Úvod
Pestovanie vlastnej zeleniny na poli alebo v záhrade je čoraz populárnejšie. Ľudia si tak chcú zabezpečiť prístup k čerstvým, zdravým a lokálnym potravinám. Či už ste skúsený záhradkár alebo úplný začiatočník, tento článok vám poskytne komplexný prehľad o pestovaní rôznych druhov zeleniny, od prípravy pôdy a výsevu semien až po starostlivosť o rastliny a zber úrody.
1. Plánovanie a príprava
1.1 Výber miesta
Pre úspešné pestovanie zeleniny je nevyhnutné vybrať vhodné miesto. Ideálne by malo byť slnečné, s dostatkom priestoru a ľahkým prístupom k vode. Zelenina potrebuje aspoň 6-8 hodín slnečného svetla denne. Pozemok by mal byť chránený pred vetrom a nevľúdnymi vplyvmi počasia.
1.2 Príprava pôdy
Pôda je základom úspešného pestovania. Pred výsadbou je potrebné ju riadne pripraviť.
- Odstránenie buriny: Záhon zbavte buriny, ktorá by mohla konkurovať zelenine o živiny a vodu.
- Prekyprnenie pôdy: Pôdu prekyprite, aby sa zlepšila jej štruktúra a umožnil sa lepší prístup vzduchu a vody ku koreňom.
- Obohatenie pôdy: Do pôdy zapracujte kompost alebo iné organické hnojivo, ktoré ju obohatí o živiny. Využiť môžete aj prírodné organické hnojivá, ako je hnoj, slepačince alebo nejaká forma zeleného hnojenia. Kompost či hnoj zapravujeme do pôdy ešte pred vysadením rastlín.
1.3 Výber zeleniny
Pri výbere zeleniny zohľadnite klimatické podmienky, priestorové možnosti, osobné preferencie a úroveň skúseností. Začiatočníci by mali začať s nenáročnými druhmi zeleniny, ako sú reďkovky, šaláty alebo cukety. Dôležité je vybrať si certifikované osivá.
2. Výsev a výsadba
2.1 Predpestovanie sadeníc
Mnohé druhy zeleniny, ako napríklad uhorky, papriky, paradajky a zeler, je vhodné predpestovať v interiéri alebo v skleníku. Semená sa vysievajú do sadbovačov alebo malých kvetináčov s kvalitným záhradníckym substrátom. Na predpestovanie uhoriek použite malé kvetináče, rašelinové zakoreňovače alebo špeciálne sadeničkové palety. Uhorky potrebujú dobre priepustnú a živinami bohatú pôdu. Do každej nádoby zasaďte 1-2 semienka uhorky, asi 1-2 cm hlboko. Po výsadbe semienok dôkladne zalejte pôdu, ale neprelejte ju - pozor na vyplavenie semien, použite vhodný typ kanvičky alebo rozprašovač. Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C. Umiestnite nádoby na teplé a svetlé miesto, ideálne s prístupom k priamemu slnku. Sadenice uhoriek by mali vyklíčiť do 7-14 dní. Pred presadením sadeníc uhoriek von je dôležité ich aklimatizovať na vonkajšie podmienky. Semienka paprík kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny.
Prečítajte si tiež: Ako pestovať zeleninu úspešne?
2.2 Priamy výsev
Niektoré druhy zeleniny, ako napríklad mrkva, petržlen, reďkovky a špenát, sa môžu vysievať priamo do záhona. Semená sa vysievajú do riadkov alebo hniezd v odporúčaných rozostupoch. Semienka uhoriek zasaďte priamo do záhona asi 1-2 cm hlboko a nechajte medzi nimi rozostup cca 30-40 cm pre optimálny rast rastlín.
2.3 Výsadba sadeníc
Pred výsadbou sadeníc do záhona je potrebné ich aklimatizovať na vonkajšie podmienky. Sadenice sa vysádzajú do pripravených jamiek v odporúčaných rozostupoch. Po výsadbe je potrebné ich dôkladne zaliať. Jamky v záhonoch by mali byť v rozostupoch 40 až 60 centimetrov. Záleží však na tom, aký druh uhoriek pestujete a akým spôsobom. Plazivé odrody mávajú častejšie ešte väčšie rozostupy, pokojne aj 90 centimetrov a viac. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu. Sadenice šalátových uhoriek alebo hadoviek už kúpite väčšinou vrúbľované.
2.4 Termíny výsevu a výsadby
Termíny výsevu a výsadby sa líšia v závislosti od druhu zeleniny a klimatických podmienok. Všeobecne platí, že teplomilné druhy zeleniny sa vysievajú a vysádzajú až po odznení jarných mrazov, zatiaľ čo chladnomilné druhy zeleniny sa môžu vysievať a vysádzať už skoro na jar alebo na jeseň. Sadenice do záhonov vysádzame najčastejšie po „troch zamrznutých“, teda v druhej polovici mája.
3. Starostlivosť o rastliny
3.1 Zalievanie
Zalievanie je dôležité pre udržanie vlhkosti v pôde a zabezpečenie dostatočného prísunu vody pre rastliny. Zalievať je potrebné pravidelne, najmä počas suchých období.
3.2 Hnojenie
Hnojenie je dôležité pre doplnenie živín v pôde a podporu rastu a vývoja rastlín. Na hnojenie je možné použiť organické alebo minerálne hnojivá. Skvelou voľbou sú prírodné organické hnojivá, ako je kompost, hnoj, slepačince alebo nejaká forma zeleného hnojenia. Pri hnojení (nielen) uhoriek je dôležité dodržiavať správne dávkovanie a intervaly aplikácie, aby nedošlo k prehnojeniu alebo poškodeniu rastlín. Riadime sa vždy informáciami uvedenými na obale hnojiva. Kompost či hnoj zapravujeme do pôdy ešte pred vysadením rastlín. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
3.3 Ochrana pred škodcami a chorobami
Zelenina je často napádaná škodcami a chorobami. Pre úspešné pestovanie je dôležité pravidelne sledovať rastliny a včas zasahovať proti možným problémom. Používajte preventívne opatrenia, ako je správna poloha záhona, dostatočný rozostup medzi rastlinami, použitie zdravých sadeníc alebo semienok a kontrola škodcov.
3.4 Ďalšie práce
Medzi ďalšie práce pri starostlivosti o zeleninu patrí okopávanie, mulčovanie, vyväzovanie a odstraňovanie buriny. Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Mulčovanie je najúčinnejší spôsob, ako zabrániť rastu buriny. Pridajte do záhrady 5 až 10 cm hrubú vrstvu organického mulča, aby burina neprerástla plodiny.
4. Zber úrody
4.1 Termín zberu
Termín zberu sa líši v závislosti od druhu zeleniny. Všeobecne platí, že zelenina sa zberá vtedy, keď je plne zrelá a má optimálnu chuť a konzistenciu.
4.2 Spôsob zberu
Spôsob zberu sa líši v závislosti od druhu zeleniny. Niektoré druhy zeleniny sa zberajú ručne, iné pomocou nástrojov.
4.3 Skladovanie
Po zbere je potrebné zeleninu správne uskladniť, aby sa predĺžila jej trvanlivosť. Niektoré druhy zeleniny sa môžu skladovať v chlade a tme, iné v mrazničke alebo konzervované.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
5. Špecifické druhy zeleniny a ich pestovanie
5.1 Uhorky (Cucumis)
Uhorka (Cucumis) je rod rastlín patriaci do čeľade Cucurbitaceae, ktorý zahŕňa asi 52 druhov. Rastliny rodu Cucumis sú jednoročné popínavé byliny s dlanovito zloženými listami a úponkami, ktoré im umožňujú šplhať po oporách. Kvety sú jednopohlavné, žltej farby a vyrastajú jednotlivo alebo vo zväzkoch. Semená uhorky môžeme vysievať do sadbovačov na predpestovanie sadeníc, ale tiež priamo do záhonov v skleníku či na záhrade. V týchto prípadoch sa termín líši, pretože semienka na vyklíčenie potrebujú dostatok tepla a absenciu prízemných mrazíkov. Ak chcete pestovať uhorky v skleníku po celú dobu vegetácie, môžete ich vysievať priamo do zeme. Ak trváte aj napriek tomu na tom, že budete uhorky pestovať priamo zo semien, pripravte si v skleníku záhony a skleník dobre vyhrejte. Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C, pôda by mala mať minimálne 15 °C. Skleník pravidelne vetrajte, aby sa zabránilo premnoženiu plesní a húb. Udržujte pôdu stále mierne vlhkú. Ako sme si už načrtli v predchádzajúcej kapitole, semienka uhoriek môžeme vysievať priamo do záhona. Toto pestovanie však má svoje pravidlá. Pred výsadbou sa teda uistite, že pôda je dostatočne zahriata (najmenej 15 °C) a že už nehrozia mrazy, čo obvykle býva až v máji alebo júni. Semienka uhoriek zasaďte priamo do záhona asi 1-2 cm hlboko a nechajte medzi nimi rozostup cca 30-40 cm pre optimálny rast rastlín. Po výsadbe pravidelne zalievajte a udržujte pôdu vlhkú, ale nie premokrenú. Uhorky spravidla predpestovávame vo vyhrievanom skleníku alebo v interiéri. Rovnako ako väčšina druhov zeleniny, aj uhorky potrebujú na úspešný rast dostatok živín, ktoré počas vegetácie dopĺňame hnojivami. Využiť môžete klasické minerálne hnojivá, ktoré však nie sú pre rastliny určené na konzumáciu najlepšie. Skvelou voľbou sú prírodné organické hnojivá, ako je kompost, hnoj, slepačince alebo nejaká forma zeleného hnojenia. Pri hnojení (nielen) uhoriek je dôležité dodržiavať správne dávkovanie a intervaly aplikácie, aby nedošlo k prehnojeniu alebo poškodeniu rastlín. Riadime sa vždy informáciami uvedenými na obale hnojiva. Kompost či hnoj zapravujeme do pôdy ešte pred vysadením rastlín. Ak chcete rastliny podporiť v prirodzenom získavaní dôležitých látok z pôdy a vody, vyskúšajte symbiotické huby v prípravku Symbivit. Celý proces funguje na princípe symbiózy a konkrétne táto spolupráca koreňov rastliny a húb, ktoré sa na nich usídlia, sa nazýva mykorhiza. Pestovanie "nakladačiek" je jednoduchšie ako u iných typov uhoriek - zatiaľ čo hadovky alebo tzv. desiatové uhorky musíme ako sadivo zakúpiť, pretože sa častou vrúbľujú na podnože tekvíc, nakladačky vypestujeme zo semienok v skleníku i záhone. Sú vhodné na pestovanie na poli, pomerne odolné a majú vysoké výnosy. Plesne - prejavujú sa bielym až šedým práškovitým povlakom na listoch, ktorý sa postupne rozširuje na celú rastlinu.
5.2 Paprika (Capsicum)
Paprika (Capsicum) patrí, podobne ako paradajky alebo zemiaky, do čeľade ľuľkovitých. Jedlé plody rastliny našli široké uplatnenie v kuchyniach celého sveta. Rod paprika zahŕňa viac ako 40 rôznych druhov a desiatky, ak nie stovky odrôd, ktoré sa od seba líšia veľkosťou či tvarom kríka, farbou, veľkosťou i chuťou plodov, prípadne aj obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje pálivú chuť. V záhradách bežne nájdeme hlavne papriku siatú (Capsicum annuum). Ide o jednoročnú rastlinu a hospodársky veľmi významnú plodinu. Druh zahŕňa širokú škálu farieb a chutí, nájdeme tu klasické sladké "bell" papriky, kapie, feferónky, chilli papričky a ďalšie. Tento druh najčastejšie uvidíte aj na pultoch obchodov. Pestovanie paprík zo semienok je jedna z najčastejších variant, ku ktorej sa záhradkári prikláňajú. Semienka kúpite v záhradníctve či hobby markete. Dbajte na certifikované osivá, semená získané z paprík zakúpených v obchode nie sú na výsev vhodné.Pred samotným výsevom je dobré semená na niekoľko hodín namočiť. Výsev papriky robíme už vo februári. Sadenice si predpestujeme doma na okennom parapete alebo vo vyhrievanom skleníku. Keď semená vyklíčia a utvoria dva pravé listy, prichádza čas na pikírovanie. Každú rastlinu umiestnime do malého plastového kvetináča so záhradným substrátom zmiešaným so zrelým kompostom alebo hnojivom určeným na výživu paprík či plodovej zeleniny. Na konci apríla si záhon, do ktorého hodláme papriky vysadiť, prekryjeme čiernou netkanou textíliou. Vďaka tomu sa pôda pekne prehreje, čo papriky vyžadujú. Tie vysádzame v štvorcovom spone s rozostupmi 40-60 cm, v závislosti od veľkosti použitej odrody. Jama na umiestnenie sadenice musí byť dostatočne hlboká, koreňový bal umiestnime niekoľko centimetrov pod úroveň záhona a prihrnieme zeminou. Na dno každej jamky ešte môžeme pridať trošku kompostu. Do vonkajších záhonov vysádzame papriky približne v polovici mája, keď už nehrozia prízemné mrazíky, ktoré by mohli rastliny poškodiť či úplne znehodnotiť. Okrem mrazíkov sú papriky náchylné aj na vietor - volíme chránené miesto, ideálne blízko múrov (tu pozor na zatienenie). Papriky môžeme sadiť do jednej jamky 2 ks, pre opelenie a vzájomnú oporu. Paprika sa obvykle pestujú v záhonoch, nič však nebráni túto zeleninu vysádzať aj do nádob. Po výsadbe je nutné papriky výdatne zalievať a prihnojovať. Rastlina je taktiež náročná na živiny. Pred výsadbou pôdu dobre vyživíme kompostom alebo iným hnojivom, avšak s výživou je potrebné pokračovať v celom vegetačnom období. Keď začnú rastliny odkvitať a objavujú sa prvé náznaky plodov, mali by sme prostredníctvom vhodného hnojiva dodať dostatok draslíka. Pri pestovaní paprík v nádobách treba zalievať denne. Na dno kvetináča dáme zároveň drenážnu vrstvu, aby v zemine voda nestála a rastliny nezačali chradnúť. Čo sa týka substrátu, volíme klasický záhradný, ktorý premiešame s menším množstvom kompostu. Ak sú nádoby s paprikami vo vnútri, treba im trochu pomôcť s opelením. Paprikám sa v skleníku darí veľmi dobre - majú optimálnu vlhkosť, dostatočne vysokú teplotu, sú chránené pred vetrom, ale zároveň majú dostatok svetla. Pri pestovaní v skleníku dodržujeme obdobné pravidlá ako pri nádobách; denne zalievame, pomôžeme s opelením a pravidelne hnojíme. Medzi záhradkármi panuje fáma, že papriky sa neznesú s paradajkami - toto sa však nezakladá na pravde, a tak môžete papriky smelo vysádzať v záhone či v skleníku vedľa paradajok. Všeobecne by sme sa mali zamerať na to, aby sme papriky nevysádzali na rovnaké miesto v záhone dva roky po sebe. Ideálna je výsadba po koreňovej zelenine. Zalamovanie papriky nie je len otázkou estetiky. Správnym zásahom totiž docielime nielen vyššie výnosy, ale aj zdravšie rastliny. Z bežne pestovaných paprík je nutné najviac a najčastejšie zaštipovať čili papričky a celkovo nízke odrody s menšími plodmi. Hlavným cieľom vyštipovania výhonkov je viesť rastlinu do žiadaného tvaru, docieliť dostatočné presvetlenie a zlepšiť cirkuláciu vzduchu. To je veľmi dôležité pre opelenie kvetov a neskorší vývoj a zrenie plodov. Pokiaľ nie je rastlina ešte rozvetvená, môžete tento proces podporiť odstránením centrálneho výhonu (najvyšší vrchný výhonok). Tým dôjde k vytvoreniu dvoch až troch nových bočných výhonkov, vďaka čomu sa krík pekne rozvetví, bude hustejší a košatejší. Pri niektorých odrodách (najčastejšie pri nižších a drobnejších) sa môžeme stretnúť s tým, že si rastlina tvorí korunu sama. Často sa môžete stretnúť s rýchlym pučaním nových výhonkov od najspodnejších častí rastliny, pod prvými či najstaršími listami, alebo dokonca od koreňovej časti. Papriky zberáme v dvoch stupňoch zrelosti, záleží na ich využití. Pokiaľ pestujete túto zeleninu na priamu konzumáciu a očakávate šťavnaté a sladké plody, zberajte v auguste. Chcete papriky skôr na varenie, napríklad na naplnenie mäsom, do leča a podobne, zberajte ich v tazvanej technickej zrelosti. V tejto chvíli sú plody ešte zelené až zelenožlté, veľmi tuhé a s "kôrkou". Už vyššie sme si uviedli, že papriky sú pomerne dosť náročné na živiny. Dostatočný príjem dôležitých prvkov po celú vegetačnú dobu im môžeme zaistiť s pomocou prípravku Symbivit na papriky. Nejedná sa o žiadny chemický postrek, ale o čisto prírodné mykorhizné huby, ktoré žijú s rastlinou v symbióze na jej koreňoch a na oplátku ju neustále zásobujú živinami. O mykorhize a celom procese symbiózy medzi rastlinou a hubami sa viac dočítate aj v našom článku venovanom tejto téme.
5.3 Zeler (Apium graveolens)
Zeler voňavý (Apium graveolens) je rastlina z čeľade zelerovitých, ktorá sa pestuje najmä ako koreňová, ale aj listová zelenina. Pôvod zeleru nie je presne známy, pretože o jeho využití sa zmieňujú už tie najstaršie texty zo starovekého Egypta. Zeler obsahuje celý rad živín, od vitamínu B, cez silice, glycídy, bielkoviny, až po minerálne látky ako je horčík, vápnik či draslík. Pestovanie zeleru na záhrade vyžaduje nielen dostatok miesta, úrodnú pôdu a slnečné stanovište, ale aj pomerne dosť starostlivosti. Pestovanie zeleru nie je náročné, avšak vyžaduje trpezlivosť a starostlivosť. Zeler potrebuje dostatok vlahy, tepla a živín, len tak buľvy dobre porastú. Vody sa naozaj nebojte, zeler zvládne aj podmáčanú pôdu, záhradkári hovoria, že ju dokonca vyžaduje. Dôležitá je aj starostlivosť o rastliny počas vegetácie. Záhon pravidelne zbavujeme buriny a okopávame, aby sme rozbili pôdnu škrupinu a dostali do zeme vzduch. Zeler stopkový sa pestuje pre svoje chutné stopky, ktoré sa v kuchyni využívajú najmä ako čerstvá zelenina. Zeler buľvový sa pestuje pre podzemné hľuzy čiže buľvy, jedná sa o dôležitú poľnohospodársku plodinu. Zeler potrebuje dostatok živín, preto je vhodné hnojiť organickým hnojivom, bylinnými výluhmi alebo vyzretým kompostom. Hnojenie by malo prebiehať pravidelne, ideálne každých 14 dní.
5.4 Tekvica (Cucurbita pepo)
Tekvica obyčajná, latinsky známa ako Cucurbita pepo, je najznámejší a najviac rozšírený druh z rodu tekvíc. Ide o rastlinu pôvodom zo strednej Ameriky, ktorá sa teraz pestuje po celom svete. Rastliny Cucurbita pepo môžu byť buď popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody môžu byť rôznych tvarov, veľkostí a farieb, od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové. Tekvica obyčajná je veľmi obľúbená na kulinárske účely. Jej sladká dužina je využívaná v mnohých receptoch, od polievok a koláčov po cestoviny a grilované pokrmy. Tekvica je tiež bohatá na vitamín A, vitamín C, vlákninu a draslík. Semená, ktoré sú tiež jedlé, obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a rôzne minerály. Jedlé sú dokonca aj kvety. Tekvica Hokkaido je jedným z obľúbených typov tekvíc, ktorý patrí do druhu tekvica obyčajná. Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, čo ju robí vhodnou na rôzne kulinárske účely. Často sa používa v polievkach, pečená, dusená alebo ako príloha. Špagetová tekvica je ďalšia odroda tekvice, ktorá je známa pre svoje unikátne vlastnosti. Špagetová tekvica má obvykle oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou. Táto odroda tekvice je veľmi obľúbená ako nízkokalorická alternatíva k tradičným cestovinám a je často podávaná s omáčkou alebo ako príloha. Je tiež bohatá na mnoho vitamínov a minerálov, ako je vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik. Maslová tekvica je ľahko rozpoznateľná vďaka svojmu charakteristickému hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej farbe dužiny. Jej dužina je krémová a jemná, čo ju robí skvelou voľbou pre polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako prílohu. Maslová tekvica je tiež výborným zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka. Jej semená sú tiež jedlé a môžu byť pražené ako chutná a zdravá desiata. Latinsky známa ako Cucurbita maxima 'Goliáš', je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou.Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov. Je ďalšia odroda tekvice obyčajnej. Je obvykle dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina cukety je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Cukety sa tiež často používajú v receptoch na moussaku, ratatouille, cestoviny alebo ako prísada do šalátov. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie. Prvou možnosťou je vysievať si tekvicu priamo zo semienok, tou druhou potom vysádzať jednoducho rovno sadenice. Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm. Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. Predpestovanie tekvíc zvládnete aj Vy. Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou. Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka. Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer. Rastlina potom vodu pomerne dobre využije. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy. Ale inak sú tekvice ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole. Ako poznáte, že je najvyšší čas tekvicu zozbierať? Je šupka tvrdá a matná? V takom prípade je už tekvica zrejme dobre zrelá. Týka sa to hlavne známej odrody hokkaido. Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin. Pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov. Už spomínaná tekvica hokkaido všeobecne nevyžaduje žiadne špecifickejšie podmienky pre svoje pestovanie. To znamená, že ju môžete taktiež pestovať v stredne ťažkej pôde s dostatkom živín. Potrebuje ďalej aj teplo a dostatok priestoru. Vysievajte ju preto na slnečné miesto vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od seba, a to do hĺbky okolo 3 až 5 cm. Opäť môžete teda zvoliť vysievanie priamo zo semien, a to z tých, ktoré kúpite v záhradníctve alebo vyberiete z tekvice, ktorú ste zužitkovali. Prvé výpestky z vlastnej záhradky môžete u tekvíc hokaido očakávať koncom augusta. Na zrelosť u tohto druhu charakteristicky upozorňuje predovšetkým zaschnutá stopka. Kedy konkrétne zberať? Počkajte si optimálne na slnečný a suchý deň. Okrasné tekvice môžete taktiež pestovať na záhone, ale urobia „parádu“ napríklad aj na balkóne alebo na terase.Podmienky, ktoré vyžadujú, sú podobne nenáročné ako u jedlých druhov, to znamená hlavne výživná pôda a dostatok slnka. Čas na výsev si vyhraďte v polovici mája. Aj okrasné tekvice možno predpestovať. Potom ich môžete vysievať do pripravených kvetináčov už na začiatku apríla. Dozreté okrasné tekvice vyzerajú na záhrade skutočne krásne, ale môžete ich aj zozbierať a využiť na ďalšie zdobenie a kreatívne tvorenie. Potom ich nechajte jednoducho usušiť. Dozreté okrasné tekvice spoznáte rovnako ako ich jedlé „kolegyne“, teda že budú mať viditeľné praskliny na stonke a šupka sa stane tvrdou, drevnatou a bez lesku. Okrasná tekvica je určitý typ tekvice obyčajnej, ktorý je obľúbený pre svoju estetickú hodnotu. Okrasné tekvice sú často používané na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Môžu byť vyrezávané do rôznych tvarov, maľované alebo zdobené na mnoho rôznych spôsobov, aby dodali domu alebo záhrade jesennú náladu. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.
#