Úspešné záhradníctvo si vyžaduje nielen vášeň a trpezlivosť, ale aj adekvátne znalosti o pestovaných plodinách a ich nárokoch. V tomto článku sa zameriame na pestovanie zeleniny, ovocia a drobného ovocia vo vyšších nadmorských výškach, so zohľadnením špecifických podmienok a výberu vhodných druhov a odrôd.
Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo) a jej odrody
Tekvica obyčajná, latinsky Cucurbita pepo, je azda najrozšírenejší druh tekvice na svete. Pochádza zo Strednej Ameriky a dnes sa pestuje v rôznych formách a odrodách. Rastlina môže mať popínavý alebo pôdopokryvný charakter, s veľkými, svetlozelenými listami a žltými kvetmi. Plody sa líšia tvarom, veľkosťou a farbou.
Kulinárske využitie a nutričná hodnota
Tekvica obyčajná je cenená pre svoju dužinu, ktorá sa využíva v mnohých receptoch, od polievok a koláčov po cestoviny a grilované jedlá. Je bohatá na vitamín A, vitamín C, vlákninu a draslík. Semená sú tiež jedlé a obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a minerály. Dokonca aj kvety tekvice sa dajú konzumovať.
Obľúbené odrody tekvice obyčajnej
- Tekvica Hokkaido: Má pevnú, sladkú a mierne orieškovú dužinu, vhodnú na polievky, pečenie, dusenie alebo ako prílohu.
- Špagetová tekvica: Má oválny tvar a svetložltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou a používa sa ako nízkokalorická náhrada cestovín. Obsahuje vitamín C, vitamín B6, draslík a vápnik.
- Maslová tekvica: Má hruškovitý tvar a oranžovú dužinu, ktorá je krémová a jemná. Vhodná na polievky, pečené pokrmy, rizoto alebo ako príloha. Je zdrojom vitamínov A a C, vlákniny a draslíka.
- Tekvica Goliáš (Cucurbita maxima 'Goliáš'): Je známa svojou obrovskou veľkosťou a často sa používa na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie halloweenskych lampiónov.
- Cuketa: Má dlhý a tenký tvar so zelenou alebo žltou šupkou. Dužina je biela až svetlozelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú všestranné a používajú sa v moussake, ratatouille, cestovinách alebo v šalátoch. Obsahujú vitamíny A a C, draslík a vlákninu.
Pestovanie tekvice
Tekvicu je možné pestovať priamo zo semien alebo zo sadeníc. Vyžaduje prehriatu a dobre vyživenú pôdu s teplotou 20 až 25 °C na klíčenie. Ideálna je priepustná, stredne ťažká pôda s dostatkom humusu a živín, ktoré je možné doplniť kompostom alebo maštaľným hnojom.
Výsev a výsadba
S výsevom možno začať koncom apríla a pokračovať do konca mája. Semená sa vysievajú priamo do záhona do hĺbky 3 až 5 cm. V chladnejších oblastiach sa odporúča predpestovanie sadeníc približne 4 týždne vopred, ideálne od začiatku apríla. Sadenice sa pestujú v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba, v závislosti od odrody. Do záhona sa sadenice presádzajú po 15. máji, po tzv. troch zmrznutých.
Prečítajte si tiež: Tipy pre pestovanie v chladnom podnebí
Starostlivosť o tekvicu
Základom úspešného pestovania je dôsledné odburiňovanie a pravidelná zálievka, najlepšie každý druhý deň večer. Dôležité je tiež kontrolovať rastliny na prítomnosť plesní. Pri opakovanom pestovaní je potrebné zvoliť iné miesto, aby sa predišlo vyčerpaniu pôdy. Tekvice sa dobre darí aj pri plote alebo pergole.
Zber tekvice
Zrelosť tekvice sa pozná podľa tvrdej a matnej šupky, najmä u odrody Hokkaido. Zber sa zvyčajne uskutočňuje od konca prázdnin do konca októbra, pred príchodom prvých mrazov.
Pestovanie tekvice Hokkaido
Tekvica Hokkaido nevyžaduje špecifické podmienky. Pestuje sa v stredne ťažkej pôde s dostatkom živín na slnečnom mieste vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od seba, do hĺbky 3 až 5 cm. Prvé plody možno očakávať koncom augusta. Zrelosť sa pozná podľa zaschnutej stopky. Zber sa odporúča vykonať za slnečného a suchého dňa.
Pestovanie okrasných tekvíc
Okrasné tekvice sa pestujú rovnako ako jedlé druhy, vyžadujú výživnú pôdu a dostatok slnka. S výsevom sa začína v polovici mája, prípadne sa predpestovávajú sadenice od začiatku apríla. Dozreté okrasné tekvice sa dajú využiť na dekorácie a kreatívne tvorenie. Zrelosť sa pozná podľa prasklín na stonke a tvrdej, drevnatej šupky bez lesku.
Špargľa lekárska (Asparagus officinalis)
Špargľa lekárska je obľúbená sezónna zelenina, ktorá je v strednej Európe pôvodným druhom. Je to vytrvalá bylina s drevnatým podzemkom, ktorá dorastá do výšky 40 až 150 cm.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Pestovanie špargle
Špargľa preferuje slnečné a dobre odvodnené pozemky s neutrálnou až mierne kyslou pôdou. Pôda sa musí pred výsadbou riadne prekypriť a vyživiť kompostom. Špargľa má rozsiahly koreňový systém, preto sa odporúča prekypriť záhon do hĺbky 90 cm. Pravidelné zalievanie je kľúčové, najmä po výsadbe.
Pestovanie zo semienok
Pestovanie špargle zo semienok vyžaduje trpezlivosť. Semená sa predpestovávajú v skleníku alebo parenisku na jar, pri teplote 20 °C. Priamy výsev do záhonov sa vykonáva koncom apríla až začiatkom mája. Semienka sa pred výsevom máčajú deň až dva v čistej vode a potom sa zasejú do sadbovača s pripraveným substrátom.
Typy špargle
- Biela špargľa: Pestuje sa v hlbokých brázdach, aby sa zabránilo prístupu svetla. Výhonky sú biele, silné, pevné a majú uzavreté hlavičky.
- Zelená špargľa: Rastie nad zemou a má trávovo zelenú farbu. Stonky sú tenšie a mäkšie ako pri bielej špargli.
- Fialová špargľa: Pestuje sa rovnako ako zelená, ale zberajú sa len hlavičky, ktoré sa ešte nestihli vyfarbiť a majú tmavo fialovú farbu.
Výsadba špargle
Na pripravenom pozemku sa vytvoria hlboké brázdy, na ktorých dno sa dá organické hnojivo, napríklad kompost alebo maštaľný hnoj. Hnojivo sa zapracuje tak, aby zostali približne 25 cm hlboké brázdy pre bielu a 15 cm pre zelenú špargľu. Rozostup medzi rastlinami je 30-35 cm pri bielej a 25 cm pri zelenej špargli. Rozostupy medzi riadkami činia asi 1,5 metrov. Po výsadbe sa rastliny pravidelne zalievajú.
Zber špargle
V prvom roku po výsadbe sa špargľa nezberá. Prvý zber sa vykonáva až v druhom, prípadne treťom roku po výsadbe. Výhonky sa zberajú, keď sú asi 20-25 cm vysoké a majú priemer 1 až 2 cm. Na zber sa používa ostrý nástroj, napríklad záhradnícke nožnice. Zber špargle by sa mal vykonávať pravidelne, raz až dvakrát týždenne, a trvá niekoľko týždňov, obvykle do konca júna alebo začiatku júla.
Kulinárske využitie
Špargľa má široké kulinárske využitie a je ideálnou surovinou pre jarné a letné pokrmy.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Uhorka (Cucumis)
Uhorka je rod rastlín z čeľade Cucurbitaceae, ktorý zahŕňa asi 52 druhov. Sú to jednoročné popínavé byliny s dlanovito zloženými listami a úponkami, ktoré im umožňujú šplhať po oporách.
Pestovanie uhoriek
Semená uhoriek sa vysievajú do sadbovačov na predpestovanie sadeníc alebo priamo do záhonov v skleníku či na záhrade. Semienka potrebujú na vyklíčenie dostatok tepla a absenciu prízemných mrazíkov. Uhorky potrebujú na klíčenie teplotu okolo 20-25 °C, pôda by mala mať minimálne 15 °C. Ak sa uhorky pestujú priamo zo semien, je dôležité, aby pôda bola dostatočne zahriata (najmenej 15 °C) a aby už nehrozili mrazy, čo obvykle býva až v máji alebo júni. Semienka uhoriek sa sadia priamo do záhona asi 1-2 cm hlboko a necháva sa medzi nimi rozostup cca 30-40 cm. Uhorky sa predpestovávajú vo vyhrievanom skleníku alebo v interiéri. Na predpestovanie sa používajú malé kvetináče, rašelinové zakoreňovače alebo špeciálne sadeničkové palety. Do každej nádoby sa zasadí 1-2 semienka uhorky, asi 1-2 cm hlboko. Sadenice uhoriek by mali vyklíčiť do 7-14 dní. Pred presadením sadeníc uhoriek von je dôležité ich aklimatizovať na vonkajšie podmienky.
Starostlivosť o uhorky
Uhorky potrebujú na úspešný rast dostatok živín, ktoré sa počas vegetácie dopĺňajú hnojivami. Skvelou voľbou sú prírodné organické hnojivá, ako je kompost, hnoj, slepačince alebo nejaká forma zeleného hnojenia. Pri hnojení uhoriek je dôležité dodržiavať správne dávkovanie a intervaly aplikácie, aby nedošlo k prehnojeniu alebo poškodeniu rastlín.
Riešenie problémov s klíčivosťou semien
V posledných rokoch sa často stáva, že časť výsevu zeleniny nevzíde a aj priesady bývajú poničené. Príčinou môže byť bujný pôdny život, kedy háveď v pôde vyžiera zasiate semienka. Riešením môže byť vysievanie do stavebných vedier o objeme 20 litrov, ktoré sú naplnené substrátom. Do vedier sa vyvŕtajú diery nad dnom, aby sa zabezpečil vodný režim. Vedrá sa naplnia zeminou zmiešanou s hnojom a vysievajú sa do nich rôzne druhy zeleniny. Výhodou je mobilita, v prípade dažďov sa vedrá prenesú pod strechu.
Opakované a letné výsevy
Opakované výsevy umožňujú predĺžiť obdobie zberu. Niektoré druhy, ako rukola, šaláty, kôpor a koriander, sa môžu vysievať aj niekoľkokrát za sebou. Letné výsevy sa týkajú najmä druhov, ktoré sa vysievajú len v lete, napríklad vodnica či čierna reďkev. Pri plánovaní výsevov je dôležité zohľadniť vegetačné obdobie jednotlivých druhov a odrôd.
Plánovanie pestovateľskej sezóny
Pri plánovaní pestovania je dôležité zohľadniť klimatické, svetelné a pôdne pomery v záhrade, ako aj spôsob života rodiny. V malej záhrade je potrebné premyslieť, čo uprednostniť a vyberať nižšie a kompaktnejšie odrody zeleniny a ovocia.
Vplyv počasia a odrody na chuť
Chuť zeleniny a ovocia je závislá od pôdy, počasia a odrody. V suchom období býva chuť intenzívnejšia, napríklad reďkovka sa stáva štipľavou. Staré a pôvodné druhy a odrody mávajú zvyčajne lepšiu chuť ako tie novšie moderné.
Koreňová zelenina
Koreňová zelenina je dôležitou súčasťou zdravej výživy a obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a vlákniny. Medzi koreňovú zeleninu patria mrkva, petržlen, zeler, repa, paštrnák, kaleráb, reďkovka a chren.
Pestovanie koreňovej zeleniny
Každý druh koreňovej zeleniny má špecifické nároky na pôdu, polohu a spôsob pestovania. Dôležité je dodržiavať správny osevný postup a zabezpečiť rastlinám dostatok živín a vlahy.
Pestovanie ovocných druhov v malej záhrade
Pri výbere ovocných stromov a krov do menšej záhradky je nevyhnutné rešpektovať nároky ovocného druhu, pestovateľské podmienky stanovišťa a termín dozrievania. Do malej záhrady sa vyberajú zákrpky, štíhle vretená, stĺpovité tvary a nízkokmene.
Výber ovocných druhov
- Jablone: Vhodné sú české rezistentné odrody, napríklad Rubinola a Topaz.
- Hrušky: Náročnejšie na stanovište ako jablone. Vhodné sú letné odrody: ’Alfa‘, ’Alice‘, ’Clappova‘, ’Isolda‘, ’Milada‘, ’Radana‘, ’Vasarine sviestine‘, ’Williamsova‘, ’Williamsova červená‘.
- Slivky: Najmenej náročné. Dobre sa im darí v stredných aj vyšších polohách.
- Čerešne a višne: Višne nie sú náročné na pôdu. Do malej záhradky sa volia sladšie, tzv. srdcovky.
- Marhule: Potrebujú chránené polohy, južne alebo juhozápadne orientované.
- Broskyne a nektárinky: Majú podobné nároky ako marhule. Do vyšších polôh sa vyberajú skoršie odrody.
Drobné ovocie
Drobné ovocie je nenáročné a vhodné na pestovanie vo všetkých oblastiach Slovenska. Kry či stromčekové tvary nezaberajú veľa miesta, takisto sú nenáročné aj na ošetrovanie.
- Ríbezle: Červeným, bielym a ružovým ríbezliam sa najlepšie darí v teplých a slnečných polohách. Čierne ríbezle rastú bujnejšie a vyhovujú im teplejšie, slnečné miesta.
- Egreše: V porovnaní s ríbezľami je náročnejší na pôdu. Vhodné je slnečné stanovište, znáša aj polotieň.
- Malinočernice: Tvoria mohutné výhonky - šľahúne. Na pestovanie je potrebná opora.
- Jahody: Poskytujú uspokojivé úrody a majú kvalitné plody aj v oblastiach, ktoré sú vyššie ako 600 metrov n. m.
Ovocné stromy pre výsadbu na 700 m.n.m.
Pre výsadbu ovocných stromov v nadmorskej výške 700 metrov n.m. sa odporúča pestovať ich v tvare voľne rastúcej koruny alebo v tvare štíhleho vretena. Pri každom stromčeku je vhodné dať agátový kolík ako oporu.
- Jablone: Vhodné sú české rezistentné odrody, napríklad Rubinola a Topaz.
- Broskyne: Odporúča sa ich dávať iba do záveterných polôh alebo na južnú stranu stien.
- Marhule: Odporúča sa vyberať mrazuvzdorné odrody s postupným časom kvitnutia a štepené na myrobaláne.
- Maliny: Darí sa im takmer všade, ak majú dostatok priameho slnečného žiarenia s nadmorskou výškou do 650 metrov n. m.
- Jahody: Poskytujú uspokojivé úrody aj v oblastiach, ktoré sú vyššie ako 600 metrov n. m.
- Egreš: Znáša oblasti s priemernou ročnou teplotou od 7 do 9 °C.