrody dozrievajú viac ako 120 dní. Patria sem Antonia, Jelly, Marena, Salinero, Tosca.
Varné typy zemiakov
Zemiaky sa delia aj podľa varného typu:
- Varný typ A (šalátové zemiaky): Pevné, lojovité, jemnej štruktúry, slabo múčnaté. Vhodné do šalátov a ako príloha, po uvarení sa nerozpadávajú.
- Varný typ B (prílohové zemiaky): Polopevné, mierne múčnaté, univerzálne použitie. Vhodné ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C (zemiaky na pyré a cesto): Múčne, mäknú a krehnú pri varení, vysoký obsah škrobu. Vhodné na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo pagáče.
- Varný typ D: Používa sa ako krmivo pre hospodárske zvieratá. V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili.
Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod. V takom prípade majú vlastnosti z oboch typov.
Odroda Marena
Marena patrí medzi stredne až neskoro dozrievajúce odrody zemiakov, s vegetačnou dobou nad 120 dní. Je vhodná na pestovanie v záhradkách. Hľuzy sú polopevné, polomúčnaté, s jemnou až hrubšou štruktúrou, prevažne varného typu B, vhodné ako príloha jedál.
Prečítajte si tiež: Sadenie zemiakov a úroda
Sadba zemiakov
Pestovanie nebude úspešné, pokiaľ si nezaobstaráte kvalitnú certifikovanú sadbu. Ponuka na trhu je široká, vyberať môžete z viac než stošesťdesiat druhov. Ak pestujeme zemiaky, sadbu si vieme na jeseň povyberať z vlastných výpestkov a odložiť. No ak si chceme sadbu obnoviť, či rozšíriť sortiment, prípadne chceme ich pestovanie vyskúšať, siahneme po certifikovanej sadbe, ktorá zaručuje dodržanie predpismi stanoveného zdravotného, biologického a fyzikálneho stavu sadbových hľúz. Certifikovaná sadba bola vypestovaná za účelom ďalšieho množenia a spĺňa prísne biologické normy. Na rozdiel od konzumných zemiakov z obchodu, certifikovaná sadba neobsahuje vírusy, háďatká ani plesne, ktoré by mohli ohroziť úrodu alebo kontaminovať pôdu. Konzumné zemiaky bývajú často ošetrené proti klíčeniu a preto nie sú určené na sadenie. Ak chcete sadiť certifikovanú sadbu niekoľko rokov po sebe, hľadajte vyššie stupne množenia označené ako C1/A alebo ELITA.
Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo. Je kontrolovaná na výskyt viróz, bakterióz, plesní a chrastavitosti od pestovania až po predaj.
Účel použitia a pôdne podmienky
Pred výberom odrody si ujasnite, na čo budete zemiaky používať. Hľadáte zemiaky na zemiakový šalát, ktoré sú tvrdšie a nerozvárajú sa? Dôležitým kritériom sú pôdne podmienky, výskyt chorôb a škodcov vo vašej lokalite. Každá odroda je rôzne odolná voči chorobám, pričom náchylnosť sa môže líšiť na listoch a hľuzách. V piesočnatých pôdach hľadajte odrody rezistentné na chrastavitosť, zatiaľ čo v ťažkých ílovitých pôdach s vysokým úhrnom zrážok dbajte na vysokú odolnosť voči plesni zemiakovej. Ideálne pH pôdy pre pestovanie zemiakov je 5,5 až 6,0. pH vyššie ako 6,0 zvyšuje pravdepodobnosť chrastavitosti.
Príprava na výsadbu
Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti. Približne v prvej polovici marca uložte hľuzy do svetlej miestnosti s teplotou okolo 14 °C, očkami nahor. Skladujte ich tam až do doby výsadby. Hľuzy vytvoria silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nenechávajte predklíčiť v tme! Pre skorší zber môžete sadbu nechať zakoreniť tak, že asi desať dní pred výsadbou posypete hľuzy v debničkách kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Krájanie sadbových zemiakov
Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz.
Prečítajte si tiež: Pečené zemiaky ako ježko
Príprava pôdy a výsadba
Ideálne pre pestovanie zemiakov sú ľahšie, humózne pôdy, piesočnaté až hlinito-piesočnaté a kypré. Utužená, ťažká, zamokrená pôda znižuje výnosy. Najlepšie je ich pestovať na chránenej polohe. Zemiaky nebudú prospievať v pôde príliš ťažkej, ílovitej, chladnej a utuženej. Trpeli by tu plesňami, hľuzy by boli nevzhľadné a mohli by byť popraskané. V jari sa tiež tieto pôdy s malým obsahom vzduchu zle a neskoro prehrievajú. Lepšiu a vyššiu úrodu pozbierate v pôdach ľahších a piesočnatých. Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková. Ak pestujeme v oblasti s pôdou, ktorá nie je na pestovanie zemiakov ideálna, prispôsobíme tomu výber odrody.
Pôdu pripravte už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujte a zapracujte maštaľný hnoj, prípadne kompost. Pred výsadbou ju preorieme, prvýkrát na jeseň, keď zapracujeme organické hnojivá, napríklad maštaľný hnoj alebo anorganický síran draselný, a druhýkrát na jar, keď tiež môžeme prihnojovať. Z pevných dusíkatých hnojív používame síran amónny, liadok.
Po posledných mrazoch môžete sadiť naklíčené hľuzy. Motykou vykopte jamčeky, vzdialené od seba cca 60-75 cm. Do jamiek hlbokých 10 cm naukladajte naklíčené hľuzy minimálne 30 cm od seba, klíčkami hore. Zakryte ich zeminou tak, aby vznikol kopček 10 až 15 cm. Optimálna hĺbka výsadby je 10 až 20 cm. Čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, ale vyžadujú častejšie prihŕňanie. Rozostupy medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi by mali byť 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami. Zemiaky nevysádzajte na rovnaké miesto ako predchádzajúce dva roky!
Zemiaky vysádzame od konca marca až po druhú polovicu mája, záleží na lokalite, aktuálnom počasí a teplotách (spoznáte to tak, že pôda bude mať v hĺbke jedného centimetra teplotu okolo 6-8 °C). Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C. Hľuzy zemiakov saďte asi 20 až 30 cm od seba (ak sadíte do hrobčekom, tak ich vytvorte od seba v tejto vzdialenosti), nikdy ale nie príliš hlboko. Hĺbka by mala byť zhruba o 1-2 cm väčšia, než je výšky hľuzy. Šesťdesiatpäť až sedemdesiat centimetrov by potom mala byť vzdialenosť jednotlivých riadkov, aby mali rastliny dostatok miesta, vzduchu a svetla. Pri výsadbe musia vrcholné očká smerovať nahor. Osadené riadky je nutné zahrnúť do výšky siedmych až pätnástich centimetrov. Dbajte na to, aby riadky boli rovné po celej dĺžke. Záhony zalejte a zemiaky udržiavajte stále mierne vlhké (potom veľmi rýchlo naklíčia). Po vzídení prvých listov ich znovu prihrňte, podporíte tým vývin hľúz a zároveň znemožníte rast burine. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.
Pestovanie zemiakov v slame
Inovatívna a čoraz populárnejšia metóda je pestovanie zemiakov v slame. Tento spôsob minimalizuje prácu a znižuje potrebu kyprenia pôdy. Na túto metódu vôbec nepotrebujete motyku, stačí vám len zemiak uložiť na zem a prikryť senom alebo slamou, alebo na zem uložiť seno/slamu, položiť zemiaky a zakryť vrstvou sena/slamy. Zemiaky sa takto dajú pestovať dokonca aj v lístí či pokosenej tráve. Sadbové zemiaky uložte na povrch pripravenej pôdy alebo trávy. Zakryte ich vrstvou slamy (cca 30-40 cm). Vrchná vrstva musí mať aspoň 40 cm. Počas rastu pravidelne dopĺňajte slamu, aby boli hľuzy zakryté. Úroda sa zberá jednoducho - len zdvihnutím slamy. Táto metóda je ideálna pre záhradkárov, ktorí chcú znížiť fyzickú námahu a zároveň šetriť pôdu. Sadenie do slamy prináša viacero benefitov. Slama nielenže potláča burinu, ale pomáha udržiavať pôdu vlhkú a chladnejšiu aj počas horúcich dní.
Hnojenie a zavlažovanie
Zemiaky sú náročné na živiny, predovšetkým na draslík.
- Dusík (N): Aplikujte dávku 200 kg N/ha vrátane pôdnej zásoby. Neprihnojujte s N počas vegetácie.
- Mangán (Mn) a Horčík (Mg): Aplikácia mangánu a horčíka podporí tvorbu vňate a zamedzí jej predčasnému dozretiu/odumretiu.
- Draslík (K): V KCI forme aplikujte len na jeseň alebo skoro na jar. Neskorá aplikácia v KCI forme môže znížiť obsah sušiny v hľuzách.
Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať. Zemiaky sú pomerne odolná plodina.
Starostlivosť počas vegetácie
Prihŕňanie (kopcovanie)
Je proces, kedy na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Hľuzy rastú nad úrovňou vysadenej hľuzy, preto je dôležité mať dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou. Nad zemou hľuzy zelenajú a strácajú hodnotu. Prihrňovanie sa vykonáva, keď rastlinky dosiahnu výšku cca 15-20 cm. Pomáha chrániť hľuzy pred svetlom a podporuje ich rast. Prihrňovaním prekyprujeme pôdu a vytvárame priestor, kde zemiak môže dobre rásť. Ak by sme ho nekopcovali, hľuzy sa budú vytláčať von z pôdy.
Odburiňovanie
Dôležité v prvej a poslednej tretine rastu zemiakov.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Zemiaky napáda viacero škodcov a chorôb, proti ktorým sa dá brániť preventívne biologickými a chemickými prípravkami. Medzi najčastejších škodcov patrí pásavka zemiaková (mandelínka) a drôtovce. Z chorôb je najrozšírenejšia pleseň zemiaková. V susedstve zemiakov sa nedarí paradajkám, zle sa darí aj červenej repe, zeleru, hrachu a uhorkám.
Škodcovia zemiakov
- Pásavka zemiaková (Mandelinka): Asi najznámejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková, ktorú poznáme aj pod menom mandelinka. V malých záhradách sa zvyknú zbierať ručne. Prirodzeným predátorom pásavky je lienka. Ak pravidelne každú sezónu pestujete zemiaky, s najvyššou pravdepodobnosťou v nich prezimovala pásavka zemiaková (mandelinka).
- Drôtovce: Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Drôtovce môžu do zemiakov zaviesť rôzne mikroorganizmy spôsobujúce ich hnilobu. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
- Vošky: Mnohým robia vrásky vošky na zemiakoch, ktoré prenášajú vírusy. Z chemických prípravkov odporúčame organofosfáty, granulované insekticídy alebo karbamáty ako napr. Pirimor 50 WG s vynikajúcimi ekotoxikologickými parametrami a vysokou selektivitou iba na vošky. Môžete siahnuť po postrekovom insekticídnom prípravku Karate Zeon 5 CS, prípadne biologickom prípravku s obsahom nimbového a karanja oleja Karanimba Mikro.
Choroby zemiakov
- Pleseň zemiaková (Fytoftóra): Najčastejšie vyskytujúcou sa chorobou je pleseň zemiaková. Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Volíme fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie.
- Ochrana proti burinám: Priaznivý termín pre reguláciu burín je od objavení sa burín až po fázu dvoch listov. Môžete použiť Buzzin - granulovaný selektívny herbicíd na ničenie dvojklíčnolistových burín v porastoch zemiakov. Ďalšou alternatívou je Keeper Liquid - selektívny postrekový herbicíd.
Zber zemiakov
Zemiaky sa zbierajú, keď vňať začne žltnúť a vädnúť. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Skoré odrody majú menšiu vňať a kratšie vegetačné obdobie (90-100 dní). Pri zbere je potrebné dávať pozor, aby sa hľuzy nepoškodili.
Skoré zemiaky sa zbierajú ešte s nie úplne vyzretou šupkou, sú to odrody, ktoré majú viac vody ako škrobu, a preto nemajú dlhú skladovateľnosť. Pri týchto zemiakoch je ideálne, ak vyberáme zo zeme len toľko zemiakov, koľko potrebujeme na okamžitú konzumáciu.
Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú. Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie. Zelené a nahnité hľuzy neskladujeme.
Uskladnenie zemiakov
Pri výbere zemiakov skontrolujte ich pevnosť, farbu a šupku. Čerstvé zemiaky by mali byť pevné, bez zelených alebo čiernych škvŕn alebo klíčkov. Zemiaky skladujte na chladnom a tmavom mieste. Ideálna teplota je približne 7 až 10 °C a vlhkosť vzduchu 90 až 95 %. Zemiaky nevystavujte priamemu slnečnému žiareniu, inak by zozelenali a stali sa jedovatými. Vyhnite sa plastovým vreckám, ktoré môžu spôsobiť, že zemiaky budú vlhké a mäkké. Namiesto toho skladujte zemiaky v zásuvke, košíku, skrini, papierovom vrecku, skrátka kdekoľvek, kde je tma. Neskladujte cibuľu ani jablká spolu so zemiakmi. Produkujú etylén, ktorý urýchľuje klíčenie zemiakov. Namiesto toho ich skladujte oddelene na mieste s dobrou cirkuláciou vzduchu. Zemiaky pravidelne kontrolujte. Hľadajte príznaky, ako je pleseň, čierne alebo mäkké škvrny a klíčky.
Vertikálne pestovanie zemiakov
Princíp vertikálneho pestovania je jednoduchý. Potrebovať budete robustnú nádobu - vhodné sú plastové vrecia (napríklad tie veľké z IKEA), plastové sudy či staré barely. Objem by mal byť aspoň 60 až 70 litrov, aby mali zemiaky dostatok miesta na rast koreňového systému. Do nádoby dajte na dno najprv hnojivo (skvele funguje konský hnoj), naň nasypte kvalitný pestovateľský substrát a vložte do neho naklíčené zemiaky (3 až 5 kusov). Zemiaky vždy ukladajte klíčkami smerom nahor a udržujte medzi nimi aspoň malý odstup, aby si rastliny neodoberali živiny.
Keď zemiaky začnú rásť a prvé zelené výhonky presiahnu úroveň substrátu, dosypte okolo nich opatrne ďalšiu vrstvu zeminy. Tento proces vrstvenia postupne opakujte až po okraj nádoby. Rastlina bude týmto spôsobom nútená budovať dlhší a silnejší koreňový systém, vďaka ktorému sa vám vytvorí viac vrstiev, v ktorých rastú hľuzy.
Výhody vertikálneho pestovania
- Ľahký prístup k rastlinám
- Jednoduchá kontrola a odstraňovanie škodcov
- Pohodlný zber
- Čistejšie pestovanie