Kysáč, malebná dedina vo Vojvodine na severe Srbska, je domovom pre približne 4500 Slovákov, ktorí sa sem prisťahovali pred viac ako 240 rokmi. Okrem Slovákov tu žijú aj Srbi a príslušníci iných národností, vytvárajúc tak multikultúrne prostredie. História Kysáča siaha až do roku 1318, kedy bol zaznamenaný na uhorských mapách pod menom Ača. Prvý Slovák, Ďuro Vardžík, prišiel do Kysáča v roku 1773 z peštianskej stolice, z Píliša. Neskôr sa pridali ďalší Slováci z rôznych stolíc, ako napríklad novohradskej, hontianskej, liptovskej, nitrianskej, turčianskej, zvolenskej, bekešskej a báčskej. V roku 1788 si ustanovili aj svoj erb.
V prvých desaťročiach po príchode do Kysáča čelili slovenskí kolonisti mnohým hmotným ťažkostiam, čo obmedzovalo ich možnosti kultúrneho rozvoja. Napriek tomu si niektorí so sebou priniesli aj učiteľov, ktorí pomáhali šíriť vzdelanie. V súčasnosti má Kysáč dobre rozvinutý systém vzdelávania v slovenskom jazyku, od škôlky až po stredné školy v okolitých mestách. Slovenská reč je tiež prítomná v štátnej televízii a rádiu, a vychádzajú tu slovenské časopisy a pôsobí Slovenské národné divadlo.
Kysáčania sú hrdí na svoje kultúrne dedičstvo a udržiavajú si svoje tradície prostredníctvom rôznych spolkov a organizácií, ako napríklad futbalový klub Tatra, Strelecký klub, folklórne a spevácke skupiny, a Spolok žien. Práve Spolok kysáčskych žien vydal kuchárku z kysáčskeho receptára, ktorá je cenným zdrojom informácií o tradičnej kysáčskej kuchyni.
Tradičný chlieb a kysáčska pec
Chlieb mal v kysáčskej kuchyni vždy dôležité miesto. Naši predkovia si ho pripravovali ručne, z ťažko zarobenej múky. Miesenie chleba bolo náročné, ale výsledok stál za to. Upieklo sa viac chlebov v sedliackej peci, aby bolo dosť na celý týždeň. Hovorilo sa, že je potrebné miesiť, až kým nebude z povaly pršať, vlastne dotyčnej osobe z čela pot tiecť. Miesilo sa vo veľkej nádobe - vandli.
Často sa odobralo trochu chlebového cesta a pred chlebíkmi sa upiekli lepníky a págle. Tie boli z tenšieho cesta a rýchlo sa upiekli. Págle sa vopred nakrojili na štvorčeky, po upečení sa ľahko polámali a nemuseli sa hneď konzumovať, mohli sa odložiť za druhý deň.
Prečítajte si tiež: Recepty pre zemiakový šalát
V súčasnosti sa už chlieb väčšinou kupuje v pekárni, ale v niektorých domácnostiach sa stále pečie doma, či už v tradičnej peci alebo v domácej pekárničke. Okrem najstaršej pekárne, už niekoľko rokov máme ešte jednu pekáreň, v ktorej sa robí viac druhov chleba a rôzne pečivá ako i známy burek s tvarohom, mäsom a zemiakmi. Pri nej bolo najlepšie v zime, starší si ohrievali chrbát a deti sa hrali v kúte, bolo tam také širšie miesto a u nás ho menujeme "kucov".
V peci sa okrem chleba robili aj iné jedlá - i suchá fazuľa, kapusta a sárma, ktorá sa aj dodnes pečie v peci pre svadobné veselie. V súčasnej dobe tie pece z domov porúbali, ale v niektorých domácnostiach si urobili pec na dvore. Výborné sú i v peci upečené zemiaky s klobásou a údenými rebierkami. K Veľkej noci sa v peci urobilo i studenia (huspenina). V peci sa pieklo rejteša a iné dobroty.
Rejteša: Symbol kysáčskej soboty
Rejteša je na tenko ťahané cesto, roztiahne sa po celom stole, kraje sa poobtrhávajú, z oboch strán sa posype plnka a dostanú sa dve štrúdle. Plnka môže byť tvaroh, mak, orechy, strúhané surové zemiaky, kyslá kapusta, strúhaná tekvica, strúhané jablká. Rejteša sa robievalo vždy v sobotu. Rozpráva sa taký žart, hovorí sa, že to bolo naozaj: Žena - manželka neurobila v sobotu rejteša. V nedeľu ráno manžel priahal kone, že ide do poľa.
Zabíjačka a domáce produkty
V Kysáči si väčšina obyvateľov chová rôzne zvieratá - ošípané, sliepky, kačice, husi, morky, perličky, zajace, kozy, ovce, kravy. V zime sa robí zabíjačka - zakáľačka. Prídu blízki príbuzní, treba troch-štyroch chlapov, aby to zvládli a pravdaže aj ženy. Skôr sa umývali aj črevá, ale teraz sa kupujú hotové, prírodné i umelé. Počet ošípaných závisí od počtu členov rodiny, niekde je to jedna-dve ošípané a niekde tri-štyri. Voľakedy neboli mrazničky, zakáľalo sa menej a väčšina mäsa, okrem klobás, sa údila. Trochu mäsa sa usmažilo a zalialo masťou, tak sa konzervovalo, aby bolo aj na pozdejšie. V novšej dobe mäso ide do mrazničky, zakáľa sa aj viac krát do roka. Robí sa i brezák, čiže tlačenka a májoška - jaternica. Niekto si robí aj salámu a paštétu. Brezák sa môže položiť do prírodných čriev, aj do žalúdka a potom sa údi.
V Kysáči je možné kúpiť si mlieko priamo od výrobcov, vlastne v dome, kde chovajú kravy alebo kozy. Okrem mlieka je možné kúpiť i tvaroh, smotanu, tvrdý domáci syr a mäkký - urobený so syridlom, ako i domáce maslo. Domáce so svojimi výrobkami chodia i na trh a tam ich tiež predávajú.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie na zemiakový šalát
Záhrada a trh: Zdroj čerstvých surovín
Väčšina obyvateľov má záhradu pri dome alebo v blízkosti osady. V záhrade si vypestujú zemiaky, mrkvu, petržlen, paštrnák, zeler, uhorky, tekvičky, paradajky, papriku, hrášok, zelenú fazuľku i suchú, mak a iné - môj manžel sadí i arašidy a darí sa mu. To čo si nemôže sám vypestovať, každý si môže kúpiť na trhu. Trh býva v piatok a ponuka je bohatá - domáce a južné ovocie, zelenina, hygienické potreby, odev, obuv, záclony, vankúše, paplóny, plastové veci do domu, svieža ryba, kvety, mladé stromčeky a zeleninové priesady a všeličo iné.
V lete, keď príde nové ovocie - broskyne, marhule, slivky, melóny - prichádzajú ľudia z iných dedín a v blízkosti trhu predávajú aj v iné dni, často aj každý deň. Melóny a dyne pestujú aj Kysáčania a keď je sezóna, tak predávajú pod lipami v strede osady. Z jednej dediny, zo Silbaša, chodia s výbornými melónmi a dyňami traktorom po dedine a vždy ich netrpezlivo čakáme, aby sme si kúpili sladké letné osvieženie. Mladí podnikatelia - poľnohospodári sa spamätali a pár rokov je tomu, ako pestujú jahody na väčšej ploche a pekne sa im darí. Jahody sú veľké a chutné a výhoda je, že v posledné dni si ľudia môžu sami oberať za polovičnú sumu.
Stravovanie v Kysáči: Od raňajok po večeru
Strava v Kysáči je ovplyvnená tradičnou slovenskou kuchyňou a miestnymi surovinami. Raňajky sú rôznorodé a závisia od toho, koľko má osoba času na raňajky a tiež aj akú prácu bude vykonávať. Môže to byť musli, ovocie, jogurt, kukuričné lupienky a podobné. Niekto má príležitosť raňajkovať na pracovnom mieste a potom je to chlieb s nátierkou, k tomu saláma, varené vajíčko, šunka či slaninka, niečo kyslé - uhorky, paprika a ako nápoj k tomu jogurt. Ak je nátierka sladká, potom ako nápoj môže byť mlieko alebo čaj. Tak sa raňajkuje u nás v škôlke. Keď sa ide do práce, kde osoba bude zaťažená viac fyzicky - potom môže byť klobása, slaninka, šunka, vajcia - varené, smažené. Praženica, omeleta, nejaký syr a tiež niečo kyslé alebo svieži šalát. Suchý, starší chlieb obalený vo vyšľahanom vajíčku a smažený na masti alebo oleji, k tomu cesnak a jogurt býva u nás často v sobotu na raňajky, keď môžeme s manželom spoločne raňajkovať.
Na obed a večeru sa používajú rôzne druhy mäsa - bravčové, hovädzie, slepačie, zo zajaca, morky, kačice. Obľúbené sú polievky, buď mäsová alebo zeleninová a rôzne prídavky k mäsu - ryža, zeleninové prívary alebo omáčky k varenému mäsu. Fazuľová polievka zo suchej fazule so sviežim alebo častejšie údeným mäsom je v každom dome priemerne dva-tri razy v mesiaci na jedálnom lístku. Podobne je to i s kapustovou polievkou z kyslej alebo zo sviežej kapusty. Kyslá kapusta sa v zime často robí zapekaná, od Srbov máme názov podvarak, s klobásou a údenými rebierkami alebo slaninkou. Guláš či paprikáš príde aspoň raz v mesiaci na rad, potom cestoviny, či už hotové - kúpené z obchodu alebo domáce miesené rezance. Rezance môžu byť s tvarohom, makom, varenými zemiakmi, kapustové, orechové, vajcové či mäsové. Moja dcéra miluje s kakaom - nie Granko či Nesquik, ale kakao a cukor - to sa pekne stopí na teplých rezancoch. Obľúbená je i musaka - zemiaky nakrájané na kolieska striedavo poukladané s mletým mäsom usmaženým na cibuľke. To sa zaleje vyšľahanými vajíčkami so smotanou a mliekom a zapečie.
Keď príde jar, špenát a šalát sú často na stole. Môže sa robiť i šalátová omáčka, biela - ale bez mlieka, s vodou. Urobí sa zásmažka z masti a múky, pridá sa cukor a soľ, šalát trochu pokrájaný tak na rezance a zaleje sa vodou. K tomu môže byť pražená slaninka. Zemiaky sú takmer každodenne na stole - hranolčeky, pečené v rúre s mäsom a klobáskou, uvarené v slanej vode alebo ako zemiaková kaša. Veľmi častým hosťom na stole sú šaláty, v zime je to najčastejšie kyslá kapusta, uhorky, paprika, ktorú si usilovné gazdinky v jeseň nakladali do pohárov. V lete je to najčastejšie paradajkový alebo uhorkový šalát alebo aj miešaný - s paprikou a cibuľou ešte k tomu. Naše obľúbené letné domáce jedlo sú vyprážané tekvičky - cukety v trojobale, pražené mladé zemiaky a k tomu paradajkový šalát. Mäso sa robí na rôzne spôsoby - bravčové ako viedenský rezeň, smažené, pečené, s pečiarkami či cibuľkou alebo inou zeleninou. Mleté mäso sa robí ako fašírky alebo mäsová roláda s rôznymi prídavkami. Kuriatko sa často pečie v rúre so zemiakmi, u nás vždy, lebo dcéra tak najviac ľúbi, a vypráža sa i v trojobale alebo sa robí na rošte. Zajačie mäsko sa pečie s cesnakom a môže sa aj naplniť so zeleninou. Ryba je tiež obľúbená v mnohých domácnostiach a robí sa ako smažená na panvici alebo pečená v rúre, už či je to ako úlovok milovaného manžela, ktorý rád chodí na rybačku k spomínanému kanálu alebo kúpená sladkovodná alebo morská, ktorú je možno kúpiť si aj v Kysáči.
Prečítajte si tiež: Bezpečné skladovanie šalátu
Hovorí sa tak - raňajky zjedz sám, o obed sa podeľ s priateľom a večeru daj nepriateľovi. Proja, gibanica a jogurt, ryba a šalát, burek s tvarohom a zemiakmi, teplé obložené chlebíky, cestoviny - halušky a šalát, mamaliga - kaša z kukuričnej krupice či polenty, špagety s mäsom, ovocie, šalát, ovocný jogurt. Niekto si na večeru prihreje várivo od obeda, napríklad hráškovú polievku. Niekto si dá iba čaj s toastom. Všetko závisí od toho, kto má aký zvyk a metabolizmus, niekomu nevadí, že na večeru zje slanú šunku alebo slaninku.
Sladké potešenie: Koláče a torty
Kysáčska kuchyňa je známa aj svojimi chutnými koláčmi a tortami. Torty - môžu byť rôzne, z piškótového cesta, a to je bielky, žĺtky, cukor, múka s práškom do pečiva, žlté alebo kakaové, keď sa do múky pridá aj kakao. Plnky môžu byť pudingové, vajcové, šľahačkové, orechové, ovocné. Tiež sa robia dobošky - torty s tenkými cestíčkami, potom aj grilážové, s pridaním karamelu do piškót i do plnky. Ovocné koláče robíme také, že ovocie je medzi dvoma cestíčkami alebo je jedno cesto a na ňom ovocie. Pampúšky naša babka, moja svokra, robila často, keď moje deti boli menšie a palacinky boli záväzne každý týždeň. Keksy pečené na železe, v novšej dobe sú na to elektrické pekáče, na sladko a aj na slano - integrálne (celozrnné) so semiačkami. Rôzne sladké rolády niekedy iba potriete lekvárom a posypete mletým cukrom. Slané sa robia rôzne rolády so špenátom a tvarohom, potom tvarohové bagániky alebo tyčinky, rôzne rožky a integrálne (celozrnné) koláčiky či tyčinky.
Svadobné zvyky a kysáčska pohostinnosť
Na svadbách spred viac ako tridsať rokov bolo vždy rovnaké menu. Keď boli volačky, bolo to týždeň pred svadbou v nedeľu, zároveň sa miesili aj lokšičky, robila sa i závarka do polievky v tvare štvorčekov či rombov - my to voláme šiflíky. Vtedy sa varil paprikáš pre všetkých prítomných. V stredu, tri dni pred svadbou, sa dvíhal šiator - veľký stan vo dvore pre svadobné veselie, a vtedy susedy napiekli slané rožky, bagániky a iné. V piatok aj u ženícha aj u nevesty bola predsvadobná veselica, tiež sa varil paprikáš. V sobotu, na obed bolo, tak ako aj v novšej dobe, kyslá polievka, fašírky a klobása, zemiakové pyré a kapustový šalát. K večeri najprv polievka zo sliepok, potom to varené mäso a paradajková omáčka. Potom sárma a po nej pečené mäso a kapustový šalát. V novšej dobe sa polievka varí z menej sliepok, pridajú sa aj kosti a to varené mäso sa nepodáva. Namiesto toho sa rolujú kuriatka a prasiatka alebo sa prasiatko iba upečie v celosti. A namiesto pečeného mäsa sa robia viedenské rezne.
Volačky, lokšičky, dvíhanie šiatra - v novšej dobe toho už niet. Ani v piatok predsvadobné veselie, iba v zriedkavých prípadoch. Voľakedy dávno sa ešte aj vozili duchny, ale to sa ani ja nepamätám, ako to bolo. Svadby nebývajú doma ale v sálach, mali sme tri miesta, kde sa môže zmestiť od 150 do 250 ľudí a od tohto roku máme pre svadobné a iné príležitosti pekne upravený starý gazdovský dom. Kúpil ho a upravil jeden súkromný podnikateľ a je tam naozaj pekne, na úrovni. V novšej dobe aj u nás si mladí privlastňujú niektoré tzv. americké svadobné zvyky a svoje pôvodné zapovrhujú.
Kysáčania sú pohostinní ľudia a nik od nás neodišiel hladný. Na stôl sa prestrie biely obrus, poskladá sa sviatočná obedová súprava, ktorá sa nepoužíva každý deň, a ako prvý chod je polievka z domácej sliepky, žltá ako dukát. Potom vyprážané alebo upečené kuriatka, zemiaky - hranolčeky, šalát a známa sárma. Pravda, patria tu i koláče. Domáca sa pousiluje a urobí tortu alebo koláč, aby si hostia mali na čom pochutnať.
Zemiakový cukor homola
V kontexte kysáčskej kuchyne a tradícií sa vynára zaujímavá otázka: Čo je to zemiakový cukor homola? Hoci text neobsahuje priamu definíciu, môžeme usudzovať, že ide o tradičný produkt alebo ingredienciu, ktorá je pre Kysáč charakteristická. Zemiakový cukor môže byť forma škrobu získavaná zo zemiakov, ktorá sa používa pri varení alebo pečení. Homola môže byť špecifický spôsob prípravy alebo názov pre určitý typ sladkosti. Bez ďalších informácií je však ťažké určiť presný význam tohto pojmu.