Zemiaky sú na Slovensku veľmi rozšírené a pestujú sa v záhradách, pričom sa konzumujú v rôznych podobách. Táto naoko obyčajná plodina v sebe ukrýva rôzne zaujímavosti. Cieľom tohto článku je preskúmať pestovanie zemiakov v kontexte Coop Jednota a širšieho slovenského poľnohospodárstva, od historických tradícií až po súčasné výzvy a príležitosti.
História a význam zemiakov na Slovensku
Zemiaky sú surovina stará približne 6500 rokov. Za ich pravlasť sa považuje územie dnešného Peru. Zemiaky boli domestikované v horských oblastiach Ánd, približne na území dnešného Peru pred 4 až 5 tisíc rokmi. Potomkovia vynálezcov zemiaka, Inkovia, nazývali tieto odolné hľuzy „papa“. Inkovia tiež vyrábali zo zemiakov alkoholický nápoj podobný pivu s názvom „chacha“. Do Európy sa zemiaky dostali v 16. storočí, keď španielski conquistadori dobyli ríšu Inkov a priviezli odtiaľ cenné komodity. Kuriozitou je, že ešte koncom 18. storočia sa zemiaky v Európe používali ako vianočné darčeky (najmä vo forme okrasných rastlín).
Prvýkrát sa o pestovaní zemiakov na Slovensku zmieňuje až mních Cyprián z Červeného Kláštora - v Pojednaní o poľnohospodárstve na Spiši z roku 1768. Skutočný rozmach pestovania zemiakov nastal však až na začiatku 19. storočia v severných oblastiach Slovenska. Zemky, bandurky, krumple, švábky či grule sú ľudové názvy zemiakov.
V ľudovej medicíne sa surová šťava zo zemiakov využíva na odstránenie žalúdočných vredov a pálenia záhy, čo bolo dokázané aj vedeckými štúdiami. Staré matere používali surovú šťavu aj na problémy s pečeňou a žlčové kamene. Plátky surového zemiaka je vhodné použiť aj ako obklad na opary a omrzliny.
Charakteristika zemiakov ako potraviny
Zemiak je zaujímavý tým, že neobsahuje skoro žiadne tuky (na 100 g zemiaka 0,1 až 0,2 g tukov). O to viac má polysacharidov, a to najmä vo forme škrobu. Polysacharidy sú zložené sacharidy, ktoré sa dlho vstrebávajú (dlhšie sa uvoľňujú) a preto nás oveľa lepšie zasýtia (zemiaky majú vysoký index zasýtenia: na 5-bodovej stupnici majú hodnotu 3,7). Tým pádom vydržíme dlhšie nejesť, a náš energetický príjem sa zníži. Zemiak je komplexnou potravinou aj preto, lebo obsahuje všetkých 21 aminokyselín, z ktorých sa v našom tele tvoria kompletné proteíny. Najvýznamnejšie zastúpenie v zemiaku majú aminokyseliny lyzín a tryptofán. Okrem toho obsahujú zemiaky vitamín C a vitamíny B1, B3 a B6. Nezanedbateľné miesto majú v zemiaku aj minerály: železo, meď, mangán, horčík, zinok, draslík a fosfor. Väčšina z minerálov sa nachádza tesne pod šupkou. Nešetrné lúpanie môže spôsobiť stratu až 30% dôležitých minerálov. Zemiak navyše neobsahuje glutén a tak je ideálny pri bezlepkovej diéte.
Prečítajte si tiež: Aktuálne akcie na zemiaky v Coop Jednota
Zaujímavosti o zemiakoch
- Pôvod: Zemiakové hľuzy sú na svete už pomerne dlhú dobu. Udáva sa, že pestovanie zemiakov začalo niekedy v rokoch 8000 až 5000 pred Kristom v Peru alebo Bolívii, respektíve v Andách.
- Európske prijatie: Zemiaky sa do Európy dostali niekedy v 16. storočí. Spočiatku však tieto čudne vyzerajúce hľuzy neboli prijaté s nadšením.
- Otrava: Otrava môže nastať po konzumácii listov a zelených stoniek zemiakov. Tieto časti rastliny obsahujú látku solanín, ktorý spôsobuje príznaky ako bolesť brucha, nevoľnosť, bolesti hlavy či vracanie a vo vážnych prípadoch i srdcovú slabosť. Solanín sa ale tvorí aj v zemiakoch, pokiaľ sú skladované v teplom alebo naopak príliš chladnom prostredí. Koncentrácia tejto jedovatej látky je najvyššia pod šupkou, v očkách a klíčkoch.
- Vesmír: Zemiaky sú prvou zeleninou, ktorá bola dopestovaná vo vesmíre.
- Horúčka: Nakrájané plátky surového zemiaku na chodidlá dokážu stiahnuť teplotu.
- Múzeá: Múzeum zemiakov sa dá nájsť v mnohých európskych krajinách ako Belgicko, Nemecko, Francúzsko či Taliansko, ale aj v Kanade a mnohé sa nachádzajú aj v USA. Svetový deň zemiakov sa slávi 19. augusta.
- Odrody: Dnes poznáme už okolo 5000 odrôd tejto plodiny.
- Alkohol: Existujú napríklad typy vodky, ktoré sa vyrábajú práve zo zemiakov a ide spravidla o celkom luxusné a drahšie produkty.
- Zdravie: Zemiaky sú bohaté na vitamín A a C, vitamín B6 a sú jedinečným zdrojom minerálov a stopových prvkov, ako sú draslík, horčík, zinok, vápnik, fosfor, železo, meď, fluór, sodík, chróm a ďalšie.
Zemiaky a Coop Jednota
Terno Bratislava (COOP Jednota) nepociťuje znížený záujem spotrebiteľov o zemiaky.
Pestovanie zemiakov v kontexte slovenského poľnohospodárstva
Slovensko aj napriek dobrým podmienkam na pestovanie zemiakov v ich produkcii v EÚ výrazne zaostáva. S podielom na celkovej produkcii EÚ pod 0,5 % má menšiu produkciu zemiakov v únii iba Slovinsko, Estónsko a kamenisté krajiny Cyprus a Malta.
V minulom roku sa v Európskej únii (EÚ) vyzbieralo 55,3 milióna ton zemiakov. Najväčším výrobcom bolo Nemecko, ktoré tvorilo 21,2 % produkcie EÚ. Nasledovalo Poľsko (16,4 %), Francúzsko (15,7 %), Holandsko (12,7 %) a Belgicko (7,2 %). Týchto päť členských štátov predstavovalo takmer 75 % z celkovej produkcie zemiakov v EÚ.
Na Slovensku sa pestujú tohto roky zemiaky na ploche asi 16-tisíc hektárov. Priamo na trh však ide úroda len zo 6-tisíc hektárov. Keďže časť z úrody sa ešte vyváža, na jar môžu vlastné zemiaky na Slovensku chýbať. Prežívajúcou slovenskou raritou je záhradkárske a záhumienkové pestovanie zemiakov. Hoci je náročné na ľudskú prácu, na vidieku, kde sa hľadí na každú korunu, prežíva.
Aktuálne výzvy a problémy v odbyte zemiakov
Oliver Šiatkovský sa vyjadril, že čo sa týka odbytu zeleniny a zemiakov, stagnuje, a je to najmä pre zatvorené reštaurácie a hotely, prípadne jedálne. Na druhej strane trochu stúpol odbyt na úrovni obchodných reťazcov, cez ktoré môžu dodávať pestovatelia fungujúci v odbytových organizáciách. Všeobecne je však situácia zlá, nakoľko spracovateľov zeleniny a zemiakov na Slovensku v podstate takmer nemáme, a tým klesá aj odbyt. Farmári majú na skladoch množstvá zemiakov, ktoré sa vzhľadom na zavreté reštaurácie a jedálne stávajú nepotrebnými, nadbytočnými. Veľké množstvo dokonca uvažuje o tom, že zemiaky na jar zaorie do zeme.
Prečítajte si tiež: Riešenia pre čierne škvrny na zemiakoch
Problémy s odbytom nemajú len malopestovatelia. Pociťujú ich aj väčší producenti. Napríklad Agromart Trakovice každoročne vypestuje asi 14 tisíc ton zemiakov. Tržby majú znížené asi o 60 percent oproti iným rokom. Nejde len o zemiaky ako také, ale napríklad aj o zemiakovú múčku, ktorú vyrábajú, alebo bielené zemiaky pre reštaurácie. Aj predaj takéhoto sortimentu sa znížil.
Riešenia a podpora pre pestovateľov zemiakov
V novom programovacom období Spoločnej poľnohospodárskej politiky od roku 2023 sa navrhuje zemiaky zaradiť medzi sektory, ktoré si budú vytvárať organizácie výrobcov. Jednou z hlavných úloh takýchto zoskupení je podpora predaja produkcie svojich členov. Pri vzniku organizácií výrobcov v sektore zemiakov určite využijeme skúsenosti zeleninárov, keďže tieto sektory sú si blízke a zeleninárske organizácie výrobcov v SR úspešne fungujú.
Odbytovky majú svoj význam, ale v tejto súvislosti by nám pomohol aj register pestovateľov zeleniny, o ktorom už roky hovoríme a stále ho nemáme. Vďaka nemu by sme vedeli zmapovať celkový stav zeleniny a zemiakov na Slovensku.
Pestovatelia dlhodobo podporujú myšlienku zvýšenia sebestačnosti v zelenine či zemiakoch a volajú po konkrétnych krokoch v praxi. Upozorňujú však, že ak sa nezlepší odbyt a spracovanie, vypestované plody si cestu k slovenskému spotrebiteľovi nájdu len ťažko. V tomto kontexte by bolo zvýšenie sebestačnosti viac-menej zbytočné.
Príklady úspešných pestovateľov
V prievidzskom regióne vytvoril František Leitman z Agrodanu modernú rodinnú farmu, ktorá myslela aj na konečného spotrebiteľa. V deväťdesiatych rokoch pestovali viacero druhov zeleniny a v posledných rokoch rozvíjajú zo špeciálnej rastlinnej výroby pestovanie zemiakov. Agrodanu kombinácia nadpriemerných produkčných ukazovateľov, širokej diverzifikovanej výroby, ale aj dobré ekonomické rozhodnutia priniesli úspech v súťaži ekonomických manažmentov Top Agro.
Prečítajte si tiež: Sadenie zemiakov a úroda
Liptovské droby: Príklad regionálnej zemiakarskej tradície
Liptovské droby boli oddávna obľúbenou pochúťkou obyvateľov Liptova pri rôznych oslavách, na jarmokoch alebo hodoch. Všetko to začalo príchodom zemiakov na územie Slovenska. Zručnosť výrobcov liptovských drobov sa odovzdávala z generácie na generáciu. Naše Liptovské droby získali vo februári 2021 od Európskej komisie ochrannú známku Registra chránených zemepisných označení. Sú teda celosvetovým gastronomickým unikátom.
Zemiaky sa začali pestovať v Liptove v polovici 18. storočia. Postupne sa stali jednou z hlavných zložiek výživy obyvateľstva a vyslúžili si označenie „druhý chlieb“. Vymedzená zemepisná oblasť - Liptov bol vždy významnou zemiakarskou oblasťou Slovenska a súčasne bol sebestačný aj v chove hospodárskych zvierat, najmä ošípaných a oviec. Optimálne využitie vedľajších jatočných produktov bolo veľmi dôležité z ekonomického hľadiska pre obyvateľov Liptova. Okrem zemiakovej kaše, halušiek a koláčov zo zemiakového cesta sa stali obľúbenou pochúťkou LIPTOVSKÉ DROBY.
Mesto Liptovský Mikuláš organizuje v regióne Liptov už niekoľko rokov zemiakový festival Švábkafest, ktorého cieľom je pripomínať si zemiakarske tradície, a to nielen zemiaky ako poľnohospodársku plodinu, ale aj všetky výrobky, ktoré sa z nich dajú pripraviť, teda aj Liptovské droby.