Krása v prírode fascinuje ľudstvo od počiatkov vzdelanosti. V súčasnosti, keď sa tempo civilizačného procesu zrýchľuje, sa estetické otázky stávajú čoraz naliehavejšími. Pri tvorbe krajiny by sa nemali brať do úvahy len ekonomické a technické aspekty, ale aj estetické. Preto je dôležité oboznámiť sa so základnými pojmami estetiky a rôznymi pohľadmi na krásu v prírode. Systematická činnosť človeka, ktorá rešpektuje prírodné a ekologické vlastnosti a smeruje k úprave a pretvoreniu krajiny za účelom jej čo najefektívnejšieho využitia, sa označuje ako tvorba krajiny, pričom rešpektovaním ekologických zákonitostí v krajine sa zaručí jej kvalitatívny rozvoj.
Obdobie výsadby
Z hľadiska postupu prác pri zakladaní sadovníckej úpravy sa dreviny najčastejšie vysádzajú po dokončení terénnych úprav, na vážkach ornice, spracovaní a dobrom urovnaní pôdy. Pri vysádzaní potom možno použiť kvalitnú zeminu z okolia a vyplniť ňou celý obsah jamy.
Často sa však vysádza do vopred založeného trávnika. Tento spôsob sa používa najmä vtedy, keď predchádzajúce práce nemohli byť včas dokončené a na vysádzanie je už neskoro. Práce spojené so založením trávnika možno tiež lepšie mechanizovať. Výhodou je aj lepšia prehľadnosť a prístupnosť plochy pri výsadbách. Ako nevýhodu možno naopak uviesť potrebu väčšieho prísunu i odvozu zeminy a možnosť poškodenia trávnika. Preto má byť porast tráv prekorenený, dobre zapojený a krátko pokosený.
Plochy pre zapojené (zahustené) výsadby krov, ak boli zatrávnené, sa musia znova spracovať, prípadne trávny porast chemicky zničiť. S ohľadom na ročné obdobie sa vysádza v jeseni alebo na jar. Jesenné vysádzanie býva väčšinou lepšie, pretože šetrí pôdnu vlahu, rastliny lepšie zakoreňujú a rastú. Opadavé listnáče sa vysádzajú od októbra do zamrznutia a na jar až do vypučania (marec, apríl). Kratší čas pred pučaním sa odporúča sadiť dreviny s tvrdým drevom, pokiaľ nemajú dobré koreňové baly, napr. duby, buky, hraby, gaštany, brestovce a pod. Brezy a ľaliovníky rastú najlepšie na začiatku pučania, a to najmä väčšie sadence a rastliny s nedokonalým alebo porušeným koreňovým balom.
Ihličnany a vždyzelené kry je vhodnejšie sadiť v jeseni skôr (september, október), aby sa do zimy ešte zakorenili a mohli prijímať vodu. Sadivo v kontajneroch sa môže vysádzať aj v období vegetácie. Tento progresívny spôsob odstraňuje sezónnosť práce a umožňuje dokončenie úprav kedykoľvek od jari do jesene. Rastliny sa tiež lepšie ujímajú. Nevýhodou sú vyššie náklady a okolnosť, že nebývajú k dispozícii všetky druhy a veľkosti drevín.
Prečítajte si tiež: Podávanie studeného jedla v kaviarňach a reštauráciách
Hĺbenie jám
Jamy sa hĺbia hneď po vykolíkovaní miest vysádzania. V priaznivých pôdnych podmienkach majú byť aspoň tak veľké, aby sa korene pri sadení mohli voľne rozložiť a tak hlboké, aby bola pod nimi ešte prekyprená zem. Pre kry obyčajne stačí veľkosť do 0,50/0,50/0,50 cm (0,125 m3), pre ostatné dreviny asi 0,70/0,70/0,60 cm (0,25 m3). V horších podmienkach a pre väčšie bálové rastliny sa rozmery primerane zväčšia.
Steny jám majú byť kolmé a horšia zemina (spodina a pod.) sa dáva na osobitnú hromadu. Ak je na spodku vrstva stavebnej sutiny, škváry alebo podobného materiálu, kopú sa jamy pokiaľ možno až k pôvodnej zemine, aby sa obnovilo kapilárne spojenie. V nepriaznivých podmienkach je potrebné vykopanú zeminu sčasti alebo úplne vymeniť a nahradiť dobrou ornicou. Z mechanizačných prostriedkov možno využiť nesené traktorové jamkovače, presádzače i menšie pojazdné rýpadlá.
Požiadavky na rastlinný materiál
Sadivo má zodpovedať ČSN. Od vybratia rastlín v škôlke cez dopravu až do vysádzania môžu sa rastliny veľmi znehodnotiť zaschnutím, mechanickým poškodením, mrazom i zámenami. Sadencom najviac škodí slnko a vietor a koreňom aj mráz. Prostokorenné dreviny sú najcitlivejšie. Vybraté rastliny, ktoré sa budú sadiť v priebehu niekoľkých dní, sa uskladnia na tienistom a záveternom mieste, pokropia sa vodou a prikryjú fóliou PVC alebo rohožami. Ak sú rastliny zavädnuté, ponoria sa korene po odrezaní na 2-3 dni do vody. Ak sa dreviny nevysadia včas, musia sa prehľadne založiť do pôdy. Ak zostanú rastliny v zakládke cez zimu, musia sa založiť jednotlivo, nie vo zväzkoch, aby bolo možné korene dobre presypať zeminou. Pri chúlostivejších druhoch rastlín sa spodná časť ešte prikryje lístím. Zakládka má byť oplotená. Na jar býva niekedy potrebné zabrániť predčasnému pučaniu, a preto sa rastliny v zaládke ľahko povytiahnu a zakryjú rohožami. Ideálne by bolo uchovávať rastliny v klimatizovaných skladoch.
Dobré je namáčať korene do Agrikolu buď už priamo v škôlke alebo pred vysádzaním. Pri dobrom ošetrení hneď po vybratí z pôdy môže byť toto opatrenie i náhradou na zemný bal.
Dreviny so zemným koreňovým balom sa môžu voľne ponechať postavené v zakládke i dlhší čas, musia sa však častejšie rosiť. Cez zimu sa baly presypú rašelinou alebo lístím, zalejú a nadzemné časti ľahko prikryjú čečinou. Zakladanie cez zimu však nie je príliš vhodné, pretože sa baly porušujú. Pri akejkoľvek manipulácii sa musí dbať, aby sa baly nerozbili. Prenášajú sa za obal a nehádže sa s nimi.
Prečítajte si tiež: Prečítajte si viac o zásadách používania cookies
Vysádzanie okrasných drevín bez koreňového balu
Vysádzanie prostokorenných drevín. Bez zemného koreňového balu sa sadí väčšina opadavých listnáčov bežnej škôlkárskej veľkosti. Najskôr sa hladko odrežú silnejšie poranené korene, ostatné sa zbytočne neskracujú. K stromom sa dáva silnejší impregnovaný kôl, ktorý sa zatlčie do dna jamy ešte pred vlastným vysádzaním. Kôl má siahať pod korunku, preto sa niekedy musí odrezať a zahladiť. Umiestňuje sa buď zo strany prevládajúcich vetrov alebo z juhozápadnej strany (stromy s hladkou slabšou kôrou ako ľaliovníky, americké duby, stromovité magnólie a pod.), či smerom k vozovke. Po vysadení sa sadence priviažu ku kolu voľne úväzkom vo tvare osmičky.
Vlastné vysádzanie robia najmenej dve osoby. Prvá drží stromček a potriasa ním, pričom dbá na správnu hĺbku. Zeminu okolo koreňov ušliapava. Druhý pracovník zapĺňa jamu zeminou. Dobrú kyprú zeminu s prídavkom uležaného kompostu dáva ku koreňom. Stromy sa sadia tak hlboko, ako rastliny v škôlke alebo trocha hlbšie. Kry zase tak, aby celé základné rozkonárenie bolo v zemi. Ponorená časť sa dodatočne zakorení a rastliny sú odolnejšie proti suchu i aplikácii herbicídov po vysadení. Menšie dreviny v záhonových zahustených výsadbách, kde bola pôda vopred dobre pripravená a vyhnojená, sa sadia za rýľ.
Vysádzanie okrasných drevín s koreňovým balom
Vysádzanie drevín s koreňovým balom. S koreňovým balom sa sadia ihličnany a vždyzelené listnáče, pretože aj v čase vysádzania sú olistené a nepretržite musia uhrádzať stratu vody výparom. Pri ihličnanoch však netvoria výnimku aj opadavé druhy. Dôvodom je totiž aj nevhodnosť rezu po vysadení a prítomnosť symbiotickej huby na koreňoch, ktorá je na zaschnutie vefmi citlivá.
Z opadavých listnáčov sa sadia s balom väčšie sadence briez, dubov, bukov, hrabov, gaštanov, brestovcov, vzácnejšie dreviny ako magnólie, ľaliovníky, japonské javory, ďalej azalky, zanoväte, kručinky, cennejšie kaliny, nízke skalníky a dreviny predpestované v nádobách (kontajneroch). S balom treba presádzať aj všetky odrastené dreviny.
Spôsob vysádzania je trocha odlišný od sadenia prostokorenných sadencov. Jama musí byť relatívne väčšia. Najprv vhodíme na spodok trocha dobrej zeminy, ktorú ušliapeme, aby bol bal v správnej hĺbke. Až po usadení rozviažeme úväzok, obal rozprestrieme a ponecháme v jame. Len obaly z nedejúceho materiálu treba opatrne vytiahnuť alebo ich pred uložením sadenca niekoľkokrát zospodu prerezať.
Prečítajte si tiež: Zásady Snúbenia Jedla a Vína
Balom sa netrasie ale zemina sa okolo neho len obsypáva a zašliapava. Odporúča sa prídavok rašeliny a kompostu. Vyššie dreviny sa vyviažu ku kolu zapichnutom šikmo vedľa balu. Sklon kolov má byť v celej výsadbe pokiaľ možno jednotný.
Ošetrovanie starých stromov
Ošetrenie po vysadení. Po vysadení sa rastliny zalejú. Dôkladné a opakované zalievanie je potrebné najmä pri jarnom vysádzaní a pri porušených baloch pri ihličnanoch a vždyzelených kroch. Zalieva sa často menej, ale dôkladne. Okolo osamotených drevín v trávniku sa zhotovujú misy. Majú ten význam, že sadence nepotiáča tráva a môžu sa lepšie zalievať a hnojiť. Misy majú byť aspoň 0,75 m široké. Od trávnika sa po obvode oddelia brázdičkou. Pre zalievanie sa robia okraje zvýšené a spevnené. Na svahu je spodný okraj vyšší. Pri stromoch a nenáročných kroch sa ponechajú len niekoľko rokov, pri cennejších a náročnejších kroch trvalé. Keď sa dreviny už nezalievajú, udržuje sa povrch povrch pôdy rovinný a pri kraji misy zaoblený. Misy však bránia mechanizovanej údržbe trávnika a zvyšujú náklady pri údržbe. Nezarastenú kruhovú plochu možno po zakorenení dreviny udržať bez oddeľujúcej brázdičky pomocou herbicídov.
Záhonové výsadby krov (zahustené skupiny) sa odpichnú od trávnika rýľom a povrch sa uhrabe do roviny. Zalieva a hnojí sa plošne. Je veľmi vhodné, keď sa na povrch pôdy mís i skupín rozprestrie nástielka z drvenej’ stromovej kôry alebo konárov, trávy alebo iného substrátu.
Pri opadavých drevinách je dôležitý rez nadzemnej časti. Uľahčí sa tým ujatie sadenca, pretože sa veľmi zmenší odparovacia plocha. Okrem toho sa upraví tvar a podporí zosilnenie a rozkonárenie kostrových konárov. Pri jesennom vysádzaní sa reže radšej na jar. Len vyššie stromy, kde by to bolo obťažné, sa zrežú pred vysádzaním. Rastliny vysadené na jar sa režú hlbšie než pri vysádzaní v jeseni. Pri stromoch s normálnou korunkou sa najskôr zredukuje počet konárov na 3-4 bočné výhonky. Pritom sa predovšetkým odstraňujú konkurenčné výhonky. Hlavný výhonok sa vždy ponecháva dlhší, bočný sa skracuje na vonkajší púčik. Stromom odspodku rozkonáreným, tzv. pyramídam (duby, buky, hraby, turecké liesky a i.) sa bočné výhonky zosadzuiú na spodný konárik smerujúci von a ten sa podľa potreby ešte skráti. Ak majú stromy dobré koreňové baly, nemusia sa korunky zrezávať. Väčšine krov, najmä pri hlbšom vysadení, sakonáre príliš neskracujú. Len sadence s dlhými výhonkami a nedostatočne rozkonárené sa primerane zrežú do tvaru širokého kužeľa. Predtým sa tiež odstránia prebytočné výhonky (slabé, zahusťujúce, rastúce nesprávnym smerom).
Ihličnany a vždyzelené kry sa po vysadení väčšinou nerežú. Len pri cyprusovitých druhoch, najmä väčších krových borievkach a tiež pri tisoch sa môžu bočné konáre skrátiť, najmä pri zlých baloch. Konkurenčné výhonky jednoosových ihličnanov (smreky, jedle a pod.) sa odrezávajú tesne pri kmieniku. Vždyzelené listnáče znášajú rez rovnako dobre ako opadavé.
Z údržbových prác je najdôležitejší rez. Robí sa mechanickými lištami alebo ručnými plotovými nožnicami podľa napnutého motúza alebo laty. Ihličnany a vždyzelené listnáče sa tvarujú raz ročne, a to najlepšie koncom leta až v jeseni alebo na jar. Opadavé listnáče vyžadujú rez dvakrát za rok, a to v období vegetačného pokoja a koncom júna až začiatkom júla. Pretože horná časť obrastá bujnejšie, tvarujú sa bočné steny mierne šikmo - na 1 m výšky sa ráta s rozšírením spodnej základne asi o 10 cm na každej strane. Nízke plôtiky sa strihajú kolmo.
Uhynuté sadence sa musia čo najskôr dosadiť. Menšie medzery sa zaplnia prihrnutím konárov. Pravidelne sa ničia burinové dreviny. Odnožujúce druhy drevín sa na tvarované ploty nemajú používať, pretože zvyšujú pracovné náklady odstraňovaním koreňových výmladkov. Podľa potreby sa rastliny prihnojujú a zalievajú. Staré a odspodu holé listnáče sa môžu tesne nad zemou zmladiť. Z ihličnanov možno zmladzovať len tis.
Výsadba a ošetrovanie živých plotov
Výsadba a ošetrovanie tvarovaných živých plotov. Najlepšie sa rastliny vyvíjajú v jednoradových, najviac v dvojradových plotoch. Pred vysádzaním sa spracuje, prípadne zlepší pôda v páse aspoň 0,50 m širokom. Podľa veľkosti sadencov sa potom sadí podľa šnúry buď za rýľ alebo do vykopanej ryhy. Vzdialenosť sa riadi veľkosťou sadeníc a mohutnosťou rastu. V príliš hustých výsadbách trpia rastliny nedostatkom svetla a skôr preschýnajú. Pri vyšších plotoch (kry veľkosti vtáčieho zobú obyčajného) sa vysádzajú asi 2-3 rastliny na 1 m dĺžky, pri nízkych plotoch 4-6 kusov. Ihličnany sa sadia o niečo dlhšie, asi na 0,40-0,80 m. Sadence sa majú aspoň spodnými konármi ľahko dotýkať. Po vysadení sa rastliny rovno zastrihnú (listnáče asi o polovicu, ihličnany sa len zarovnajú) a zalejú.
Výsadba a ošetrovanie ruží
Záhradné ruže (záhonové - kríkové a stromčekové, popínavé) potrebujú slnečnú polohu. Pretože vyžadujú dobrú priepustnú pôdu, býva potrebné jej zlepšenie a vyhnojenie kompostom. Hnojivá, ktoré obsahujú chlór (Vitahum a pod.) a kyslé hnojivá nie sú vhodné.
Vysádzanie
Ruže sa vysádzajú najčastejšie na jar. Korene sa skrátia a nadzemná časť sa krátko zostrihne. Miesto očkovania má byť asi 30 mm pod úrovňou povrchu. Kríkové ruže sa vysádzajú na vzdialenosť 0,50 m (bujnejšie rastúce veľkokveté ruže o niečo ďalej), stromčekové ruže najmenej na 1 m a popínavé ruže na 2-3 m. Po vysadení je vhodné sadence nakopcovať a dôkladne zaliať.
Ošetrovanie
Ošetrovanie počas roka je podobné ako pri kvetinových záhonoch, ruže sú však menej náročné, najmä na vlahu. Asi po 5 rokoch sa odporúča vápnenie. Ruže často trpievajú chorobami a škodcami (vošky, múčnatka, škvrnitosť), a preto sú potrebné postreky. Pri stromčekových ružiach sa. podľa potreby vymení kôl, ku ktorému sa vysádzajú vždy v korunke. Zo špeciálnych prác sa robí prikrývanie a rez.
Prikrývanie
Záhradné ruže sa prikrývajú koncom októbra alebo začiatkom novembra. Pred vlastnou prácou sa pri záhonových ružiach trocha pristrihne nadzemná časť plotovými nožnicami, aby sa lepšie pracovalo. Kríkové ruže sa nakopcujú, a len v prípade, že predčasne zmrzne pôda, prikryjú sa lístím. Stromčekové ruže sa chránia tak, že sa korunka zohne do vyhĺbenej jamky a potom zasype zeminou. V ťažkých pôdach alebo pri starších rastlinách je lepšie korunku pripevniť k zemi, zasypať lístím a prikryť čečinou. Staré ruže sa musia ohýbať každoročne na rovnakú stranu. Ohrnutie sa uľahčí odrýpnutím zeminy pri kmieniku na príslušnej strane. Popínavé ruže sú otužilejšie. Odporúča sa však chrániť ich spodnú časť lístím. Ak v osobitne tuhých zimách namrznú, musia sa zmladiť. Podobne sa ošetrujú aj lambertianky (remontujúce kríkové ruže).
Rez
Záhonové ruže kvitnú na novovytvorených výhonkoch, a preto vyžadujú každoročný krátky rez. Robí sa hneď po odokrytí. Nakopcované kry sa opatrne odhrnú motyčkou a zostávajúca zemina sa dôkladne odstráni dlhším dlátovite zrezaným kolíkom. Pri vlastnom reze sa postupuje takto:
- odstráni sa suché alebo polámané drevo, suché čapíky, príliš slabé výhonky a tesne pri koreňovom kŕčiku planina z podpníkov;
- príliš husté korunky sa presvetlia odstránením slabých výhonkov a konárov, ktoré sa križujú, alebo rastú súbežne blízko seba alebo dovnútra korunky (pritom sa dbá na zosadzovanie starších rozkonárených konárov až na najspodnejší jednoročný výhonok);
- jednoročné výhonky sa skrátia pokiaľ možno na púčik smerujúci von a asi 10 mm nad ním; reže sa priemerne na 3 púčiky (slabšie výhonky na menší počet a hrubšie na väčší počet púčikov), trocha väčší rez sa robí pri bujnejších veľkokvetých ražiach a najmä pri lambertiankach.
Dôležitý je letný rez. Spočíva v odrezávaní odkvitnutých súkvetí až po normálny list. Ruže sa potom nevysiľujú tvorbou plodov a v ďalšom období lepšie kvitnú. Súčasne je vhodné odstrániť planinu z podpníkov, pretože sa lepšie* odlíši než v období vegetačného pokoja.
Popínavé ruže sa režú odlišne. Najskôr sa odstránia prestarnuté konáre a prebytočné a slabé výhonky. Silné jednoročné výhonky vyrastajúce odspodku sa skrátia, aby vytvorili bočný obrast. Najlepšie obrastajú výhonky vyviazané do šikmej alebo dokonca do vodorovnej polohy. Pri väčšine kultivarov sa tvoria kvety na letorastoch z vlaňajších výhonkov, ktoré vyrastajú z…
Príklad revitalizácie parku Kerta v Michalovciach
Park Kerta v Michalovciach, ktorý je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky kaštieľa Sztárayovcov, je príkladom prírodno-krajinárskeho parku, ktorý si vyžaduje revitalizáciu z kompozičného aj zdravotného hľadiska. Pre zachovanie pamiatkových hodnôt parku bola navrhnutá jeho celková revitalizácia, zameraná najmä na obnovu porastovej štruktúry, kompozície parku a ošetrenia väčšieho množstva drevín. Z dôvodu výrazného úbytku kostrových drevín a zhoršeného zdravotne-biologického stavu súčasnej vegetácie je v projektovej dokumentácii navrhnuté obnovenie periférneho porastového venca (od rieky Laborec, v juhovýchodnej časti parku a v západnej časti od rodinných záhrad). Porastový veniec je nutné založiť z dôvodu ochrany pred veternými kalamitami ale aj z hľadiska pohľadového členenia od okolitého prostredia. Projekt rieši aj úpravu existujúcich chodníkov v parku, ich obnovu a debarierizáciu celého územia. Kvalitnejšie podložie chodníkov a následná úprava povrchu umožní pohyb aj občanov a návštevníkov parku s telesným postihnutím. Na celom území parku bude pozdĺž chodníkov osadený nový imobiliár, lavičky a odpadkové koše, ktoré svojim vzhľadom zapadajú do historickej podoby parku. Imobiliár má jednoduchú formu v modernom dizajne s uplatnením ušľachtilých prírodných materiálov. Rovnako sa vybuduje nové verejné osvetlenie v celom parku, ktoré zabezpečí bezpečný pohyb osôb aj v neskorších hodinách. Osvetlenie bude lemovať sieť chodníkov a vytvorí tak dokonalú symbiózu historického a moderného hľadiska parku. Pri budovaní verejného osvetlenia v parku budú rešpektované všetky odporúčania rozhodnutí, realizované prípadné podvrty koreňových sústav stromov, v rámci prevencie voči vandalizmu a ochrany parku bude zrealizovaná aj inštalácia vedenia na kamerový systém spolu s osvetlením. Doplnkovým prvkom parku bude obnova altánku, ktorý bol vždy jeho súčasťou a ktorý bude osadený na mieste pozostatkov pôvodného altánku.