Žalúdočný likér je tradičný alkoholický nápoj s bohatou históriou a osobitým výrobným procesom. Tento článok sa venuje histórii žalúdočných likérov, s dôrazom na značku Praděd, a tiež výrobe liehovín v Trenčíne a okolí.
História bylinného likéru Praděd
História bylinného likéru Praděd siaha až do roku 1877, keď si krnovský výrobca likérov Siegfried Gessler nechal registrovať ochrannú známku na výrobok s názvom Jägerndorfer Altvater - Krnovský Praděd. Tento žalúdočný likér s prísne tajnou receptúrou zaznamenal obrovský úspech a stal sa vlajkovou loďou ponuky rodinnej firmy. Zákazníci v tom čase oceňovali najmä jeho liečivé účinky na ľudský organizmus. Zanedlho firma vyvážala produkty aj do zámoria.
Firma zostala v majetku rodiny Gesslercov až do druhej svetovej vojny, keď ju nacisti arizovali. Po vojne bola skonfiškovaná ako nemecký majetok. Výroba v Krnove pokračovala až do roku 1961, keď bola v rámci reorganizácie národného podniku SELIKO presunutá do likérky v Dolanoch. Spoločnosť RUDOLF JELÍNEK nemohla prizerať skaze tejto tradičnej značky, a preto v roku 2005 odkúpila ochranné známky a receptúry. Tradícia zo severnej Moravy tak našla svoje pokračovanie vo Vizoviciach, kde pokračuje výroba tohto tradičného a unikátneho produktu.
R. Jelínek Praděd Bylinný likér s charakteristickou zlatožltou farbou, sladkastou jemne horkou bylinnou chuťou a harmonickou vôňou. História bylinného likéru Praděd siaha až do roku 1887, kedy si krnovský výrobca likérov Siegfried Gessler nechal registrovať ochrannú známku na výrobok s názvom Jägerndorfer Altvater - Krnovský Praděd. Výroba v Krnove pokračovala až do roku 1961, kedy bola v rámci reorganizácie národného podniku Seliko presunutá do likérky v Dolanoch. Spoločnosť Rudolf Jelínek sa nemohla pozerať na zánik tejto tradičnej značky, a preto v roku 2005 odkúpila ochranné známky a receptúry.
Výroba destilátov v Rudolf Jelínek
Spoločnosť Rudolf Jelínek nadväzuje na viac ako 400-ročnú tradíciu výroby destilátov vo Valašsku. Prvý písomný doklad o existencii pálenice sa nachádza v urbári vizovického panstva z roku 1585. V tej dobe sa pálilo z pivných odpadkov, neskôr sa k nim pridalo obilie, z ktorého sa potom vyrábala žitná pálenka. Vďaka priaznivým klimatickým podmienkam sa práve vo vizovickom regióne mimoriadne darí ovociu - predovšetkým slivkám - preto ich pestovanie a následne spracovanie vždy tvorilo dôležitú súčasť obživy miestnych roľníkov. Preto sa tu v polovici 18. storočia začala vyrábať slivovica. Na konci 19. storočia nastáva rozmach miestnych páleníc. A datuje sa sem aj vznik spoločnosti Rudolf Jelínek.
Prečítajte si tiež: Žalúdočné vredy a zemiaky
Základom je vyzreté ovocie - to sa pomocou závitovkového dopravníka privedie k mlynčeku. Tu sa ovocie mierne naruší tak, aby sa proces fermentácie resp. kvasenia uľahčil, ale zároveň sa neporušili kôstky. Následne sa čerpadlom dopraví do fermentačného tanku, kde prebieha kvasenie. Ako z kvaseného ovocia získame pálenku? Destiláciou. Princíp je jednoduchý - pri zahrievaní dochádza k oddeleniu alkoholu od ostatných zložiek kvasu. Potom je všetko v rukách našich skúsených liehovarníkov, ktorí pomocou najmodernejšej techniky vyrábajú jemný a voňavý destilát. Egalizácia alebo aj zrenie nám nie je cudzie. Radi experimentujeme a hráme sa s chuťou našich produktov, každoročne sa tak môžete stretnúť s menej tradičnými exkluzívnymi výrobkami. Posledným krokom je stáčanie destilátu do fliaš - ešte predtým sa však pomocou filtra odstránia prípadné nečistoty a výsledný destilát sa naplní do fliaš.
História liehovarníctva v Trenčíne
Mesto Trenčín okrem textilného priemyslu preslávila v minulosti vo svete aj výroba borovičky, slivovice či likérov. Zažiť staré časy a zoznámiť sa s príbehom slávnych trenčianskych likérok je možné v rámci výstavy „Trenčianske likérky od roku 1886 po súčasnosť“, ktorá prebieha do 15. Prvé priemyselné podniky vznikali v Trenčíne koncom 19. storočia. Pre rast priemyslu bol dôležitý rozvoj infraštruktúry - najmä železnice po roku 1883, technický pokrok, zavedenie parných a neskôr aj výbušných motorov, ktoré postupne nahradili motory elektrické. V Trenčíne pôsobili v prvej polovici 20.
V roku 1886 vznikol v Trenčíne hospodársky liehovar majiteľov Leopolda Kornhausera a Jakuba Herczku, ktorý stál neďaleko železničnej stanice na trati do Topoľčian. V továrni produkovali lieh a kvasnice. Táto výroba znamenala začiatok priemyselnej éry v Trenčíne. Táto továreň sídlila v Trenčíne na Štefánikovej ulici oproti textilke Tiberghien. Okolo roku 1910 sa stala súčasťou tovární patriacich rodine Lederer /významná viedenská rodina vlastnila aj likérky v Budapešti a Gyori/. Majitelia tejto továrne boli mecenášmi známeho secesného maliara Gustava Klimta… Jej dlhoročným riaditeľom v Trenčíne bol Karol Ardó. Tu položili základ tradície pravej trenčianskej borovičky. Zo slovenských likérok sa pýšila najväčším exportom a to nielen v Európe ale aj do Ameriky. K najznámejším výrobkom patrili medicinálna borovička Juniperus, žalúdočné horké Millenium a Pravá stará slovenská slivovica.
Firmu Herbaria založil v roku 1903 v Považskej Bystrici Bartolomej Stiglitz. V roku 1918 ju majitelia presídlili do Trenčína na Štefánikovu cestu 32. V továrni vyrábali likéry, uhličité nápoje (sódu a malinovky) a zároveň to bol aj veľkoobchod s vínom. Firma bola známa výrobkami ako bylinný likér Tramp a Praded, prírodné víno Samos, slivovica, borovička a iné. Pod vedením Emila Picka /veľkopodnikateľ z Čáslavi/ zaznamenala táto továreň svoj najväčší rozvoj. Investície smerovali hlavne do výstavby novej továrne v mestskej časti Istebník. V roku 1932 tu vyrábali 1 600 ton kvasníc ročne, čo bolo najviac v celej ČSR. Následne sem premiestnili i výrobu likérov z Topoľčian pod značkou Old Herold. Na konci vojny vedenie továrne podporilo Slovenské národné povstanie. Po vojne bola zničená továreň zrekonštruovaná a viedli ju dovtedajší riaditeľ Jozef Tiso, Václav Stuchlík a Štefan Chrmo.
Prvú slovenskú továreň likérov Slovlik, účastinnú spoločnosť, založili v roku 1920 Trenčania Emil Ciho a Hugo Urbánek. Továreň mala veľmi pekné sídlo v centre mesta priamo pod hradnou skalou na Štefánikovej ulici. Súčasťou továrne bola vlastná ústredná pálenica na slivovicu, borovičku a iné ovocné šťavy a destiláty. Z ich výrobkov bola známa najmä borovička Koniferum, slivovica Prunellum, marhuľovica Marulla či žalúdočný likér Radium amare. Továreň sa na tú dobu mohla pochváliť dobrou reklamou v podobe rôznych fotografií či grafík, ktoré sa objavovali na fasádach budov, autobuse alebo kalendároch. Po druhej svetovej vojne továreň znárodnili.
Prečítajte si tiež: Príčiny a liečba žalúdočných vredov pri hlade
Jednu zo starých trenčianskych firiem na výrobu a predaj alkoholu mali bratia Kellermannovci. Sídlo firmy, výrobňa aj predajňa boli na Vajanského ulici, vedľa dnešného OD Prior. Počas druhej svetovej vojny v čase Slovenského štátu majetok firmy arizoval Július Gáťa. V tom čase bola firma známa už pod názvom Likvína ako továreň na liehové nápoje, likéry, rum a veľkoobchod s vínom.
Už koncom 40-tych rokov 20. stor., po znárodnení, sa začali investície v národnom podniku. Zmodernizovalo sa zariadenie energetiky, kvasné kade v droždiarni, rozšírila sa výrobňa likérov. Do roku 1960 došlo k niekoľkým reorganizáciám. Závod bol nakrátko samostatný ako Kvasný priemysel, n. p., Trenčín (od 1. 1. 1953) s desiatimi pálenicami, a neskôr v združení Západoslovenské konzervárne a liehovary, n. p., Trenčín (od 1. 7. 1960). V znárodnenej továrni sa vystriedalo mnoho Trenčanov. K najznámejším odborníkom patril Václav Stuchlík.
Začiatkom šesťdesiatych rokov sa začala uvádzať na trh slávna trenčianska slivovica pod názvom Bošácka slivovica, so známym motívom sliviek previazaných červenou stuhou s ornamentom. V roku 1967 zaregistrovali trenčiansku borovičku Juniperus na Medzinárodnom úrade pre ochranu priemyselného vlastníctva v Ženeve pod číslom 46. V období 1965 - 1975 zaviedli výrobu sušeného droždia. Rozbehli výrobu torule (kŕmne kvasnice), zrekonštruovali plniace linky na liehoviny a obnovili výrobu borovičky Koniferum. Od 1. januára 1969 sa zmenil názov podniku na Slovlik, kvasný a konzervárenský priemysel, n. p., Trenčín. Trenčiansky závod s označením 01 fungoval až do októbra 1990, keď sa odčlenil od konzorcia a vznikol Old Herold Ferm, š.
Súčasnosť a výstavy
Návštevníci výstavy na trenčianskom hrade sa môžu oboznámiť nielen s príbehom starých likérok a ich svetoznámych výrobkov, ale zároveň i s osudmi výnimočných ľudí, ktorí v nich pôsobili a zanechali tak v nich svoju energiu. „Vznik a rozmach liehovarníckeho priemyslu v Trenčíne sa datuje do roku 1886. A práve do tohto obdobia pred 135 rokmi prenesú exponáty návštevníka výstavy. Bude si môcť prezrieť typický obchod a hostinec - teda miesta, kde sa s výrobkami trenčianskych likériek mohol stretnúť. Návštevníkov zaujmú dochované originálne obaly a etikety produktov likériek, ale aj pôvodné dokumenty a dobové reklamy.
Prečítajte si tiež: Tradičný orechový likér