Paradajka, s jej sýtou farbou a charakteristickou chuťou, je jednou z najobľúbenejších plodín na svete. Často sa o nej hovorí ako o zelenine, no z botanického hľadiska ide o ovocie. Táto dichotómia viedla k mnohým diskusiám, právnym sporom a kulinárskym úvahám. V tomto článku sa pozrieme na paradajku z rôznych uhlov pohľadu, aby sme pochopili jej postavenie v botanike, kuchyni a práve.
História paradajky
Paradajka, známa botanicky ako Solanum lycopersicum, má bohatú a fascinujúcu históriu. Niekedy bola len divo rastúcou rastlinou. Divoký druh paradajok má pôvod v Andách v Južnej Amerike, hlavne v Peru a Ekvádore. Predpokladá sa, že bola domestikovaná v predkolumbovskom Mexiku.
Do Európy sa paradajky dostali až v 16. storočí spolu so zemiakmi a kukuricou. Paradajku priviezli do Európy Španieli začiatkom 16. storočia a zdá sa, že Španieli a Taliani boli prvými Európanmi, ktorí ju prijali ako jedlo. Vo Francúzsku a severnej Európe sa paradajka pôvodne pestovala ako okrasná rastlina a bola považovaná za potravinu s podozrením, pretože botanici ju poznali ako príbuznú jedovatej belladony a smrtonosnej lienky.
Anglický názov paradajky je odvodený od náhuatlského (aztéckeho) slova tomatl. Kedysi boli paradajky nazývané jablko lásky. Nemalo to ale nič spoločné s ich tvarom, ale farbou. V pôvodnom názve ich v taliančine volali "zlaté jablko".
Botanický pohľad: Paradajka ako ovocie
Z botanického hľadiska je paradajka ovocím, pretože obsahuje semená a má bobuľovité plody. Ovocie je definované ako "jedlá, reprodukčná časť rastliny…" alebo ako "všetko, čo rastie priamo na rastline a je jej časťou, pomocou ktorej sa jej semienka dostanú do sveta…". Presnejšie, ovocím je plod kvitnúcich rastlín, teda zrelý vaječník rastliny a jeho obsah.
Prečítajte si tiež: Ako Zvýšiť Úrodu Paradajok a Paprík
Aby sme vysvetlili túto definíciu, treba sa zamerať na ovocie, ktoré je najbežnejšie a tým je jablko. Botanici považujú jadro jablka za ovocie, pretože je to zrelý vaječník obsahujúci semená. Ale pomocou jednoduchšej definície, ovocie sú celé plody, počíta sa k tomu aj dužina nielen jadro. Bežné „zeleniny“ (pestované na záhrade), ktoré sú z botanického hľadiska ovocie, zahŕňajú: uhorky, papriky a paradajky.
Kulinársky pohľad: Paradajka ako zelenina
Termín zelenina je kulinárske určenie a označuje širokú škálu rastlinných častí, ktoré sa používajú v kuchyni. V mnohých kultúrach je zelenina súčasťou hlavného jedla, zatiaľ čo ovocie je považované skôr za malé občerstvenie alebo dezert. Paradajky sa vo všeobecnosti nevyskytujú v dezertoch, ale skôr sa použitím v kuchyni približujú paprike či baklažánu, preto ich zaraďujeme do zeleniny.
Žiadna potravina však v skutočnosti nebalansuje na hranici ovocia a zeleniny tak ako paradajka. Avšak paradajky plnené mletým mäsom alebo paradajkový koláč s kozím syrom - to vôbec neznie ovocne. Vedomosti a znalosti nám síce hovoria, že paradajka je ovocie, ale náš rozum nám aj tak nedovolí pridať ju do ovocného šalátu.
Právny spor: Nix vs. Hedden
V roku 1893 bol Najvyšší súd v Spojených štátoch nútený rozhodnúť o tom, či by dovážané paradajky mali byť zdaňované podľa tarifného zákona z roku 1883, ktorý sa vzťahuje len na zeleninu a nie na ovocie. V USA sa práve o tejto skutočnosti súdili Nix vs. Hedden. Súd v New Yorku v roku 1893 v tomto prípade rozhodol, že je to zelenina.
V roku 1886 doviezol Nix paradajky zo západnej Indie. Správca prístavu v New Yorku Hedden uložil daň za paradajky, ktoré považoval za zeleninu. Odporcovia tohto skutku protestovali a podali žalobu proti Heddenovi a tvrdili, že paradajky sú botanicky ovocím, a preto by nemali byť zdanené ako zelenina. Prípad nakoniec skončil na Najvyššom súde.
Prečítajte si tiež: Paradajka a zdravie
Pri tejto príležitosti vznikol takýto argument: „Botanicky povedané, paradajky sú ovocím rovnako ako uhorky, tekvice, fazuľa a hrášok, ale čo sa týka praxe a reality, ľudia ich považujú za zeleninu, používajú ich varené aj čerstvé, rovnako ako mrkvu, petržlen, repu, karfiol, kapustu, zeler a pod.“
Nutričná hodnota a účinky na zdravie
V poslednej dobe sa záujem spotrebiteľov o paradajky zvýšil aj vďaka početným informáciám o ich nutričnej hodnote a priaznivých zdravotných účinkoch. Čerstvá paradajka strednej veľkosti obsahuje iba 26 kalórií, má vysoký obsah vitamínu C (takmer 40 % odporúčanej dennej dávky) a je zdrojom vitamínov A, B1, B6, kyseliny listovej a horčíka.
Paradajky obsahujú okrem betakaroténu a mnohých vitamínov (C, B, A, E) aj mimoriadne zdraviu prospešný lykopén, ktorého je najviac pod šupkou. Rajčiny obsahujú vyššie dávky lykopénu, rovnako ako iné druhy zeleniny s červeným sfarbením. Spotreba paradajok je spojená s nižším výskytom mŕtvice a nižším výskytom srdcových chorôb. Obsahujú zlúčeninu zvanú lykopén, ktorá im dáva červenú farbu. Paradajky obsahujú skupinu fytochemikálií nazývaných karotenoidy, medzi ktoré patrí lykopén, luteín a betakarotén. Tieto zlúčeniny sú dôležité na udržanie zdravia očí a môžu chrániť pred vekom podmienenou degeneráciou makuly a inými očnými chorobami.
Zdravotné benefity paradajok:
- Antioxidačné vlastnosti: Lykopén a ďalšie karotenoidy chránia bunky pred poškodením voľnými radikálmi.
- Podpora zdravia srdca: Lykopén znižuje riziko srdcových chorôb a mŕtvice.
- Ochrana zraku: Vitamíny A, E, C, zeaxantín, luteín a lykopén chránia oči pred poškodením svetlom a znižujú riziko šedého zákalu.
- Ochrana pokožky: Karotenoidy môžu pomôcť zabrániť poškodeniu pokožky UV žiarením.
- Podpora zdravia kostí: Vitamín K je potrebný na zrážanie krvi a hojenie rán, a môže byť prospešný pre zdravie kostí.
- Regulácia krvného tlaku: Draslík pomáha znižovať krvný tlak.
Ako si vybrať a skladovať paradajky pre maximálnu chuť
Ak túžite po intenzívnej chuti a sladkosti, zamerajte sa na malinové paradajky. Tieto veľké, mäsité plody s jemnou štruktúrou sú obľúbené medzi záhradkármi a labužníkmi. Na ľahké šaláty a studené jedlá sa lepšie hodia malé cherry paradajky. Vďaka rôznorodosti farieb - od červenej cez žltú až po takmer čiernu - a intenzívnej chuti a šťavnatosti sa výborne hodia k inej zelenine. Za vyskúšanie stoja aj buffalo hearts - hitová odroda paradajok. Paradajky nepravidelnej veľkosti potešia svojou bohatou, mierne sladkou chuťou.
Hoci je farba paradajok dôležitá, kľúčovým ukazovateľom ich kvality je vôňa. Zrelá paradajka intenzívne vonia, najmä v okolí stopky. Ak ju necítite, radšej si kúpu odpustite - takéto ovocie bolo pravdepodobne vypestované v skleníku a nemalo čas prirodzene dozrieť. Dôležitá je aj štruktúra paradajok. Ideálne plody sú pevné, ale pod prstami sa mierne ohýbajú. Príliš tvrdé paradajky sú nezrelé, zatiaľ čo príliš mäkké môžu byť vodnaté a bez chuti.
Prečítajte si tiež: Zdravé recepty pre deti: Paradajka a bazalka
Paradajky nemajú priame slnko v láske. Paradajky neobľubujú chlad, a preto by ste ich nikdy nemali skladovať v chladničke. Strácajú tým nielen chuť ale aj charakteristickú vôňu. Nie je vhodné urýchľovať dozrievanie paradajok ich vystavením na priamom slnku, je lepšie keď dozrievajú pozvoľna a prirodzene. Paradajky by sa mali skladovať stopkou hore, pri izbovej teplote.
Využitie paradajok v kuchyni
Paradajky sú nielen kulinárskym vrcholom leta, ale aj skutočnou bombou pre zdravie. Majú málo kalórií, sú bohaté na vodu a obsahujú lykopén, silný antioxidant, ktorý pomáha bojovať proti voľným radikálom. Omáčky, polievky, šaláty - rajčiny sú nielen lahodnou a nízkokalorickou potravinou, ktorá sa hodí do množstva pokrmov, ale tiež prospievajú zdravi. Paradajky sa jedia surové s pečivom, ako prílohy k mnohým jedlám, používajú sa do studených šalátov alebo aj ako ozdoba. Varia sa z nich polievky, rôzne omáčky k mäsu alebo cestovinám, kečupy, pretlaky, šťavy. Pripravuje sa z nich paradajkový základ na pizzu alebo môžu byť aj súčasťou jej oblohy. Okrem toho sú paradajky výborné aj sušené. Aj tie môžete použiť ako súčasť jedla, napríklad cestovín či pizze.
Spôsoby spracovania paradajok:
- Paradajkový pretlak: Vyrába sa šesťnásobným procesom odparovania, často s prídavkom aromatických zložiek a cukru.
- Kečup: Vyrába sa zahriatím, zmixovaním, pasírovaním paradajok a následne ich plnením do fliaš bez prístupu vzduchu.
- Mrazenie: Ideálne sa mrazia zrelé pri teplotách -25 až -30 °C.
- Sušenie: Sušenie pri teplote 65 až 70 °C, potom sa môžu nakladať do rastlinných olejov alebo sa dochucujú korením.
Zaujímavosti o paradajkách
- Prvý recept na európske jedlo s použitím paradajok bol publikovaný v roku 1692 v Neapole.
- Najväčšia paradajka na svete s hmotnosťou 2,9 kg bola vypestovaná v Spojených štátoch.
- Kedysi boli paradajky nazývané jablko lásky. Nemalo to ale nič spoločné s ich tvarom, ale farbou.
- V Španielsku sa ich urodí tak veľa, že sa tu stali každoročnou tradíciou paradajkové „vojny“.