Brdárka, malebná obec v srdci Slovenska, obklopená Volovskými vrchmi, je miestom, kde sa snúbi bohatá história s krásou prírody. Táto rázovitá obec, ležiaca v hornogemerskom regióne, sa pýši nielen malebnou krajinou, ale aj tradíciami, ktoré pretrvali stáročia. Medzi ne patrí aj výroba kozieho syra, ktorý sa stal symbolom tohto kraja. Vydajte sa s nami na cestu po Brdárke a jej okolí, spoznajte jej históriu, prírodné krásy a tajomstvá výroby tohto lahodného syra.
História a súčasnosť Brdárky
Dejiny obce siahajú až do 12. storočia, kedy sa na jej území nachádzali pastierske osady. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1556. Obec patrila rodine Bebekovcov a neskôr Andrássyovcov. Začiatkom 19. storočia postihla obec epidémia cholery, ktorej podľahli takmer všetci obyvatelia. Svoj rozkvet prežívala obec na prelome 19. a 20. storočia. Obyvatelia sa zaoberali pastierstvom a chovom dobytka, drevorubačstvom a ovocinárstvom.
Brdárka je neodmysliteľne spojená s okolím Dobšinej a malebnými obcami horného Gemera, ako sú Rejdová a Vyšná Slaná. Táto oblasť sa vyznačuje výrazne modelovaným chrbtom so strmými stránami, ktoré spadajú do údolí okolitých potokov a majú miestami podobu kompaktných, niekoľko desiatok metrov vysokých skalných stien.
Prírodné krásy v okolí Brdárky
Okolie Brdárky ponúka množstvo príležitostí pre turistiku a rekreáciu v prírode. Nájdeme tu malebné lúky, hlboké lesy, skalné útvary a jaskyne.
Jelení vrch
Jeden z dominantných vrcholov v okolí Brdárky je Jelení vrch (947 m n.m.), ležiaci na hranici Volovských vrchov a Národného parku Slovenský kras. Vrch, nazývaný aj Valgata, dostal pomenovanie po významnom hajtmanovi Martinovi Valgatovi, ktorý tu chodil rád na poľovačky so svojou družinou. Na vrchole sa nachádza mohutná veža vysielača televíznych, rozhlasových a GSM signálov. Severný svah vrchu je zalesnený, zatiaľ čo južná časť vrcholovej časti je odlesnená a tvorí ju vrcholová lúka, ktorá ponúka jedinečné výhľady do okolia.
Prečítajte si tiež: Podrobný postup výroby slivovice
Trasa na Jelení vrch vedie z obce Turňa nad Bodvou cez Jelení vrch. Nachádza sa približne hodinu peši nad obcou Hačava, preto naň vyjdeme okľukou, aby sme sa pokochali lesmi i lúkami v krasovej oblasti na hrebeň Volovských vrchov. Až potom vystúpime lúčnatým terénom k vysielaču na južnom okraji Jelenieho vrchu a prejdeme cez brezový háj.
Veľká lúka a jaskyňa Veľká Pec
V minulosti sa Veľká lúka kosila a spásal ju aj dobytok, ktorý sem prichádzal z obce Vyšná Slaná. Kedysi bol pod Veľkou Pecou salaš, na ktorom pásli pastieri ovce. Jaskyňa Veľká Pec má charakter skalného previsu a je približne 15 m dlhá. V roku 1979 bola vyhlásená za chránený prírodný výtvor. V jaskyni Veľká Pec je doložené osídlie z obdobia paleolitu a našlo sa tu množstvo fosílnych nálezov, ako napríklad pišťucha a lumík.
Špičiak
Neďaleko Brdárky sa nachádza aj majestátny mramorový vrch Špičiak. Tento kužeľový krasový vrch tvoria hlavne triasové kryštalické vápence (mramory), ktoré dobre krasovatejú. V náročnom teréne príkrych svahov na kopci i v bezprostrednom okolí možno nájsť až 10 väčšinou starých jaskýň, v širšom okolí je ďalších 20; niektoré majú mimoriadne zaujímavú výplň a osobitú genézu. Zachovalé listnaté i zmiešané porasty pohladia dušu azda každého milovníka prírode blízkych karpatských lesov. Pôvab im dávajú hlavne listy bukov, líp, javorov mliečnych, javorov horských či rôznych druhov jarabín. Pod vrchol vedie starý, do mramorov (isto ťažko) vyrúbaný banícky, inak veľmi malebný úvoz. Jeden z najmalebnejších v Krase. Dovedie nás až k legendárnej jaskyni. V mantáckom nárečí sa jaskyňa volá Foab loch - Farebná diera. Miestni baníci tu nevedno kedy a nevedno prečo objavili pokračovanie až do hĺbky takmer 50 m. O veľkej motivácii i úpornej snahe svedčí mnohokubíková halda pred vchodom. Jaskynné priestory sú vyzdobené pestrofarebnými sintrovými útvarmi. Na dne sa nachádza nevídaný, až 4 m mocný profil nekrasových valúnov veľkých ako detská hlava. Dospelé hlavy si môžu akurát hlavy lámať, kedy, odkiaľ a akým spôsobom tu boli dotransportované. Ale doposiaľ sa napriek veľkej snahe v ťažkom teréne nepodarilo lokalizovať 70 m hlbokú Jeleniu priepasť. Spomínali ju - túto aj iné - pred mnohými rokmi starí jaskyniari. Všetky jestvujú, ďalšie generácie jaskyniarov ich všetky ponachádzali, potvrdili ich existenciu. Len Jeleniu ani tomu bohovi… Zostal po nej len starý zdrap papiera, kde je medzi ostatnými historickými lokalitami odtiaľto atramentovým perom úhľadne napísaná. Zo zožltnutého zdrapu už mnoho liet márne kričí jej meno. V zúfalstve - lebo je to POSLEDNÁ nevyriešená vec pred napísaním knihy o týchto čarovných končinách - sme približne v miestach, kde sa Jelenia priepasť mala nachádzať, vykopali úplne novú vertikálu. Strážila ju hádam stovka tu zimujúcich salamandier škvrnitých, keďže priepasť v zime vypudzuje masy teplého a vlhkého vzduchu, a ten v chladnom povetrí kondenzuje na zreteľné kúdoly vodnej pary. Dal som jej názov, ktorý sa tu i tam objavuje v Karpatoch u nás i na Ukrajine. Hoverla. Neviem, čo to znamená.
Výroba kozieho syra v Brdárke
Brdárka je známa aj vďaka tradícii výroby kozieho syra. Kozy sa v tejto oblasti chovali od nepamäti a ich mlieko sa spracovávalo na rôzne výrobky, medzi ktorými mal kozí syr výnimočné postavenie.
História výroby kozieho syra
Výroba kozieho syra má v Brdárke dlhú históriu, ktorá sa traduje z generácie na generáciu. Recepty a postupy sa odovzdávali z matky na dcéru a z otca na syna. V minulosti sa syr vyrábal len pre vlastnú spotrebu, no postupne sa jeho výroba rozšírila a stal sa vyhľadávanou pochúťkou aj v okolitých obciach a mestách.
Prečítajte si tiež: Zdravý domáci jogurt
Suroviny a postupy
Kozí syr z Brdárky sa vyrába z kvalitného kozieho mlieka, ktoré pochádza od miestnych chovateľov. Mlieko sa spracováva tradičným spôsobom, ktorý zahŕňa zohrievanie, pridávanie syridla a následné zrážanie mlieka. Vzniknutá syrenina sa potom krája, zbavuje srvátky a formuje do rôznych tvarov. Syr sa následne solí a necháva zrieť v chladných a vlhkých priestoroch.
Druhy kozieho syra
V Brdárke sa vyrába viacero druhov kozieho syra, ktoré sa líšia svojou chuťou, konzistenciou a spôsobom zrenia. Medzi najznámejšie patria:
- Čerstvý kozí syr: Má jemnú chuť a krémovú konzistenciu. Je ideálny na natieranie na chlieb alebo do šalátov.
- Zrejúci kozí syr: Má výraznejšiu chuť a pevnú konzistenciu. Je vhodný na grilovanie alebo ako súčasť syrových tanierov.
- Údený kozí syr: Má charakteristickú dymovú arómu a chuť. Je vynikajúci ako samostatná pochúťka alebo do rôznych jedál.
Význam kozieho syra pre Brdárku
Výroba kozieho syra má pre Brdárku nielen ekonomický, ale aj kultúrny a spoločenský význam. Je to tradícia, ktorá spája miestnych obyvateľov a prispieva k zachovaniu kultúrneho dedičstva tohto kraja. Kozí syr z Brdárky je symbolom kvality, originality a poctivosti, ktorý si získal uznanie nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí.
Tipy na výlety v okolí Brdárky
Okrem prírodných krás a tradície výroby kozieho syra ponúka okolie Brdárky aj ďalšie zaujímavé miesta, ktoré stoja za návštevu.
Rožňava
Rožňava je historické mesto, ktoré sa nachádza neďaleko Brdárky. Medzi jeho najvýznamnejšie pamiatky patrí Námestie baníkov s renesančnou radnicou, gotický kostol Nanebovzatia Panny Márie a Biskupská katedrála. Nad severnou hranicou mesta smerom k obci Betliar sa nachádza Rožňavská Kalvária, na ktorú vedie cesta, ktorá za Rožňavou odbočuje vpravo a stúpa "cik-cakom" k najvyššiemu miestu (478 m n.m.). Na samotný vrchol vedie už len úzka neznačená cesta. Z názvy vrcholu vyplýva, že cesta vedie 3x hore a 2x dole. Celkové stúpanie nad Kalváriou je cez 100 metrov. Na hrebeňovej ceste sú veľké zaujímavé balvany. Po zostupe z Troch vrchov sa zľava pripája ŽTZ, ktorá ďalej pokračuje do obce Betliar. opačným smerom a vrátiť sa do Rožňavy. Rožňavský mešťan Jakub Steer s manželkou Katarínou, dal postaviť nový obraz a pôvodných šesť kaplniek bolo opäť obnovených. Kaplnku Božieho hrobu dal opraviť v roku 1854 rožňavský kanonik Elek Gromer. V tridsiatych rokoch 20. úplne zanikli. Kaplnka Božieho hrobu bola zničená pravdepodobne v päťdesiatych rokoch 20. storočia. počas výstavby okresnej ľudovej hvezdárne začiatkom sedemdesiatych rokov 20. storočia.
Prečítajte si tiež: Všestranné použitie rýžovaru
Betliar
Betliar je obec známa vďaka kaštieľu Andrássyovcov, ktorý patrí medzi najkrajšie a najzachovalejšie kaštiele na Slovensku. V kaštieli sa nachádza rozsiahla zbierka historického nábytku, zbraní, obrazov a ďalších umeleckých predmetov. Okolo kaštieľa sa rozprestiera rozsiahly park s exotickými drevinami a jazierkami.
Krásnohorská jaskyňa
Krásnohorská jaskyňa je jednou z najväčších jaskýň na Slovensku. Je známa vďaka unikátnemu kvapľovému útvaru, ktorý dosahuje výšku až 34 metrov. Jaskyňa je prístupná verejnosti a ponúka nezabudnuteľný zážitok.
Turniansky hrad
Na kopci oproti Turnianskemu hradu stál kedysi jeden z hradov Turnianskej župy. Z niekdajšej slávy sa zachovalo zhruba 15 metrov okolo ruín bývalej veže cca 4 x 4 metrov a pár metrov ďalej stojí kamenná stena.
Sedlo Hora
Sedlo Hora (772 m n. m.), ale aj celé okolie Brdárky je opradené povesťami o hadoch, že sa tu radi vretenice vyhrievali, ale už dlho sme ich tu nevideli. nechaj žiť. Je veľmi užitočná. Hady mali významné miesto v slovenských povestiach a mágii. Vyliezali z dier, kde zemské hlbiny skrývali poklady a tajomstvá. Ľudia v tomto období hady pálili a ich popol používali na liečenie, a dávali do stajní na ochranu dobytka.
Michal Vdovčík
Michal Vdovčík sa narodil v Henckovciach 28.2.1803, počas protinapoleonských vojen. Zbojníčil od roku 1820 na území Gemera, Spiš a v Poľsku, to celých dvanásť rokov. V decembri 1832 ho chytili v Kobeliarove a uväznili v Plešivci. Tam ho aj odsúdili na smrť a obesili dňa 28. 12. Michal Vdovčík je prirovnávaný k Jurajovi Jánošíkovi a jeho život sa stal námetom viacerých literárnych diel.