Tekvice sú mimoriadne všestranné plodiny s bohatou históriou a širokým využitím. Pochádzajú z Ameriky a patria medzi najstaršie úžitkové rastliny. Pôvodne boli tekvice horkasté a nejedlé, pričom pôvodní obyvatelia konzumovali len ich výživné semená. Po objavení Ameriky sa rýchlo rozšírili do Európy a následne aj do Ázie, kde zdomácneli.
Tekvice majú mnoho skvelých vlastností. Sú chutné, dajú sa upraviť na rôzne spôsoby, ľahko sa pestujú a po zbere sa dajú dlho skladovať. Niektoré druhy sú chuťovo výnimočné. Sú multifunkčné, využívajú sa ako potravina, krmivo, semená sa sušia alebo sa z nich lisuje olej. Z niektorých druhov sa vyrábajú nádoby alebo sa používajú ako dekorácia.
Druhy tekvíc
Tekvice sa delia do niekoľkých druhov, z ktorých každý má svoje špecifické vlastnosti a využitie.
- Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo): Do tejto skupiny patria obľúbené zelené a žlté cukety, biele diskovité patizóny, špagetová a olejná tekvica i malé okrasné tekvičky. Zberajú sa postupne po celé leto v nie úplne dozretom stave. Mladé plody s mäkkými semenami sa dajú konzumovať celé. Na jesenné uskladnenie sa nechávajú dozrieť.
- Tekvica muškátová (Cucurbita moschata): Často sa označuje ako maslová tekvica. Obľúbená je odroda 'Butternut' s typickým hruškovitým tvarom. Dužina je jemná, mäsitá, maslovo-orieškovej chuti a má málo semien. Mladé plody sú vhodné na priamy konzum aj za surova, neskôr je výborná na pečenie a grilovanie.
- Tekvica veľkoplodá (Cucurbita maxima): Vytvára dlhé plazivé výhony, na ktorých sa postupne tvoria plody. Zberajú sa väčšinou až v plnej zrelosti. Na rozdiel od zeleninových tekvíc majú jemnejšiu, sladšiu a farebnejšiu dužinu. Obsahujú viac sacharidov a sú nutrične bohatšie. K najznámejším odrodám patria obrovitý 'Goliáš', oranžové 'Hokkaido', zelené 'Hokkori' a sivomodré 'Blue Kuri'. Tieto tekvice sú výborné na pečenie a varenie, najmä polievok, ale i na prípravu sladkých zákuskov.
- Tekvica figolistá (Cucurbita ficifolia): Využíva sa u nás len ako podnož na štepenie uhoriek a melónov. Má bohatý koreňový systém a vyššiu odolnosť proti patogénom. Naštepené odrody následne lepšie odolávajú stresu.
Rozdiely medzi tekvicou na pečenie (muškátovou) a maslovou tekvicou
Hoci sa pojmy "tekvica na pečenie" a "maslová tekvica" často zamieňajú, ide o ten istý druh - tekvicu muškátovú (Cucurbita moschata). Čiže rozdiel medzi nimi nie je, ide len o rôzne pomenovania pre tú istú tekvicu.
Charakteristika maslovej tekvice (tekvice na pečenie)
Maslová tekvica je v našich končinách azda najznámejším druhom spomedzi všetkých tekvíc. Má nápadný hruškovitý tvar a krémový, až svetlohnedý odtieň šupky. Dužina maslovej tekvice je pomerne hrubá, šťavnatá a má málo semien. Je sfarbená do sýto žltej, až oranžovej farby, ktorú jej dodáva betakarotén.
Prečítajte si tiež: Klasifikácia tekvice
- Chuť: Jemná, maslovo-oriešková.
- Využitie: Univerzálne, vhodná na polievky, omáčky, prívarky, pečenie, grilovanie.
- Nutričná hodnota: Ľahko stráviteľná, plná vitamínov, minerálov a omega-3 mastných kyselín. Obsahuje minimum kalórií, preto je skvelou voľbou pre ľudí, ktorí držia diétu.
Pestovanie tekvíc
Tekvice sa pestujú pomerne ľahko, ale je potrebné dodržiavať niekoľko zásad:
- Predpestovanie: V apríli sa vysievajú do pareniska, skleníka alebo za okno a predpestujú sa sadenice. Teplota pri klíčení by mala byť 20 až 25 °C, pri nízkej teplote semená plesnivejú.
- Výsadba: Von sa vysádzajú, až keď pominie riziko mrazov, cca po 15. máji. Obvyklé je sadenie semien do riadku. Rozstupy závisia od odrody. Napríklad priesady veľkoplodých tekvíc sa vysádzajú medzi radmi na vzdialenosť 150 až 200 cm a v riadku 80 až 100 cm. Vysádzajú sa obvykle dve až tri semená na jedno miesto, cca 5 cm od seba, do mierne vyhĺbenej misky - do „hniezda“.
- Zálievka: Priesady aj dospelé rastliny sa zavlažujú podmokom vlažnou vodou, nie na listy.
- Pôda: Vyžadujú si kyprú, dobre prevzdušnenú pôdu s vysokým obsahom humusu, stále primerane vlhkú. Pri klasickom spôsobe pestovania v zemi je dobré pôdu zásobiť kompostom, aspoň 40 kg/10 m2.
- Hnojenie: V prvej polovici vegetácie, kedy rastlina rýchlo rastie, je dôležité dobré zásobovanie vlahou. V druhej polovici a na konci vegetácie je vhodnejšie suchšie a teplejšie počasie.
Zaujímavým spôsobom je výsadba inšpirovaná americkými Indiánmi, zvaná „tri sestry“, pri ktorej sa spolu pestujú kukurica, fazuľa a tekvica.
Zber a skladovanie
Tekvice sa zberajú v priebehu celého leta aj jesene, podľa toho, ako dozrievajú. Dobrým indikátorom zrelosti je plne vyfarbená dužina a zasychajúca stopka. Posledná časť úrody, určená na skladovanie, sa zberá až po úplnom zaschnutí vňate.
- Dozrievanie: Plody po zbere je dobré nechať niekoľko týždňov vyzrievať. Rozložia sa vonku na slniečku alebo doma a nechajú sa minimálne dva týždne stáť.
- Skladovanie: Dajú sa skladovať dlhý čas, od niekoľkých týždňov až po mesiace, a to so zachovaním všetkých kvalít. Plody sa môžu skladovať aj v byte, maximálna je teplota je ale 20 ⁰C. Vhodná je aj povala alebo chladná izba.
- Podmienky: Tekvica na rozdiel od zemiakov a koreňovej zeleniny nemajú rady pri skladovaní vysokú vzdušnú vlhkosť, ktorá je častou príčinou hnilôb.
Dobrým tipom je zberať tekvice spolu so stopkou do prvých mrazov a rozložiť ich na slniečku alebo na teplom mieste v izbe, aby mohli uschnúť a dozrieť počas približne 2 týždňov. Je dôležité tekvičky neukladať na seba, aby sa predišlo ich poškodeniu, a pamätať na to, že tekvice nemajú radi vlhko a k tomu aby vydržali nutne potrebujú sucho a stabilnú teplotu do 20 stupňov.
Využitie tekvíc v kuchyni
Tekvice sú v kuchyni veľmi univerzálne a dajú sa použiť na prípravu rôznych jedál.
Prečítajte si tiež: Ako piecť tekvicu Hokkaido
- Polievky: Tekvicové polievky sú obľúbené najmä v jesennom období. Dajú sa pripraviť z rôznych druhov tekvíc, napríklad z hokkaido, muškátovej alebo maslovej.
- Prívarky: Tekvicový prívarok je chutný a zdravý pokrm, ktorý sa dá pripraviť z maslovej tekvice alebo z tekvice hokkaido.
- Pečenie: Tekvice sú výborné na pečenie. Dajú sa piecť samotné, alebo sa pridávajú do koláčov, muffinov a iných dezertov.
- Grilovanie: Plátky tekvice sa dajú grilovať a podávať ako príloha k mäsu alebo zelenine.
- Šaláty: Surová tekvica sa dá nastrúhať do šalátov.
- Džemy a kompóty: Z tekvice veľkoplodej sa dajú pripraviť chutné džemy a kompóty.
- Pyré: Tekvicové pyré je výborné ako príloha k mäsu alebo ako základ pre rôzne omáčky.
Konkrétne tipy na prípravu tekvicových jedál
- Hokkaido: Pečená tekvica Hokkaido, najmä dobre ochutená, je vynikajúca sama o sebe, ale môže sa použiť aj ako základ pre iné tekvicové recepty. Tento druh tekvice sa odporúča aj do šalátov, napríklad do šalátu s kuskusom, tekvicou a pečenou zeleninou. Výborná bude aj v recepte na chrumkavé tekvicové placky. Zaujímavosťou je, že ide o jeden z druhov tekvice, ktorý sa nemusí lúpať - šupka je jedlá. Nakrájané kúsky so šupkou uvarte vo vývare, zmiešajte s kokosovým mliekom, zázvorom a feferónkami.
- Špagetová tekvica: Po upečení sa dužina rozpadá na vlákna podobné špagetám. Tieto "špagety" výborne chutia s paradajkovou omáčkou, syrovou omáčkou (gorgonzola) alebo veľmi dobrým olivovým olejom, čerstvými bylinkami (tymián, majoránka) a praženými lieskovými orieškami. Cestoviny s tekvicou, cesnakom a hubami budú úplne novým kulinárskym zážitkom, ak použijete túto odrodu!
- Muškátová tekvica: Pečená tekvicová polievka s nádychom pomaranča je jedným zo zaujímavejších návrhov na neobvyklú kombináciu chutí. Ďalšou skvelou voľbou by mohla byť tekvicová pasta na chlieb. Alebo možno tradičnejšia tekvicová krémová polievka so semienkami? Preneste ju na plech, potrite tenkou vrstvou olivového oleja, ochuťte soľou a škoricou a pečte pri teplote 180 stupňov do mäkka (približne 15 - 20 minút). Podávajte s opraženými mandľami alebo semienkami (tekvicovými, slnečnicovými), miešaným šalátom, vajíčkom a dresingom.
- Maslová tekvica: Pripravte si doma lahodnú vyprážanú polentu s tekvicovým pyré. Hladká konzistencia polenty sa doslova rozplýva vo výraznej chuti pyré - pridajte nivu, čerstvú šalviu, nasekané orechy a vychutnajte si jesennú explóziu chutí na jednom tanieri!
Nutričné hodnoty tekvice
Tekvica je bohatá na vitamíny, minerály a vlákninu. Priemerne 100 g tekvice obsahuje:
- 6,5 g sacharidov
- 1 g bielkovín
- 0,5 g vlákniny
Podporuje imunitu, bojuje proti infekciám, ochraňuje srdce a cievy, znižuje vysokú hladinu zlého cholesterolu a vysoký krvný tlak. Taktiež pôsobí ako antioxidant, najmä oranžová je bohatá na betakarotén, ktorý chráni pred rakovinou a voľnými radikálmi. Zmierňuje zápaly tráviaceho systému a čriev, žalúdočné vredy, upokojuje.
Ďalšie využitie tekvíc
- Okrasné tekvičky: Sú obľúbené v jesenných vencoch, aj kvetináčoch. Hrajú farbami, ale aj tvarmi. Sú nádhernou dekoráciou a čím viac si ich zaobstaráte, tým väčší nádych jesene dodáte svojmu domovu.
- Tekvicové semienka: Sú bohaté na minerály a vitamíny, no predovšetkým sú mimoriadne vzácnym zdrojom aminokyseliny tryptofán, ktorá eliminuje sklony k depresiám.
- Tekvicový olej: Obsahuje až 90 % nenasýtených mastných kyselín, vitamíny a minerály vrátane takých, ktoré tvoje telo nutne potrebuje a nedokáže si ich samo vyrobiť.
- Tekvicové listy: Mix živín, ktoré obsahujú, pomáha pri chudokrvnosti, cukrovke, ale aj parazitom. Tekvicové listy sa zvykli prikladať aj na vyvrtnuté členky - dokázali údajne zmierniť bolesť a urýchliť liečbu.
- Kvety tekvice: Jedlé sú i kvety, buď surové ako ozdoba zeleninových šalátov, alebo vysmážané v cestíčku či naplnené plnkou a upečené. Treba z nich ale vždy odstrániť horký zelený kvetný kalich a s kvetom zaobchádzať opatrne, je totiž veľmi krehký.
Prečítajte si tiež: Tekvica obyčajná: kulinárske tipy