Králičie mäso si v slovenskej kuchyni zatiaľ nenašlo pevné miesto, hoci jeho nutričné hodnoty sú nesporné. V porovnaní s krajinami ako Taliansko, Francúzsko, Španielsko a Čína, kde je spotreba králičieho mäsa oveľa vyššia, na Slovensku patrí skôr medzi doplnkové druhy. Prečo by sme mali králičiemu mäsu venovať viac pozornosti a aké plemená sú vhodné na produkciu kvalitného mäsa?
Prečo jesť králičie mäso?
Králičie mäso je cenným zdrojom živín s nízkym obsahom tuku a minimálnym rizikom alergických reakcií. Je bohaté na bielkoviny, omega-3 a omega-6 mastné kyseliny, vitamíny B12 a B1, ako aj na minerály ako fosfor, vápnik a železo. Vďaka jemným svalovým vláknam je králičie mäso ľahko stráviteľné, dosahuje až 90% stráviteľnosť, čo je výrazne viac ako pri hovädzom mäse (62%). Preto sa králičie mäso odporúča ako jeden z prvých mäsových pokrmov pre dojčatá.
Plemená vhodné na mäsový výkrm
Pre efektívny mäsový výkrm králikov existuje množstvo plemien s dobrými produkčnými vlastnosťami. Medzi najčastejšie chované patria:
- Novozélandský biely: Toto plemeno, vyšľachtené v USA pred druhou svetovou vojnou s cieľom získať bieleho mäsového králika, je v súčasnosti jedným z najdôležitejších plemien na tvorbu mäsových hybridov. Dosahuje živú hmotnosť 4 až 5,5 kg a má zavalité krátke telo so širokou hrudnou a panvovou časťou. Končatiny sú silné a krátke.
- Kalifornský: Aj toto plemeno bolo vyšľachtené v USA pred druhou svetovou vojnou. Je to typické mäsové plemeno s charakteristickou kresbou, ktorá tvorí zafarbenie uší, nosa a spodku končatín. Zafarbené je aj pierko. Základná farba je biela, kresba je čierna, modrá alebo hnedá.
- Burgundský: Toto plemeno pochádza z Francúzska. Cieľom šľachtenia bola dobrá plodnosť, rastové schopnosti a jatočná výťažnosť. Vyniká veľkosťou, odolnosťou a temperamentom. Má zavalité telo valcovitého tvaru. Veľmi dobre osvalené, najmä v panvovej oblasti. Je žltočervenej farby.
- Nitriansky králik: Jedno z našich národných plemien králikov, bolo vyšľachtené v Nitre v roku 1977. Je to stredné plemeno králikov. Patrí medzi najčastejšie chované plemená u nás a v Českej republike. Jeho hmotnosť je 4,25 až 5,25 kg. Telo je zavalité, široké, mohutne osvalené. Je to plemeno s kombinovanou úžitkovosťou.
- Francúzsky strieborný: Dosahuje hmotnosť 4 až 5,5kg. Má svetlo striebornú farbu srsti a hnedé oči. Telo má mierne zavalité. Hlavu má silnú, so širokým čelom.
Okrem spomínaných plemien sa na výkrm využívajú aj rôzne krížence týchto plemien. Pre úspešný chov je však dôležité zabezpečiť zvieratám plnohodnotnú kŕmnu dávku s dostatkom jadrového krmiva.
Systémy výkrmu
Existujú dva základné systémy výkrmu králikov:
Prečítajte si tiež: História Viedenského Rezňa
- Výkrm mliečnych brojlerov: Pri tomto systéme sa používa plemenitba s tromi hniezdami. Mláďatá ostávajú pri matke 8 až 10 týždňov a kŕmia sa kŕmnymi zmesami. Pri odstavovaní majú 2 až 2,5 kg a sú pripravené na jatočné účely.
- Brojlerový výkrm králikov: Samica môže mať za rok až 6 vrhov. Mladé králiky sa odstavujú vo veku 6 týždňov a kŕmia sa kŕmnymi zmesami, až kým nedosiahnu hmotnosť 2,5 až 3,6 kg, čo je približne vo veku 3,5 až 4 mesiacov.
Viedenský modrý králik - zabudnutý poklad?
Hoci sa v zozname najčastejšie chovaných plemien na mäsový výkrm nespomína, viedenský modrý králik má potenciál stať sa cenným prínosom pre produkciu králičieho mäsa. História tohto plemena siaha do konca 19. storočia, kedy vznikol krížením belgických obrov s francúzskymi baranmi. Na jeho rozšírení sa podieľal Otto Grunhaldt, ktorý tieto králiky vyvážal zo svojej chovateľskej stanice v St. Pöltene v Rakúsku.
Zaujímavosťou je, že viedenský chovateľ Schultz použil pri šľachtení viedenských modrých králikov belgických obrov a lotrinských obrov s modrými moravskými králikmi. Táto informácia poukazuje na prítomnosť modrých králikov na Morave už koncom 19. storočia.
Viedenský modrý králik patrí do skupiny veľkých plemien s požadovanou hmotnosťou v dospelosti minimálne 5,5 kg, ideálne 6 až 6,5 kg. Telo je zavalité s krátkym a silným krkom, dĺžka uší by mala byť 14 až 15 cm. Typickým znakom je svetlo oceľovo modrá krycia farba, vyrovnaná po celom tele.
Strakáče - špecifiká chovu a kresby
Hoci primárne nie sú chované pre mäso, strakaté králiky predstavujú zaujímavú skupinu s osobitými chovateľskými požiadavkami. Najväčšou zvláštnosťou strakáčov je ich plášťová kresba. Hlava je takmer celá sfarbená, vrátane ušníc a nosnej partie, na čele má byť zreteľná biela lysinka alebo škvrna. Telo je prevažne sfarbené od zátylku až po chvost a boky. Prsia, brucho, hrudné a panvové končatiny majú byť biele. Plášťová kresba má byť symetrická.
Chov králikov s plášťovou kresbou nie je jednoduchý, pretože len asi 10 - 20 % jedincov vyhovuje požiadavkám štandardu. Pri párení dvoch strakáčov sa vyskytuje 50 % mláďat strakošov, 25 % bielych tzv. mlynárov a 25 % plnofarebných homozygotných mláďat tzv. kominárov. Preto je vhodné párovať jedného rodiča strakoša a druhého plnofarebného homozygota (kominára), kde je pomer mláďat vo vrhu 50 % strakošov a 50 % plnofarebných jedincov.
Prečítajte si tiež: Recept na viedenský rezeň
Český luštič - plemeno pre zisťovanie čistokrvnosti
Český luštič, vyšľachtený Václavom Pémom z Dolan u Kralup nad Vltavou, je plemeno s unikátnym poslaním. Jeho genotyp umožňuje zisťovať čistokrvnosť iných plemien králikov. Králiky tohto stredného plemena majú mať živú hmotnosť 3,5 až 4,25 kg. Telo má byť mierne zavalité s dĺžkou uší 11 až 12 cm. Typickým znakom je špinavo žltá krycia farba s jemným šedomodrým nádychom.
Český strakáč - klenot nášho chovateľstva
Český strakáč je plemeno s bohatou históriou, siahajúcou až do roku 1902, kedy začal vychádzať najstarší králikársky časopis - Králikár československý. Východiskovým materiálom pre šľachtenie bol český stajňový králik. Český strakáč je plemeno vysokej chovateľskej náročnosti, pretože odchovanie kvalitných výstavných jedincov nie je jednoduché. Základná farba je vždy biela a spočíva na nej kresba čierna alebo modrá, havanovitá, žltá, madagaskarová, divoká, železitá, želvovinová (isabela) , činčilová, čiernožltá a modrožltá. Živá hmotnosť králika tohto stredného plemena v dospelosti má byť 3,3 až 4 kg.
Čiernopesíkatý králik - cesta k bielemu králikovi s hnedými očami
Šľachtenie čiernopesíkatého králika sa datuje od roku 1971 a bolo inšpirované správami z NSR. Za počiatočný materiál bola zvolená malá činčila a strieborný žltý. Cieľom bolo vyšľachtiť bieleho králika s hnedými očami. Požadovaná živá hmotnosť v dospelosti je 3,3 až 4 kg. Telo je krátke so silnými končatinami, dĺžka uší má byť 10 až 11 cm.
Prečítajte si tiež: Ako uvariť Viedenský Guláš