Chov zvierat je komplexný systém, ktorý ovplyvňuje nielen produkciu potravín, ale aj životné prostredie a ekonomiku. Pre dosiahnutie optimálnych výsledkov je nevyhnutné zamerať sa na vysoké denné prírastky, ktoré sú indikátorom zdravia, pohody a efektívneho využitia krmiva. Tento článok sa zaoberá rôznymi aspektmi chovu zvierat, ktoré ovplyvňujú denné prírastky, od výživy a genetiky až po prevenciu chorôb a welfare zvierat.
Chov dojčiacich kráv a využitie trávnych porastov
Chov dojčiacich kráv predstavuje systém hospodárenia, ktorý dokáže efektívne a udržateľne využívať trávne porasty, pričom je zároveň ekologicky prijateľný pre krajinu. V budúcnosti bude kladený veľký dôraz na mimoprodukčné funkcie trávnych porastov, ale z hľadiska potravinovej sebestačnosti je dôležité nezabúdať na ich produkčný význam. V súčasnosti je ekonomika chovu dojníc stratová aj po zohľadnení dotácií, pričom celková situácia na trhu, ovplyvnená pandémiou, negatívne ovplyvňuje ekonomiku chovu.
V poloprevádzkových podmienkach na poloprírodnom trávnom poraste bol počas 3-ročného obdobia hodnotený chov dojčiacich kráv slovenského strakatého plemena s teľatami vo veku 2 mesiacov. Výživa zvierat bola zabezpečená adlibitným príjmom pasienkového porastu s doplnkom minerálnych lízov, bez jadrového príkrmu. Trávny porast bol na základe druhového zloženia zaradený do asociácie Lolio-Cynosuretum cristati zväzu Cynosurion cristati. V zastúpení agrobotanických skupín rastlín na pasienku dosiahli najvyšší podiel trávy (26-56 %). Spásanie porastu v priebehu sledovaných rokov podporilo rast nižších krmovinársky hodnotnejších druhov tráv a znížil sa podiel prázdnych miest. Druhou skupinou s najvyšším podielom pokryvnosti boli byliny (19-31 %), pričom prevládali myší chvost (Achillea millefolium) a púpava lekárska (Taraxacum officinale). Pri tejto skupine bolo zaznamenané postupné znižovanie zastúpenia v poraste s každou ďalšou pasienkovou sezónou. Pôvodný podiel bôbovitých druhov (7-17 %) sa vplyvom pravidelného využívania porastu zvýšil.
Počas troch pasienkových sezón došlo k zmenám vo floristickom zložení porastu, ktoré výrazne ovplyvnili kvalitu porastu - z menej hodnotného (prvá pasienková sezóna) na hodnotný až veľmi hodnotný. Pasienkový porast poskytol za sledované obdobie celkovú úrodu 3,75 t.ha-1 sušiny v prvom roku, 5,20 t.ha-1 sušiny v druhom roku a 3,38 t.ha-1 v treťom hodnotenom roku. Kvalita fytomasy je dôležitým faktorom, ktorý sa významne podieľa na určovaní produkčného potenciálu pasienkového porastu, meraného v jednotkách živočíšnej produkcie z jednotky plochy.
Pri hodnotení obsahu N-látok v poraste je najvýznamnejším kritériom krytie potreby stráviteľných N-látok v kŕmnej dávke podľa úžitkovosti hospodárskych zvierat. Najvyšší obsah N-látok vo fytomase pasienkového porastu bol zaznamenaný v prvých cykloch pasenia (151,73 g.kg-1 sušiny), najnižšími hodnotami N-látok (115,79-122,98 g.kg-1 sušiny) sa charakterizovali porasty v druhých a tretích pasienkových cykloch vo všetkých sledovaných rokoch. Obsah vlákniny v objemovom krmive ovplyvňuje stráviteľnosť, ale aj motoriku v zažívacom trakte. Nízky obsah vlákniny sťažuje príjem krmiva, vysoký zas obmedzuje stráviteľnosť. Obsah vlákniny sa počas pasienkových sezón nachádzal v optimálnom rozpätí z hľadiska výživy HD (168,39-229,25 g.kg-1 sušiny).
Prečítajte si tiež: Ubytovanie v okolí Steak Bar Vysoké Mýto
Základným predpokladom plnohodnotnej výživy mladého dobytka je kvalitné objemové krmivo s optimálnym obsahom minerálnych látok. Obsah minerálnych látok v pasienkovom poraste závisí najmä od floristického zloženia a veku porastu v súvislosti s termínom využívania. Trávy obsahujú viac fosforu a menej vápnika ako ďatelinoviny a ostatné byliny. Ďatelinoviny svojim zastúpením v poraste zlepšujú obsah bielkovinového dusíka a vápnika. Čas narastania porastu sa prejavuje zmenou fenologických fáz, a tým sa mení aj obsah minerálnych látok. V sledovanom poraste sa priemerný obsah P pohyboval v rozpätí 2,40-3,15 g.kg-1 sušiny a obsah Ca 7,18-9,75 g.kg-1 sušiny. Z hľadiska správnej výživy je dôležitý aj pomer medzi jednotlivými prvkami minerálnych látok. Vo väčšine poloprírodných trávnych porastoch je tento pomer 1,5-3,0 : 1, čo korešponduje so zisteným priemerným pomerom Ca:P (3,13:1).
Význam vitamínov a minerálnych látok pre hospodárske zvieratá
Viete prečo potrebujú vaše zvietatá vitamíny a minerálne látky? Bez prídavku vitamínov a minerálnych látok je produkcia u hospodárskych zvierat nižšia až o cca 25%. Zvieratá sú často náchylnejšie na bakteriálne a vírusové ochorenia, nedostatočne sa im vyvíja kostra a svalstvo.
Špecifické problémy u nosníc
Prečo sa nosnice ozobávajú? Toto správanie u nosníc môžete pozorovať vtedy, keď trpia nedostatkom bielkovín. Najčastejšie je to dôsledok riedenia kompletných kŕmnych zmesí obilovinami. Prečo vznikajú problémy so škrupinou vajíčok? Je slabá a krehká. Problémy so škrupinou vajíčok spôsobuje nevyvážená strava nosníc.
Výkrm brojlerov
Koľko kŕmnej zmesi spotrebujeme na výkrm 10 brojlerov? (konkrétne číslo nebolo uvedené)
Výživa králikov
Viete v akom pomere by mali byť jadrové a objemové krmivá u kralikov? U králikov platí, menej je niekedy viac a prekrmovanie zvierat obilovinami pri nedostatku sena a zeleného krmiva môže mať rozsiahle následky na zdravotnom stave, čo následne negatívne ovplyvňuje obranyschopnosť, plodnosť a úžitkovosť králikov. Je dôležité vedieť, že iba kompletné plnohodnotné kŕmne zmesy, vám pomôžu zabezpečiť maximálny denný prírastok, čo pri najväčšej intenzite rastu v 60-90 kg živej váhy môže byt až 900-1100g za deň, pričom priemerný prírastok, počas celej doby výkrmu do 130 kg živej hmotnosti, môže byť 750-850g za deň.
Prečítajte si tiež: Sprievodca ubytovaním s raňajkami v Tatrách
Potravinová bezpečnosť a kvalita potravín
V súčasnosti je jednou z najdiskutovanejších otázok problematika potravinovej bezpečnosti a kvality potravín. Na zdravotnú bezpečnosť potravín živočíšneho pôvodu vplýva celý rad faktorov ku ktorým patria: chov zvierat, výživa a kŕmenie zvierat, spracovanie, balenie, skladovanie produktov živočíšnej výroby a iné. Teda ide o zložitý proces začínajúci v prvovýrobe a končiaci u konzumenta. Práve bezpečnosť potravín bola jedným z dôvodov, ktoré viedli k viacerým legislatívnym zmenám najmä v oblasti využívania antibiotických stimulátorov rastu a iných chemických prípravkov vo výžive hospodárskych zvierat. Z tohto dôvodu je v súčasnosti vedecko-výskumná činnosť viacerých organizácií zaoberajúcich sa výživou zvierat orientovaná na hľadanie alternatívneho riešenia stimulácie produkčných vlastností rôznych druhov hospodárskych zvierat a náhrady používania liekov - antibiotík, antikokcidík na prevenciu chorôb zvierat.
Vplyv probiotík a humínových kyselín na rast králikov
Chov králika domáceho má na Slovensku dlhoročnú tradíciu najmä v podobe záujmového drobnochovateľstva, ale od deväťdesiatych rokov minulého storočia si významné postavenie v poľnohospodárstve vydobyl aj intenzívny chov brojlerových králikov. V obidvoch týchto systémoch chovu sa často krát stretávame s metabolickými zdravotnými problémami najmä mladých rastúcich zvierat po odstave. Tieto problémy sú zvyčajne spôsobené pomnožením podmienečne patogénnych mikroorganizmov v tráviacom systéme (kokcídií, klostrídií, E. coli) a prejavujú sa zvýšeným výskytom hnačiek, nafukovaním, nechutenstvom, zníženými prírastkami živej hmotnosti a zvýšeným úhynom zvierat. Z tohto dôvodu sme sa vo svojej práci zamerali na zhodnotenie vplyvu probiotických prípravkov v kombinácií s humínovými kyselinami, ako možnej náhrady už spomínaných chemických preparátov vo výžive králikov.
V intenzívnych chovateľských podmienkach sme dvom skupinám králikov od odstavu počas celého obdobia výkrmu podávali štandardnú kompletnú kŕmnu zmes rovnakého živinového zloženia. V prvej skupine (pokus) sme sledovali vplyv kŕmneho doplnku - Humac Natur s obsahom humínových kyselín, ktorý sme zakomponovali do štandardnej kŕmnej zmesi, v množstve 3kg/t kŕmnej zmesi. V prvom období po odstave (2 týždne - 35. - 49. deň) sme zvieratám v tejto skupine denne do kŕmnej zmesi pridávali aj probiotický prípravok Propoul, v množstve 2g/10 ks. Propoul je potencovaný probiotický prípravok pre hydinu a králikov s obsahom špeciálne selektovanej autochtónnej laktoflóry (Lactobacillus fermentum) s optimalizačným vplyvom na tráviace procesy a stimulujúci imunitný systém. Počas celého obdobia výkrmu sme sa zamerali na hodnotenie rastových ukazovateľov, zdravotného stavu a mortality zvierat. Sledovanie intenzity rastu a spotreba predkladaných kŕmnych zmesí sa uskutočňovalo v týždňových intervaloch.
Z výsledkov, ktoré sme dosiahli počas tejto štúdie môžeme konštatovať, že 1.skupina zvierat s prídavkom humínových kyselín a probiotík dosahovala počas celého výkrmového obdobia vyššiu intenzitu rastu v porovnaní s kontrolnou skupinou. V pokusnej skupine zvierat sme zaznamenali vyššie priemerné denné prírastky živej hmotnosti, mortalita zvierat sa v tejto skupine znížila o 6% a obdobie výkrmu skrátilo v priemere o 2 dni. Výsledky našej práce poukazujú na to, že správnou aplikáciou prírodných preparátov môžeme zabezpečiť účinnú prevenciu proti metabolickým a zdravotným problémom a zároveň dosiahnuť vysokú úroveň ochrany zvierat a ľudského zdravia v potravinovom reťazci. Použitie týchto preparátov vplýva na efektívne využívanie živín z predkladaných krmív, priaznivo pôsobí na zdravotný stav zvierat a napomáha zvyšovať hmotnostné prírastky, čo v konečnom dôsledku vedie k dosiahnutiu pozitívneho ekonomického efektu v chove.
Chov kôz: Základné princípy a plemená
Rozhodli ste sa pre chov kôz, ale nie ste si istí, či máte všetko, čo potrebujete? Najideálnejší je počet 12-13 jedincov. V takom stáde sú už zrovnané a stabilné hierarchické postavenia aj sociálne vzťahy, čo vedie k celkovej pohode u chovaných zvierat. Ich pud pre stádo je však viditeľný, aj keď si zadovážite iba jednu kozu. Tá sa potom zomkne s iným zvieraťom či osobou v jej okolí. Ak by k tomu nedošlo, u zvieraťa dochádza k psychickým problémom a tie sa ďalej odrážajú na jeho fyzickom zdraví. Môže prestať prijímať potravu, začne viac ležať a byť apatické. V stáde je ideálne mať viac samíc a k nim jedného samca. Samica bude oplodnená samcom a nemusíme ani riešiť insemináciu. Kozel si v ruji sám nájde a pripustí samicu v správnu chvíľu. Kozliatka potom môžete predať alebo si samice nechať v chove. Pozor ale na príbuzenskú plemenitbu! Ak nechceme, aby nám samec samice pripúšťal, tak ho môžeme vykastrovať. Obecne sa ale odporúča mať jedného samca v stáde, nakoľko vďaka nemu sú kozy pokojnejšie. Ak sa rozhodnete mať kozy len na výkrm a nechcete mať celý chov, ideálni pre Vás budú capi (vykastrované kozly).
Prečítajte si tiež: Vysoký pulz a bylinky
Výber plemena závisí hlavne od účelu, za ktorým si zvieratá zadovážite. Kozy môžete chovať na mlieko, na mäso alebo iba ako domáceho maznáčika. Plemien je veľa a výber je čisto na Vás. Väčšina plemien tohto zvieraťa je pokojných a nenáročných na chov.
Mäsové plemená kôz
Mäsové plemená sa využívajú predovšetkým na produkciu mäsa a patrí sem napríklad búrska koza, ktorá je typická svojím väčším telesným rámcom. Kozel môže dosahovať hmotnosť 80-100 kg a koza 60-75 kg. Ich denný prírastok je 180-250 g/deň. Ďalej do tejto kategórie spadá aj koza walliserská čiernokrká, ktorá je už kombinovaným plemenom a dosahuje tak menšiu hmotnosť. Okrem spomenutých druhov môžete na mäso chovať aj kozu červenú sokoto alebo kamerúnsku.
Mliekové plemená kôz
Ďalšou samostatnou kategóriou sú mliekové plemená. Ako názov napovedá, tieto kozy sú chované predovšetkým na produkciu mlieka. V tejto skupine nesmieme zabudnúť na kozu bielu krátkosrstú, ktorá môže byť s rohami aj bez nich. Samec tohto plemena dosahuje hmotnosť 70-90 kg a koza len o niečo menej - 55-70 kg. Čo sa týka dojivosti, je až 1000 kg na jedno laktačné obdobie a majú plodnosť 180-200 %. Ďalším pomerne známym zástupcom tejto kategórie je koza hnedá krátkosrstá. Tie sú o asi 10 kg ľahšie, ale zato o čosi plodnejšie. Nie tak rozšírenými ale stále známymi zástupcami sú tiež: sánska koza, toggenburská koza, anglonubijská koza alebo duryňská lesná koza.
Zakrslé plemená kôz
Významnou skupinou sú aj kozy zakrslé. Tie sú prospešné pri spásaní záhradných plôch, ale chovajú sa aj ako spoločníci alebo iba ako hobby. Patrí sem napríklad holandská koza, ktorá je známa nielen pre svoju veľkost, ale aj pre jej pestré sfarbenie. Kozy tohto druhu sú veľmi malé a dosahujú len zhruba 15-23 kg. Kozel však môže vážiť aj 40 kg. Ako ďalšiu z tejto kategórie môžeme spomenúť kamerúnsku kozu zakrslú. Tá má hmotnosť u oboch pohlaví rovnakú, a to okolo 25 kg.
Základné podmienky chovu kôz
Základom na chov je chlievik a vonkajší prístrešok, ktorý musí byť dostatočne veľký, aby sa do neho všetky kozy zmestili a mali dostatok priestoru. Tam sa potom pridáva podstielka pre ich pohodlie a dodržanie welfare. Vonkajší výbeh musí byť dobre zabezpečený, nie len aby sa zabránilo úniku zvierat, ale aj proti vniknutiu predátorov. So zvieratami často potrebujeme aj manipulovať, napríklad pri kontrole zdravotného stavu, dojenia alebo strihaní paznechtov - na tento účel sa využívajú fixačné pomôcky.
Koza trávi 2/3 svojho času hľadaním a prežúvaním potravy. Základ kŕmnej dávky tvoria objemné krmivá (seno, zelená pastva, siláže, senáže, slama). K nim sa potom pridáva jadro (mačkané zrno, ovos, jačmeň, pšenica či kukurica). Použiť však môžete aj už zostavené kŕmne zmesi. Nesmieme zabúdať ani na minerály a vitamíny. Tie doplníte pomocou vitamínovo-minerálnych lizov. Imunitu pomôže podporiť vitamín C a chuť do jedla, zlepšenie trávenia či množstvo ďalšieho môžete napraviť napríklad pivovarskými kvasnicami alebo cesnakovým špeciálom. Spotreba vody u laktujúcej plemenice môže dosahovať až 10 l/deň.
Tak ako koňom rastú kopytá, aj kozám rastú paznehty, a je preto potrebné sa o ne starať. Ideálna doba medzi jednotlivými korektúrami sú 3-4 mesiace. V prípade problémov (absces, lámavosť, krívanie, …) aj častejšie. Pred starostlivosťou sa odporúča najprv kúpeľ v dezinfekčnom prostriedku. Potom sa do toho môžete pustiť. O paznehty sa dá starať s rôznými nožnicami, kliešťami alebo nožmi.
Ďalšie faktory ovplyvňujúce chov zvierat
Chov sliepok v zime môže byť počas chladného obdobia skutočnou výzvou. Teploty klesajú, dni sa skracujú a okolie pokrýva sneh. To všetko sa môže prejaviť na zdraví aj znáške našich sliepok. Mastitídy, problémy s pohybom, slabšia plodnosť aj hnačky u teliat patria medzi najčastejšie zdravotné komplikácie u hovädzieho dobytka. Každá z nich môže výrazne ovplyvniť úžitkovosť, pohodu zvierat aj ekonomiku chovu.