Každý Slovák vyprodukuje v priemere 446 kilogramov odpadu ročne, pričom biologicky rozložiteľný odpad tvorí takmer polovicu z tohto množstva. Z tohto bioodpadu tvorí vyše 80 kilogramov potravinový odpad, ktorý zahŕňa chlieb, pečivo, ovocie, zeleninu a mliečne výrobky, ako aj zvyšky vareného jedla a nerozbalené potraviny. Kompostovanie predstavuje efektívny spôsob, ako zhodnotiť tento odpad a premeniť ho na organické hnojivo.
Čo je kompostovanie?
Kompostovanie je riadený proces rozkladu biologických materiálov za prístupu vzduchu a živých organizmov. Výsledným produktom je kompost, organické hnojivo, ktoré je prospešné pre pôdu a rastliny. Kompostovať sa dá na rôznych úrovniach - domácej, komunitnej a priemyselnej, pričom každá úroveň má svoje špecifiká a vyžaduje odlišné technológie.
Domáce kompostovanie: Čo patrí do kompostu a čo nie?
Pri domácom kompostovaní je možné spracovať takmer všetok biologický odpad z domácnosti a záhrady. Medzi vhodné suroviny patria zvyšky zo spracovania zeleniny a ovocia, tráva, lístie, seno, slama, burina zo záhrady, ovocné výlisky, piliny, drvená štiepka, zvyšky čaju a kávy, škrupiny od vajec, rozlámané kukuričné stonky a prebytky úrody.
Naopak, nevhodné sú veľké množstvá uvarenej stravy, mäso a výrobky z neho, ryby, mliečne výrobky, drevotrieska, uhynuté zvieratá a chemicky ošetrené zvyšky. Zvyšky vareného jedla sa odporúča vyhadzovať len v malých množstvách a dôkladne ich prekryť suchým materiálom, aby sa predišlo lákaniu zveri a šíreniu nepríjemného zápachu.
Bioodpad verzus kuchynský odpad
Ak nemáte možnosť kompostovať doma, biologicky rozložiteľný odpad môžete vhadzovať do hnedých kontajnerov na biologicky rozložiteľný komunálny odpad (BRKO). Rovnako ako pri domácom kompostovaní, ani sem nepatria odpady živočíšneho pôvodu, mliečne a mäsové výrobky.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Od januára 2021 majú obce a mestá povinnosť zabezpečovať triedený zber kuchynského biologického odpadu (KBO). Do KBO patria všetky pevné zvyšky z prípravy jedál, potraviny po záruke, čajové vrecká, grunt z kávy, staré pečivo, cestoviny, ryža, zaváraniny, ovocie a zelenina, vaječné škrupiny aj použité papierové vreckovky. Dôležité je vhadzovať potraviny bez plastových či sklenených obalov. Jediným vhodným obalom sú certifikované kompostovateľné vrecká označené OK compost a papierové vrecká. Do KBO nepatria jedlé oleje a tuky, obalový materiál, kávové kapsule, cigaretové ohorky, tekuté zložky ako polievky, omáčky, mlieko ani veľké kosti.
Domáce kompostéry: Výhody a zásady
Kompostér na záhrade predstavuje estetickejšie a praktickejšie riešenie ako hromada biologického materiálu. Zabraňuje priviatiu semien burín a obmedzuje prístup hmyzu a živočíchov. Kompostovanie v tme zabezpečuje vyšší stupeň hygienizácie a likvidácie klíčenia burín. Kompostér tiež zabraňuje prílišnému vysušovaniu alebo zvlhčovaniu kompostovaného materiálu.
Pre dosiahnutie kvalitného kompostu je dôležité dodržiavať niekoľko zásad:
- Veľkosť materiálu: Ťažšie rozložiteľné materiály ako drevo, tvrdé stonky, časti zeleniny, slama alebo kukuričné stonky by nemali presiahnuť pár centimetrov. Mäkké a lepšie rozložiteľné materiály nie je nutné zmenšovať.
- Vyvážený pomer materiálov: Dusíkaté materiály (mäkké, vlhké a zelené, ako hnoj, trus, tráva, kuchynský bioodpad a zvyšky z úrody) treba miešať s uhlíkatými materiálmi (tvrdšie, suché a hnedé, ako drevná štiepka, piliny, lístie, slama a papier). Ideálny objemový pomer je 1:1.
- Prístup kyslíka: Kompost by sa mal miešať alebo prekopávať minimálne raz až dvakrát počas rozkladu alebo podľa potreby.
- Vlhkosť: Materiál by nemal byť príliš suchý ani mokrý. V prípade potreby je možné vlhkosť zvýšiť pokropením vodou alebo pridaním vlhkého materiálu, alebo znížiť pridaním uhlíkatých materiálov.
Vermikompostovanie: Kompostovanie v bytoch
Ak nemáte záhradu, riešením môže byť vermikompostér, ktorý využíva dážďovky na rozklad organických látok na vermikompost, hnojivo bohaté na živiny. Najčastejšie sa používajú dážďovka hnojná alebo kalifornská dážďovka. Na vermikompostovanie je vhodná nádoba z pevného a nepriehľadného materiálu s priliehavým vekom a drenážnymi otvormi na dne. Vhodnou potravou pre dážďovky je rastlinný odpad, ako šupky zo zeleniny a ovocia, čaj, káva, tráva, seno, rozdrvené škrupiny a zvyšky pečiva. Materiál by mal byť narezaný alebo nasekaný na maximálne päťcentimetrové kúsky.
Prečo kompostovať a neskládkovať?
Kuchynský odpad na skládkach spôsobuje tvorbu skládkového plynu (metán a oxid uhličitý), ktorý prispieva k zvyšovaniu skleníkového efektu atmosféry. Ďalším problémom je vznik korozívneho prostredia v skládke, problematických výluhov a zápachu. Bioodpad tiež zaberá na skládkach miesto. Zber kuchynského odpadu je však finančne náročný a spracovateľské kapacity sú nedostatočné.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Ako predchádzať vzniku potravinového odpadu?
Predchádzať vzniku potravinového odpadu sa dá prehodnotením spotrebiteľského správania, lepším plánovaním nákupov, sledovaním dátumov spotreby, plánovaním jedálnička a správnym uskladňovaním surovín. Ak už kuchynský odpad vznikne, je možné ho skompostovať alebo vytriediť do nádob na to určených. Kompostovaním šetríme miesto na skládke, získame kvalitné hnojivo do záhrady a jeho pravidelným pridávaním zvýšime pórovitosť, vzdušnosť a priepustnosť pre vodu.
Praktické tipy pre umiestnenie kompostéra
Podľa spoločnosti OLO je kompostér vhodné umiestniť tak, aby:
- nebol v blízkosti zdroja pitnej vody ani v zaplavovanom území,
- bol zaistený kontakt so zemou,
- doručovacia vzdialenosť nebola veľká,
- bol okolo zásobníka dostatočný priestor pre manipuláciu s náradím,
- bol k nemu prístup aj za daždivých dní,
- nebol vystavený priamemu slnku a
- neprekážal susedom.
Štyri najčastejšie chyby pri kompostovaní a ako ich napraviť:
- Suchý materiál: Pridajte tekutinu alebo čerstvé zelené materiály a kompost premiešajte.
- Vysoká vlhkosť a šíriaci sa zápach: Kompost je potrebné premiešať a pridať suché uhlíkaté materiály hrubšej štruktúry (slama, posekané drevo, kukuričné stonky).
- Zlá teplota: Kompostovaný materiál musíte prekopať/prevzdušniť, skontrolovať vlhkosť, prípadne pridať dusíkaté materiály (čerstvo pokosenú trávu, hnoj).
- Výskyt mušiek: Kompostovaný materiál je potrebné posypať/zakryť pôdou, vyzretým kompostom, kamennou múčkou.
Vňať zo zeleniny: Škoda vyhodiť!
Vňať zo zeleniny, ako listy od karfiolu, reďkoviek, kalerábov, cvikly, je škoda vyhadzovať. Obsahuje množstvo vitamínov a prospešných látok. Napríklad, kalerábové listy obsahujú oveľa viac vitamínu C, vápnika, draslíka a železa ako samotná hľuza. Podobne sú na tom aj listy reďkoviek, ktoré obsahom vitamínov a prospešných látok predstihnú samotné hľuzy. Ak už ste za vňať zaplatili, nemusíte potom kupovať ďalšiu zeleninu či bylinky.
Pred použitím je potrebné vňať poriadne oprať, od hliny aj živočíchov. Platí, že lepšie je umývať ju pod tečúcou vodou ako máčať v mise s vodou. Ak sa nechystáte ju tepelne upravovať, použite čo najmladšie listy, ktoré sú najkrehkejšie a najšťavnatejšie. Čokoľvek sa chystáte použiť surové, najskôr ochutnajte.
Tipy na využitie vňate:
- Mrkvová vňať: Mladé výhonky môžete použiť všade, kde by ste použili napríklad petržlenovú vňať.
- Reďkovkové listy: Sú skvelé na slížiky do šalátu, je z nich chutné pesto alebo jednoduchá salsa.
- Kalerábové listy: Upečte zdravé chipsy z kalerábových listov.
- Listy cvikly: Orestujte ich narýchlo do šalátu, použite ich podobne ako mangold či špenát - ako prílohu k mäsu či do polievky.
Urýchľovače kompostu
Na urýchlenie procesu kompostovania je možné použiť urýchľovače kompostu, ktoré sú vyrobené z prírodných surovín a skracujú hnilobný proces z dvanástich mesiacov na osem až dvanásť týždňov. Vyberte tienisté, dobre odvodnené miesto, kam umiestnite kompostér, pôdu pod ním dobre prekyprite. Na dno kompostéra položte hrubú vrstvu hnedého materiálu, napríklad suché lístie alebo natrhaný papier. Zelený materiál prekryte hnedým, čím obmedzíte výskyt ovocných mušiek a zápach. Namiesto tejto vrstvy môžete dať aj pôdu. Pokračujte v premiešavaní biomasy každých 10 až 14 dní. Po troch až štyroch premiešaniach by mal byť kompost hotový. Kontrolujte vlhkosť biomasy, mala by byť ako vyžmýkaná špongia.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Kompostovanie lístia: Listovka
Jeseň v záhrade znamená pre mnohých hrabanie lístia. Listovka vzniká prirodzeným rozkladom lístia, je jemná, kyprá a vonia lesom. Tlenie lístia prebieha pri nízkych teplotách a podieľajú sa na ňom najmä huby, plesne a organizmy žijúce v pôde. Najkvalitnejšia listovka vzniká z lístia duba a buka, možno na ňu však použiť takmer všetko lístie a tiež lístie orecha. Lístie kompostujeme samostatne na tienistom mieste v klasickom kompostéri alebo plastových vreciach s odtokovými otvormi. Pravidelné prelievanie vodou a prevzdušnenie vidlami urýchľujú proces tlenia. Tvorbu listovky je možné urýchliť nadrvením lístia záhradnou kosačkou či vysávačom s funkciou drvenia. Dozrievanie prebieha lepšie, ak dno kompostéra odstránime a lístie bude mať priamy kontakt s pôdou. Listovka je nenahraditeľným materiálom pre pestovateľov, ktorí sa s ohľadom na prírodu vyhýbajú využívaniu rašeliny.
Domáci urýchľovač kompostu
Pre urýchlenie kompostovania je možné vyrobiť si domáci urýchľovač z bežných ingrediencií. Kompostér musí byť nad zemou, dobre prevzdušnený a s optimálnymi rozmermi 1 meter na 1 meter a ľubovoľná výška. Hromada kompostu by sa nemala plniť postupne, ale naraz. Pomer uhlíkových a dusíkatých zložiek by mal byť 5:1 alebo 3:1. Na samé dno sa ukladajú hrubé materiály, napríklad stonky kukurice alebo malé vetvičky, ktoré budú hrať úlohu drenáže. Potom sa striedajú vrstvy hnedého (seno, suché lístie) a zeleného materiálu (vrchné časti rastlín, zelená tráva).
Pre prípravu urýchľovača zmiešajte v 1 litri teplej vody niekoľko lyžíc cukru a 500 g droždia. Nechajte droždie 15-20 minút „prebudiť“. Výsledný roztok zriedte vodou v pomere 1:10 a každú z vrstiev pri ukladaní kompostu zalejte.
Vermikompostovanie v záhradnom kompostéri
Vermikompostovanie je kompostovanie pomocou dážďoviek. Hlavnými hrdinkami vermikompostovania sú kalifornské dážďovky, ktoré premieňajú bioodpad na kvalitné organické hnojivo. Potrebujú dostatok potravy, primeranú vlhkosť, teplotu, tmu a pokoj.
Starostlivosť o kompost v zime
Počas zimy sa aktivita mikroorganizmov spomalí, no úplne sa nezastaví. Udržujte vyvážený pomer zelených a hnedých materiálov. Na jeseň je dobré zhromaždiť lístie a použiť ho ako vyrovnávaciu zložku ku kuchynskému odpadu. Ideálny pomer je približne 2 diely hnedého materiálu ku 1 dielu zeleného. Každú kuchynskú vrstvu je vhodné posypať suchým lístím alebo drvenou slamou, aby sa odpad nelepil dokopy a mohol dýchať. Kompost nesmie byť premočený, ale ani úplne suchý. Ak je veľmi daždivé obdobie, je dobré kompost prekryť nepremokavou plachtou, ktorá však musí prepúšťať vzduch. Pravidelne pridávajte kuchynský odpad, ktorý zasypte vrstvou suchého lístia alebo pilín. Raz za čas kompost zľahka premiešajte - najlepšie počas miernejších, teplejších dní. Na prelome zimy a jari bude spodná časť kompostu zreteľne tmavšia a kyprá. Takto pripravená pôda je ideálna na prihnojovanie zeleninových záhonov, ovocných stromov či kvetinových záhonov.