Vianočka je neodmysliteľnou súčasťou sviatočných raňajok a má bohatú históriu a tradície. Ak vám doma zostalo staršie pečivo, určite ho nevyhadzujte! Pravá gazdiná totiž aj z mála dokáže vyčariť zázraky. Poďte s nami objaviť tie najchutnejšie klasické i menej tradičné recepty na obľúbenú vianočku zo starého cesta.
Ako využiť staršie pečivo na vianočku
Staršie pečivo nemusí skončiť ako potrava pre vtáctvo, ktorému môže dokonca uškodiť. Existuje mnoho spôsobov, ako ho zmysluplne využiť v kuchyni.
- Strúhanka: Azda najčastejším spôsobom, ako využiť staršie pečivo, je nechať ho úplne vysušiť a neskôr spracovať na strúhanku. Tá sa v domácnosti vždy zíde či už na obaľovanie chutných rezňov, zahustenie fašírok, alebo ako chutná posýpka na obľúbené tvarohové gule.
- Chlieb vo vajíčku: Druhým favoritom vo frekvencii využitia staršieho pečiva, hlavne chleba, je rozhodne jeho verzia poriadne „vykúpaná“ v rozšľahanom vajíčku.
- Francúzske toasty: Rovnako rýchlo a bez väčších kulinárskych zručností zvládnete pripraviť aj francúzske toasty. Je to v podstate tiež chlebík vo vajíčku, ale v sladkej verzii. Namiesto soli do vajíčok pridajte vanilkovú arómu, cukor a štandardne opečte.
- Kocky do polievky: Prečo by ste ich kupovali, keď si ich môžete jednoducho pripraviť doma z nevyužitého pečiva? Všetko staršie pečivo, ktoré vám zostalo, nakrájajte na kocky, dajte na plech a šup s ním do rúry. O pár minút máte hotovo.
- Žemľovka: Jednými milovaná, druhými nenávidená - to je nefalšovaná slovenská žemľovka. Ak patríte do prvej skupiny, staršie pečivo bude pre vás alfou a omegou. Tvorí totiž základ tohto receptu.
- Zapečené rožky: Ak rožky ešte nie sú úplne tvrdé, ale iba staršie, skvelý spôsob, ako ich využiť, je dať ich zapiecť s vašimi obľúbenými surovinami. Výborná je verzia s topeným syrom a cibuľkou navrchu. Milovníkov pizzových chutí zas poteší kombinácia kečupu, bazalky, šunky, kukurice a syra. Nechajte pracovať svoju fantáziu a aktuálne chute a obložte si rožky tým, čo máte najradšej.
- Domáca knedľa: Niet nad pravú domácu knedľu od babičky. Presne takú si môžete urobiť zo staršieho pečiva, hoci do penzie máte ešte ďaleko. Pečivo nakrájajte na kocky a zmiešajte s nasekanou vňaťou. Na lyžici oleja opražte najemno nakrájanú cibuľu, pridajte slaninu alebo šunku (voliteľné) a nechajte spolu pražiť. Túto zmes potom pridajte do chleba, vmiešajte vajcia, korenie, soľ a mlieko, ktoré pridávajte postupne tak, aby ním bolo pečivo dobre nasiaknuté. Všetko spolu riadne premiešajte rukami a nechajte odstáť 15 minút.
- Štangle: Štangle je ideálne pripraviť zo starších rožkov alebo bagiet. Rožky pozdĺžne rozkrojte na polovicu a tú ešte na polovicu alebo tretiny. Potrite cesnakom, pokvapkajte olivovým olejom a dajte zapiecť do rúry.
- Pizza: Povedali by ste, že zo starého pečiva ešte môže vzniknúť chutná pizza? Jednoducho pečivo nakrájajte na cca 1 cm hrubé kúsky, namočte ich na pár sekúnd do vody alebo mlieka a poukladajte na plech tak, aby na ňom nezostalo žiadne voľné miesto. Ďalej postupujte ako pri klasickom pizzovom ceste.
- Bruschetty: Ďalšia výborná možnosť, ako využiť staršie rožky, je pripraviť z nich obľúbenú taliansku špecialitu - chrumkavé bruschetty. Samozrejme, môžete použiť aj bagety. Pokiaľ však máte rožky, krájajte ich čo najviac pozdĺžne, aby vám vznikli väčšie kúsky. Potrite olejom a pridajte vaše obľúbené suroviny - cesnak, bylinky, rajčiny, bazalkové pesto a pod.
- Chlebové placky: Na chlebové placky budete potrebovať 2 rožky alebo 3 krajce chleba, lyžicu kyslej smotany, deci smotany na šľahanie, 1 lyžicu strúhanky, polovičku cibule, 1 strúčik cesnaku, soľ, korenie, trochu vody a 5 kúskov salámy či šunky, ktorú máte radi. Pečivo, salámu, cesnak aj cibuľu nakrájajte na drobné kúsky a miešajte s ostatnými surovinami, až vznikne cesto.
- Raňajky z detstva: Dokonalé bezstarostné rána nášho detstva si pripomeniete, ak necháte staršie rožky a chlebík urobiť vám službu. Nakrájajte ich do misky, posypte grankom (alebo kakaom a práškovým cukrom) a zalejte teplým mliekom.
- Zeleninová zmes: Vyšľahajte asi 5 vajíčok, osoľte, okoreňte a pridajte 2 na malé kúsky nakrájané rožky alebo 2 - 3 krajce chlebíka. Do zmesi pridajte cca 250 g zeleninovej zmesi (môže byť konzerva mrkvy, hrášku a kukurice) a lyžičku kypriaceho prášku.
- Plnené rožky: Staršie rožky v strede rozkrojte na polovice a vyberte z nich vnútro. Tretinu odložte a zmiešajte ju s vašou obľúbenou smotanovou nátierkou, na kúsky nakrájanou slaninkou, troškou najemno nakrájanej cibuľky a bielej papriky. Zmes lyžičkami vložte do rožka a poriadne utlačte.
- Slaný koláč: Veľmi jednoduchý koláč, ktorý môže trochu pripomínať žemľovku, ale v slanej verzii ho pripravíte za pár minút. Vezmite formu na pečenie a začnite ju vykladať nátierkou natretým chlebom, až kým na dne nezostane voľné miesto. Ďalej vrstvite šunku, paradajku, cibuľku či dokonca kúsky klobásy, opäť chlieb, až kým nezaplníte formu po vrch.
Recept na sviatočnú vianočku
Sviatočná vianočka je tradičný koláč, ktorý nesmie chýbať na žiadnom stole.
Ingrediencie:
- 600 g polohrubej múky
- 120 g krupicového cukru
- 120 g masla
- 5 - 6 žĺtkov
- 100 ml mlieka
- vanilkovú pastu alebo esenciu
- citrónovú pastu (alebo kôru z citróna)
- 50 g čerstvého droždia
- 100 g hrozienok
- 50 g mletých mandlí
- 10 g soli
- 1 vajce na potretie
- sekané mandle na posypanie
Postup:
- Ako prvé si pripravíme kvások. Do hrnca si nalejeme primerané množstvo mlieka, pridáme trochu cukru a mlieko si mierne zahrejeme. Tak isto dáme na sporák trochu zohriať aj maslo. Mlieko musí byť po zohriatí len teplé, nie horúce. Rozmrvíme doňho droždie, dobre premiešame aby sa rozpustilo a nasypeme trochu múky, aby nám vzniklo také redšie cestíčko. Prikryjeme ho bavlnenou utierkou a necháme nakysnúť.
- V samostatnej mise si vyšľaháme žĺtky s cukrom do krásnej nadýchanej peny. Pridáme vanilku, citrónovú kôru a premiešame.
- Zoberieme si rozpustené maslo (opäť platí, že nesmie byť horúce) a postupne ho zašľaháme do žĺtkovej zmesi. Následne pridáme aj vykysnutý kvások a soľ.
- Riedke suroviny vyšľaháme metličkou a postupne zapracujeme po častiach múku. Cesto miesime až kým sa neprestane lepiť na steny misy.
- Na záver miesenia zapracujeme do cesta hrozienka a mandle. Potom ho odložíme na teplé miesto a necháme vykysnúť.
- Keď je cesto vykysnuté, vyformujeme si ho na hrubší valec a rozrežeme na 6 približne rovnakých kusov. Tie potom vyvaľkáme do guličiek a následne na hrubšie slíže, z ktorých budeme zapletať vianočku. Ak je cesto dobre vypracované, pri vaľkaní už nie je potrebné múčiť pracovnú dosku a cesto sa odlepuje samo aj bez toho.
- Pramene dáme potom k sebe tri a tri na dve strany, konce spojíme a zaťažíme hrncom s vodou, aby sme mohli začať zapletať vianočku. Ruky pracujú krížom, takže pravá ruka pracuje na ľavej strane a naopak ľavá na pravej. Vianočku pletieme vždy tak, že berieme prameň z vonkajšej strany a ukladáme ho do vnútornej.
- Hotovú vianočku uložíme na plech pokrytý papierom na pečenie, natrieme vajíčkom, posypeme sekanými mandľami a necháme ju ešte nakysnúť.
- Potom ju pečieme pri teplote 160 - 170 °C a pečieme ju asi 40 minút.
Calta - Svadobná vianočka
Aj keď by sa mohol zdať názov calta exotickejší, jedná sa o druh vianočky, ktorá nesmela chýbať počas svadby v krabici s výsluškou. Jemné, hodvábne mäkké, nasladlé cesto, ktoré si vás získa, už len keď si z neho odkrojíte. Svadby som si odtočila ako malá. Všetky moje sesternice boli už vydaja súce, keď ja som ešte len do škôlky chodila.
Calta alebo názov baba. Je to to isté a pod týmito názvami sa skrýva svadobná vianočka, ktorú gazdiné nakrájali na hrubšie plátky- ríkali na dva prsty tlusté a pred domom ponúkali spolu s ostatnými koláčmi. Tá svadobná bola špeciálna, fajnová. Klasická calta bola chudobnejšia. No chlapi si na nej pochutnávali veľmi kontroverzne- s údeným mäsom či klobásou. Alebo k polievkam.
Prečítajte si tiež: Tipy na prípravu vianočky
Calta ako obradné pečivo patrila k umeleckým prejavom v dávnej minulosti. Posvätené pečivo malo veľký ochranný, úrodonosný a magický význam. Omrvinky z takéhoto pečiva sa odkladali. Tvar calty bol rôzny. Ženy ju zvykli zapletať, alebo cesto len tak rozprestreli do hlbokého smaltovaného pekáča. Čo domácnosť, to nejaká vychytávka. No správna calta sa spozná ľahko. Pri miesení je cesto ako períčko.
Recept na caltu (svadobnú vianočku)
Do správne vykvaseného štartéra pridáme preosiatu múku, cukor, mlieko a vajce so žĺtkom. Začneme miesiť a v momente tesne pred úplným zmiešaním surovín vlejeme rozpustené maslo a soľ. Vymiesené cesto necháme v mise, ktorú prekryjeme neprievzdušným materiálom a necháme 3 hodiny stáť na linke pri izbovej teplote. Najprv zoberieme prvý kúsok cesta. Cesto zrolujeme odspodu nahor ako závin, čím vznikne valec cesta. Všetky tri pripravené valce cesta dáme pred seba. Tortovú formu s vnútorným stredom vymastíme maslom a zmotané cesto na caltu prenesieme do nej. Formu s cestom prekryjeme neprievzdušným materiálom a necháme finálne vykvasiť 1,5 - 2 hodiny. Rúru rozohrejeme na 200’C horný-dolný ohrev. Vykvasené cesto potrieme bielkom, ktorý zvýšil z prípravy cesta a dáme piecť na 20 minút. Následne znížime teplotu na 180’C a dopekáme ešte cca ďalších 20 minút. Upečenú caltu vyberieme z rúry a necháme najprv 5 minút vo forme. Calta je výborná aj samotná. Dobrú chuť!
História a tradície vianočky
Už koncom 14. storočia sa o nej objavila zmienka v diele “Pojednání o Vánocech” z pera benediktínskeho mnícha Jana z Holešova, v ktorom opisoval rôzne vianočné zvyky. Zapletané pečivo je však populárne po celom svete. Arménsky choreg, bulharský kozunak, rumunský cozonac, grécky tsoureki, poľská chalka, fínska pulla, turecký çörek, zopf či brioška z nemeckých, rakúskych a švajčiarských kuchyní, židovská challa. V Čechách a na Morave sa vianočka nevolala vždy vianočkou, mala množstvo mien ako calta, húska, pletenica, pletenka, štricka, štrucla, žemľa. Vianočkou ju začal nazývať práve až spomínaný Jan z Holešova, ktorý údajne vniesol do češtiny aj diakritiku a zmenil stedrowku na štedrovku, neskôr vianočku.
Vianočka bývala sviatočným jedlom. V 13. storočí mohli vianočku piecť len cechoví pekári, ktorým pospolitý ľud doniesol svoje zarobené cesto z domu. Od 18. storočia si ju začali ľudia piecť doma sami. A keďže sa ľudia živili hlavne tým, čo sa im urodilo, vianočka sa zaradila aj do agrikultúrnej mystiky. Prvú, z doma upečených vianočiek dostal hospodár, aby sa urodilo veľa obilia. Niekde z vianočky počas Štedrého večera dávali aj dobytku, aby bol zdravý a neškodili mu zlé sily. Gazdiné zase s cestom chodili okolo ovocných stromkov, ktoré objímali a troškou cesta zamazali - pre dobrú úrodu. Dávnym zvykom tiež bolo zapiecť mincu.
Pripálená alebo natrhnutá vianočka vraj veštila neúspech alebo chorobu niekoho v dome, ale osobne by som sa tým netrápila, lebo podľa mňa ide skôr o nešikovnosť alebo bežnú nehodu pri pečení. Gazdinky v minulosti preto dodržiavali rôzne zvyky, aby sa vianočka podarila. Gazdiná mala miesiť v bielej zástere a šatke, nesmela hovoriť a pri kysnutí cesta mala vyskakovať vysoko do výšky, aby cesto vyrástlo.
Prečítajte si tiež: Ako upiecť perfektnú vianočku
Vianočka sa pletie najčastejšie zo šiestich vrkočov, avšak modernejšia doba priniesla do domácností aj formu v tvare vianočky, takže ju zvládne upiecť každá gazdinka.
Peripetie vianočky v 20. storočí
Jedlo, jazyk a politika sa z času na čas stretávajú v absurdných zákonoch, zákazoch a príkazoch. V novembri roku 1915 pekárom zakázali piecť vianočky zo surovín prinesených tretími stranami, v januári 1916 bol vydaný úplný zákaz piecť vianočky, bochníky, koláče a bábovky. Pod hrozbou pokuty, straty živnostenského oprávnenia a väzenia nesmeli sa piecť ani z cukrárenskych náhradných surovín, výnimku nedostali ani dobročinné spolky.
Prvá polovica 20. storočia priniesla do kuchýň kypriaci prášok, pudinkový prášok, umelé živočíšne a rastlinné tuky. Vládne nariadenie z 20. 2. svetová vojna sa tiež dotkla výroby vianočiek. Nedostatok surovín a obmedzenia na nákup potravín sa pretavili do receptov na vianočku bez vajec za použitia cukrárskeho droždia, vianočku zo zemiakov, vianočku s umelým medom a vajcovou náhražkou. A zase bola zakázaná živnostenská výroba vianočky, muselo sa šetriť. V roku 1944 už nebolo možné dostať ani droždie, takže gazdinky začali do cesta pridávať pár kvapiek čistého liehu, aby cesto dobre vykyslo. Mimochodom, to je aj dôvod, prečo sa majú hrozienka namočiť v rume, prípadne pridať poldeci do cesta.
Po strašných vojnových rokoch sa situácia samozrejme zlepšila a mlieko, maslo, múka sa stali opäť dostupnými, hoci na prídel. Viaznuť však začali iné suroviny na prípravu vianočky, a to hrozienka, lieskovce a mandle, ktoré sa dovážali z Turecka, Iránu, Španielska. V roku 1983 sa vianočka zaradila medzi bežne dostupné pečivo, ktoré si mohol ktokoľvek kúpiť kedykoľvek v obchode.
Zdá sa, že vianočka nie je až taká samozrejmosť. A upiecť chutnú, pekne vyzerajúcu vianočku je svojim spôsobom umenie a možno aj trochu rebélia.
Prečítajte si tiež: Moderné variácie vianočky
Tipy a triky pre dokonalú vianočku
- Kvások: Ako prvý si urobíme kvások, ktorý necháme dobre podkysnúť. Potom do kvásku vsypeme trochu cukru a citrónovú kôru. Pridáme žĺtka, vanilku. Vsypeme zvyšok cukru, múku premiešanú so soľou. "Soľ sa nesmie stretnúť priamo s kváskom", upozornila ma teta Eva. Miešame trochu. Vlejeme rozpustené maslo a vymiešame do tuhšieho vláčneho cesta. "Tuk vždy dávame do trochu premiešaného cesta. Neviem prečo. Necháme pod utierkou na ozaj teplom miesto mieste nakysnúť aj dobrú hodinu. Po asi trištvrte hodine potlačíme povrch cesta bruškom prsta. Ak sa cesto vráti do svojej polohy, je správne nakysnuté.
- Miesenie: Všetky suroviny okrem bielka na potretie som zmiešala a vymiesila. Do vymieseného cesta som pridala hrozienka a vymiesila ešte raz. Ja miesim cesto rukami, takže ak používate kuchynský robot, hrozienka zamieste tiež rukami, aby sa vám nerozpučili.
- Hrozienka: Prípadne vyskúšajte jeden super trik a poukladajte hrozienka pred zapletaním do pásov cesta, z ktorých budete formovať vrkoče. Hrozienka namočte ich asopň na pol hodinku do rumu.
- Kysnutie: Vianočka kysne trikrát. Prvýkrát cesto samotné - ja som nechala v chlade 20 hodín, ale stačí 12. Druhýkrát kvasia pripravené vrkoče (asi tak hodinku) a tretíkrát zapletená vianočka tak dlho, kým viditeľne nezväčší svoj objem. Je dôležité dopriať jej čas, aby skutočne cesto zdvojnásobilo svoj objem, inak bude mať rôzne chyby, z ktorých najčastejšou je neestetické prasknutie spôsbené búrilivým pohybom kvasiniek v horúcej rúre. Pri kvasení upletenej vianočky teoreticky hrozí aj prekysnutie, pretože to už prebieha v teplej kuchyni, tak pozor na to, treba sledovať teplotu, aby nebola vyššia ako 22 stupňov.
- Zapletanie: Cesto som po prvom kvasení rozdelila na 6 rovnakých častí a tie som po druhom kvasení zaplietla podľa návodu z videa. Je to jednoduché, stačí sa trošku sústrediť. Cesto moc neťahajte, snažte sa pracovať s citom, aby sa nestenčovalo. Ak budete mať vrkoče príliš tenké, vianoča bude suchá. Komu by to pletenie fakt nešlo, tak upleťte jedno poschodie z 3 pramenov, dalsie z 2 pramenov a navrch dajte jeden pramen stočený do špirálky. Pozor len, táto konštrukcia nebýva pevná, cesto treba pred pečením spevniť špajlami a tiež celkom isto prikryť pri pečení, lebo tá vrchná špirálka sa rada pripaľuje, podobne ako nos pri zimnej lyžovačke.
- Pečenie: Pečiem 35 - 45 minút pri teplote 180°C. Ak sa vám zdá, že vianočka tmavne viac ako sa vám páči, prípadne sa pripaľujú mandle, ktorými ste ju posypali, prikryte ju po 20 minútach alobalom, maximálne na posledné 3 - 5 minút ešte odkryte, ak chcete aby bola chrumkavá. Po upečení treba nechať vychladnúť na mriežke.
- Kôrka: Vianočka pečená z droždia a prikrytá počas pečenia alobalom má vláčnu, mäkkú kôrku. Vianočka pečená z kvásku a neprikrytá počas pečenia alobalom, má kôrku pevnejšiu.