Záhradnícka výroba je významnou súčasťou poľnohospodárstva a zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečovaní kvalitných potravín a zlepšovaní životného prostredia. V tomto článku sa pozrieme na postavenie záhradníckej výroby, jej úlohy a význam, vplyv na životné prostredie, ako aj na špecifické aspekty pestovania zemiakov a rozmnožovania zemiakových klíčkov.
Postavenie záhradníckej výroby v poľnohospodárstve
Záhradnícka výroba je intenzívny úsek rastlinnej výroby, ktorá sa spoločne so živočíšnou výrobou podieľa na vytvorení poľnohospodárskej výroby. Delí sa na štyri hlavné odvetvia: ovocinárstvo, zeleninárstvo, kvetinárstvo a sadovníctvo.
- Ovocinárstvo zabezpečuje produkciu ovocného sadiva a ovocia, ktoré sa pestuje v ovocných sadoch. Sadenice ovocných rastlín produkujú ovocné škôlky.
- Zeleninárstvo má za úlohu vypestovať dostatok zeleniny v čo najširšom sortimente a rovnomerne ňou zásobovať trh. Zelenina sa pestuje v skleníkoch, vo foliovníkoch, pareniskách alebo v poľných podmienkach.
- Kvetinárstvo sa zaoberá rozmnožovaním a dopestovaním sadeníc kvetín, pestovaním kvetín pre interiérovú výzdobu, rozmnožovaním a vypestovaním rezaných kvetov a kvetinárskym semenárstvom.
- Sadovníctvo sa zaoberá rozmnožovaním a pestovaním okrasných drevín a kvetín, plánovaním a projektovaním zelene a sadovníckych úprav, realizáciou sadovníckych úprav a údržbou zelene.
Súčasťou záhradníckej výroby je aj vinohradníctvo a vinárstvo.
Úlohy a význam záhradníckej výroby
Konzumovanie ovocia a zeleniny je vo výžive ľudí nezastupiteľné, pretože sú nositeľmi vitamínov a ďalších cenných látok. Ovocie a zelenina by sa mali konzumovať v dostatočnom množstve, aby sa zabezpečila racionálna výživa. Racionálnej výžive zodpovedajúca spotreba ovocia (čerstvého i spracovaného) je asi 90 kg na obyvateľa za rok a zeleniny 120 kg na obyvateľa za rok.
Ovocné stromy poskytujú nenahraditeľné ovocie, ktoré je základnou zložkou výživy človeka. Čerstvé ovocie je zdrojom monosacharidov, ktoré sú pre organizmus človeka ľahko stráviteľné a z hľadiska výživy ďaleko výhodnejšie než sacharóza obsiahnutá v mnohých produktoch potravinárskeho priemyslu. Ovocie je naviac chudobné na tuky, s výnimkou semien, ktoré sú konzumnou časťou pri škrupinovom ovocí. Obsah bielkovín je vyšší hlavne v plodoch drobného ovocia, kde však nepresahuje 1 %. Najnižší obsah bielkovín nachádzame v jablkách a hruškách (okolo 0,4 %). Dusíkaté látky sú sústredené predovšetkým v semenách. Obsah vody sa pohybuje v priemere na úrovni 75 - 90 %.
Prečítajte si tiež: Tradičný recept na zemiakové placky
Surové, ale i spracované ovocie je nositeľom tzv. ochranných látok, ku ktorým zaraďujeme vitamíny a minerálne látky. Obsah jednotlivých vitamínov je v rôznych druhoch ovocia odlišný a v prípade niektorých je ovocie zanedbateľným zdrojom, alebo ich neobsahuje. V ovocí sa vyskytuje len obmedzený sortiment vitamínov skupiny B (tiamín, ergokalciferol, niacín, pyridoxín), a to najmä v orechoch. Významný je obsah vitamínu C (kyselina L-askorbová), ktorého najbohatším zdrojom sú šípky (podľa rôznych autorov 240 až 3000 mg%), rakytník rešetliakovitý (podľa Šimánka a kol. 1977, 350 - 1220 mg%), čierne ríbezle (96 - 400 mg%), drieň (100 - 200 mg%), jahody (33 - 105 mg%). Jablká obsahujú iba 4 - 10 mg% vitamínu C, iba pri niektorých odrodách dosahuje jeho obsah v plodoch hodnotu 30 - 40 mg%. Ovocie je tiež bohatým zdrojom provitamínu A (marhule, broskyne, rakytník rešetliakovitý, šípky). Z ďalších vitamínov je v ovocí cenný obsah vitamínu K, PP a E. Minerálne látky ovocia sa podieľajú na udržiavaní acidobázickej rovnováhy v organizme. Obsah minerálnych látok sa pohybuje v rozmedzí 0,24-1,16 % hmotnosti. Cenný z hľadiska výživy človeka je obsah vlákniny (napr. pektíny v jablkách a drobnom ovocí). Vláknina vďaka svojmu veľkému povrchu napomáha odstraňovanie škodlivín z tela.
Organické kyseliny sú zastúpené prevažne kyselinou jablčnou (najmä jadroviny, kôstkoviny, drienky, jarabiny). V niektorých odrodách hrušiek, v plodoch niektorých druhov drobného ovocia prevláda kyselina citrónová. Aromatické látky i farbivá obsiahnuté v ovocí podporujú chuť do jedla. Napriek cenným nutričným hodnotám a všeobecne priaznivému vplyvu ovocia na ľudský organizmus je spotreba ovocia u nás v porovnaní s odporúčanými dávkami (podľa niektorých autorov 100 - 150 kg ročne) výrazne nižšia (okolo 70 kg na obyvateľa za rok), kolísavá a vzhľadom na rastúce rozdiely v ekonomickej situácii rôznych vrstiev obyvateľstva sú rozdiely v spotrebe zapríčinené i zmenami cenových relácií potravín.
Zelenina má vysokú biologickú hodnotu a preto je dôležitou súčasťou našej výživy. Obsahuje nerastné látky, vitamíny, tuky, cukry, málo kyselín a vodu. Z nerastných látok obsahuje najviac vápnika, fosforu, železa, draslíka a sodíka. Z vitamínov je najviac zastúpený provitamín A, vitamíny skupiny B a vitamín C, ktorý je nenahraditeľný, pretože prispieva k ochrane zdravia a kladne vplýva aj na pracovný výkon.
Aby zelenina spĺňala svoj ochranný účinok, musíme používať všetky druhy zeleniny v správnom pomere. Surová i tepelne upravená zelenina výborne dopĺňa mäsá, ryby, hydinu, divinu, vajcia, syry a pod. Okrem toho svojou výživnou vyváženosťou zabraňuje nežiadúcemu priberaniu. Vďaka svojmu zloženiu a širokému použitiu má dôležité miesto v racionálnej a diétnej výžive. Takmer všetka zelenina je energeticky chudobná, preto ju dopĺňame sýtym príkrmom. Zdravotníci odporúčajú minimálnu ročnú dávku na 1 obyvateľa vyše 100 kg zeleniny, čo je asi o 30 kg viac, ako ľudia v skutočnosti konzumujú.
Vplyv záhradníckej výroby na životné prostredie
S narastaním negatívnych vplyvov civilizácie na životné prostredie zvyšuje sa význam zelene na jeho ozdravenie, a tým aj význam záhradníckej výroby. Zeleň v pôsobení ovocných sadov alebo v sadovníckych objektoch, trávnatých či kvetinových plochách, svojou produkciou kyslíka a zachytávaním nečistôt ovplyvňuje klímu, chráni nám zdravie, umožňuje obývateľnosť krajiny, vytvára ochranné pásy a pod. Pomocou zelene sa rekreujeme a rozvíjame fyzické a duševné schopnosti. Zeleň pôsobí na rozvoj estetického cítenia, čo v konečnom dôsledku vedie k vytváraniu zdravšieho a krajšieho životného prostredia.
Prečítajte si tiež: Slovenská kuchyňa: Zemiakové placky
Meteorológia a klimatológia v záhradníctve
Meteorológia je vedný odbor, ktorý študuje a vysvetľuje fyzikálne javy a deje prebiehajúce v ovzduší. Klimatológia je veda, ktorá sa zaoberá podnebnými podmienkami rozličných oblastí. Záhradnícka výroba využíva poznatky odborov meteorológie a klimatológie pri riešení otázok rozmiestenia (rajonizácie) zeleninárskej a ovocinárskej výroby do miest s vhodnými klimatickými podmienkami, pri navrhovaní a zakladaní sadovníckych úprav a parkov i pri hodnotení vhodnosti druhov drevín pre dané podmienky. Využíva predpovede počasia pri výskyte jarných mrazíkov a možnej ochrane proti nim, pri vetraní väčších zasklených plôch a pri úpravách vnútorného vzduchu uzavretých objektov (ohrievanie, chladenie, zvlhčovanie, obohacovanie o C0, pritieňovanie alebo naopak, prisvetľovanie rastlín). Osobitnou činnosťou je uskladňovanie ovocia a zeleniny najmä v tzv. usmerňovaných atmosférach (klimatizované sklady).
Ovzdušie a jeho zloženie
Plynný obal zeme nazývame ovzduším alebo zemskou atmosférou. Atmosféra je zmes plynov, ktoré sa súhrnne označujú ako vzduch. Vo vzduchu, najmä v prízemnej vrstve, sú jeho trvalou súčasťou tekuté primiešaniny (kvapky vody) i tuhé (prach, kryštáliky ľadu alebo solí). Osobitnú primiešaninu tvorí aj premenlivé množstvo vodnej pary, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou vzduchu.
Čistý vzduch bez vodnej pary obsahuje najmä dusík, kyslík, argón a oxid uhličitý v určitom veľmi stálom percentuálnom zastúpení. Obsah C02 mierne kolíše v závislosti od blízkosti jeho zdrojov. Okrem základných zložiek obsahuje vzduch aj stopy niektorých ďalších plynov (neón, kryptón, xenón, vodík, ozón, oxidy dusíka).
Zastúpenie najdôležitejších plynov vo vzduchu je nasledujúce: Dusík 78,08; Kyslík 20,95; Argón 0,93; CO2 0,035.
Spodnú vrstvu atmosféry, siahajúcu v našich zemepisných šírkach do výšky asi 11 km, nazývame troposférou. Nad touto vrstvou leží tzv. voľná atmosféra pozvoľne prechádza v medziplanetárny kozmický priestor. Najzávažnejšie fyzikálne deje dôležité pre vývoj počasia prebiehajú v troposfére.
Prečítajte si tiež: Recept na zemiakové placky z rúry
Vrstvy atmosféry
Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem. Nemá výraznú hornú hranicu (splýva s kozmickým priestorom) a otáča sa spolu so Zemou. Chráni nás pred škodlivým kozmickým žiarením, škodlivým slnečným žiarením a slnečným vetrom. Prebieha v nej tvorba počasia. Obsahuje vzduch, ktorý dýchame. Bez nej by nemohol existovať život. Základné vrstvy atmosféry smerom od Zeme sú:
- Troposféra - pre nás najvýznamnejšia časť, ktorá siaha na póloch do výšky približne 8 km, v miernych zemepisných šírkach do 10 km a v trópoch až do 18 km. Nachádza sa v nej až 80 % hmotnosti atmosféry a takmer všetka vodná para. Prebiehajú v nej všetky deje, ktoré vytvárajú počasie. Teplota v nej s výškou klesá v priemere o 0,7°C každých 100 metrov.
- Stratosféra - siaha približne do výšky 50 km. V stratosfére sa nachádza ozón, ktorý je pre náš život nevyhnutný, lebo zachytáva ultrafialové žiarenie zo Slnka.
- Mezosféra - približne do výšky 80 km. Teplota v nej prudko klesá až do mínus 100°C. Môžeme v nej pozorovať striebristé oblaky zložené s kryštálikov ľadu.
- Termosféra - Teplota v nej oproti mezosfére s výškou prudko rastie. Vzniká v nej polárna žiara a v nej môžeme pozorovať meteority. Taktiež sa v nej pohybujú umelé družice Zeme.
- Exosféra - je to najvyššia a najredšia vrstva atmosféry. Nachádza sa v nej prevažne hélium a vodík, atmosférický tlak v nej postupne klesá až na nulu. Atmosféra tu plynule prechádza do medziplanetárneho priestoru.
Medzi základnými vrstvami sú tenké vrstvy, ktoré ich oddeľujú od seba. Sú to - tropopauza, stratopauza a mezopauza.
Znečisťovanie ovzdušia a ochrana
Pojmom znečisťovanie ovzdušia označujeme dej, pri ktorom sa vypúšťajú (vnášajú) znečisťujúce látky (emisie) do atmosféry. Znečistenie ovzdušia je stav, pri ktorom sú znečisťujúce látky (imisie) prítomné v atmosfére. Emisia je vypustenie alebo únik škodlivých látok do atmosféry. Môže byť prírodného alebo antropogénneho pôvodu. Imisia (obyčajne používané v množnom čísle) je samotná znečisťujúca látka. Imisie sa môžu hromadiť v pôde, vode alebo v organizmoch.
V ovzduší sú vždy obsiahnuté pevné častice rozličného pôvodu a rozmanitej veľkosti, ktoré veľmi zmenšujú priezračnosť vzduchu a zhoršujú dohľadnosť. Podľa pôvodu pevných častíc rozoznávame: kozmický prach, minerálny prach zemského pôvodu, organické častice, ako sú mikroorganizmy, spóry, peľ, úlomky rastlín, kryštáliky solí z morského príboja i kryštáliky ľadu.
Zdroje znečistenia sú veľmi rôznorodé, početné a môžeme ich deliť podľa rôznych kritérií. Napríklad podľa pôvodu sa delia na prirodzené a antropogénne (spôsobené ľudskou činnosťou). Zaujímavosťou je, že prevažná časť znečisťovania atmosféry pochádza z prirodzených zdrojov ako sopečné erupcie, vetrom naviaty prach, spŕšky morskej soli a emisie prchavých organických zlúčenín z rastlín.
Semená a vegetatívne rozmnožovanie
Súčasťou záhradníckej výroby je semenárstvo. Semená sú najdokonalejším reprodukčným systémom vo svete rastlín. Keď je semeno v pokoji, má vo vnútri zárodok, ktorý je obklopený semenným obalom a výživným tkanivom. Úžitková hodnota semien sa určuje podľa tzv. Odrodová a druhová identita sa kontroluje pri poľných prehliadkach počas výroby osiva a pri pozberovej kontrole. Čistota osiva sa testuje v laboratórnych podmienkach, aby sa zistilo, koľko je v osive zlomkov, chorôb, nedozretého, prípadne z inej rastliny pochádzajúceho (cudzieho) osiva alebo odpadu (čiastočky pôdy, úlomky stoniek, zlomené osivo). Klíčivosť a klíčivosť semien sa tiež testuje, pričom sa počíta počet semenáčikov, ktoré sa vyvinuli v laboratórnych podmienkach uvedených v norme za určitý čas. Priemerná klíčivosť semien zelenín je 80 - 90 %. Klíčivosť je miera rýchlosti klíčenia.
Osivo sa ošetruje rôznymi spôsobmi, aby sa zabezpečila rovnomernosť výsevu a vzchádzania a aby sa stimuloval vývoj rastlín. Väčšina semien sa upravuje, t. j. Moderná metóda obväzovania je známa ako inkrustácia, pri ktorej sa povrch semena pokryje tenkou vrstvou pesticídu, zvyčajne jasne sfarbenou (modrou alebo ružovou). Prípravok účinkuje hneď po preniknutí do pôdy a poskytuje spoľahlivú ochranu proti chorobám sadeníc v počiatočných fázach vývoja rastlín. Výsevný prípravok neobrusuje povrch osiva a je jednoduchšie zasiať osivo po semenách, pretože semená sa nezlepujú. Malé semená (napr. mesačné reďkovky) sa zvyčajne upravujú, čím sa niekoľkonásobne zvýši ich hmotnosť a získajú zaoblený tvar, čo uľahčuje ich výsev. Semená s dlhým časom klíčenia sa predklíčia, aby sa zvýšilo percento klíčivosti a skrátil čas pestovania.
Správne skladovanie je predpokladom zachovania klíčivosti. Osivo sa musí až do použitia skladovať v suchých a chladných podmienkach; neodporúča sa skladovať vrecká s osivom v chladných a zatuchnutých pivniciach. Otvorené semená by sa mali prednostne použiť do jedného roka od zakúpenia. Ak vám zostalo nejaké osivo z predchádzajúceho roka, môžete ho použiť aj po uplynutí dátumu spotreby v závislosti od doby klíčivosti jednotlivých druhov. Otvorené vrecká môžete skladovať vo vzduchotesnej kovovej škatuli alebo nádobe pri teplote 10 - 12 C, pričom sa ich kvalita takmer nezhorší, až do nasledujúcej sezóny.
Cibuľa, hľuzy, cibuľové hľuzy, podpníky a estragón sa spoločne nazývajú modifikované podzemné účinky. Ich úlohou je najmä uchovávať živiny pre rastlinu, ktorá sa z nich vyvíja. Pásový výhonok, známy aj ako rizóm, je krátky stonkový, zhrubnutý zásobný a rozmnožovací pôdny výhonok s hnedými šupinatými alelami a púčikmi vyvíjajúcimi sa v ich pazuchách. Odnož môže mať obmedzený rast, pri ktorom sa vrcholový púčik vyvíja do nadzemného výhonku a bočné púčiky pod vrcholovým púčikom pokračujú v raste odnože (napr. (konvalinky, salamonky), alebo s neobmedzeným rastom, kde vrcholový púčik pokračuje v raste a z bočných púčikov sa vyvíja nadzemný výhonok (konvalinky). Hľuza je zhrubnutý, mäsitý, krátko stopkatý, živiny uchovávajúci, pôdou modifikovaný výhonok s púčikmi v pazuchách alel. Cibuľa je živiny uchovávajúci mäsitý podzemný výhonok, ktorý pozostáva z mäsitých podzemných listov, väčšinou pokrytých suchými listami, s krátkymi stonkami. Cibuľové hľuzy nemajú mäsité cibuľové listy, ale zhrubnutá časť zásobného valca je pokrytá blanitými listami podobnými listom cibule. Jej vnútorná štruktúra tkaniva je podobnejšia štruktúre hľuzy.
Rozmnožovanie zemiakových klíčkov
Pri sadení zemiakov má každý skúsený pestovateľ svoj rokmi overený termín. Prihliadať treba na lokalitu, aktuálny priebeh počasia a odrodu. Nebojte sa predkličovať aj neskoré odrody zemiakov. Oplatí sa to. Zdravé a kvalitné klíčky, z ktorých možno očakávať silné rastliny sú pevné, hrubšie a kratšie. Ich farba závisí od farby odrody.
Pestovanie zemiakov
Pestovanie zemiakov je možné rôznymi spôsobmi:
- Pestovanie zemiakov v sene, slame či v opadanom lístí: Tento spôsob má mnohých zástancov, no i odporcov. Je praktický, ak si chcete pestovanie zemiakov napríklad len vyskúšať. Hriadku si pripravíte rýchlo a jednoducho priamo na trávniku. Zároveň je to celkom dobrá cesta pre tých, čo majú voľný prístup k dostatočnému množstvu slamy a na svojom pozemku sa nepotýkajú s inváziou slizniakov. Rovnako sa dá takto zúrodniť menej kvalitná pôda v priebehu dvoch-troch sezón. Zabudnite na brázdy a kopčenie.
- Záhonová pyramída: Toto je skvelé riešenie, ak nemáte dostatok pestovateľského priestoru, no predsa len by ste chceli aspoň zopár kilogramov vlastných zemiakov na priamu konzumáciu počas sezóny.
- Balkón, terasa: Pestovanie zeleniny na malej ploche má svoje špecifiká, no rozhodne to nemusí byť fiasko.
Dôležité práce v záhrade v apríli
Mesiac apríl si vyžaduje od záhradkára plné pracovné nasadenie. Záhrada sa prebúdza a, samozrejme, každý chce mať aj tento rok bohatú úrodu. Za starostlivosť, akú v apríli venujete svojej záhrade, sa vám rastliny neskôr odmenia. Apríl je mesiac, ktorý rozhoduje o tom, aká bude záhrada počas celej sezóny. Je to ideálne obdobie na výstavbu skleníkov, parenísk, fóliovníkov a tiež na obstaranie vhodného záhradného náradia. Po odstránení posledných známok zimy je potrebné záhradu celkovo vyčistiť od starého lístia, odumretých rastlín, machu, čečiny aj ochranných fólií, ktoré rastliny chránili pred tuhou zimou. Začína sa jeden z mesiacov, keď na nás čaká na záhradke najviac práce. Vysádzame ovocné a okrasné dreviny a trvalky. Vysievame a postupne vysádzame sadbu letničiek, trvaliek, zeleniny, byliniek, atď. Zakladáme živé ploty zo vždyzelených drevín. Pripravujeme okrasné i úžitkové plochy.
- Ukončíme výsadbu ovocných stromčekov a kríkov
- Ošetríme vinič proti roztočom spôsobujúcim plstnatosť a kučeravosť
- Na ovocných stenách ohýbame a vyväzujeme výhonky do požadovanej polohy
- Na záhony vysádzame sadenice hlúbovín
- Do fóliovníka koncom mesiaca zasadíme papriky a paradajky
- Do voľnej pôdy vysievame neskoré hlúboviny, repu, letný šalát a ďalšie zeleniny
- Osádzame hrantíky a ďalšie nádoby na okná a balkóny
- Rozsádzame neskôr kvitnúce druhy trvaliek
- Zakladáme nové okrasné trávniky
- Vysádzame ihličnany a vždyzelené okrasné dreviny
- Ukončíme tvarovací rez živých plotov
- Pohnojíme trvalé porasty, ovocné dreviny aj záhony kvetov a zeleniny organickými aj minerálnymi hnojivami. Nezabudneme ani na trávnik.
- Pravidelne plejeme všetky záhony, skalku, cestičky, atď.
Ochrana pred škodcami a chorobami
V ovocnom sade musíme zamerať pozornosť najprv na škodcov. Základom je vybrať prípravok určený predovšetkým proti voškám, kvetovke jabloňovej, pukliciam a štítničkám, tie sú zatiaľ v štádiu prezimovania. Postrek vykonáme nahrubo nastavenou tryskou, ktorá strom doslova umyje. Striekať by sme mali hneď na začiatku pučenia, najneskôr však v štádiu zeleného puku.
Počas apríla sa môžu objaviť na drevinách nebezpečné hubové choroby, ako je hrdza hrušková. Väčšina pestovateľov hrušiek dobre pozná nápadné, niekoľko milimetrov veľké oranžovo-červené škvrny na vrchnej strane listov hrušiek spôsobené hrdzou hruškovou. Naopak iba niektorí našli a videli príznaky hrdze hruškovej na konároch borievok, ktoré záhradkári poznajú aj pod názvami chvojka alebo jalovec. Okamžite napadnuté konáre zrežte a spáľte. Ide totiž o domovy výtrusov hrdze hruškovej, ktoré pomocou vetra môžu putovať až niekoľko stoviek metrov. Včasným zásahom zabránite šíreniu a presunu na vašu či susedovu hrušku. Prvým predpokladom vzniku infekcie je prítomnosť napadnutej borievky. Čím je bližšie k pestovaným hruškám, tým väčší počet škvŕn sa môže na listoch hrušiek vytvoriť.
Moníliovej spála (úpal) napadá predovšetkým marhule, slivky a višne, vrátane okrasných višní. V menšom rozsahu napadá broskyne, mandle alebo čerešne. Listy na napadnutých vetvičkách postupne vädnú a usychajú. Pritom zostávajú na vetvičkách, ktoré vyzerajú ako spálené (preto tiež úpal alebo spala). Príznaky napadnutia kvetov, ktoré neopadávajú a zostávajú na stromoch, pripomínajú poškodenie mrazom. Na napadnutých letorastoch sa veľmi často objavuje glejotok, ktorý postupne prechádza aj na staršie drevo a môže byť príčinou rozsiahlejšieho poškodenia stromov. Pri všetkých druhoch kôstkovín sú podstatné rozdiely v napadnutí jednotlivých odrôd. Zhodný pôvodca je aj príčinou moníliovej hniloby plodov kôstkovín. Pôvodca choroby prezimuje v napadnutom pletive mumifikovaných plodov a drevnatých častí. Huba škodí už v období kvitnutia, keď cez bliznu prerastá do semenníkov a ničí kvety, neskôr potom aj jednoročné letorasty alebo aj staršie vetvičky. Môžu však byť napádané aj tyčinky alebo korunné plátky.
Starostlivosť o trvalky
Vysádzať trvalky predpestované v nádobách možno od jari do jesene. Najvhodnejšia je však výsadba v apríli, pretože počas leta rastliny dobre zakorenia a lepšie potom prečkajú zimu. Pred výsadbou trvaliek pôdu skypríme a nezabudnime odstrániť burinu. Vyššie trvalky vysádzame vždy do pozadia a do popredia nižšej trvalky. Pri výsadbe dodržujeme odstup medzi jednotlivými trvalkami podľa priemeru, ktorého neskôr dosiahnu. Nezabúdajme na zálievku!Suché koreňové baly pred výsadbou namočíme do nádoby s vodou dovtedy než začnú vystupovať bublinky. Pri samotnej výsadbe zahrňme trvalky substrátom maximálne jeden centimeter nad koreňovým balom a následne pritlačíme oboma rukami, rastliny sa lepšie ujmú.
Starostlivosť o cibuľoviny
V priebehu apríla má mnoho cibuľovín hlavné obdobie kvetu. Po odkvitnutí by sme mali odrezať kvetné stopky tesne pod kvetom. Zabránime tak vysileniu, ku ktorému by vplyvom tvorby semien mohlo dôjsť.
Výsev letničiek
Odolné druhy letničiek môžeme od polovice apríla vysievať priamo na konečné stanovište. Patria medzi ne: astra čínska, nevädza, godécie, ľan veľkokvetý, vlčí bôb a ďalšie. Po výseve udržujte záhon rovnomerne vlhký.
Starostlivosť o trávnik
Nezabudnite aj na:
- pokosenie, prevzdušnenie trávnika
- odstránenie mačiny z trávnika
- prihnojenie špeciálnym hnojivom a dôkladná závlaha trávnika
- zakladanie nového trávnika (výsevom, položením kobercového trávnika)
Starostlivosť o stromy
Väčšina ovocných stromov je počas apríla už v plnom kvete. Stromy s bohatou násadou kvetných pukov prihnojíme kombinovanými hnojivami alebo prípravkami obsahujúcimi liadok. Ak objavíme na starších stromoch, príliš bohatú násadu kvetných pukov, je to príznak toho, že zo všetkých nemôže vzísť kvalitné ovocie. Do konca mesiaca by sme mali vysadiť nové stromčeky. Jarný termín je vhodný pre teplomilné druhy (broskyňa, marhuľa) - lepšie využijú zimnú vlahu. Kontajnerové stromčeky môžeme vysádzať aj neskôr. Od polovice apríla je príhodný čas na rez kôstkovín, najlepšie počas teplejšieho slnečného dňa. Rezné rany zatrieme stromovým balzamom alebo latexom. Základom úspechu sú aj kvalitné a ostré nožnice. Ak chceme spomaliť bujný rast ovocných stromov, urobíme rez ešte pred rozkvitnutím.
Čas kvitnutia by malo byť slnečné a bez dažďov, inak nedochádza k opeleniu a v dôsledku toho stromy plodia menej. Nezabudajme, že mnohé čerešne nie sú samoopelivé a potrebujú prítomnosť inej čerešne vo vzdialenosti minimálne 300 metrov.
Starostlivosť o zeleninu
Hneď na začiatku mesiaca by mala prísť výsadba šalátu, neskôr hlúbovej zeleniny a naklíčených zemiakov. Začať sa môže tiež s výsevom letného šalátu, červenej repy a dreňového hrachu. Nezabudnite, že v tejto dobe by pôda nemala nikdy vyschnúť. Ak ste si marci nestihli pripraviť záhon, musíte so sadením chvíľku počkať a všetko dohoniť. Na chránený výsevný záhon sa vysievajú v tomto období kaleráby, ružičkový kel, pór, zimnú kapustu a kapustu pre letný zber. Od druhej polovice mesiaca môžeme začať tiež s výsevom skleníkových alebo pareniskových uhoriek a cukrových melónov na predpestovanie. Ku koncu apríla sa už môžeme pustiť tiež do výsadby paradajok, paprík, uhoriek, melónov a baklažánov. V tejto dobe už môžeme zberať zeleninu tiež z odkrytých záhonov. Bude to napríklad prezimovaný špenát, zimný šalát, cibuľa sadzačka, rebarbora či pór. Rastliny vysiate v marci síce majú do zberu ešte ďaleko, budú potrebovať intenzívnu starostlivosť. Nezabudneme ich preto čas od času okopať a vyplieť.
Starostlivosť o izbové rastliny
Rastliny v byte sú už od marca v rastovom štádiu. Ak ste to ešte nestihli, presaďte rastliny, ktoré už majú malý kvetináč alebo ste ich dlhšiu dobu nepresádzali. Do zálievky pridajte hnojivo pre izbové rastliny.
#