Ľudstvo produkuje alarmujúce množstvo odpadu ročne. Presnejšie povedané, každý človek vyprodukuje približne 230 kg odpadu ročne, a to sa týka len odpadu z domácností. Toto obrovské množstvo odpadu sa pravidelne vyváža, spaľuje alebo sa vytvárajú čierne skládky, často na miestach, ktoré nie sú priamo v našej blízkosti.
Európska smernica 1999/31/EC o skládkach odpadu stanovuje ciele zníženia komunálneho odpadu: o 25 % do roku 2010 (v porovnaní s rokom 1995), o 50 % do roku 2013 a až o 65 % do roku 2020. Jednou z možností, ako znížiť množstvo odpadu a prispieť k ochrane životného prostredia, je kompostovanie.
Čo je kompostovanie?
Kompostovanie je prírodný proces, pri ktorom sa organický odpad rozkladá pôsobením mikroorganizmov, vody a kyslíka na humusové látky. Výsledkom je kvalitný kompost, ktorý má široké využitie v záhrade.
Prečo sa zaoberať kompostovaním?
Kompostovanie prináša nielen ekonomické výhody (zníženie množstva odpadu, nižšie poplatky za likvidáciu a úspora na priemyselných hnojivách), ale aj ďalšie pozitíva:
- Zlepšenie fyzikálnych vlastností pôdy: Kompostovanie prospieva predovšetkým ťažkým a ľahkým pôdam.
- Zníženie rizika vysychania a prepúšťania vody: Kompost pomáha pôde zadržiavať vodu a zároveň zlepšuje jej priepustnosť.
- Kvalitné organicko-minerálne hnojivo: Kompost vracia do pôdy cenné živiny a humus, ktorý priaznivo pôsobí na jej vlastnosti. Na rozdiel od minerálnych hnojív dodáva kompost do pôdy aj humus.
- Pôsobí proti okysličovaniu pôdy: Vďaka vysokému pH.
Využitie zrelého kompostu
Zrelý kompost má široké využitie v záhrade:
Prečítajte si tiež: Chutná zemiaková polievka
- Prihnojovanie zeleniny a kvetín: Na jar sa kompost aplikuje k zelenine a kvetinám, čím sa podporuje úrodnosť pôdy a rastliny sú zásobované potrebnými živinami.
- Prihnojovanie ovocných a okrasných stromov: Väčšie množstvo kompostu sa nahrnie k ovocným či okrasným stromom, kde vrstva kompostu priaznivo vplýva na prijímanie dažďovej vody a kyprosť pôdy.
- Zakladanie nových záhrad a trávnikov: Kompost sa pokladá vo vrstve 1 až 2 cm a zľahka sa prekypri.
- Údržba trávnika: Kompost rozhodený na jar a v lete (mulčovanie) umožní prevzdušnenie trávy, udržuje vlhkosť a bráni rastu buriny.
Kompostér - ideálny pomocník pri kompostovaní
Kompostér je vyrobený z recyklovaného plastu a nemá dno, čo umožňuje voľný styk s pôdou a prístup mikroorganizmov, červov a dážďoviek. Je osadený vekom s otočným ventilom pre reguláciu prístupu vzduchu, bočnými dvierkami pre vyberanie kompostu a otvormi na prevzdušňovanie.
- Pre majiteľov záhrad do 300 m2: Vhodný kompostér s objemom 400 litrov (napr. kompostér K400 od spoločnosti RESPO TRADING).
- Pre väčšie záhrady nad 300 m2: Vhodný kompostér s objemom 700 litrov alebo kompostovacie silo (napr. Kompostovacie silo - určené do stredne veľkých záhrad).
Výhody kompostovania v kompostéroch
- Urýchlenie procesu kompostovania až o polovicu doby nutnej pre kompostovanie v hromadách.
- Regulácia teploty, vlhkosti, prístupu vzduchu a svetla.
- Úspora miesta na záhrade (kompostér nahradí nevzhľadnú hromadu).
- Estetika.
- Odstránenie nepríjemného zápachu, ktorý vábi hmyz a drobné zvieratá.
- Finančná úspora na odvoze domových odpadov - kompostovaním je možné spracovať až 30% kuchynských odpadov.
- Zužitkovanie odpadov zo záhrady a získanie kompostu - vynikajúceho zdroja živín a organických látok.
Umiestnenie kompostéra a postup kompostovania
Kompostér je vhodné umiestniť do polotieňa na rovnú plochu v záhrade, v sade či parku tak, aby nenarušoval estetický rámec okolitého prostredia a zároveň k nemu bol ľahký prístup.
- Príprava materiálu: Materiál určený pre kompostovanie sa rozdrví (môžeme použiť záhradné drviče).
- Vrstvy v kompostéri: Na spodok kompostu sa položí hrubý a vzdušný materiál (väčšie časti vetvičiek, slama) na zabezpečenie vzdušnosti.
- Zloženie materiálu: Je vhodné dodržať zloženie materiálu podľa pomeru C:N v ňom obsiahnutom (C - uhlík, N - dusík).
- Prísady: Ku zmesi surovín pridať lopatku hliny či hotového kompostu, prípadne kompostové baktérie, hubové kultúry, červov, dážďovky, močovinu.
- Zvlhčenie: Pridaním vody sa zvlhčí každá vrstva kompostu.
- Uzavretie kompostéra: Po naplnení sa kompostér uzavrie vekom.
- Regulácia vzduchu: V letných mesiacoch sa pootvorí alebo úplne otvorí ventil vo veku kompostéru. V zimných mesiacoch je nutné ventil uzavrieť.
- Prevzdušnenie: Bočné otvory umožňujú dostatočné prevzdušnenie, veko s ventilom zabraňuje prevlhčeniu a tvorbe zápachu.
- Redukcia obsahu: Obsah kompostéra sa pôsobením rozkladných procesov zredukuje až o polovicu.
- Doba kompostovania: Za optimálnych podmienok je možné po 8 - 10 týždňoch vyňať kompost vhodný na mulčovanie. Po uplynutí 16 až 20 týždňov by mal dosiahnuť zrelosť - je drobivý, tmavo hnedý a vonia po lesnej pôde.
Riešenie problémov pri kompostovaní
Niekedy rozklad neprebieha podľa predstáv. Vtedy je ako jediné riešenie odpad premiešať. Každé premiešanie zvyšuje aktivitu baktérií, teplotu a tým aj rozklad. Pri premiešavaní by sme mali sledovať zápach a vlhkosť.
- Nedostatočná vlhkosť: Počas letných dní alebo pri kompostovaní za tepla dochádza k zvýšenému vyparovaniu vody z kompostovacej zakládky. Čím je vyššia teplota, tým je väčšia strata vody. Pri nízkej vlhkosti dochádza k výraznému spomaleniu, v niektorých prípadoch až takmer k zastaveniu rozkladného procesu. Riešením je pravidelná kontrola vlhkosti, umiestnenie kompostéra do tieňa a pridanie tekutiny (rastlinný výluh, voda) alebo čerstvého zeleného materiálu (napr. posekaný trávnik) a kompost premiešať.
- Premočený kompost: Ľahko sa spozná podľa nepríjemného zápachu. Veľmi veľa vlhkosti a zároveň nedostatok štruktúrneho materiálu a dutín vedú k absencii vzduchu v komposte, čo spôsobuje vznik hniloby a zápachu. Tento problém vzniká keď do kompostu dáme veľké množstvo vlhkého materiálu (napr.
- Nedostatok kyslíka: Pri nedostatku kyslíka prebieha v komposte anaeróbny rozkladný proces, pri ktorom vznikajú rôzne zapáchajúce látky. Zápach môže vzniknúť už pri dlhom skladovaní a slabom prevzdušňovaní materiálu s vysokou vlhkosťou, ako aj pri skladovaní čerstvo pokosenej trávy.
Zemiaková vňať a kompostovanie
Pestovanie zemiakov
Pestovanie zemiakov je jednoduché a obľúbené, vhodné aj pre začiatočníkov. Zemiaky sú chutná, ekonomická a výživná plodina, ktorej sa darí aj v našom klimatickom pásme. Dôležité je vedieť, ako ich správne zasadiť a ošetriť, aby sme predišli škodcom a chorobám a zabezpečili si bohatú úrodu.
Výber správnej sadby a termínu výsadby
Na sadenie používajte výlučne overené certifikované sadbové zemiaky. Konzumné zemiaky z obchodu sú ošetrené prípravkami proti klíčeniu a zemiaky z predošlej úrody môžu prenášať choroby a plesne. Certifikovaná sadba sa pestuje v sterilnej pôde, preto je čistá.
Prečítajte si tiež: Tradičná zemiaková polievka
Termín sadenia závisí od vonkajšej teploty. Ideálne je sadiť, keď pominú ranné mrazy a teplota neklesá pod nulu, najčastejšie koncom apríla a začiatkom mája. S výsadbou sa netreba ponáhľať, aby mladé lístky nepoškodil mráz, čo by spomalilo rast. Tento termín platí pre všetky typy zemiakov (skoré, poloskoré aj neskoré). Skoré zemiaky dozrievajú koncom júna, poloskoré v júli a neskoré zemiaky v auguste.
Predklíčenie sadbových zemiakov
Pár dní pred sadením nechajte sadbové zemiaky naklíčiť. Umiestnite ich v debničke alebo prepravke jemne zasypané zeminou na svetlé miesto s teplotou okolo 10 °C. Keď vytvoria zelené klíčky, sú pripravené na sadenie. Hľuzy naukladáme do debničiek už začiatkom marca tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavíme do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby necháme hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmieme dať predkličovať do tmy! Pokiaľ chceme zberať úrodu čo najskôr, môžeme sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypeme kompostom, aby do neho zapustili korienky.
Príprava pôdy pred sadením
Zemiaky potrebujú kyprú pôdu bohatú na živiny. Miesto na sadenie meňte každé dva roky, aby ste sa vyhli škodcom a chorobám v pôde z predošlých úrod. Pôdu dvakrát zrýľujte, raz na jeseň a druhýkrát na jar pred sadením. Kvôli dostatku živín je nutné pôdu hnojiť, ideálne dvakrát. Už pri rýľovaní v jeseni použite hnoj alebo kompost. Pred výsadbou treba zem ešte raz rozrýľovať a dodať jej živiny pomocou prírodného hnojiva ako je napríklad kompost, maštaľného, zeleného hnojiva, no nič sa nestane pokiaľ pohnojíte zem aj umelým hnojivom pred samotným sadením zemiakov. Tradične sa zapracováva hnojivo (vyzretý hnoj, kompost, prípadne iné hnojivá) do pôdy orbou alebo výsevom zeleného hnojiva počas jesene a následne sa pôda prekyprí (kultivátorom alebo ručne) na jar.
Spôsoby sadenia zemiakov
Existuje viacero spôsobov sadenia zemiakov, no všetky metódy sledujú rovnaký princíp: zemiakom sa totižto najlepšie darí v kyprej (ideálne sú piesočnaté pôdy), priepustnej pôde s dostatkom živín a preto sa zemiaky vysádzajú do predom prekyprenej (skultivovanej) pôdy. Zemiaky saďte do plytkých brázd, ktoré by od seba mali byť vzdialené aspoň pol metra. Ideálne trochu viac. V samotnej brázde sa zemiaky sadia asi v 30-60 cm rozstupoch od seba. Zemiaky sadíme klíčkami nahor. Hĺbka stačí do 10cm a sadenice následne jemne zahrňte zeminou. Pri sadení môžete použiť aj čiernu fóliu, kde sa sadí len do vyrezaných otvorov.
Odporúčané rozostupy (spon) medzi jednotlivými sadbovými zemiakmi sú 20 až 40 cm a 40 až 60 cm medzi výsadbovými riadkami (väčšia vzdialenosť medzi riadkami je dôležitá najmä kvôli väčšej vzdušnosti a priestoru pre rastliny ako aj pracovnému priestoru na odburiňovanie a prekyprovanie pôdy).
Prečítajte si tiež: Klasická mliečna zemiaková polievka
Tradičná výsadba do pôdy
- Krok 1: Pred sadením zemiakov je potrebné prekypriť pôdu do hĺbky 20 - 30 cm a zapracovať do nej živiny v podobe kompostu alebo vyzretého hnoja, pretože zemiaky patria k najnáročnejším druhom zeleniny na živiny.
- Krok 2: Sadbové zemiaky sadíme do hĺbky 10 - 20 cm, klíčkom nahor. Na výsadbu si v ideálnom prípade vyberáme stredne veľké zemiaky s dobre rozvinutým klíčkom. Zemiaky vkladáme do pripravených riadkov (jarkov) vyhĺbených motykou alebo ich priamo zastrčíme do pôdy rukou ak je dostatočne kyprá (môžeme si pomôcť aj malou, úzkou lopatkou).
- Krok 3: Po zasadení zemiaky zahrnieme zeminou.
Výsadba do kompostu alebo slamy
Výhodou sadenia zemiakov do kompostu je, že nie je potrebné pôdu nijakým spôsobom obrábať (orať, kopať, kultivovať). A keďže nenarušená pôda je bohatšia na mikrobiálny život a živiny, je táto metóda väčšinou aj úrodnejšia. Obdobou výsadby do kompostu je aj sadenie zemiakov do slamy, pričom postup pri oboch metódach je rovnaký až na to, že namiesto kompostu používame starú slamu alebo seno. Tieto mulčovacie materiály je možné aj kombinovať (vrstviť) a ako mulč je možné využiť aj suché lístie a iné organické materiály.
- Krok 1: Pred samotnou výsadbou si pripravíme záhon na výsadbu zemiakov položením 12 cm vrstvy vyzretého kompostu na neobrobenú pôdu (ak je pôda zaburinená, položíme na ňu najskôr čistý kartón a až potom kompost).
- Krok 2: Kompost následne zhutníme udupaním (kompost bude viac kompaktný a bude lepšie zadržiavať vlahu).
- Krok 3: Zemiaky položíme na kompost a prikryjeme ďalšou vrstvou kompostu alebo slamy. Kompost sa bude ďalej rozkladať a bude potravou pre pôdny život (mikróby, huby, dážďovky), ktoré pre rastliny poskytujú živiny.
Starostlivosť o zemiaky počas rastu
Zemiaky si už po výsadbe nevyžadujú veľa starostlivosti. Počas doby pestovania je dobré záhon so zemiakmi aspoň pár krát okopať a odstrániť burinu. Robte to však veľmi zľahka a opatrne. Keď už zemiaky kvitnú, do záhona nezasahujte.
Ohrňovanie zemiakov (kopcovanie)
Pri oboch metódach výsadby je potrebné okolie rastlín pokryť dodatočnou vrstvou pôdy (kopcovanie) alebo kompostu ako náhle dosiahnu výšku cca. 30 cm. Dodatočná vrstva zabráni tomu, aby sa rastúce hľuzy vystavili slnku, čo by spôsobilo ich zozelenenie a vytváranie toxínov (solanínu), ktorý je pre ľudský organizmus jedovatý. Pri plytkom zasadení zemiaku budete musieť okolo neho kopcovať zeminu. Napriek tomu viacero záhradkárov odporúča pestovať zemiaky v hĺbke iba cca 6-8 cm a po vzídení rastliny kopcovať zeminu (3 - 4 krát), čím sa vytvárajú tzv. hrobčeky vo výške 20 - 30 cm.
Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Prečo je nutné kopcovať zemiaky? Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu.
Odburiňovanie
Jednou z mála potrebných činností je odburiňovanie, ktoré je vhodné načasovať ihneď po vyklíčení zemiakov. Pri sadení zemiakov do kompostu alebo slamy odburiňovanie nie je potrebné. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu. Keď zemiaky vyrastú, vytvoria dostatočný tieň na to, aby sa rast burín potlačil.
Závlaha
Plochu s vysadenými zemiakmi pravidelne zavlažujeme, sucho zemiakom neprospieva. Od závlahy závisí bohatá úroda. Množstvo vlahy vyžadujú zemiaky najmä v prvých týždňoch pestovania, v čase intenzívnej tvorby zelenej hmoty. Ale pozor, čo najmenej zalievajme na listy, vodu skôr lejme ku koreňom. Ideálna doba na zavlažovanie je ráno.
Hnojenie
Vo vývojovom období, ideálne po vyrastení listov, zemiaky môžeme prihnojiť špeciálnym granulovaným hnojivom na zemiaky. Opäť to prispeje k vyššej úrode.
Ochrana pred škodcami a chorobami
Najbežnejšie choroby sú pleseň zemiaková a chrastavitosť, a z pomedzi škodcov ide o pásavku zemiakovú či vošky. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať. Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie. Pokiaľ sú tu ale aj hnilobné infekcie, ktoré sa držia v ťažších pôdach, nedá sa urobiť nič iné, ako zemiaky na tomto mieste minimálne tri roky nepestovať, aby zárodky choroby odumreli „hladom“.
Pásavka zemiaková (Mandelinka)
Mandelinky sa v malých záhradách zvyknú zbierať ručne.
Prirodzeným predátorom pásavky je lienka.
Drôtovce
Larvy drôtovcov poškodzujú zemiaky tak, že si v hľuzách robia chodbičky, ktoré neskôr zhnednú. Ak nechcete mať drôtovce na vlastnom pozemku, odporúčame záhradu postriekať proti burine.
Pleseň zemiaková (Fytoftóra)
Najobávanejšia choroba pri pestovaní zemiakov je práve fytoftóra, ktorá napáda vňať aj hľuzy zemiakov. Predchádzať jej najlepšie viete preventívnym postrekom s prípravkami ako napríklad Champion či Flowbrix. Ako prevenciu proti hubovým chorobám je možné použiť odvar z prasličky.
Zber zemiakov
Zemiaky sú pripravené na zber ako náhle začnú ich listy a stonky žltnúť a vädnúť. Potom už hľuzy nerastú a môžu sa stať potravou pre rôznych škodcov, takže ich je vhodné čo najskôr pozbierať. Zber zemiakov sa líši podľa spôsobu ich sadenia. V prípade tradičnej výsadby do pôdy ich je potrebné vyberať z pôdy pomocou ručného náradia (motyka, rýľovacie vidly), prípadne vyorávaním. Pri sadení zemiakov do mulču (kompost, slama) ich je možné vyberať aj rukami. Zemiaky je najlepšie vysádzať v apríli, zberať ich môžeme v júni. Je to vtedy, keď vňať začne jemne poliehať. Vyberáme ich opatrne a vždy radšej postupne pomocou vidiel, pretože sa ľahko poškodia.
Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé. Pri zbere zemiakov si musíme uvedomiť, že zemiaky tvoria hľuzy v kopci pod sebou, pričom kopec máva priemer okolo 40 cm. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.
Skladovanie zemiakov
Zemiaky treba skladovať v tme pri teplote 3-7°C pri dobrom vetraní a vlhkosti 85 - 95%. Pri vyšších teplotách začínajú hľuzy predčasne klíčiť, pri teplotách pod 0°C zemiaky zamŕzajú. Počas celej doby uskladnenia hľuzy dýchajú, pričom sa spotrebúva cukor, ktorý vzniká premenou škrobu. Pri nedostatočnom vetraní začína dužina zemiakov šednúť. Ak počas uskladnenia zemiakov klesla teplota pod 3°C, budú mať zemiaky zrejme nasladlú chuť.
Odrody zemiakov
Zemiaky majú mnoho rozličných odrôd. Odrody sa delia na veľmi skoré, poloskoré, skoré a neskoré. Zemiaky na pestovanie vyberáme podľa rôznych kritérií. Jedným z rozhodujúcich je, či chceme zemiaky pre okamžitú spotrebu, teda postupne ich zberať zo záhonu a hneď aj konzumovať, alebo či ich chceme aj dlhodobo uskladniť. Najčastejšie sa v domácnostiach, kde sa zemiaky pestujú na priamy konzum, uprednostňujú veľmi skoré, ktoré môžu byť v zemi až do augusta a ktoré sa môžu za sezónu sadiť dvakrát (v apríli a v júni). Skoré odrody je možné využiť aj na účely rýchlej produkcie konzumných zemiakov, ale ak ich necháte v pôde do septembra a majú riadne uzavretú šupku, v optimálnych podmienkach ich viete preskladniť až do ďalšieho roka. Ak chcete pestovať zemiaky na uskladnenie, siahnite po odrodách stredne skorých (prípadne pokojne aj skorých) alebo stredne neskorých. Zatiaľ čo veľmi skoré odrody sa zbierajú postupne, a to zhruba od polovice júna, niekedy aj skôr, stredne skoré a stredne neskoré zbierajte jednorazovo, niekedy v septembri až polovici októbra. Veľmi skoré odrody zemiakov potrebujú od sadby do zberu len 90 až 100 dní. Skoré odrody zemiakov sa vyznačujú vegetačnou dobou 100 až 110 dní. Stredne skoré odrody, ktorých vegetačná doba je 110 až 130 dní. Stredne neskoré odrody, ktorých vegetačná doba je 130 a viac dní.
Varné typy zemiakov
- Varný typ A - šalátové zemiaky: Zemiaky sú pevné, lojovité, jemnej až stredne jemnej štruktúry, veľmi slabo až slabo múčnaté, priemerne vlhké.
- Varný typ B - prílohové zemiaky: Zemiaky tohto typu sú polopevné, teda pri varení môžu mať mierne múčnatú štruktúru. Varný typ zemiakov B je univerzálny, to znamená, že sa hodí ako príloha, do šalátov, do polievok, aj na pečenie a restovanie.
- Varný typ C - zemiaky na pyré a cesto: Pri varení tento typ zemiakov mäkne a krehne. Zemiaky typu C sú múčnaté a obsahujú najviac škrobu zo všetkých troch typov. Škrob je skvelým spojivom v cestách. Varný typ C sa teda najlepšie hodí na zemiakovú kašu, zemiakové placky alebo do cesta. A ak dostanete chuť na vyprážané hranolky, tiež siahnite po type C.
- Varný typ D: V obchodoch sa s typom D nestretnete, pretože by ste tento typ v kuchyni nevyužili. Tieto zemiaky sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zmiešané typy: Často sa stretnete so zmiešanými typmi zemiakov AB alebo BC a pod.
Kompostovanie zemiakovej vňate
Zemiaková vňať je cenným zdrojom živín a organickej hmoty, preto je ideálna na kompostovanie.
Čo sa môže a nemôže kompostovať
Pri kompostovaní je veľmi dôležité myslieť na to, čo do kompostu patrí a čo nie. Preto vám prinášame užitočný zoznam.
Čo sa môže kompostovať:
tráva, lístie, zvyšky zeleniny, burina bez semien, ovocné výlisky, popol po spálení dreva, zemiaková vňať aj šupky, šupky z jabĺk a banánov, rašelina, pôda zo záhrady, nasekané konáre a výhonky, uschnuté balkónové a nádobové rastliny, opadané ovocie, kávová usadenina, škrupiny z vajíčok, piliny, čaj, kôra zo stromov, nadrobno natrhaný papier (nie farbený), trus hospodárskych zvierat, kukuričné šúpolie posekané na jemno
Čo sa nesmie kompostovať:
žiadna koreňová burina, ako napríklad pýr či kozonoha hostcová, zvyšky varených jedál, chemicky ošetrené drevo, sklo, lieky, chemikálie, plasty, mliečne výrobky, kosti, choré rastliny, mačací či psí trus, olej, tuky, mäso, popol z uhlia, lesklý pevný papier
Ako kompostovať zemiakovú vňať
- Zdravá vňať: Uistite sa, že zemiaková vňať, ktorú chcete kompostovať, je zdravá a nie je napadnutá chorobami alebo škodcami. Choré rastliny by mohli preniesť choroby do kompostu a následne do pôdy.
- Nasekanie: Pred kompostovaním nasekajte zemiakovú vňať na menšie kúsky, aby sa urýchlil proces rozkladu.
- Miešanie s iným materiálom: Zemiakovú vňať miešajte s inými kompostovateľnými materiálmi, ako je tráva, lístie, piliny alebo kuchynský odpad.
- Vlhkosť: Udržujte kompost vlhký, ale nie premočený. Pravidelne ho prevracajte, aby sa zabezpečil dostatočný prístup vzduchu.
- Čas rozkladu: Zemiaková vňať sa rozkladá pomerne rýchlo, takže by mala byť pripravená na použitie ako kompost v priebehu niekoľkých mesiacov.
Ďalšie užitočné informácie o kompostovaní
Užitočné dážďovky
Nenahraditeľnou zložkou pôdy je aj humus. Vyrábajú ho dážďovky, ktoré sa živia rastlinnými zvyškami. Ich tráviacou sústavou prejdú okrem nich aj čiastočky zeminy a po vylúčení obohacujú pôdu o humus.
Aby ste si to vedeli predstaviť v číslach, dážďovky obohatia plochu 100 m2ročne o 28 kilogramov dusíka. Samozrejme v každom potravinovom reťazci sú aj predátori a pre dážďovky sú najväčšími najmä krti a ježkovia.
Drahocenné bylinky do kompostu
Áno, aj pri výrobe kompostu ich môžete zužitkovať. Obsahujú dôležité prvky, ktoré sa uvoľňujú v procese rozkladu a obohacujú tak kompost o ďalšie živiny.
- Kostihoj lekársky: Dodá dusík, draslík a vápnik, samotnú rastlinu môžete použiť aj na zelené hnojenie.
- Rebríček obyčajný: Zásobí rastliny meďou a zlúčeninami dusíka i fosforu, jeho pridaním sa aktivuje rozklad.
- Pŕhľava dvojdomá: Je priam nabitá železom, meďou a vápnikom, navyše stimuluje aktivitu baktérií viažucich pôdny dusík.
- Púpava: Považovaná za odolnú burinu v trávniku je taktiež výborným hnojivom. Okrem draslíka, medi, síry obsahuje aj mangán.
- Listy bazy čiernej: Zasa podporujú kvasenie.