Pestovanie zemiakov môže byť pre záhradkárov veľmi uspokojivé, ale vyžaduje si to správny prístup a znalosti. Od výberu sadiva až po ochranu pred chorobami a škodcami, každý krok má vplyv na konečnú úrodu. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty pestovania zemiakov, vrátane prípravy pôdy, sadenia, starostlivosti počas rastu a riešenia problémov, ako sú choroby, škodcovia a nedostatok živín.
Výber sadiva a príprava pôdy
Ak plánujete pestovať zemiaky, správne ich sadenie je kľúčové pre úspešnú úrodu. Sadenie zemiakov zahŕňa niekoľko krokov, ktoré musíte dodržať, aby ste získali zdravé sadenice a bohatú úrodu. Pri výbere sadiva je dôležité zvoliť certifikované zemiaky na sadenie z obchodu so záhradnými potrebami, ktoré sú bez výskytu chorôb. Nesadíme zemiaky z predchádzajúcej úrody a ani konzumné zemiaky z obchodu. Ak chcete mať úspešnú úrodu zemiakov, je dôležité venovať pozornosť príprave pôdy.
Pred výsadbou zemiakov je potrebné pôdu dôkladne pripraviť. Začnite tým, že odstránite všetky kamene, korene a iné nečistoty z pôdy. Ak máte k dispozícii kompost alebo maštaľný hnoj, môžete ich použiť na obohatenie pôdy. Pokiaľ máte v záhrade problémy s kamenistou pôdou, môžete ju zlepšiť pomocou piesku alebo rašeliny. Dôležité je aj zabezpečiť dostatočnú vlhkosť pôdy pred výsadbou zemiakov. Pôda by mala byť dostatočne priepustná a bohatá na živiny. Ak je pôda príliš ťažká a málo priepustná, môžete ju obohatiť pieskom alebo rašelinou.
Príprava pôdy by mala začať už krátko po letnom/jesennom zbere, najneskôr však pred jarnou výsadbou do pôdy. Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene a následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar.
Sadenie zemiakov
Sadenie zemiakov je dôležitou súčasťou procesu pestovania tejto plodiny. Ideálne obdobie na sadenie zemiakov je koniec apríla a začiatok mája, keď už pominú ranné mrazy a teplota už neklesá pod nulu. Pri samotnom sadení je potrebné dávať pozor na správne umiestnenie sadby. Zemiaky sa sadia do riadkov s klíčkami smerujúcimi nahor.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na zemiakoch
Ak chcete mať úspešné pestovanie zemiakov, musíte začať s výberom správneho sadiva. Odporúčame použiť zemiaky určené na sadbu, ktoré sú zdravé a rezistentné voči niektorým chorobám. Pred samotným sadením zemiakov ich môžete nechať naklíčiť. Naklíčenie zemiakov zvyšuje ich klíčivosť a urýchľuje rast. Zemiaky nechajte v teplej a tmavej miestnosti asi dva týždne. Potom sa objavia klíčky, ktoré sú pripravené na sadenie. Pri sadení zemiakov ich je potrebné správne uložiť do pôdy. Zemiaky by mali byť uložené do jamiek vo vzdialenosti asi 30 cm od seba. Hĺbka jamiek by mala byť asi 10 cm. Do každej jamky uložte jeden zemiak s klíčkom nahor. Potom ich zakryte pôdou a zalievajte vodou.
Pri sadení zemiakov je dôležité dodržiavať niekoľko základných techník, aby bol výsledok čo najlepší. Vzdialenosť medzi riadkami by mala byť približne 70 až 80 centimetrov, zatiaľ čo vzdialenosť medzi samotnými zemiakmi by mala byť približne 30 až 40 centimetrov. Pred samotným výsadbou je potrebné vykopať jarky s hĺbkou približne 10 až 15 centimetrov a do každého jarku vložiť zemiaky. Po výsadbe je potrebné zemiaky kopcovanie, ktoré spočíva v tom, že sa okolo zemiakov vytvorí malý kopec z pôdy.
Spôsob výsadby ovplyvňuje aj to, ako hlboko sa zemiaky sadia. Najvhodnejšia je 10 až 20 cm hĺbka výsadby zemiakov, pričom platí, že čím plytšia je výsadba, tým rýchlejšie zemiaky vyklíčia, no následne ich je potrebné aj viac prihŕňať pôdou (kopcovaním) alebo dodatočným mulčom, aby sa predišlo vystaveniu zemiakových hľúz pôsobeniu slnka. Rozostupy medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú pomerne veľké: 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou ak je dostatočne kyprá (môžeme si pomôcť aj malou, úzkou lopatkou).
Starostlivosť počas rastu
V júni nasadzujú skoré zemiaky hľuzy. Aby sa urodilo veľa zdravých zemiakov, musia mať rastliny dobré podmienky. Kyprá pôda, dostatok vlahy a živín. Pôdu, najmä ťažšiu, prevzdušníme častejším okopávaním a prihŕňaním zeminy k rastlinám. Spravidla prihŕňame dvakrát - prvýkrát v máji, keď sú rastliny 10 centimetrov vysoké, druhýkrát v júni, keď dorastú do výšky 20 centimetrov. Za sucha zemiaky zavlažujeme. Najvhodnejšia je závlaha krhlou bez ružice do brázd. Vodu môžeme do brázd napúšťať tiež dierkovanou hadicou prí miernom tlaku, aby len pozvoľne vytekala z otvorov.
Prečítajte si tiež: Sadenie zemiakov a úroda
Postrek porastov na list nie je vhodný najmä v podvečer, pretože ak sú rastliny dlhšiu dobu mokré, môže ich ľahšie napadnúť pleseň zemiaková, práve tak ako pri dlhšie trvajúcom daždivom počasí. Vznik a šírenie choroby podporuje okrem vlhka aj teplé počasie. Menej odolné sú tiež porasty prehnojené dusíkatými hnojivami (močovkou, liadkom a pod.). Choroba sa prejavuje najskôr vodnatými žltozelenými škvrnami na listoch, ktoré neskôr zhnednú a zaschnú.
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Pri oboch metódach výsadby je však potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm.
Ochrana proti chorobám a škodcom
Preventívnou ochranou proti plesni zemiakovej je výsadba predklíčených hľúz, neprehnojovanie porastu dusíkatými hnojivami a riadne prihŕňanie rastlín (kopčekovanie). Ak hrozí pri dlhšie trvajúcom vlhkom počasí väčšie rozširenie plesní, ošetríme porast včasnými a opakovanými postrekmi prípravkami proti hubovým chorobám (Kuprikol, Novozir, Dithane, Kurzate, Ridomil a iné.). V nepriaznivom počasí postreky opakujeme v intervaloch 7 až 14 dní. Pokiaľ sa na záhone zemiakov vyskytnú rastliny so skučeravenými, zvinutými alebo žlto škvrnitými listami, treba ich vykopať a spáliť. Sú totiž napadnuté vírusovými chorobami, ktoré prenášajú vošky alebo iný cicavý hmyz. Ničenie hmyzu je jedným z hlavných ochranných opatrení.
MOSPILAN 20 SP NA PÁSAVKU ZEMIAKOVÚ: Odporúčaná dávka vody je minimálne 4 až 6 litrov na 100 m2. Na pásavku zemiakovú je odporúčaná dávka 0,6 až 0,8 g / 100 m2 podľa tlaku škodcov. Prípravok je vysoko účinný na najviac škodlivé larvy III. a IV. instaru L3/L4, súčasne účinkuje na chrobáky. V teplejších a nižších polohách s možnosťou 2 (3) generácii škodcov za rok je výhodnejšia dávka 0,8 g / 100 m2, kedy sa súčasne predlžuje reziduálny účinok na cca. 3 týždne. Vo vyššej dávke 1 až 1,2 g / 100 m2 možno použiť v množiteľských porastoch proti prenášačom viróz, voške broskyňovej a rešetliakovej. Výhodou je systémové pôsobenie v novonarastaných častiach, reziduálne pôsobenie 2 až 3 týždne podľa podmienok, možnosť kombinácie s fungicídami proti plesni, selektivita voči prirodzeným nepriateľom oboch skupín - Carabus olympiae (nosáčikovitý), lienky, pavúkovité a i. Šírenie viróz podporuje aj krájanie sadbových hľúz.
Závažnou karanténnou chorobou, ktorej výskyt sa musí hlásiť na miestnom obecnom úrade, je rakovina zemiakov. Môže sa vyskytnúť vo vlhších polohách a poznáme ju podľa svetlých, neskôr hnedých nádorovitých výrastkov podobných malým ružiciam karfiolu na hľuzách alebo na podzemných aj prízemných častiach stopiek. Keby sa táto choroba výnimočne v záhrade vyskytla (naše odrody sú voči nej väčšinou odolné), nesmieme na rovnakom záhone zemiaky pestovať skôr ako po piatich rokoch.
Prečítajte si tiež: Pečené zemiaky ako ježko
Najväžnejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková. Jej chrobáky a predovšetkým larvy obžierajú listy a pri veľkom výskyte môžu porast zemiakov celkom zničiť. Najvhodnejší je zber a ničenie chrobákov, lariev a žltooranžových vajíčok nakladených na spodnej strane listov. Pri zbere musíme dávať pozor, aby sme neničili podobné kukly lienky sedembodkovej, ktoré sú na listoch pevne prichytené a nepohyblivé. Vážnym karanténnym škodcom zemiakov je háďatko zemiakové, vyskytujúce sa tiež na rajčiakoch a baklažáne (ľuľku). Napadnuté rastliny pomalšie rastú, listy zospodu trsov predčasne žltnú, rastliny tvoria nadmerné množstvo vláskových korienkov a len veľmi málo drobných hľúz. Na koreňoch môžeme vidieť 0,5 až 0,8 mm veľké, belavé, neskôr hnedé guľaté cysty háďatka, obsahujúce veľa vajíčok. Preventívne pomáha používanie sadby odolných odrôd (zo skorých odrôd sú to napríklad Impala, Koruna, Ostara, Resy, Rosella). Háďatká možno ničiť tak, že do pôdy po zbere zapravime granulovanú močovinu alebo prípravok Basamid Granulat.
Nedostatok dusíka a jeho riešenie
Dusík je jednou zo základných živín pre rast a vývoj zemiakov. Zohráva nenahraditeľnú úlohu pri produkcii hľúz a škrobu. Dusík (N) je nevyhnutný pre rast a vývoj rastlín. Je základnou zložkou nukleových kyselín, proteínov, enzýmov a koenzýmov, ktoré regulujú životne dôležité procesy v rastlinách. Príznaky nedostatku N sa zásadne líšia od príznakov nedostatku draslíka a horčíka. Pridružená chloróza a nekróza sa však prejavujú v oveľa skoršom štádiu a sú odlišne lokalizované na príslušných listoch. Príznaky nedostatku vápnika, železa a síry sa podobajú príznakom nedostatku N, vyznačujú sa tiež matne zelenými až svetlozelenými listami.
Avšak na rozdiel od nedostatku N sa symptómy najprv objavia na mladých listoch na vrchole rastliny. Pri nedostatku dusíka sú najskôr postihnuté staršie listy, pretože rastlina presúva dostupný dusík do mladších častí. Nedostatok dusíka môže výrazne znížiť výnos zemiakov a spôsobiť predčasné dozrievanie hľúz.
Riešenie nedostatku dusíka:
- Aplikácia hnojiva - Pri prejavení príznakov aplikujte 40-50 kg dusíka na hektár.
- Listové hnojenie - Používajte 10-12 kg dusíka vo forme močoviny rozpustenej v 300 litroch vody na hektár.
- NPK 15/5/18+2.5MgO+24SO₃+B+Zn L.A.T.
Zber zemiakov
Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať. Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami.
Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Celkom suchá vňať je znakom, že úroda je pripravená na zber. Rastliny s uschnutou vňaťou už ďalej nerastú. Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie. Zelené a nahnité hľuzy neskladujeme.
Prečo majú zemiaky zelené listy?
Zdá sa vám, že túto záhradkársku sezónu máte vňať na zemiakoch nižšiu ako predchádzajúce roky? Zemiaková vňať obrazne funguje „ako solárne panely“. Vňať zachytáva energiu slnečného žiarenia a v procese fotosyntézy vytvára dostatok výživných organických látok potrebných pre produkciu a rast podzemných hľúz. Silná vňať na zemiakoch poukazuje na dobrú kondíciu rastlín a je predzvesťou budúcej solídnej úrody. Nie vždy však listy záhradkárom siahajú až nad kolená. Jedným z prvých dôvodov, prečo vňať na zemiakoch nedosahuje očakávanú výšku, je nevhodná sadba zemiakov, resp. Ak ste vysadili zle skladovanú sadbu, príliš vyklíčené sadbové zemiaky alebo necertifikovanú sadbu, vňať môže rásť oslabená, zakrpatená či s rôznymi deformitami. Rizikovým faktorom sú aj choroby zemiakov prenosné neošetrenou sadbou. Nízka vňať je však typická aj pre niektoré veľmi skoré a skoré odrody zemiakov.
V priebehu niekoľkých mesiacov musia zemiaky po zasadení do pôdy vyprodukovať silnú rastlinnú hmotu (vňať) a následne aj hľuzy. Toto obdobie je náročné na spotrebu živín z pôdy. Zemiaky z pôdy potrebujú získavať osvedčenú trojicu - dusík, fosfor a draslík. Dusík je nevyhnutný pre rast rastlín a tvorbu hľúz. Pri jeho nedostatku je rast nadzemnej časti slabší, vňať rýchlo žltne a výnos hľúz je slabý. Fosfor podporuje silný koreňový systém a je dôležitý pre tvorbu a vývoj hľúz. Už krátkodobý pokles teplôt pod 0 °C vie na mladej vňati napáchať nemalé škody. Obávaná skaza zemiakovej úrody - pleseň zemiaková - sa šíri najmä vo vlhkom a teplom počasí. Najskôr zasahuje a oslabuje zemiakovú vňať, na ktorej sa objavujú hnedohrdzavé až čierne škvrny (na začiatok typicky na špičkách listov). V zasiahnutých miestach vňať vysychá, prestáva ďalej rásť a odumiera. Pleseň zemiaková však nezostáva len pri nadzemnej časti.
Striedanie plodín a zelené hnojenie
Bežné rady hovoria, že plodiny sa majú striedať. Niečo na tom zrejme bude. Pestovanie zemiakov rok čo rok na tom istom mieste vedie k znižovaniu úrody. Zemiaky pôdu vyčerpávajú a zvyšujú tlak škodcov a chorôb. Striedanie plodín je kľúčové pre udržanie zdravia pôdy a prevenciu problémov spojených s monokultúrnym pestovaním. Ak po zemiakoch nasadíte plodinu z tej istej čeľade, nezlomíte infekčný cyklus a pôda sa zbytočne ďalej vyčerpáva.
Ak sa pôda po pestovaní zemiakov stáva menej úrodnou, je vhodné použiť zelené hnojenie.
- Strukoviny: Hrach, fazuľa, bôb, vika sú vynikajúce na obohatenie pôdy o dusík.
- Repka a horčica: Rýchlo rastú a zlepšujú štruktúru pôdy.
- Obilninovo-strukovinové miešanky: Kombinujú výhody oboch skupín rastlín.
- Ďatelina: Ak máte možnosť nechať pôdu dlhšie odpočinúť, ďatelina je skvelá voľba.
- Facélia (svazenka vraticolista): Rýchlo rastie, ale rýchlo nastupuje do kvetu.
- Ak ste skončili so zberom v lete (skoré zemiaky), stihnete ešte rýchlu listovú zeleninu: šaláty, špenát, rukola, endívia, reďkovka.
Postup pri zelenom hnojení:
- Výsev: Po zbere zemiakov povrch urovnajte a vysejte vybranú plodinu na zelené hnojenie.
- Rast: Nechajte rastlinu rásť, kým nedosiahne výšku približne 10-30 cm (v závislosti od druhu rastliny).
- Zapravenie do pôdy: Rastlinu pokoste alebo posekajte a zapravte ju do pôdy. Môžete pridať aj maštaľný hnoj alebo kompost.
- Rozklad: Nechajte rastlinné zvyšky rozložiť sa v pôde. Tento proces trvá niekoľko týždňov.
Hnojenie zemiakov pre bohatú úrodu
Hnojenie zemiakov je kľúčové na zabezpečenie dobrej úrody. Zemiaky potrebujú dostatok dusíka, draslíka a fosforu pre správny rast a vývoj.
Druhy hnojív:
- Organické hnojivá: Hnoj alebo kompost poskytujú pomalšie uvoľňovanie živín a dlhodobú výživu rastlín. Maštaľný hnoj je neoceniteľným zdrojom živín. Používajte dobre vyzretý maštaľný hnoj v primeranom množstve.
- Anorganické hnojivá: Rýchlejšie uvoľňujú živiny, ale môžu spôsobiť nadmerné hnojenie, pokiaľ nie sú používané správne.
- Granulovaný hnoj: Fermentovaný a lisovaný do granúl, čistý, neobsahuje burinové semená a často je bez zápachu.
Ako hnojiť zemiaky:
- Príprava pôdy: Počas prípravy pôdy na výsadbu môže byť pôda obohatená hnojom alebo kompostom. Pôda by mala byť bohatá na organickú hmotu a dusík. Pri použití hnoja by mal byť aplikovaný aspoň mesiac pred výsadbou, aby sa zabránilo spáleniu koreňov zemiakov.
- Počas rastu: Počas rastu zemiakov je dôležité pravidelne sledovať pH pôdy, aby sa zistilo, či sú v pôde správne podmienky pre rast a vývoj zemiakov. Ak je pH pôdy príliš kyslé alebo príliš zásadité, môžu byť pridané vhodné prísady na reguláciu pH.
- Dávkovanie: Ideálne podľa výsledkov pôdneho rozboru a potrieb pestovaných plodín sa odporúča od 5 do 40 kg hnoja na štvorcový meter. Desať litrov sušeného hnoja by vám malo vystačiť asi na 3,5 štvorcového metra hriadky.
Čomu sa vyhnúť:Pozor na plodiny ako cibuľa, petržlen a mrkva, ktoré nie sú vhodné pre hnojenie maštaľným hnojom.
Alternatívne metódy pestovania zemiakov
Pestovanie zemiakov je možné rôznymi spôsobmi, od tradičných až po moderné.
Pestovanie zemiakov v tráve: Vyberte si miesto, ktoré má dostatok slnka a kde je dobrá drenáž, aby zemiaky mohli dobre rásť. Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké a môžu obsahovať rôzne materiály, ako sú tráva, seno, piliny, lístie alebo dokonca kompost. Rozložte ich rovnomerne po celej ploche. Ak máte zemiaky s klíčkami, môžete ich zasadiť priamo do vrstiev, ale ak nie, môžete ich nechať chvíľu na slnku, aby vyklíčili. Pokračujte s ďalšími vrstvami. Udržiavajte vrstvy vlhké, ale nie premokrené. Po zhruba 100 dňoch by mali byť zemiaky pripravené na zber. Úroda by mala byť vykonávaná opatrne, aby sa zemiaky nepoškodili. Pestovanie zemiakov v tráve je metóda no-dig, čo znamená, že nie je potrebné kopať hlboko do zeme.
Pestovanie zemiakov vo vreciach alebo kvetináčoch: Ďalšou možnosťou na pestovanie zemiakov, najmä na malých záhradkách, je pestovanie vo vreciach. Vrecia môžu byť jutové alebo z netkanej textílie. Existujú aj vrecia, ktoré majú v spodnej časti odopínateľný otvor, aby ste mohli zemiaky žať pohodlne zospodu. Vo vreciach musíte tiež zemiaky častejšie hnojiť, pretože im dôjdu živiny z pôdy. Zemiaky sadíme do vreca po 1 až 3 hľuzách (podľa veľkosti vreca), do hĺbky asi 20 cm, vrecia nechávame otvorené. Podobným spôsobom môžete pestovať zemiaky aj v kvetináčoch. Odporúčame väčšie kvetináče, napríklad s priemerom okolo 30 cm v hornej časti. Do každého kvetináča nasypte drenážnu vrstvu z kamienkov, výživnú pôdu zmiešanú s kompostom a do hĺbky 20 cm zasaďte naklíčenú hľuzu zemiaka.
Pestovanie zemiakov na slame: Pri pestovaní zemiakov na slame je dôležité zvoliť vhodné miesto s dostatkom slnka a dobrou drenážou. Potom je potrebné pripraviť posteľ na zemiaky. Posteľ môžete pripraviť buď na zemi alebo na vyvýšenom záhone. Potom môžete začať s vrstvením slamy. Vrstvy by mali byť asi 15-20 cm vysoké. Počas rastu zemiakov je dôležité udržiavať posteľ vlhkú, ale nie premokrenú. Zemiaky tiež potrebujú dostatok živín, takže je dobré pravidelne ich hnojiť organickým hnojivom, ako je napríklad kompost. Zemiaky by mali byť zberané po zhruba 80-100 dňoch od výsadby.
Pestovanie zemiakov vo vežiach: Kontajner by mal byť dostatočne veľký, aby sa doň zmestila pôda a aby sa zemiaky mohli dobre rozvíjať. Kontajner by mal byť tiež dostatočne hlboký, aby sa v ňom mohli umiestniť vrstvy pôdy. Potom sa vyberie vhodná pôda a pripraví sa na výsadbu zemiakov. Pôda by mala byť dobre odvodnená a bohatá na živiny. Vzhľadom na to, že veže zahŕňajú viac vrstiev pôdy, je potrebné mať dostatočné množstvo substrátu. Akonáhle zemiaky začnú rásť, vloží sa ďalšia vrstva pôdy a takto sa postupuje, kým sa nevytvorí veža s tromi až štyrmi vrstvami. Pri každej vrstve je potrebné udržovať dostatočnú vlhkosť, aby sa zemiaky mohli dobre rozvíjať. Keď zemiaky dorastú, môžu byť zozbierané postupne, vrstvu po vrstve.
Choroby a škodcovia zemiakov
Pestovanie zemiakov so sebou prináša aj riziko chorôb a škodcov, ktoré môžu výrazne znížiť úrodu.
Najčastejšie choroby zemiakov:
- Neskorá pleseň: Príznaky plesne na listoch sa objavujú ako tmavé škvrny nepravidelného tvaru, ktoré sa s rozvojom choroby zväčšujú. Príznaky infekcie hľúz sú tmavo hnedé, niekedy fialkasté, oblasti na povrchu hľúz. Vnútorná hniloba je červenohnedá granulovaná hniloba, ktorá môže zostať blízko povrchu alebo postupovať do stredu hľuzy.
- Zemiaková antraknóza: Patogén napáda korene, stolóny, podzemnú časť stoniek a niekedy aj hľuzy. Príznaky napadnutia sa prejavujú v druhej polovici vegetácie.
- Alternaria (alternáriová škvrnitosť zemiakov): Spôsobuje lézie na listoch, ktoré majú často terčovitý vzhľad sústredných prstencov.
- Mäkké hniloby hľúz: Spôsobené baktériami druhu Dickeya a Pectobacterium. Príznaky mäkkej hniloby typicky zahŕňajú mäkké, vlhké, krémovo sfarbené tkanivá. Choré tkanivo je ostro ohraničené od zdravého tkaniva a niekedy má tmavšie okraje.
- Obyčajná chrastavitosť: Nevzhľadná škvrnitá choroba, ktorá môže postihnúť akúkoľvek plodinu, kde hľuzy zažívajú suchý povrch počas kritickej fázy troch až šiestich týždňov po iniciácii hľúz. Lézie môžu byť kruhové alebo hranaté a môžu splývať do veľkých nepravidelných oblastí.
- Prašná chrastavitosť: Hubová škvrnitá choroba zemiakov. „Prášok“ sa skladá z guličiek spór (cystosori), ktoré sa uvoľňujú do pôdy a môžu prežiť až desať rokov. Tie uvoľňujú pohyblivé zoospóry, ktoré infikujú koreňové vlásky.
Najčastejší škodcovia zemiakov:
- Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata): Najničivejším škodcom zemiakov je pásavka zemiaková. Dospelý je žltý, oválny chrobák s 10 čiernymi pruhmi na krídlach. Larvy sú jasne ružové až červené s čiernymi hlavami. Skoro na jar, keď je pôda dostatočne teplá na pestovanie zemiakov, sa pásavka objaví a začne hľadať vhodnú hostiteľskú rastlinu. Dospelé pásavky sa pária a každá samica chrobáka kladie skupiny 10-20 vajíčok, obvykle na spodnú stranu spodných listov.