Bošácka dolina, malebný región na slovensko-českom pohraničí, je známa nielen svojou prírodnou krásou, ale aj bohatou históriou a kultúrnymi tradíciami. Jednou z nich je aj výroba slivkového lekváru, ktorý bol v minulosti neodmysliteľnou súčasťou sedliackeho života. Tento článok sa zameriava na históriu, recepty a súčasnosť varenia slivkového lekváru v Bošáci.
História ovocinárstva a spracovania ovocia v Bošáci
V Bošáckej doline, kde sa nachádza múzeum skanzenového typu, sa návštevníci môžu oboznámiť s kultúrno-historickým obrazom života v tejto oblasti. Jednou z expozícií je aj letná kuchynka s vstavaným kotlom na varenie slivkového lekváru, čo svedčí o dôležitosti tejto činnosti v minulosti.
V minulosti, približne od 16. storočia, sa v Bošáckej doline pestoval vinič. Avšak, po napadnutí viniča perenospórou v polovici 19. storočia, vinohrady zanikli. Vďaka Gejzovi Ostrolúckemu a ovocinárom Ľ. V. Riznerovi a Františkovi Regentíkovi sa začalo s vysádzaním ovocných stromov, čím sa Bošácka dolina stala významnou ovocinárskou oblasťou.
Ovocie sa nielen konzumovalo v čerstvom stave, ale sa aj sušilo. Každá sedliacka domácnosť mala za domom sušiareň, kde sa ovocie sušilo na drevených „lesách“. Známa bola aj výroba tradičných ovocných lekvárov a destilátov, najmä Bošáckej slivovice.
Sušenie ovocia v Bošáci
Tradičné sušenie ovocia sa prevádzalo v sušiarňach, malých domčekoch stavaných z nepálenej tehly alebo nabíjanice z tehliarskej hliny. Vo vnútri bola drevená konštrukcia s drevenými lesami, na ktoré sa nasypávalo ovocie. Slivky sa sušili celé, jablká a hrušky sa prekrajovali na menšie časti. Usušené ovocie sa jedlo samé alebo sa z neho varili omáčky a pridávalo sa do koláčov.
Prečítajte si tiež: Perfektná sviečková omáčka: Sprievodca
V Bošáci bolo v minulosti osemnásť sušiarň s kapacitou viac ako 150 ton surového ovocia na sušenie. Sušené ovocie sa vyvážalo do Budapešti a Viedne. V druhej polovici 20. storočia sa sušiarne postupne vytratili, ale vďaka projektu „Pec nám spadla“ sa podarilo jednu z nich obnoviť.
Výroba slivkového lekváru: Tradičný postup
Džemy, ako ich poznáme dnes, v minulosti neboli bežné. Slivkový lekvár bol tradičnou pochúťkou, ktorú si ľudia dorábali sami. Jeho výroba podliehala prísnym technologickým postupom.
Výber sliviek
Slivky museli byť vybrané zo stromov s dostatkom slnečného svetla, aby boli dostatočne sladké a do lekváru sa nemusel pridávať cukor.
Príprava a varenie
Slivky sa umyli, „ščiepili“ (polili, aby sa odstránila kôstka) a postupne sa pridávali do medeného kotla s objemom 50-60 litrov. Kotol bol obmurovaný a na vrchu mal drevený miešak. Pod kotlom sa kúrilo drevom. Zo sliviek vznikala po rozvarení brečka, ktorá sa postupne odoberala a dosýpalo sa nové ovocie. Nakoniec sa zo všetkej brečky varil lekvár, postupným odparovaním vody. Čím hustejší lekvár sa podarilo navariť, tým bol kvalitnejší a dlhšie skladovateľný.
Skúška a skladovanie
Ukončenie varenia sa určovalo podľa skúšky s lyžičkou. Nabratý lekvár po jej obrátení „naruby“ sa nesmel odlepiť. Hotový lekvár sa naložil do hlinených alebo keramických nádob, po vychladnutí sa oviazal papierom alebo obrúskom a uskladnil sa na povale, kde v suchu vydržal aj tri roky. Celý proces trval vyše dvadsať hodín.
Prečítajte si tiež: Sprievodca varením ryže
Recepty na slivkový lekvár
Hoci presné recepty sa v každej rodine líšili, základný postup bol podobný. Tu je jeden z tradičných receptov:
Suroviny:
- Slivky (najlepšie odrody s vysokým obsahom cukru)
- Žiadny cukor (ak sú slivky dostatočne sladké)
Postup:
- Slivky umyte, zbavte kôstok a vložte do medeného kotla.
- Kúrte pod kotlom drevom a za stáleho miešania varte slivky, kým sa nerozvaria na brečku.
- Postupne odoberajte brečku a dosýpajte nové slivky.
- Keď sú všetky slivky rozvarené, varte lekvár, kým nezhustne.
- Ukončenie varenia otestujte pomocou lyžičky.
- Hotový lekvár nalejte do hlinených nádob, nechajte vychladnúť, oviažte papierom a uskladnite na suchom mieste.
Súčasnosť varenia slivkového lekváru v Bošáci
V súčasnosti sa varenie lekváru zachovalo ešte v niektorých rodinách. Aj keď už nie je tak rozšírené ako v minulosti, stále je symbolom tradície a spojenia s prírodou. V Bošáckej doline sa organizujú rôzne podujatia, kde si návštevníci môžu vyskúšať varenie lekváru tradičným spôsobom a ochutnať túto lahodnú pochúťku.
Ďalšie zaujímavosti Bošáckej doliny
Okrem ovocinárstva a výroby slivkového lekváru ponúka Bošácka dolina aj ďalšie zaujímavosti:
- Múzeum v Bošáci: Skanzenový typ múzea, ktorý zachováva kultúrno-historický obraz života v doline.
- Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie: Barokový kostol z 18. storočia s bohatou výzdobou.
- Baroková kaplnka: Rokoková výzdoba kaplnky patrí medzi najcennejšie na Slovensku.
- Zrúcaniny opevneného kostolíka v Haluziciach: Kostol slúžil ako útočište v časoch vojen.
- Haluzická prierva: 1 km dlhá a 50 m hlboká erózna prierva.
- Renesančný kaštieľ v Zemianskom Podhradí: Niekdajšie bydlisko Adely Ostrolúckej.
- Rozhľadňa Lopeník: Nachádza sa za obcou Nová Bošáca.
Prečítajte si tiež: Recepty s bielou čokoládou