Úrodná a živá pôda je základom pre úspešné pestovanie zeleniny a trvaliek. Dlhodobé používanie chemických postrekov a hnojív vedie k vyčerpaniu pôdy. Našťastie existujú spôsoby, ako regenerovať vyčerpanú pôdu a vrátiť jej vitalitu. Jednou z najdostupnejších a najefektívnejších metód je kompostovanie.
Kompostovanie: Riadený rozklad pre zdravú pôdu
Kompostovanie je riadený mikrobiologický rozklad biologického odpadu, ktorého výsledkom je kompost, oxid uhličitý a teplo. Tento proces je pomerne jednoduchý a zvládnuteľný aj pre deti.
Ako na to?
- Zber a príprava bioodpadu: Vyzbieraný biologický odpad ukladáme do kompostovej kopy. Na dno dáme hrubšie časti, aby sme zabezpečili prístup vzduchu a odtok prebytočnej vody. Väčšie kusy podrvíme alebo posekáme, aby sa kompostovanie urýchlilo. Tvrdý materiál miešame s mäkkým, suchý s mokrým, a uhlíkaté látky s dusíkatými (napríklad drevo s trávou).
- Vlhkosť a prevzdušňovanie: Na začiatku rozkladu pôsobia na bioodpad mikroorganizmy, ktoré potrebujú vodu a kyslík. Suchý materiál preto navlhčíme a v horúcich dňoch kompost polejeme. Ak je materiál príliš mokrý, začne hniť a kompost zapácha. Tomu predídeme prehádzaním a prevzdušnením kopy.
- Teplota: Ukazovateľom správneho kompostovania je teplota, ktorá 2-3 dni po založení kopy vystúpi na 40-60°C a udrží sa niekoľko týždňov. Táto teplota ničí semená burín. Ak teplota klesne, kompost prekopeme, prípadne polejeme.
- Pridávanie zeminy: Materiál do kompostu nevrstvíme, ale premiešavame. Môžeme pridať zeminu (max. 10%), ktorá dodá mikroorganizmy, viaže vlhkosť, pohlcuje zápach a napomáha vzniku zemito-hrudkovitej štruktúry.
- Kontrola vlhkosti: Počas kompostovania kontrolujeme optimálnu vlhkosť: premiešaný materiál stlačíme v dlani, medzi prstami by sa mali objaviť max. 2-3 kvapky vody. Keď ruku otvoríme, materiál by mal ostať stlačený.
Čo nekompostovať?
Problematické rastliny a buriny (pýr, žihľava, tŕnité konáriky, silná burina s vyzretými semenami) nedávame priamo do kompostu. Môžeme ich posekať na kúsky, vložiť do nepriehľadného čierneho vreca, navlhčiť, vrece zviazať a nechať 14 dní na slnku zapariť. Potom ich môžeme dať do kompostu. Alternatívne ich môžeme dať do nádoby s vodou (do suda) a nechať min. na 14 dní skvasiť. Keď začne voda peniť, môžeme ich skompostovať.
Zrelý kompost:
Vyzretý kompost má hnedú až tmavohnedú farbu, zemitú štruktúru, vonia ako humus, zadržiava vodu, prevzdušňuje pôdu, obsahuje výživné látky. Zrelosť zistíme testom klíčivosti: plytkú misku naplníme preosiatym kompostom, vysejeme rýchlo klíčiace semená (žerucha, horčica), polejeme, prikryjeme sklom alebo fóliou. Ak po 3-4 dňoch semená vyklíčia, kompost je zrelý.
Použitie kompostu:
- Čerstvý kompost: Obsahuje veľa aktívnych mikroorganizmov, ktoré zabezpečujú uvoľňovanie živín. Používame ho ako nástielku, ktorá sa nezapracuje do pôdy.
- Zrelý kompost: Je výborné hnojivo, ktoré môžeme použiť pri zakladaní nových pestovateľských plôch, v záhrade na hnojenie zeleninových záhonov, ovocných stromov, okrasných rastlín. Na dostatočné zásobenie pôdy živinami postačí množstvo 2-3 litre kompostu na 1 m2, ktorý plytko zapracujeme do pôdy.
Kompost v porovnaní s inými hnojivami obsahuje veľké množstvo výživných látok a regeneruje pôdu, čím zlepšuje vlastnosti pôdy vyčerpanej dlhodobým používaním chemických postrekov a hnojív.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Ako predísť problémom v komposte?
- Plazy: Vyhrievajú sa v suchom komposte na slnku. Kompost udržiavame vlhký a v tieni alebo polotieni.
- Potkany a myši: Vyhľadávajú v komposte potravu a suché prostredie. Materiál v komposte premiešame a polejeme. Pred presušením ochránime kompost vysadením tekvíc.
- Piskor a krt: Prilákajú ich dážďovky v poslednom štádiu rozkladu. Kompost preosejeme na jeseň alebo skoro na jar.
- Slimáky: Prikladáme do kompostu listy šalátov, hlúbovín, šupky z ovocia. Slimáky nakladú vajíčka do vrchnej vrstvy, ktorú otočíme na slnko, alebo kompost preosejeme koncom jesene.
- Ovocný odpad: Premiešame ho s niečím suchým (lístie, seno, slama, piliny) alebo presypeme zeminou a zapracujeme do hĺbky 10-20 cm do kompostu.
- Zaburinenie záhonov: Nedávame rozkvitnutú burinu do kompostu a dodržiavame teplotu kompostovania aspoň 50⁰ C v prvých dňoch.
Alternatívne metódy zúrodňovania pôdy:
Okrem kompostovania existujú aj ďalšie metódy, ktoré pomáhajú revitalizovať vyčerpanú pôdu:
- Plošné zúrodňovanie:
- Na určenú plochu pre zúrodnenie navážame organický materiál - konáre, štiepku, lístie, staré seno, slamu, trávu, hnoj.
- Pri výbere materiálu dodržujeme správny pomer uhlíka a dusíka.
- Zúrodňovaný materiál zavlažujeme, aby sa v ňom množili mikroorganizmy a rozkladali ho.
- Striedanie plodín:
- Plodiny sa striedajú podľa nárokov na živiny.
- Najhladnejšiu tvoria rajčiny, tekvica, kukurica, zeler či hlúboviny.
- Stredným apetítom sa prezentujú cvikla, mrkva, listová zelenina.
- Posledná etapa patrí zelenému hnojeniu (facélia vratičolistá).
- Zelené hnojenie:
- Pôdopokryvné oziminy sa zapracujú do pôdy na jar.
- Zelené hnojenie je súčasťou pestovania založeného na striedaní plodín rozdelených do troch podmnožín podľa spotreby živín.
- Biohnojivá:
- Podporujú mikrobiálnu činnosť v pôde.
- Napríklad Oasis EM-1 sa používa na pravidelnú údržbu pôdy a zavlažovanie.
- Lasagna systém:
- Vrstvenie organických materiálov (opadané listy, pokosená tráva, starší hnoj, slama, kompost a drobný bioodpad).
- Striedavo pridávame vrstvy uhlíkatých (slama, kartón, suché lístie) a dusíkatých materiálov (tráva, kompost).
- Hornú vrstvu tvorí kvalitný substrát alebo zmiešaná záhradná zemina s kompostom.
- Eliminuje potrebu okopávania a kultivácie pôdy.
Partnerské pestovanie:
Niektoré rastliny sa navzájom podporujú v raste, chránia sa a zvyšujú svoju produkciu.
- Bazalka alebo chren medzi zemiakmi odpudzuje pásavku zemiakovú.
- Cibuľa striedavo medzi mrkvou, petržlenom alebo paštrnákom chráni pred pôdnymi hlístovcami.
- Kombinácia tekvica + fazuľa + kukurica: kukurica poskytuje tekvici ochranu listov pred spálením a tekvica udržuje vlahu pri koreňoch kukurice.
- Aksamietnica odpudzuje vošky z hlúbovej a listovej zeleniny.
- Bazalka v blízkosti paradajok zabezpečuje bohatú úrodu.
- K jahodám sa hodí šalát a špenát.
Čo neznášajú rastliny vo vzájomnej blízkosti?
- Hlávkový šalát je rizikovým susedom pre aromatickú koreňovú zeleninu.
- Kapustu nesaďte na miesto po vytrhaných jarných reďkovkách. Lákajú rovnakých škodcov. Vo všeobecnosti by ste nemali kapustovitú zeleninu sadiť vedľa seba.
- Paradajka a paprika sa v záhrade k sebe vôbec nehodia.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti