Tekvice, ktoré pochádzajú z Ameriky, sa dobre adaptovali aj v našich podmienkach a s trochou starostlivosti ich môže pestovať aj začiatočník. V tomto článku sa pozrieme na rôzne druhy oranžových malých tekvíc, ich pestovanie a využitie.
Pestovanie tekvíc
Pestovanie tekvíc je pomerne nenáročné. Ako uviedla Alena Bernadičová z Farmy Tekvička, tekvici stačí aj ranná rosa a nevyžaduje si extra veľkú starostlivosť. Netreba ju veľa zalievať, ale má rada vodu, takže ju poteší. Môžeme ju teda sadiť aj na miesta, kde nám nedočiahnu hadice s vodou. Najdôležitejšie je slnečné miesto a dobre priepustná pôda.
Výber semien a odrôd
Najdôležitejšie je vybrať si semienka a odrodu podľa toho, na čo chceme tekvicu využívať. Farma Tekvička sa zameriava hlavne na dve odrody: tekvice, ktoré majú semienka so šupkou, a tekvice olejnaté, ktoré majú semienka bez šupky. V posledných rokoch sa snažia dopestovať aj ozdobné tekvičky a halloweenske tekvice.
História pestovania tekvíc
Pestovaniu tekvíc sa venujú rodičia Aleny Bernadičovej už viac ako dvadsať, možno aj dvadsaťpäť rokov. Začali sa tomu venovať veľmi dávno, keďže sú z časti Slovenska, kde to bolo tradičné. Obec sa nachádza pri Nitre a vtedy bolo bežné pestovať tekvicu. Rodičia si privyrábali pestovaním tekvíc popri práci. Mali vtedy hostinec, chodili tepovať koberce a stále chceli od života troška viac než len bežnú prácu. Mali priestor, kde si mohli zasiať tekvice, tak to vyskúšali a darilo sa im. Bola to sezónna záležitosť, nevyžadovalo to veľké úsilie, stačila vhodná pôda zbavená burín, párkrát to okopali, zálievku to nepotrebovalo, takže sa mohli súčasne venovať aj iným veciam. Keď prišla sezóna, tekvice zbierali ručne a sušili na sitách vyrobených z dosiek priamo na slnku. Keď boli usušené, prefukovali sa ventilátormi, aby ostali len plné jadierka.
Časom sa z ich hobby stala hlavná zárobková činnosť. Otec Aleny Bernadičovej je veľmi vynaliezavý a múdry, všetko si vedel dobre vypočítať a zarobené peniaze investovali do traktorov a techniky. Podarilo sa im postaviť rôzne budovy, kde si sami zostrojili profesionálne sušičky, ktoré fungovali na princípe teplého vzduchu cirkulujúceho pod veľkými sitami. Kúpili sa kombajny na vyberanie semienok z tekvíc, takže sa všetko zrýchlilo a posunuli sa na pestovanie na stále väčších plochách. Jeden rok pestovali až 1500 hektárov tekvíc, možno tri či štyri roky po sebe. Nikto na Slovensku dovtedy nepestoval takúto veľkú plochu. No bolo to náročné - boli odkázaní na počasie, najmä počas zberu. Keď sa nahrnuli tekvice, nesmelo pršať, aby nebolo blato a dalo sa ísť na pole. Keďže mali veľké plochy, zbierali na dvoch kombajnoch naraz a ledva to stíhali do prvých mrazov. Potom plochy začali znižovať a dali priestor aj iným plodinám, ktorým sa venujú dodnes.
Prečítajte si tiež: Ako sa podáva jedlo vo Vietname?
Výroba tekvicového oleja
Okrem sušenia tekvicových semien pridali do sortimentu aj výrobu a lisovanie tekvicových olejov. Alena Bernadičová vysvetlila, že nie je lisovanie ako lisovanie. Keď skončila školu, našla si manžela a chceli pokračovať v týchto poľnohospodárskych prácach. Začali svoje produkty baliť do pekných obalov a predávať aj v obchodoch či na eshope. Na rôznych podujatiach sa ich ľudia často pýtali, prečo nelisujú olej. Niektorí to poznali z Rakúska či Slovinska. Tak sa nad tým zamysleli, lebo od nich odchádzali kamióny bezšupkových jadierok práve do Rakúska na lisovanie. Alena sa do toho zahĺbila a študovala, aké lisy existujú. Zistila, že v Rakúsku, Slovinsku či Chorvátsku sa lisujú tekvicové oleje na princípe tlakového lisu. Ten funguje tak, že sa jadierka zomelú, nahrejú na určitú teplotu a zmes v teple rotuje do vyparenia vody, až potom sa zmes tlakom vylisuje. Chcela však zistiť, či existuje lis, ktorý by dokázal lisovať za studena na princípe šneku - ako starý liatinový mlynček na mak, ktorý mali starí rodičia. Našli firmu v Nemecku, ktorá im ho vyrobila na mieru. Dokážu lisovať pri teplote do 45 °C - tá teplota je potrebná, aby sa rozbili semená a uvoľnili vitamíny. Tekvicový olej má orieškovú chuť, pretože jadierka sa teplom akoby „upekú“.
Druhy oranžových malých tekvíc
Na trhu existuje mnoho druhov tekvíc, ktoré sa líšia veľkosťou, tvarom, farbou a chuťou. Niektoré sú určené na konzumáciu, iné na dekoráciu. V zásade je očividné, ktoré tekvičky sú ozdobné a ktoré na jedenie. Jedine, že by sa v záhrade prepelili a prekrížili a vyrástlo nám niečo, čo nevieme identifikovať.
Halloweenske tekvice
Regály v obchodoch sa na jeseň plnia halloweenskymi tekvicami, určenými primárne na vyrezávanie. Halloweenskych tekvíc existujú stovky druhov. Sú charakteristické tým, že majú krásnu sýtu oranžovú farbu a veľmi tenkú dužinu - práve preto sa dajú ľahko vyrezávať. Majú aj minimum semienok, takže sa do nich dá doslova „kresliť“ nožíkom. Naopak, bežné tekvice, ktoré pestujeme na semená, majú hrubú dužinu a tvrdú šupku, preto sa vyrezávajú omnoho ťažšie. Halloweenske sú vyšľachtené presne na tento účel. Sú však aj náročnejšie na pestovanie, preto ich nemáme každý rok. Keď sú vysoké teploty a málo vody, tenká dužina spôsobí, že tekvice v júli či auguste doslova „vyfučia“. Dužina z týchto tekvíc je jedlá, dá sa upiecť či spracovať do omáčky, sirupu alebo polievky. Aj semienka sa dajú konzumovať - majú len trochu iný tvar než tie z olejnatých odrôd. Jediné, čo by som neodporúčala jesť, je šupka, býva totiž tvrdšia.
Hokkaido tekvica
Tekvica zvaná Hokkaido sa u nás posledné roky teší veľkej obľube. Jej korene siahajú až do ďalekej Ázie. Vďaka jemnej orieškovej chuti a nenáročnej príprave sa stáva absolútnym favoritom medzi tekvicami. Hokkaido má typický guľatý tvar, menšie plody a sýtu červeno-oranžovú farbu. Je cenným zdrojom vitamínu B, vápnika, železa a tiež draslíka. Ako jedinú spomedzi tekvíc ju pri varení netreba šúpať, keďže má veľmi jemnú šupku. Okrem toho viete hokkaido tekvicu využiť ako milú dekoráciu v interiéri, či exteriéri. Skvelo sa totiž hodí do jesenných aranžmánov!
Iné druhy tekvíc
- Maslová tekvica: Má nápadný hruškovitý tvar a krémový, až svetlohnedý odtieň šupky. Dužina maslovej tekvice je pomerne hrubá, šťavnatá a má málo semien. Je sfarbená do sýto žltej, až oranžovej farby, ktorú jej dodáva betakarotén. Je ľahko stráviteľná, plná vitamínov, minerálov a tiež omega-3 mastných kyselín. V kuchyni má maslová tekvica univerzálne využitie. Pripraviť si z nej viete chutnú polievku, omáčku, či prívarok. Hodí sa však aj na pečenie, i grilovanie. Keďže obsahuje minimum kalórií, je skvelou voľbou pre ľudí, ktorí držia diétu.
- Špagetová tekvica: Vďaka výraznej žltej farbe sa zvykne často zamieňať za žltý melón. Dužina špagátovej tekvice je špecifická tým, že po uvarení sa rozpadá na vlákna, pripomínajúce špagety. Plody špagetovej tekvice majú približne 20 až 30 cm a sú oválneho tvaru. Šupka je bledozelenej, až belavej farby. Špagetová tekvica sa používa ako náhrada klasických špagiet a zvoliť ju môžete aj ako prílohu k mäsu, či prísadu do šalátov.
- Muškátová tekvica: Jej pôvodný názov je Muscade de provence, keďže pochádza z Francúzska. Pre muškátovú tekvicu sú príznačné výrazné pruhy a sploštený, či guľovitý tvar. Oproti iným druhom tekvíc je táto tmavozelenej farby a môže dosiahnuť hmotnosť až 10 kíl. Rovnako ako hokkaido, aj muškátová tekvica má orieškovú príchuť.
- Okrasné tekvičky: Hrajú farbami, ale aj tvarmi. Z okrasných tekvičiek toho veľa neuvaríte, no k jeseni už akosi patria. Sú nádhernou dekoráciou a čím viac si ich zaobstaráte, tým väčší nádych jesene dodáte svojmu domovu. A pozitívnou správou je, že si ich viete dopestovať aj vo svojej záhrade.
Využitie tekvíc v kuchyni
Slovenská kuchyňa v posledných rokoch objavila tekvicu nanovo. Z kedysi obyčajnej suroviny, ktorá bola skôr doplnkom, sa stala hviezda jesenného menu. Najväčšou klasikou je tekvicová polievka - krémová, jemne sladkastá, s dotykom muškátového orieška a smotany. V reštauráciách ju často servírujú s praženými semienkami a kvapkou tekvicového oleja z Toskánska alebo zo Slovenského Grobu. V ponuke nájdete aj tekvicové rizoto, lasagne, placky, či dokonca gnocchi. Obľube sa teší aj tekvicový koláč - pumpkin pie v americkom štýle, ktorý sa postupne udomácňuje aj v našich domácnostiach. No slovenské gazdinky ho často upravujú podľa seba - namiesto smotany pridajú tvaroh, namiesto korenia perníkové korenie a trochu rumu pre vôňu. A netreba zabúdať na tekvicový olej, ktorý sa lisuje najmä na juhozápade Slovenska. Je tmavozelený, aromatický a patrí k najzdravším tukom vôbec.
Prečítajte si tiež: Tvorba Jozefa Pavloviča
Recepty z tekvice
- Tekvicová polievka: Tekvicu očistíme, nakrájame na kocky. Na oleji osmažíme cibuľu a cesnak, pridáme zázvor a tekvicu, krátko opečieme. Zalejeme vývarom a varíme 20-25 minút, kým tekvica nezmäkne. Polievku rozmixujeme do hladka, pridáme smotanu, dochutíme soľou, korením a muškátovým orieškom.
- Pečená tekvica s cícerom: Tekvicu nakrájame na kocky a premiešame s olejom, korením a bylinkami. Pečieme pri 200 °C cca 25-30 minút, kým nezmäkne. Pridáme cícer a pečieme ešte 10 minút. Podávame teplé ako hlavné jedlo alebo prílohu.
- Tekvicový koláč: Tekvicové pyré zmiešame s maslom, cukrom a vajcami. Pridáme múku, korenie a prášok do pečiva, dobre premiešame. Nalejeme do vymastenej formy a pečieme pri 180 °C cca 35-40 minút. Necháme vychladnúť a podávame posypané práškovým cukrom alebo orechmi.
- Tekvicové placky: Zmiešame všetky ingrediencie a vytvoríme husté cesto. Lyžičkou tvoríme malé placky na plechu vystlanom papierom na pečenie. Posypeme semienkami a pečieme pri 180 °C 15-18 minút do zlatista.
- Tekvicové latte: V malom hrnci zmiešame tekvicové pyré, cukor a korenie, necháme krátko zovrieť a premiešame do hladka. Pridáme mlieko a krátko povaríme, kým sa zmes nezohreje, ale nevaríme príliš, aby sa mlieko nezrazilo. Medzitým pripravíme espresso alebo silnú kávu. Nalejeme horúcu tekvicovú zmes do šálky a pridáme kávu. Na vrch dáme šľahačku a posypeme trochou škorice alebo tekvicových semienok.
Tekvica ako dekorácia
Okrem varenia a ochutnávania je tekvica aj skvelým zdrojom kreativity. V školách, komunitných centrách a na farmách sa organizujú tekvicové dielničky, kde sa z obyčajnej tekvice stáva čarovný predmet - s tváričkou, klobúkom, alebo dokonca rozprávkovým príbehom.
Výroba tekvice s tváričkou
- Pomocou fixky nakreslite na tekvicu motív - oči, nos, ústa, prípadne vlastný vzor.
- Ostrým nožom narežte poklop a vyberte vnútro tekvice (semienka môžete vysušiť alebo upiecť).
- Lyžicou vydlabte dužinu, aby zostala stena hrubá cca 2-3 cm.
- Vyrežte nakreslený motív podľa obkreslených línií.
- Do vnútra vložte sviečku alebo LED svetielko a vystavte tekvicu napríklad k oknu alebo na terasu.
Tekvicové postavičky
Budete potrebovať: malé tekvice (napr. Hokkaido), špajle, špagát, fixky alebo farby.
- Vyberte tekvicu, ktorá bude slúžiť ako telo postavičky.
- Pomocou špajlí pripevnite menšie tekvice ako hlavu a ruky.
- Oči a ústa môžete nakresliť fixkou, alebo nalepiť predpripravené očká.
Tekvicové svietniky
Vyberte malé tekvičky alebo ozdobné druhy (napr. Vyrežte vzory podľa šablón alebo vlastnej fantázie. Môžete nakresliť napríklad listy stromov, či postavičky duchov.
Prečítajte si tiež: Inšpirácie pre torty