Zabezpečenie stravovania zamestnancov je povinnosťou zamestnávateľa, ktorú upravuje Zákonník práce. Cieľom je zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Tento článok komplexne rozoberá podmienky, formy a výšku príspevkov na stravovanie, ako aj zmeny platné od roku 2025.
Povinnosť Zabezpečiť Stravovanie
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný zabezpečovať stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na agentúry dočasného zamestnávania voči dočasne prideleným zamestnancom. Výnimkou sú zamestnanci vyslaní na pracovnú cestu, pokiaľ na svojom pravidelnom pracovisku neodpracovali viac ako štyri hodiny, a zamestnanci, ktorým je poskytovaný finančný príspevok na stravovanie.
Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok.
Formy Zabezpečenia Stravovania
Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie rôznymi spôsobmi:
- Vlastné stravovacie zariadenie: Poskytovanie jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny.
- Stravovacie zariadenie iného zamestnávateľa: Zabezpečenie stravovania v zariadení iného zamestnávateľa.
- Sprostredkovanie stravovacích služieb: Zabezpečenie stravovania prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby u poskytovateľa stravovacích služieb.
V prípade, že zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom alebo inom stravovacom zariadení, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom na stravovanie. Zamestnanec je viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Zloženie jogurtu
Stravovacia Poukážka (Gastrolístok)
Pri zabezpečovaní stravovania prostredníctvom stravovacích poukážok sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme, s výnimkou prípadov, keď to nie je možné. Výška poplatku za sprostredkované stravovacie služby je maximálne 2 % z hodnoty stravovacej poukážky.
Finančný Príspevok na Stravovanie
Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vyššie uvedenými spôsobmi, poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie. Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Okrem toho, zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon o sociálnom fonde.
Výška Príspevku na Stravovanie od roku 2025
Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie je upravená v § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 280/2025 Z. z. sa od 1. decembra 2025 zvýšila suma stravného pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín na 9,30 €.
Minimálna a Maximálna Výška Príspevku
- Minimálna hodnota stravovacej poukážky: 75 % stravného pre pracovnú cestu 5-12 hodín (od 1.12.2025: 6,98 €).
- Minimálny príspevok zamestnávateľa: 55 % ceny jedla (stravovacej poukážky), najmenej však 55 % z 6,98 € (od 1.12.2025: 3,84 €).
- Maximálny príspevok zamestnávateľa: 55 % stravného pre pracovnú cestu 5-12 hodín (od 1.12.2025: 5,12 €).
Príspevok zo Sociálneho Fondu
Zamestnávateľ môže v rámci svojej sociálnej politiky poskytovať zamestnancom zo sociálneho fondu príspevok na stravovanie nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Tento príspevok nie je limitovaný.
Prečítajte si tiež: Recept na tortu k 50-ke
Zdaňovanie Príspevku na Stravovanie
Podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, hodnota stravy (nepeňažná forma) poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku do výšky podľa osobitného predpisu (napr. § 152 Zákonníka práce) alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov do výšky podľa osobitného predpisu (napr. finančný príspevok na stravovanie poskytovaný podľa osobitného predpisu) je oslobodená od dane.
Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravu (nepeňažná forma), oslobodenie hodnoty stravy je upravené v § 5 ods. 7 písm. b) ZDP a na toto nepeňažné plnenie nie je možné uplatniť oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. o) ZDP.
Finančný Príspevok a Zdaňovanie
Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP možno aplikovať na finančný príspevok na stravovanie len vtedy, ak je tento príspevok poskytnutý podľa osobitného predpisu, ktorým je napr. § 152 ods. 6 Zákonníka práce, za splnenia ustanovených podmienok a v sume podľa § 152 ods. 8 Zákonníka práce.
Vo všeobecnosti platí, že poskytnutím finančného príspevku nemôže byť zamestnanec zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti zamestnancovi, ktorému sa poskytne stravovacia poukážka.
Daňové Výdavky Zamestnávateľa
Príspevky zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre obed
Špecifické Situácie
Stravovanie Konateľov a Spoločníkov
Pri posudzovaní možnosti rozšíriť okruh osôb o konateľa (spoločníka) na účely § 152 Zákonníka práce je potrebné rozlišovať, či konateľ (spoločník) pre spoločnosť zabezpečuje prácu konateľa (spoločníka) na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo bez pracovnoprávneho vzťahu a či spoločnosť zamestnáva alebo nezamestnáva aj inú osobu v pracovnoprávnom vzťahu. Ak by spoločnosť nezamestnávala žiadnu osobu v pracovnoprávnom vzťahu, nepovažovala by sa na účely Zákonníka práce za zamestnávateľa, a preto by nemala možnosť postupovať podľa § 152 ods.
V prípade rozšírenia okruhu osôb v súlade s § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce o konateľa spoločnosti, prípadne spoločníka, tento okruh osôb nemá právo výberu a zamestnávateľ má pre tieto osoby povinnosť zabezpečiť stravovanie buď vo vlastnej jedálni, alebo v jedálni iného subjektu, alebo poskytnutím stravovacích poukážok. Finančný príspevok na stravovanie poskytnutý konateľovi a spoločníkovi nie je poskytnutý v súlade s ustanovením § 152 Zákonníka práce, preto naň nemožno aplikovať § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.
Stravovanie Počas Dovolenky
V súlade s § 152 ods. 9 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie alebo upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie. Ak by zamestnávateľ zabezpečoval zamestnancom stravovanie poskytovaním stravovacej poukážky, prostredníctvom ktorej si zamestnanec zabezpečí teplé hlavné jedlo a podľa § 152 ods. 9 písm. a) Zákonníka práce po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, by upravil podmienky, za ktorých bude týmto zamestnancom poskytovať stravovanie, napr. počas dovolenky, potom zamestnanci majú právo výberu podľa § 152 ods. 7 Zákonníka práce aj pri týchto skutočnostiach. Za uvedeného predpokladu bude stravovacia poukážka alebo finančný príspevok na stravovanie poskytnuté za dni dovolenky oslobodeným príjmom pre zamestnanca podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP.