Vesmír, nekonečný a fascinujúci, je neustálym predmetom skúmania astronómov. Ich práca nám prináša nové poznatky o jeho zložení, štruktúre a dynamike. Od hľadania potenciálne nebezpečných asteroidov v blízkosti Zeme až po štúdium svetelného znečistenia a jeho vplyvu na pozorovanie nočnej oblohy, astronómovia neustále rozširujú naše chápanie vesmíru.
Asteroidy v blízkosti Zeme: Menšie riziko, no stále prítomné
Astronómovia z NASA odhadujú, že v blízkosti Zeme obieha približne 19 500 stredne veľkých asteroidov. Tieto telesá, s priemerom medzi 100 a 1000 metrami, predstavujú potenciálnu hrozbu pre našu planétu. Zrážka s takýmto asteroidom by mohla mať katastrofálne následky, napríklad zničenie metropolitnej oblasti. Aj keď sa toto číslo zdá byť vysoké, je menšie ako predchádzajúce odhady, ktoré hovorili o 35 000 asteroidoch. To naznačuje, že riziko zrážky so Zemou je o niečo menšie, než sa pôvodne predpokladalo.
NASA zároveň upozorňuje, že z týchto odhadovaných 19 500 asteroidov poznajú a sledujú len približne 5200. To znamená, že existuje značné množstvo potenciálne nebezpečných telies, o ktorých nevieme. Pri asteroidoch s priemerom nad 1000 metrov, ktorých zrážka so Zemou by mala globálne následky, zaznamenali vedci len malý pokles očakávaného počtu. Dobrou správou je, že vedci už zachytili 93 percent týchto telies a žiadny z nich nepredstavuje pre Zem riziko v nasledujúcich storočiach. Vedci sa tiež domnievajú, že zachytili všetky asteroidy s priemerom okolo desať kilometrov, pričom teleso takejto veľkosti podľa niektorých teórií spôsobilo vyhynutie dinosaurov.
Tieto zistenia pochádzajú z údajov získaných pomocou širokouhlého infračerveného teleskopu WISE, ktorý NASA vypustila do vesmíru v roku 2009. Teleskop WISE pátra po vesmírnych objektoch a vzdialených galaxiách, ktoré sú bežne neviditeľné.
Svetelné znečistenie: Strata pohľadu na nočnú oblohu
Hviezdy na nočnej oblohe boli pre ľudí odjakživa zdrojom inšpirácie. Avšak, ak žijete v meste, pohľad na prirodzenú krásu nočnej oblohy je takmer nemožný. Väčšina ľudí nikdy nezažije pohľad na prírodné svetelné poklady, ako je zodiakálne svetlo. Dôvodom je svetelné znečistenie.
Prečítajte si tiež: Tipy na udržanie bielej farby varených zemiakov
Svetelné znečistenie je navýšený jas oblohy, ktorý má vplyv nielen na prírodu, ale aj na zdravie človeka. Verejné osvetlenie, osvetlenie parkovísk, štadiónov, fasád budov a akékoľvek umelé svetlo pod holým nebom sú zdroje svetelného znečistenia. Z pohľadu astronómov je svetelné znečistenie také svetlo vyrábané človekom, ktoré postupuje neúčelným smerom, napríklad späť k povrchu Zeme, v dôsledku rozptylu svetla na malých časticiach atmosféry.
Intenzita rozptylu svetla závisí od vlnovej dĺžky svetla. Svetlo s kratšou vlnovou dĺžkou (napr. modrá farba) sa rozptyľuje viac ako svetlo s dlhšou vlnovou dĺžkou (napr. červená farba). Preto je obloha počas dňa modrá a pri západe Slnka červená.
Na posúdenie kvality oblohy sa používajú rôzne metódy. Jednou z nich je určenie tzv. medznej hviezdnej veľkosti (MHV). Táto metóda je subjektívna a spočíva v tom, že pozorovateľ si zapamätá najslabšiu ním viditeľnú hviezdu a na základe toho posúdi jasnosť oblohy. Presnejšou formou tejto metódy je trojuholníková metóda, pri ktorej človek spočíta viditeľné hviezdy v štandardizovanej oblasti na oblohe. Druhou, presnejšou metódou je priame meranie jasu oblohy pomocou meracieho prístroja. Amatérski astronómovia často využívajú aj tzv. Bortlovu stupnicu, ktorá je deväťbodová škála, kde najmenší stupeň škály vyjadruje skutočne tmavú oblohu a najvyššia hodnota opisuje najvyššiu mieru svetelného znečistenia.
Skupina vedcov v júni 2016 uverejnila v časopise Science Advances prvý Svetový atlas umelého osvetlenia nočnej oblohy. Na základe analýzy atlasu zistili, že 80 % celej populácie a 99 % obyvateľstva Európy a USA žijú pod svetelne znečistenou oblohou. Mliečna cesta je skrytá pre 60 % obyvateľov Európy a 80 % obyvateľov Ameriky.
"Farba mlieka": Model atmosféry Zeme a rozptyl svetla
Pri prechode bieleho svetla nehomogénnym prostredím (znečistenou vodou) môžeme pozorovať rôzne intenzity rozptylu rôznych farieb. Model atmosféry Zeme, kde je naľavo voda s kvapkou mlieka (voda znečistená malými tukovými časticami) a napravo čistá voda - osvetlené zozadu zľava, nám ukazuje, ako rozptyl svetla ovplyvňuje to, čo vidíme. Tento jav je spôsobený Rayleighovým rozptylom, ktorý vysvetľuje modrú farbu dennej oblohy a červenú farbu oblohy pri západe Slnka.
Prečítajte si tiež: Účinky pupavového čaju na trávenie
Ďalšie zaujímavosti z vesmíru
Okrem asteroidov a svetelného znečistenia sa astronómovia zaoberajú aj mnohými ďalšími fascinujúcimi javmi vo vesmíre. Medzi ne patrí:
- Aberácia: Odchýlenie svetelného lúča, ktorý prichádza od pozorovaného kozmického telesa, k pozorovateľovi.
- Archeoastronómia: Štúdium starých alebo tradičných astronómií v ich kultúrnej súvislosti.
- Asociácia hviezd: Voľná hviezdokopa, voľnejšia ako guľová aj otvorená hviezdokopa.
- Astrofyzika: Vedný odbor, zaoberajúci sa štúdiom elektromagnetického žiarenia vesmírnych objektov.
- Astronómia: Veda o vesmíre, ktorá sa zaoberá vznikom, vývojom, stavbou, rozložením, pohybom a vzájomnými interakciami vesmírnych telies a ich sústav.
- Veľký krach (Big Crunch): Scenár konca vesmíru, absolútneho zmrštenia.
- Biely trpaslík: Hviezdny zvyšok, ktorý sa vytvorí, keď hviezda s nižšou hmotnosťou spotrebuje všetko jadrové palivo.
- Bod omega: Konečný okamih veľkého kolapsu vesmíru do jediného bodu (singularity).
- Bolida: Veľmi jasný meteor, ktorý sa javí ako plošný útvar.
- Cassini: Planetárna sonda, ktorá bola vypustená v 1997 a v roku 2004 doputovala na obežnú dráhu Saturnu k mesiacu Enceladus.
- Cefeidy: Pulzujúce hviezdy, ktorých perióda pulzov je úzko spätá s ich žiarivosťou.
- Cirkumpolárna hviezda: Hviezda, ktorá sa nachádza v blízkosti nebeského pólu a nikdy nezapadá za obzor.
- COBE: Družica, ktorá potvrdila správnosť teórie Veľkého tresku.
- Čierna diera: Sústredením hmoty s tak vysokou hustotou, že jej gravitačná sila zabraňuje úniku akýchkoľvek častíc.
- Čierny trpaslík: Posledné štádium vývoja hviezd s nízkou hmotnosťou.
- Červený trpaslík: Najchladnejšie, najmenej hmotné a najmenej svietivé hviezdy vo vesmíre.
- Červený obor: Veľká hviezda mimo hlavnej postupnosti typu K alebo M červenej farby.
- Ďalekohľad: Optický prístroj, s ktorým môžete pozorovať vzdialené objekty so zväčšením.
- Deceleračný parameter (q): Vyznačuje spomaľovanie alebo zrýchľovanie expanzie či kontrakcie vesmíru.
- Degenerovaný plyn: Plyn s takou vysokou hustotou, že jeho fyzikálne vlastnosti sa v dôsledku kvantových efektov podstatne odchyľujú od vlastností ideálneho plynu.
- Deklinácia: Uhlová vzdialenosť od nebeského rovníka, ktorá sa používa na udávanie polohy hviezd na oblohe.
- Difúzna hmlovina: Spoločný názov pre emisnú hmlovinu a reflexnú hmlovinu.
- Dlhoperiodické premenné: Premenné hviezdy, ktoré svoju jasnosť menia v období 100 až 1000 dní.
- Drakonický mesiac: Čas, ktorý potrebuje Mesiac na opätovný priechod uzlom.
- Dvojhviezda: Hviezdna sústava zložená z dvoch hviezd, ktoré sú gravitačne viazané.
- Dynamická paralaxa: Metóda na meranie vzdialenosti bližších hviezd, využívajúca princípy trigonometrie.
- Dynamická hmotnosť: Určenie hmotnosti gravitačne viazanej hviezdnej sústavy na základe znalosti rýchlosti galaxií v konkrétnej sústave.
- Eddingtonové číslo: Počet protónov vo viditeľnom vesmíre.
- Eklips: Kružnica, priesečnica roviny dráhy Zeme s nebeskou sférou.
- Eliptická galaxia: Galaxia, ktorá sa od špirálnych líši tvarom a neprítomnosťou medzihviezdnej látky.
- Extragalaktické röntgenové zdroje: Kozmické zdroje röntgenového žiarenia.
- Fotometrická paralaxa: Určenie vzdialenosti hviezd na základe ich žiarivého výkonu.
- Olbersov paradox: Kozmologický termín, ktorý sa týka jasnosti oblohy.
- Galaktický pól: Bod s uhlovou vzdialenosťou 90° od galaktickej roviny.
- Galaxia: Veľký zhluk hviezd, ktorý drží pohromade gravitáciou.
- Gnomón: Astronomické zariadenie, ktoré sa používalo už v staroveku.
- Gravitačná šošovka: Efekt ohybu svetla v silnom gravitačnom poli.
- Jeansov paradox: V nekonečnom vesmíre by mal byť pozorovateľ ťahaný gravitačnou silou všetkými smermi.
- Kométa: Malé teleso slnečnej sústavy, ktoré obieha okolo Slnka.
- Horúca tmavá hmota: Hypotetická forma tmavej hmoty, ktorá sa skladá z častíc pohybujúcich sa rýchlosťou blízkej rýchlosti svetla.
- Hipparcos: Astrometrická družica, ktorá merala hviezdne paralaxy a vlastné pohyby hviezd.
- Hlavná postupnosť: Štádium vývoja hviezdy, kedy je celá žiarivosť hviezdy krytá horením vodíka.
- Hnedý trpaslík: Konečné štádium hviezdneho vývoja.
- Homogenita vesmíru: Hmota vo vesmíre je rovnomerne hustá od rozmeru >1x109 ly.
- Horizont vesmíru: Predikovaný rýchlosťou svetla.
- Hubbleov polomer vesmíru: Polomer vesmíru, ktorý je v princípe dostupný pozorovaním.
- Kozmológia: Štúdium zakrivenej krivky vyjadrujúcej závislosť červeného posuvu na vzdialenosti pre veľmi vzdialené galaxie.
Prečítajte si tiež: Využitie farebných zemiakov v kuchyni