Slovenské vody, či už potoky, rieky, jazerá alebo štrkoviská, sú domovom pre rozmanité druhy rýb. Niektoré z nich dosahujú úctyhodné rozmery a vzbudzujú zaslúžený rešpekt. Tento článok sa zameriava na tie najväčšie ryby, ktoré obývajú slovenské vody, s dôrazom na ich charakteristické znaky, biológiu a výskyt.
Vyza veľká (Huso huso)
Vyza veľká, latinsky Huso huso, je obrovská jeseterovitá ryba, ktorá je známa aj pod maďarským názvom Viza (Beluga) a anglickým názvom Beluga, Great Sturgeon. Patrí do radu Jesetery a čeľade Jeseterovité. Je to nielen najväčší druh jeseterovitých rýb, ale aj najväčšia známa sladkovodná ryba na svete.
Rozpoznávacie znaky
Vyza má niekoľko charakteristických znakov, ktoré ju odlišujú od ostatných rýb:
- Hlava vybieha do veľmi krátkeho špicatého rypca.
- Pred ústami má 4 dlhé fúzy visiace dole, ktoré dosahujú až k ústam.
- Ústa sú obrovské, takmer cez celú šírku hlavy.
- Na chrbte, bokoch a na rozhraní boku a brucha má rady kostených štítkov.
- Horný lalok chvostovej plutvy je oveľa dlhší ako spodný.
Relatívna veľkosť štítkov s vekom klesá a medzi nimi je holá koža.
Výskyt a životný štýl
Vyza žije v Kaspickom, Čiernom, Azovskom a Jadranskom mori, odkiaľ tiahne do ich prítokov na neresenie. Väčšinu roka trávi v plytkých oblastiach mora, najmä v blízkosti riečnych ústí. Často sa pohybuje aj vo vodnom stĺpci. V riekach sa zdržiava v hlbokých miestach v prúdnici.
Prečítajte si tiež: Veľká Šestka torta: Kompletný návod
Potrava
V mladosti sa vyza živí vodnými bezstavovcami, najmä niektorými druhmi kôrovcov. S postupujúcim vekom sa v jej potrave objavujú ryby a dospelé jedince sú už vyslovene dravé. Svojimi rozmernými ústami dokáže nasať aj ryby s hmotnosťou niekoľko kilogramov. Je najväčším rybím dravcom a vrcholovým predátorom, ktorý sa živí veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov.
Rozmnožovanie
Pohlavná dospelosť nastupuje u vyzy pomerne neskoro - samce dospievajú vo veku 12 - 14 rokov, samice v 16 - 22 rokoch. K nereseniu tiahne v dvoch vlnách. Jarná "rasa" tiahne do riek skoro na jar, zatiaľ čo jesenná tiahne do dolného toku rieky počas neskorej jesene, v rieke prezimuje a na jar tiahne do vyššie položených miest. K nereseniu dochádza v hlbokých prúdoch so štrkovým dnom na hĺbke 4 - 12, ale údajne aj 40 metrov. Na Dunaji boli neresiská jesennej rasy v slovenskom úseku tejto rieky. Po postavení priehrady Železná brána boli tieto miesta vyzám nedostupné a tak jesenná rasa prakticky zanikla. Ryby jarnej rasy sa neresili v oblasti Železnej brány, ale postavenie priehrady malo neblahý dopad aj na ne.
Vyza sa preslávila obrovským počtom ikier, ktorých hmotnosť môže často tvoriť pätinu hmotnosti samice a niekedy aj omnoho viac - u veľkých ikernačiek teda veľa cez 100 kg. Počet ikier u jedinej samice bol odhadnutý na 360 000 až 7 700 000 kusov. Priemerný interval medzi jednotlivými neresmi je zhruba 5 rokov.
Rozmery a vek
Vyza je nielen jednou z najväčších rýb, ale dožíva sa aj veľmi vysokého veku. Storočné exempláre s dĺžkou okolo 4 - 5 metrov nebývali výnimkou, vek najstarších exemplárov sa musel blížiť hranici 200 rokov. Vek samice z Kaspického mora o dĺžke 4,9 m a hmotnosti 1004 kg bol odhadnutý na 91 - 101 rokov, samec z tej istej lokality dlhý 4 m a vážiaci 725 kg bol starý dokonca 107 - 118 rokov. Najväčšie exempláre dosahovali dĺžku 8,5 m a hmotnosť 2,5 tony. Z jedného prameňa pochádza dokonca údaj o vyze dlhej okolo 10 m s hmotnosťou 3,2 t.
- Dĺžka:
- Priemerná: 150 až 300 cm
- Obvyklé maximum: do 500 cm
- Rekordné hodnoty: asi 850 cm
- Hmotnosť:
- Priemerná: 30 až 200 kg
- Obvyklé maximum: do 1000 kg
- Rekordné hodnoty: okolo 2500 kg
Ohrozenie a ochrana
Od nepamäti bola vyza lovená najprv pre mäso, neskôr hlavne pre ikry, z ktorých sa vyrába najkvalitnejší kaviár. Vysoké ceny tejto pochúťky priviedli vyzu doslova k záhube. Nadmerný lov odsúdil obrovské dlhoveké ryby dospievajúce vo veku okolo 20 rokov k pomalému vymieraniu. Po zavedení zákonnej ochrany pokračuje lov nezákonnými spôsobmi. Na veľkých riekach v 20. storočí vyrástli obrovské priehrady brániace rybám v ceste na neresoviská. Nie je preto div, že areál rozšírenia tohto druhu sa výrazne zmenšil a gigantické exempláre lovené v minulých storočiach dnes patria do ríše legiend.
Prečítajte si tiež: Analýza diela Alabama Moon
Na územie Slovenska vyza vzácne prenikala do dolnej Moravy (asi naposledy bola ulovená 2 m dlhá vyza v Lanžhote roku 1916). V roku 1951 - 52 sa údajne zdržovala obrovská vyza v Dunaji naproti Pálkovičovu.
Význam
Význam vyzy v prostredí, ktoré obýva, je neprehliadnuteľný. Je najväčším rybím dravcom a vrcholovým predátorom, ktorý sa živí veľkými exemplármi väčšiny rybích druhov. Pokiaľ niekde vymizla, je to nenahraditeľná škoda - asi ako keby sa z našich vôd vytratila šťuka alebo sumec. Rozmach našej civilizácie tento úžasný prírodný úkaz behom krátkej doby doslova vymazal z reality a dnes už je málokto schopný si predstaviť, o čo sme nenávratne prišli.
Športový rybolov
Vyza sa loví na položenú. Obvyklou nástrahou sú veľké mŕtve ryby alebo kusy ich tiel. Loví sa buď v prúdnici rieky alebo v plytkých oblastiach Kaspického mora. Ako náradie sa používajú sumcové alebo morské prúty osadené multiplikátorom s dostatočnou zásobou pletenej šnúry alebo veľmi silného vlasca s nosnosťou 60 - 100 kg. Bežným úlovkom sú ryby s hmotnosťou 50 - 150 kg.
Sumec veľký (Silurus glanis)
Sumec veľký (Silurus glanis) je ďalšou z najväčších rýb, ktoré obývajú slovenské vody. Je to naša najväčšia ryba, ktorá dorastá do maximálnej dĺžky 300 cm a hmotnosti až 150 kilogramov.
Charakteristika
Sumec je kaprovitá ryba pretiahnutého valcovitého tvaru s výraznou širokou hlavou a telom pokrytým veľkými šupinami.
Prečítajte si tiež: Politické presahy Öresundského mosta
Výskyt a životný štýl
Sumec je ryba nížinných vod, prirodzene mu vyhovujú hlboké rieky s mäkkým dnom a vhodnými úkrytmi. Vyhovujú mu aj rozsiahle stojaté vody. Vyskytuje sa v teplejších lokalitách krajiny. Medzi laickou verejnosťou sa vedú polemiky, či takáto veľká ryba nemôže ohroziť napríklad kúpajúce sa menšie dieťa. Nedá sa to úplne vylúčiť, no je to málo pravdepodobné, keďže cez deň oddychuje v úkryte na dne a nikdy aktívne neútočí.
Potrava
V tráviacom trakte sumca sa zväčša nachádzajú ryby s hmotnosťou do 2 kg, žaby a vodný hmyz. Dospelé jedince sa živia rybami, ale okrem nich lovia aj cicavce až do veľkosti malého psa a vodné vtáctvo.
Rozmnožovanie
V našich podmienkach sumec pohlavne dospieva v 6 - 8. roku života. Rozmnožovanie závisí výlučne na umelom výtere, ktorý sa realizuje v liahni pri teplote vody 20 - 24 °C. Ikry sú sivasté, pelagické a ich priemerná veľkosť je 0,9 - 1,5 mm. Liahnutie trvá 1-1,5 dňa.
Chov
Ako najväčšia intenzívne chovaná dravá ryba sa v našich rybníkoch začala chovať v druhej polovici 20. storočia. Sumec je menej náročný na životné prostredie a vyhovujú mu väčšie a hlbšie rybníky. V rybničných podmienkach dosahuje tržnú veľkosť v 3- 4 roku života. Optimálna hmotnosť pre konzum je 5 -10 kg. Sumčie mäso patrí medzi veľmi kvalitné s malým počtom kostí. Pri väčšej hmotnosti je tučné a stráca na kvalite.
Ďalšie veľké ryby slovenských vôd
Okrem vyzy a sumca obývajú slovenské vody aj ďalšie ryby, ktoré môžu dosiahnuť úctyhodné rozmery:
- Kapor obyčajný (Cyprinus carpio) - môže dosiahnuť hmotnosť až 30 kg a dožiť sa viac ako 40 rokov.
- Amur biely (Ctenopharyngodon idella) - dorastá do dĺžky viac ako 1 m a hmotnosti viac ako 40 kg.
- Šťuka severná (Esox lucius) - samice dorastajú do dĺžky až 150 cm a dosahujú hmotnosť 25 kg, samce max. 100 cm
- Zubáč veľkoústy (Sander lucioperca) - v našich podmienkach dorastá do dĺžky cez 1 m a hmotnosti viac ako 15 kg.
- Hlavátka podunajská (Hucho hucho) - Bežne dorastá do 90 - 125 cm pri hmotnosti okolo 25 kg, maximálne do 180 cm (60 kg).
Ohrozenie rýb a ochrana
Populácie rýb sú ohrozené rôznymi faktormi, ako sú znečistenie vody, regulácia tokov, nadmerný rybolov a introdukcia nepôvodných druhov. Je dôležité chrániť ich prirodzené prostredie a dodržiavať pravidlá rybolovu, aby sa zabezpečila ich budúcnosť. Všetky tri spomínané druhy rýb patria medzi významné bioindikátory čistoty vôd.