Pestovanie štipľavej zeleniny: Od letničiek po cesnak

Rate this post

Zelenina, ktorá štipe, môže obohatiť záhradu nielen vizuálne, ale aj chuťovo. Či už ide o pálivé papričky alebo aromatický cesnak, ich pestovanie prináša množstvo výhod. Tento článok sa zameriava na rôzne druhy zeleniny, ktoré štipľavosťou vynikajú, a ponúka praktické rady pre ich pestovanie a využitie v kuchyni.

Pestovanie letničiek: Farebná a rozmanitá záhrada každý rok

Pestovanie letničiek je skvelý spôsob, ako každý rok zmeniť vzhľad záhrady. Tieto rastliny prežijú len jednu sezónu, preto je ich potrebné na jar opäť vysádzať. Ak sa vám počas sezóny vysemenia, môžete sa na ne tešiť aj nasledujúci rok. Medzi letničkami nájdete druhy vhodné na pestovanie na slnku, ako sú papuľka, pakost, nechtík, cínia a petúnia, ale aj v tieni, ako sú begónia a lobelka.

Popínavé letničky: Ak máte radi popínavé rastliny, môžete sa rozhodnúť pre kapucínku, povojník, hrachor alebo pupenec.

Nároky na pôdu: Letničky nemajú veľké nároky na pôdu. Budú potrebovať len dostatok živín a v čase sucha aj občasnú zálievku. Ak chcete, aby vám letničky kvitli čo najdlhšie, odstraňujte odkvitnuté kvety.

Predpestovanie: Niektoré druhy letničiek je pred vysadením do záhrady potrebné predpestovať v skleníku alebo v interiéri. Patria sem šalvie, netýkavky, lobelka, muškáty, petúnie, papuľky a iné. Pripravte si substrát na výsev, ktorý môže byť chemicky sterilizovaný alebo predparený. Nepoužívajte zeminu zo záhrady. Substrát by mal byť sypký, vlhký a teplý.

Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?

Výsev: Semienka vysievajte do pripravených nádob a zasypte tenkou vrstvou substrátu. Niektoré druhy ale vyžadujú klíčenie na svetle bez zasypania. Potrebnú informáciu nájdete na obale semienok. Dodržiavajte tiež odporúčanú hĺbku sejby. Pri klíčení budú letničky potrebovať teplotu okolo 20 °C a vlhkosť okolo 80 %. Nezabudnite na dostatok svetla.

Pikírovanie: Po vytvorení minimálne jedného páru pravých listov prikírujte. Rastlinky podoberte kolíkom, opatrne vyberte a presaďte do zakoreňovačov. Kým narastú na veľkosť vhodnú na presadenie do záhrady, pravidelne zavlažujte. Mnoho druhov môžete predpestovať v parenisku už od marca. Zemina nesmie byť zamrznutá alebo priveľmi mokrá, mala by byť sypká. Vysievajte rovnako ako pri vysievaní do nádob. Potrebné bude aj prikírovanie, aby rastliny nerástli priveľmi nahusto.

Priamy výsev: Letničky, ktoré majú krátke vegetačné obdobie, môžete pestovať zo semienok priamo v záhrade. Niektoré druhy sa vysievajú už v marci, väčšina v apríli až máji. Pôdu pripravte prekyprením a odstráňte všetku burinu. Záhon zarovnajte. Vysievajte do riadkov, ktorých vytvoríte plytké ryhy, do hniezd alebo semienka voľne rozhoďte. Vyklíčené rastlinky po dosiahnutí veľkosti 3 - 4 pravých listov jednoťte, aby ste dosiahli požadovanú hustotu záhonu.

Pestovanie v črepníkoch: Letničky sú vhodné na pestovanie v črepníkoch, čo z nich robí obľúbenú voľbu pre balkóny a terasy. Budete potrebovať len vhodný substrát na balkónové letničky. Pri výbere rastlín môžete zvoliť kvitnúce aj nekvitnúce druhy, ktoré vám pomôžu dosiahnuť pekný zahustený efekt. Na pestovanie letničiek na balkóne si vyberte črepníky s odtokovým otvorom. Na dne črepníka vytvorte drenážnu vrstvu z kamienkov alebo keramzitu. Na ňu nasypte kvalitný substrát na balkónové letničky. Môžete tiež prihnojiť. Do črepníkov vysádzajte dobre zakorenené priesady, ktoré zo zakoreňovačov vyberiete aj s koreňovým obalom.

Štipľavé papričky: Od jemných po extrémne

S odrodami čili papričiek sa v posledných rokoch roztrhlo vrece. Na ostrosť si dokážeme postupne zvykať a budujeme si schopnosť konzumovať stále pálivejšie jedlá. Štipľavosť paprík spôsobuje látka kapsaicín. Obsah čistého kapsaicínu v sušenom stave papriky - intenzitu pálivosti - meria tzv. Scovilleho stupnica (Scoville Heat Units, skratka SHU).

Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina

Vybrané odrody čili papričiek:

  1. Maďarská odroda: Ide o starú známu jemne pálivú maďarskú odrodu s guľovitými plodmi s priemerom 5 - 10 cm.
  2. Maďarská odroda (mierne pálivá): Mierne pálivá maďarská odroda s bohatou chuťou dozrieva sfarbená do vínovočervenej až čiernej, čím je v záhradke neprehliadnuteľná. Podlhovasté plody sú dlhé cca 6 cm.
  3. Jamajská paprička: Štipľavá paprička s tenkým oplodím z Jamajky. Existujú aj žlté a hnedé varianty tejto odrody, najštipľavejšia je táto, ktorá dozrieva do šarlátovej farby. Plody sú dlhé cca 5 cm a široké 3,5 cm.
  4. ‘Scorpion’: Je sladšia a o čosi menej pálivá ako väčšina odrôd označených ako ‘Scorpion’, ale i tak je poriadne ostrá. Rastliny bývajú vyššie ako 1 m.
  5. Mini paprička: Rastlina je menšieho vzrastu, cca do 30 cm. Darí sa jej aj v kvetináči na okennom parapete. Produkuje desiatky malých štipľavých papričiek s dĺžkou 1 - 2 cm.
  6. Odroda odvodená od ‘Habanero’: Dobrá voľba pre pestovateľov začiatočníkov, pretože táto odroda, odvodená od odrody ‘Habanero’, dozrieva skôr a s lepšími výsledkami ako iné podobné.
  7. Paprička s tmavohnedými plodmi: Plody s dĺžkou až 8 cm potrebujú dlhé a teplé leto, aby dostatočne dozreli, čo sa prejaví tmavohnedou farbou. Sú veľmi pálivé, občasne môžu mať až milión SHU.
  8. Ázijská paprička: Pre jej extrémnu štipľavosť zaobchádzame s plodmi doslova v rukavičkách. V ázijských krajinách ju volajú hadie čili.
  9. Stredne skorá odroda: Stredne skorá odroda s trojuholníkovými plodmi širokými 2,5 cm a dlhými 4 - 6 cm.
  10. Skorá odroda typu kozí roh: Skorá odroda typu kozí roh s veľkou násadou plodov, preto sa odporúča vyväzovanie.
  11. Paprička s červenooranžovými plodmi: Plody dlhé 5 - 8,5 cm a široké 2,5 - 3 cm dozrievajú do červenooranžovej farby. Rastlina dorastá do 100 - 150 cm.
  12. Diskovitá paprika: Novinka, chutná a dekoratívna paprika s plodmi diskovitého tvaru. Rastliny sú vyššie ako paprika ročná.

Tipy pre pestovanie čili papričiek:

  • Výživa: Hnojenie kuracincami a kompostom.
  • Priesady: Pripravte si vlastné priesady už v decembri.
  • Umiestnenie: Umiestnite rastliny vonka na priamom slnku.
  • Zálievka: Denne zalievajte, papriky milujú vodu hlavne v horúčavách.

Ďalšie postrehy:

  • Paprika je viacročná, ak by u nás neprišla jeseň a zima, funguje ďalej a mnohí viac či menej úspešne prezimovávajú svoje najobľúbenejšie rastlinky aj niekoľko rokov.
  • Jalapeno má výbornú konzistenciu na priamy konzum a zaváranie.
  • Superhoty (moruga, jolokia, 7pot, carolina reaper) sú v prípade priameho konzumu naozaj len pre tých, ktorí vedia do čoho idú.

Cesnak: Pestovanie a využitie

Cesnak je obľúbená zelenina s výraznou chuťou a vôňou, ktorá má široké využitie v kuchyni a zároveň je cenený pre svoje liečivé účinky. Pestovanie cesnaku nie je náročné, ale vyžaduje si dodržiavanie niekoľkých zásad.

Výživa a príprava pôdy:

Základom je príprava pôdy. Je vhodné zapracovať cca 0,08kg/m2 viaczložkového hnojiva napr. CERERIT. Malo by byť zapracované do hĺbky cca 15 cm a to minimálne 2-3 týždne pred výsadbou.

Termín výsadby:

Termín sa ťažko určuje, ale všeobecne sa dá povedať, že najideálnejší termín je deň pred zamrznutím pôdy. Pôda ostáva čistá, cesnak začína pomaly zakoreňovať aj pod snehom. Veľkým problémom je, pokiaľ cesnak vybehne nad pôdu ešte v jeseni. Veľmi ľahko môže dojsť k namŕzaniu a obrovským výpadom a následnému hnitiu. Takže termín čo najneskoršie ako sa dá.

Morenie a výsadba:

Cesnak je potrebné pred výsadbou namoriť, a pokiaľ sa dá tak nevysádzať kolíkom, aby pod strúčikmi nezostávali vzduchové bubliny v ktorých sa šíria plesne.

Odstraňovanie kvetenstva:

Pokiaľ paličák nahodí stonku s kvetom, treba ju okamžite odstrániť. Pokiaľ sa tak neurobí, tak cesnak vytvorí u niektorých odrôd až o 60% menšie hlávky ako ich tvorí normálne.

Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti

Jarné odrody:

Z jarných cesnakov bola zaregistrovaná sadba len odrody MAKOI, madarska odroda ale dáva uspokojivé výsledky a hlavne štípe.

Paličiaky a nepaličiaky:

  • Paličáky sa vysádzajú na jeseň. Veľmi dobre prezimujú. Môžu sa sadiť aj na jar, ale úrody bývajú až o 30% nižšie ako pri jesennej výsadbe. Napr.: Jovan, Bjetin, Dzambul, Blanin, Vekan atd.
  • Širokolisté nepaličáky - sú to biele zimné cesnaky, skoré väčšinou sa pestujú ako jesenné.
  • Úzkolisté nepaličáky - sú to biele jarné cesnaky, majú užšie listy, kosakovite zahnuté strúčiky, hlbšie korenia, väčšinou sa vysádzajú na jar, ale môžu sa vysadiť i na jeseň. Napr. Veru.

Tipy pre pestovanie cesnaku:

  • Prikrývanie na zimu: Pri pestovaní jesenného cesnaku je dôležité ho na zimu aj prikrývať, lebo sa často stáva, že už skoro na jar, niekedy ešte v zime začne klíčiť. Prikrývať ho môžete konárikmi, lístím, čečinou. Zabránite tak aj vyhrabaniu cesnaku mačkami napríklad.
  • Pôda: Pôda pred sadením by mala byť prekyprená, ľahká, priepustná, svetlé stanovište a hlavne obohatená o vápnik.
  • Háďatko: S háďatkom nie je možné bojovať, nakoľko neexistuje spôsob ako ho s pôde zničiť, do určitej miery pomáha morenie cesnaku. Druhým spôsobom je nezavliecť si ho do záhrady - záleži na kvalite sadby. Pokiaľ sa haďatko niekde objaví už tam nie je možné nikdy pestovať cesnak.
  • Polievanie: Cesnak jednoznačne polievajte, ale samozrejme z rozumom nie je to močiarna rastlina. Na nedostatok vody cesnak reaguje tým, že osychajú konce listov a niekedy oschnú i celé spodné listy. Keďže cesnak rastie i pri nižších teplotách, ak je sucho je potrebné cesnak zavlažovať už od skorej jari t. j. od druhej polovice apríla. Počet dávok je zavislý na priebehu počasia počas roka niekedy sú to iba 2-3 dávky, vplyvom ktorých však môžeme zvýšiť úrodu až o 40 %. Pri zavlažovaní cesnaku je potrebné aspoň raz v priebehu vegetácie prihnojovať, nakoľko určitú časť živín závlahová voda vyplavuje do spodiny. Taktiež je doležitá veľkosť závlahovej dávky, malé dávky každý druhy tretí deň neprinesú žiadúci efekt vzhľadom na hĺbku koreňovej zeleniny význam majú dávky od 20 mm, (20l/m2).
  • Striedanie plodín: Cesnak by sa na tom istom mieste nemal sadiť 4-5 rokov, vzhaľom na možnosti sa však udržuje aspon 1-2 ročný odstup. V zásade platí že čím kratší čas striedania tým väčšie naroky na údržbu a ošetrovanie pôdy aby sme dosiahli každý rok pekné úrody. Výmena odrody nepomože len výmena plodiny. Cesnak nie je dobré vysádzať ani po cibuli ak ste ju tejto sezóny pestovali na zeleno-vňaťkovú alebo na uskladnenie. Taktiež nie je veľmi dobré dávať cesnak po fazuli,hrachu. Naopak dobré pre cesnak sa javia (okopaniny - zemiaky,zeler), uhorky, redkev čierna, vodnica, bylinky.

Problémy s cesnakom:

  • Plesnivenie cesnaku: Rozoberte ho na strúčiky a dajte do misky a to necham v chladničke, vydrzi dlhsie.

Farebné odrody cesnaku:

Cesnak môže byť aj rôznej farby, podľa odrody, biely, ružový, fialový. A aj jesenné a jarné paličiaky, ktoré sa odlišujú veľkosťou listov.