Lyrizovaná próza, ktorej významnou predstaviteľkou je aj Margita Figuli, sa rozvíjala v slovenskej literatúre v období naturizmu. Próza naturizmu, ktorú reprezentujú autori ako Chrobák, Ondrejov, Švantner a Figuli, bola základom pre vznik lyrizovanej prózy.
Lyrizovaná próza - naturizmus
Tento literárny smer, známy ako naturizmus, zdôrazňoval návrat človeka k prírode. Jeho rozvoj sa datuje od 20. rokov až do konca druhej svetovej vojny. Autori sa usilovali o obnovenie citovosti v próze, pričom sa objavovala zatrpknutosť a nechuť k civilizačným javom moderného sveta, ako aj sklamanie z mnohých aspektov povojnového života. Spisovatelia hľadali mravné istoty v dedinskom prostredí, orientovali sa na vnútorný život človeka, prejavovali nechuť k mestskému životu a civilizácii a riešili problémy príklonom k prírode. Do slovenskej literatúry priniesli nový obraz dediny a dedinského človeka. V popredí sa objavujú rozprávkové príbehy a mýtické postavy. Hrdinovia sa pohybujú vo fantazijnej rovine, príroda sa stáva dejotvorným činiteľom a využívajú sa prostriedky básnickej tvorby - rozprávanie má expresívny a metaforický ráz, využíva sa personifikácia. Dej je často skromný, rozprávanie prebieha v prvej osobe a častý je vnútorný monológ. Príroda zohráva dôležitú úlohu, je zobrazovaná a chápaná ako ľudská bytosť. Hrdinovia sú s ňou úzko spätí. Autori sa odkláňajú od realizmu a postavy sú často čiernobiele, teda sú nositeľmi kladných alebo záporných vlastností. Dobro a zlo sú presne rozlíšené. Hlavní hrdinovia sú silné osobnosti, ktorých okolie často nechápe a pripisuje im nadprirodzené vlastnosti. Najčastejším literárnym útvarom je novela. Mesto sa stáva liahňou zla a špiny, takže prostredím naturizmu sú odľahlé samoty, salaše, drevorubačské chatrče a dej sa odohráva uprostred prírody, ďaleko od ľudí. Kladná postava, veľmi často ženská, je pasívna, často zomiera alebo je obeťou násilia a postavy majú často nadprirodzené schopnosti.
Margita Figuli a jej dielo Tri gaštanové kone
Margita Figuli novým spôsobom oživila Oravu po Hviezdoslavovi a Kukučínovi. Vo svojich dielach spracúva ľúbostnú tematiku a hlavnými postavami sú ženy, ktoré hľadajú šťastie, citovú a mravnú čistotu a životnú rovnováhu.
Novela Tri gaštanové kone poukazuje na to, že zachovanie princípov dobra, kresťanskej etiky, pokory, odovzdanosti osudu a prijímania príkoria býva v živote odmenené. Dej je založený na trojuholníku s jednou ženou a dvoma mužmi. Jednou z mužských postáv a zároveň rozprávačom príbehu je skromný Peter. Jeho protikladom v úsilí o lásku krásnej Magdalény je násilnícky, bohatý dedinský gazda a oravský pašerák koní Jano Zápotočný.
Magdaléna sa prisľúbi Petrovi, ale s podmienkou, že sa sociálne a spoločensky vyrovná svojmu sokovi a že splnenie tejto dohody príde oznámiť s tromi gaštanovými koňmi ako znakom svojho nového postavenia. Za Petrovej neprítomnosti Zápotočný zvedie Magdalénu a vezme si ju za manželku. Je to veľký surovec a život s ním je pre Magdalénu veľkým utrpením. Magdaléna trpí za nedodržanie sľubu. Zápotočný zase poznaním, že lásku nemožno získať násilím. Nakoniec Jano hynie pod kopytami koňa, ktorému chcel vypáliť na chrbát slovo tulák - tak volal Petra. Novela je oslavou čistej lásky a dej sa odohráva uprostred krásnej hornooravskej prírody. Magdaléna je jednou z najkrajších ženských postáv, je veľmi citlivá (po smrti Jana narieka nad ním, nie ako nad svojím mužom, ktorého ľúbila, ale nad človekom, ktorého nenávisť a žiarlivosť zmenila na zviera). Jano je bezohľadný sebec, je predstaviteľ morálneho zla, je surový, zlý, týra i kone, lebo vie, že sú symbolom lásky. Magdalény sa zmocňuje násilím. Nechá jej ublížiť koňmi, aby stratila dieťa a v jej týraní nachádza rozkoš. Peter je človek dobrý a nežný. Je ideálom mravného života. Nikomu neubližuje.
Prečítajte si tiež: Nákup vnútorných korpusov kuchynských skriniek
V novele je prítomný aj sociálny pohľad na dedinu (hospodárska kríza, bieda, vysťahovalectvo). Vzťah Petra a Magdalény je nadnesene krásny a čistý. Obaja sú pasívni a nebojujú za svoju lásku. Peter verí vo víťazstvo pravdy bez násilia. Ich láska nakoniec prekoná prekážky a dobro víťazí nad zlom. V tom je optimizmus diela v čase vojny (vyšlo v roku 1940), viera v dobro a spravodlivosť. V závere je autorka presvedčená o práve človeka na prirodzený slobodný život. Dej je skromný, popretkávaný citovým prežívaním a úvahami.
Analýza Vnútorná Kompozícia
Vnútorná kompozícia diela je tvorená niekoľkými prvkami, ktoré sa prelínajú a dopĺňajú.
Dejová línia: Dej sa sústreďuje na ľúbostný trojuholník medzi Petrom, Magdalénou a Janom. Hlavná os príbehu sleduje Petrovo úsilie získať Magdalénu a prekonávať prekážky, ktoré mu stavia do cesty Jano Zápotočný. Dej je založený na tragickom nedorozumení a má baladický charakter.
Postavy:
- Peter: Je skromný a čestný človek, ktorý verí v silu lásky a dobra. Je pasívny a nezasahuje do deja násilím, ale spolieha sa na spravodlivosť a morálne hodnoty.
- Magdaléna: Je citlivá a krásna žena, ktorá túži po šťastí a láske. Je obeťou okolností a násilia, ale nakoniec nájde silu odísť od Jana a vydať sa za Petra.
- Jano Zápotočný: Je negatívna postava, ktorá predstavuje zlo a násilie. Je bezohľadný a sebecký, a na dosiahnutie svojich cieľov používa násilie a manipuláciu.
Symbolika: V diele sa nachádza množstvo symbolov, ktoré obohacujú jeho význam.
Prečítajte si tiež: Rozmery a vlastnosti rúry 110
- Tri gaštanové kone: Symbolizujú Petrovo nové postavenie a jeho schopnosť zabezpečiť Magdaléne šťastný život. Sú symbolom lásky, krásy a sily.
- Kôň: Vo všeobecnosti symbolizuje slobodu, silu a životnú energiu.
- Príroda: Zohráva dôležitú úlohu v diele a je úzko spätá s osudmi postáv. Krásna hornooravská príroda je kulisou pre ich životné príbehy a zároveň odráža ich vnútorné prežívanie.
Jazyk: Figuli používa v diele lyrizovaný jazyk, ktorý je plný metafor, personifikácií a iných básnických prostriedkov. Jazyk prispieva k citovému prežívaniu a úvahám, ktoré sú pre dielo charakteristické.
Ďalšie diela Margity Figuli
Okrem novely Tri gaštanové kone napísala Margita Figuli aj ďalšie významné diela.
- Babylon: Štvorzväzkový román, v ktorom opísala posledné roky existencie chaldejskej ríše pred jej dobytím Peržanmi.
- Mladosť: Autobiografické dielo, v ktorom sa vracia k oravskej tematike a zachytáva svoje detstvo v rokoch prvej svetovej vojny.
Ľudo Ondrejov
Patrí k priekopníkom lyrizovanej prózy. Začal písať najprv básnické knižky a literatúru pre deti, napr. Rozprávky z hôr - životné istoty nachádzal v prírode na dedine, vo fyzickej práci drevorubača, pastiera. Príroda je pre neho synonymum pre slobodu a voľnosť. Známe sú i jeho cestopisy - Africký zápisník, Príhody v divočine - zobrazuje tu vzťahy človeka a prírody v exotických krajinách, kde si príroda ešte zachovala moc nad človekom. Vlastnosti lyrizovanej prózy obsahuje jeho dielo Martin Jakubovič - je tu hľadanie spravodlivosti, zdôrazňuje prirodzené právo na život, romantický návrat k prírode a k dedine. Zbojnícka mladosť - dej je spätý s malým hrdinom Jergušom Lapinom, ktorý sa narodil na samote pod horami. Mal krásne detstvo, ktoré prežil uprostred nádhernej prírody. Jeho šťastie nepochádzalo bohatstva, ale z pocitu voľnosti, z vedomia, že je blízko prírody, ktorá mala preňho svoje čaro v každom ročnom období. Už v detstve však spoznal i biedu života, musel pomáhať matke a jedného dňa odísť pracovať do továrne. To bolo stretnutie s novým svetom. Videl pánsku povýšenosť a krutosť zamestnávateľov voči robotníkom. Takéto postavenie nemohol zniesť, utiekol do hôr a stal sa zbojníkom. Je tu veľa spomienok na autorovo detstvo, živé a plastické opisy detských hier a zaujímavo vykreslená príroda a život na dedine. Jerguš Lapin - poetické čaro detských hier a prírody už vyprchalo a v popredí sú udalosti 1. sv. vojny. Z mierneho mládenca Jerguša, pastiera oviec, sa stane pomstiteľ krívd a bojovník proti pánskym neprávostiam. Odchádza z hôr na taliansky front, odtiaľ zbehne a po návrate do rodného kraja vystupuje na obranu spravodlivosti a ľudskosti. Je tu oveľa menej lyrizmu, viac deja, obrazu pomerov a položenia ľudu počas vojny. S týmito dielami iba voľne súvisí dielo Na zemi sú tvoje hviezdy - hrdina sa zúčastňuje SNP, je to mladík proletárskeho pôvodu. Sú tu zobrazené spoločenské pomery za buržoáznej republiky.
Dobroslav Chrobák
Patril k mladším spisovateľom. Už jeho prvé prózy mali znaky lyrizovanej prózy, vzťah k prírode a k ľuďom, šťastný koniec (dobro víťazí, zlo je potrestané), dedinské námety (pracovitosť a húževnatosť dedinských ľudí, ich zmysel pre česť a povinnosť). Kamarát Jašek - v tejto zbierke próz opísal 2 tematické okruhy, dedinu a mesto (lepšie poznal psychológiu dedinského človeka). Je tu napríklad rovnomenná novela. Dej sa odohráva v prostredí drevorubačov. Je tu láska Jaška a Etelky. Opisuje tu i skutočné mužské priateľstvo (vyzdvihuje zdravie, silu, česť a prácu dedinského človeka). Sú tu prvky reality i fantázie, dokáže sa ponoriť do vnútorného sveta postavy, opisy krásnej prírody. Drak - v tejto novele sa vracia, opisuje príbeh Martina prezývaného Drak, ktorý sa líši od dedinčanov pôvodom (bol najdúch), umeleckým sklonom i profesiou (bol hrnčiar), takže mu začali pripisovať čarodejnú moc a jeho prítomnosťou vysvetľovať živelné pohromy, čo doľahli na obec. Drak sa spočiatku búri, neskôr sa odsťahuje no po rokoch sa rozhodne vrátiť sa a očistiť v očiach dediny tým, že sa odhodlá zachrániť statok dedinčanov ohrozený požiarom. Dedina sa s ním nakoniec zmieri, stáva sa rovnoprávnym členom dedinského kolektívu, po boku dievčaťa, ktoré si priviedol. Novela je postavená na 2 konfliktoch. 1. je medzi Drakom a dedinou, ktorá mu pripisuje všetko zlé, čo sa prihodí (to je spor medzi silným jednotlivcom, samotárom Drakom a Šimonom, ktorý je reprezentantom dediny a nepriateľom draka. 2. konflikt je zložitý citový vzťah oboch mužov k Eve, niekdajšej Drakovej milej a neskôr Šimonovej žene. Hlavnou osnovou je Drakovo hľadanie cesty k ľuďom a oslava základných hodnôt života (lásky, priateľstva, cti, prírody). Autor tu využíva hovorový jazyk i prvky ľudovej rozprávky. Dej sa odohráva v Tatranskom prostredí, je oslavou krásnej ale i drsnej tatranskej prírody. Chrobák túto novelu napísal v období 2. svetovej vojny.
František Švantner
Jeho dielo predstavuje vyvrcholenie lyrizovanej prózy. Malka je prvá zbierka noviel. Ich spoločnou témou je smrť. Dej sa odohráva v horskej prírode v okolí Brezna, konanie postáv nie je určované rozumovo zdôvodneným rozhodnutím, ale prudkou negatívnou/pozitívnou vášňou, rôznymi predtuchami či vidinami. Prírodné úkazy a deje sú rovnocennými partnermi postáv. Vstupujú do ich osudov, podmieňujú ich konanie. Švantner chápe človeka ako súčasť prírody. Charakteristickým znakom noviel je rozprávanie v 1. osobe. Vo všetkých príbehoch je prítomná akási tajomnosť. Prelínajú sa v nich prvky skutočnosti s fantazijnými. Rozpráva tu príbehy dedinských ľudí no nie sú to realistické obrazy slovenskej dediny, sú svetom, ktorý si autor vytvoril ako útočisko pred drsnosťou a brutalitou skutočnosti vojnových rokov. Nevesta hôľ - román. Švantner dosiahol vrchol slovenského naturizmu. Dej má spočiatku reálny charakter, rozpráva ho mladý hájnik v 1. osobe (ja - rozprávanie). Po desiatich rokoch života v meste sa vracia do rodného kraja, spomína si na dievča z detstva, s ktorým sa kamarátil je to Zuna, ktorá vnáša do románu najväčší nepokoj. Dedinčania, ktorí sú reálnymi postavami ju pokladajú za dievča ľahkých mravov. Má o ňu záujem krčmár kvôli majetku i hájnik, ktorý sa pohybuje v rovine reálnej i fantastickej. S postavou Zuny vstupuje do deja čosi tajomné, záhadné. Zuna je dieťaťom prírody, vie dokonale napodobniť prírodu. Meniť sa podľa jej mnohotvárnosti. Rozumie prírode i zvieratám. Po rokoch obnovuje priateľstvo s hájnikom, stále mu však uniká. Podobné nádeje vzbudzuje i v iných mužoch najmä v mlynárskom učňovi Tavovi, ktorý ťažko znáša rivalstvo iných mužov, celý čas hľadá domnelých sokov v láske a chce ich odstrániť. Tiež sa pohybuje na rozhraní od skutočnosti až k neuveriteľnému napr. je veľmi mocný, dokáže v dlani rozdrviť žeravé uhlíky. Zunu však nakoniec nedostal nikto z nich okrem jedného bol to ON. Bol zranený a Zuna, ktorá utiekla pred svadbou s krčmárom ho chce zachrániť. Fyzicky sa ho zmocnila a keď nedokázal splniť jej želania. Prehrýzla mu na niekoľkých miestach hrdlo. Napriek tomu, že je v diele toľko mýtického nevíťazí dobro nad zlom, ale živelnosť prírody. Zuna na konci diela zmizne. Zuna je poloskutočná, polorozprávková dievčina, ktorá sa zrodila z kvetného kalicha divej ľalie, rastúcej uprostred rúbane. Pod vplyvom mesačného svetla sa roztvoril puk tohto kvetu a prehovoril ľudským hlasom potom spomedzi lupeňov vystúpila Zuna. Je to fantastická bytosť v diele prechádzajúca zo spoločenstva do sveta rozprávkových bytostí. Neskôr Švantner písal novely vyšli až v roku 1966, v ktorých reagoval na udalosti 2. svetovej vojny a SNP. Život bez konca Román bol posledne vydaný. Podáva v ňom obraz posledných rokov R-U monarchie v období 1. svet. vojny a predmníchovskej Č-SR, čiže v r. 1895 - 1935. Dej situoval do prostredia horehronskej dediny, mestečka i Bratislavy.
Prečítajte si tiež: Výroba drevených prvkov pre interiér