Varenie piva doma: Tajomstvá a tipy pre dokonalý domáci ležiak krok za krokom

Rate this post

Varenie piva doma je fascinujúci a uspokojujúci proces, ktorý umožňuje experimentovať s rôznymi príchuťami a vytvoriť si vlastný, jedinečný nápoj. Hoci sa to na prvý pohľad môže zdať komplikované, s potrebnými znalosťami, vybavením a postupom zvládne varenie piva aj začiatočník.

Prečo variť pivo doma?

Existuje mnoho dôvodov, prečo sa ľudia rozhodnú variť pivo doma:

Kreativita a experimentovanie: Varenie piva doma umožňuje neobmedzenú slobodu experimentovať s rôznymi druhmi sladu, chmeľu, kvasníc a prísad a vytvoriť si tak pivo presne podľa vlastných predstáv. Je možné vytvárať vlastné recepty, kombinovať rôzne druhy sladu a chmeľov, alebo pridávať do piva špeciálne prísady, ako je ovocie alebo bylinky.
Kontrola kvality: Sami si vyberáte suroviny a máte plnú kontrolu nad celým procesom, čo vám umožňuje zabezpečiť vysokú kvalitu výsledného piva.
Úspora peňazí: Hoci počiatočná investícia do vybavenia môže byť vyššia, z dlhodobého hľadiska je varenie piva doma lacnejšie ako nákup piva v obchode.
Zábava a relax: Varenie piva je pre mnohých ľudí relaxačná a zábavná aktivita, ktorá im prináša radosť a uspokojenie.
Osobná spokojnosť: Nič sa nevyrovná pocitu, keď si môžete vychutnať pivo, ktoré ste si sami uvarili.

Základné suroviny pre varenie piva

Na varenie piva budete potrebovať štyri základné suroviny:

Slad
Chmeľ
Kvasnice
Voda

1. Slad

Slad je naklíčený a usušený jačmeň (alebo iné obilie), ktorý obsahuje škrob. Počas procesu varenia sa škrob premieňa na cukry, ktoré kvasnice následne premenia na alkohol a oxid uhličitý. Existuje mnoho druhov sladu, ktoré sa líšia farbou, chuťou a vôňou.

Svetlý slad (Pale Malt): Základný slad pre väčšinu pív, dodáva pivu svetlú farbu a sladovú chuť.
Mníchovský slad (Munich Malt): Dodáva pivu bohatšiu, sladovú chuť s tónmi karamelu a chleba.
Karamelový slad (Caramel Malt): Prispieva k farbe, sladkosti a telu piva. Existuje mnoho druhov karamelového sladu s rôznymi stupňami praženia.
Pražený slad (Roasted Malt): Dodáva pivu tmavú farbu, silnú praženú chuť a vôňu (káva, čokoláda). Používa sa hlavne v tmavých pivách, ako sú stouty a portery.

Slad okrem skvasiteľných obsahuje aj neskvasiteľné cukry, ktoré dodávajú pivu lahodnosť a „telo“, sladové bielkoviny sú zasa dôležité pre životaschopnosť kvasiniek a pre zachovanie peny. Pražením či dokonca údením sladu sa ešte rozširuje možné chuťové spektrum piva a dodáva mu typický charakter. Slady delíme na základné a špeciálne, ktorých sa dodáva len malé množstvo, ale aj tak dokážu zvýrazniť chuť i farbu piva. Ak chceme dosiahnuť čo najvyššiu kvalitu piva, určite vyberajte slad len z jedného druhu jačmeňa. Môžete ísť aj cestou zmesi odrôd, ktoré disponujú podobnými generickými vlastnosťami.

Prečítajte si tiež: Perfektná sviečková omáčka: Sprievodca

Typy jačmeňa používaného na varenie piva:

Sladový jačmeň (Two-Row Barley): Sladový jačmeň je najčastejším typom jačmeňu používaným pri výrobe piva. Má menej proteínov a viac škrobu, čo ho robí ideálnym pre väčšinu pivných štýlov.
Štvorradový jačmeň (Six-Row Barley): Štvorradový jačmeň má viac proteínov a menej škrobu ako sladový jačmeň.
Pálený slad (Roasted Barley): Pálený slad je jačmeň, ktorý bol pražený, čo mu dáva tmavú farbu a silnú praženú chuť.
Pšeničný jačmeň (Wheat Barley): Pšeničný jačmeň je často používaný v belgických a pšeničných pivách.
Špecializované odrody jačmeňa: Okrem týchto základných typov jačmeňu existujú aj špecializované odrody, ktoré sa používajú pre konkrétne pivné štýly.

Každý typ jačmeňu má svoje typické vlastnosti, ktoré ovplyvňujú chuť, farbu a telo piva.

2. Chmeľ

Chmeľ má v pive zásadný chuťový i aromatizujúci význam a súčasne ho i konzervuje. Chmeľ je rastlina, ktorej samičie kvetenstvo sa používa na dodanie horkosti, arómy a konzervácie pivu. Chmeľ obsahuje látky, ktoré zabraňujú rastu baktérií a prispievajú k stabilite piva. Existuje mnoho druhov chmeľu s rôznymi profilmi horkosti a arómy.

Horké chmele: Obsahujú vysoký podiel alfa kyselín, ktoré prispievajú k horkosti piva. Chmeľ, ktorý je určený na dodanie horkosti, sa pridáva na začiatku varného procesu, pretože aby sa alfa kyseliny do roztoku uvoľnili, treba asi 45-minútový var.
Aromatické chmele: Majú nízky obsah alfa kyselín a bohatú arómu (citrusy, kvety, bylinky). Prítomné aromatické oleje, dodávajúce príchuť i arómu, veľmi tečú a varom sa strácajú, preto sa pridávajú až 5 minút pred koncom varu.
Duálne chmele: Kombinujú vlastnosti horkých a aromatických chmeľov.

Dôvody pridávania jednotlivých druhov chmeľu treba dobre poznať, pretože ich vlastnosti sa uplatnia iba vtedy, keď sú pridané presne v určitom okamihu varenia. Pri niektorých postupoch sa pridáva chmeľ v dvoch či troch rôznych fázach. Horkosť chmeľu je spôsobená prítomnosťou alfa kyselín.

Druhy chmeľu:

Český chmeľ (Saaz): Český chmeľ, známy aj ako Saaz, je tradičný druh chmeľu používaný pri výrobe českých pív, ako je český Pilsner. Pravá, jemná chmeľová vôňa. Stredná intenzita.
Cascade: Tento americký chmeľ je s výraznými citrusovými a ovocnými tónmi.
Centennial: Centennial je ďalší americký chmeľ, ktorý prispieva k citrusovým a kvetinovým arómam.
Simcoe: Simcoe je chmeľ s komplexnými chuťovými a aromatickými vlastnosťami, ktoré zahŕňajú citrusové, borovicové a ovocné tóny.
Amarillo: Amarillo chmeľ je známy svojimi sladkými, citrusovými a kvetinovými arómami.
Fuggle: Fuggle je tradičný anglický chmeľ s horkosťou a zemnými, kvetinovými tónmi.
Hallertau: Hallertau je nemecký chmeľ s jemnými kvetinovými a bylinkovými arómami.
Nelson Sauvin: Tento novozélandský chmeľ je známy svojimi vinovými, ovocnými a bylinkovými tónmi.
Citra: Citra je ďalší americký chmeľ s výraznými citrusovými a tropickými ovocnými arómami.
Chmeľ Dr. Chmeľ Eclipse z Austrálie: je známy pre svoju výraznú arómu zrelých mandarínok, citrusovej kôry a ihličia.
Chmeľ El Dorado z USA: je jedinečná odroda známa pre svoju intenzívnu arómu tropického ovocia v kombinácii s hruškou a melónom.
Chmeľ Enigma z Austrálie: je cenený pre svoju rafinovanú arómu bieleho hrozna, malín, červených ríbezlí a melónu.
Chmeľ Galaxy z Austrálie: je vysoko cenená odroda známa pre svoju silnú arómu citrusov, tropického a kôstkového ovocia. Jedná sa o aromatickú odrodu na druhé chmelenie, prípadne studené chmelenie. Využitie pre druhé, tretie a studené chmelenie.
Chmeľ Moutere z Nového Zélandu: je známy pre svoju výraznú arómu grapefruitu a tropického ovocia, ktoré je doplnené vôňou sladkého sena, ideálne pre plzenské a Saison piva.
Chmeľ Nelson Sauvin z Nového Zélandu: je vysoko cenená odroda známa pre svoju jedinečnú arómu egrešov, liči a manga s nádychom korenia. Horká odroda pre druhé chmelenie.
ŽPČ/Žatecký poloraný červeňák (Česká republika) Kráľom medzi tuzemskými chmeľovými odrodami. Pravá, jemná chmeľová vôňa. Stredná intenzita.

Pri nedostatku chmeľu sa často používal vres, rozmarín, rebríček, rimbaba a ďalšie. Neboli vyberané len na dodanie horkosti, ale aj pre svoje liečivé účinky, čo sa znovu dnes využíva. Žiadne byliny doteraz nenahradili univerzálny chmeľ. Na určité zvýšenie horkosti však môžeme použiť aj šalviu, púpavu, rimbabu, žihľavu, rebríček. Ako ochucovacie prostriedky sa pridávajú na začiatku varu ďumbier, marinka vonná, borievka, sladké drievko. Jedinečnú vôňu pivu dodávajú levanduľa, harmanček, bazový kvet.

3. Kvasnice

Kvasnice sú mikroorganizmy, ktoré premieňajú cukry na alkohol a oxid uhličitý. Existujú dva hlavné druhy kvasníc používaných pri varení piva:

Prečítajte si tiež: Sprievodca varením ryže

Svrchné kvasnice (Ale): Kvasia pri vyšších teplotách (18-24 °C) a vytvárajú pivo s komplexnejšími chuťami a vôňami (ovocné, korenisté). Nmecký kmeň kvasníc pre vrchné kvasenie vhodné pre pivá typu ale, např.Alt, Kolsh, ale tiež rôzne pšeničnáé. Pri nižšej odporúčanej teplote kvasenia dávajú nízku úroveň esterov a neutrálnu chuť. Odporúčané do otvorených kvasných nádob, počas kvasenia tvoria silnú kvasnú penu. Vhodné pre piva s nízkym obsahom esterou do 5,5% alkoholu.
Spodné kvasnice (Lager): Kvasia pri nižších teplotách (8-14 °C) a vytvárajú pivo s čistejšou a jemnejšou chuťou.

4. Voda

Pivo obsahuje až 92 % vody, a preto na jej kvalite veľmi záleží. Pri domácom varení piva sa odporúča mäkšia voda, no nie destilovaná, ale pokiaľ možno bez chlóru. Najlepšie je používať čistú, filtrovanú vodu bez chlóru a iných nežiaducich látok. Minerálne zloženie vody môže ovplyvniť chuť piva, preto je dôležité vybrať vodu, ktorá je vhodná pre daný štýl piva. Chlór možno z vody vyvariť, čím sa zníži i tvrdosť vody (je to ekologickejšie, zdravšie, menej to ovplyvňuje vlastnosti piva), alebo sa do prechlórovanej vody pridá na 4,5 litra 5 tabletiek disiričitanu draselného. Na Slovensku máme ale dobrú vodu aj z vodovodu. Dôležité je, aby v nej nebol cítiť chlór, preto by mala odstáť.

Základné vybavenie pre varenie piva

Na varenie piva doma budete potrebovať nasledujúce vybavenie:

Varný hrniec: Veľký hrniec (minimálne 20 litrov) na varenie mladiny. Na varenie piva má Vladimír špeciálny hrniec.
Fermentačná nádoba: Nádoba s tesným uzáverom a vzduchovým zámkom na kvasenie piva. Kvasná nádoba z potravinárskeho plastu na kvasenie piva objem 32l s vekom. Vedro má na boku stupnicu.
Vzduchový zámok: Umožňuje únik oxidu uhličitého počas kvasenia a zároveň zabraňuje vniknutiu vzduchu do fermentačnej nádoby. Kvasná zátka do veka kvasných nádob, sudov.
Hustomer: Nástroj na meranie hustoty mladiny a piva, ktorý vám pomôže určiť obsah alkoholu. Hustomer na sledovanie priebehu fermentácie piva a vína (rozsah 990-1100 kg/m3).
Teplomer: Na presné meranie teploty počas varenia a kvasenia.
Lyžica na miešanie: Dlhá lyžica na miešanie mladiny. Miešadlo na zamiešanie mladiny v kvasnej nádobe.
Dezinfekčný prostriedok: Na dezinfekciu všetkého vybavenia, ktoré príde do kontaktu s mladinou a pivom.
Fľaše a uzávery: Na fľaškovanie hotového piva. PET fľaša určená špeciálne na uchovanie piva. Korunkový uzáver vhodný na pasterizáciu, s priemerom 26 mm s tesnením a zaručenou tesnosťou do 0,8 Mpa.
Zátkovač fliaš: Na uzatváranie fliaš.
Hadica na stáčaní piva: Na prenesenie piva z fermentačnej nádoby do fliaš bez sedimentu. Hadica s pumpičkou vyrobená z potravinárskeho plastu. Vnútorný priemer 8,5 mm. Hadica s 56 cm dlhou pumpičkou vyrobená z potravinárskeho plastu. Zariadenie na stáčanie piva do fliaš kompatibilné s vypúšťacím ventilom kvasnej nádoby. Slúži na pohodlné stáčanie piva do fliaš. Kompatibilný s vypúšťacím ventilom kvasnej nádoby.
Vrecko na slad: (ak varíte pivo s pomocou vreca na slad).

Postup varenia piva krok za krokom

Nasledujúci postup popisuje varenie piva z extraktu sladu. Táto metóda je jednoduchšia a vhodná pre začiatočníkov. Varenie piva zo zŕn sladu je zložitejšie a vyžaduje si viac vybavenia a znalostí.

Príprava
Varenie mladiny
Chladenie mladiny
Kvasenie
Fľaškovanie

1. Príprava

Pred začatím varenia si pripravte všetko potrebné vybavenie a suroviny. Uistite sa, že všetko je čisté a dezinfikované. Dôkladná dezinfekcia je kľúčová pre úspešné varenie piva a zabráni kontaminácii piva nežiaducimi mikroorganizmami. Používajte dezinfekčné prostriedky určené pre varenie piva a postupujte podľa pokynov výrobcu. Každé domáce pivo začína čistotou. Ak sa zanedbá dezinfekcia, celý výsledok môže znehodnotiť skysnutím alebo nechcenou chuťou. Používa sa napríklad bezoplachová dezinfekcia Chemipro OXI alebo Handcraft suplies. Stačí pripraviť roztok, naliať ho do nádoby a poriadne premiešať. Následne všetko nechaj voľne vyschnúť. Vyhni sa používaniu klasických čistiacich prostriedkov. Tie môžu zanechať stopy, ktoré narušia fermentáciu.

2. Varenie mladiny

Nalejte do varného hrnca potrebné množstvo vody podľa receptu. Zahrejte vodu na teplotu okolo 70 °C. Vypnite ohrev a pridajte extrakt sladu. Dôkladne premiešajte, aby sa extrakt rozpustil a nevznikli hrudky. Privediete k varu a pridajte chmeľ. Horký chmeľ sa pridáva na začiatku varu, aromatický chmeľ sa pridáva ku koncu varu. Dĺžka varu závisí od receptu, zvyčajne trvá 60-90 minút. Počas varu sa znižuje objem mladiny odparovaním, preto sledujte hladinu a v prípade potreby doplňte vodu. Celé množstvo sladového výťažku priveďte v dostatočnom množstve vody k varu a vykonajte chmelovar. Množstvo a druh chmeľu závisí od každého domáceho sládka. Na 1,7 kg výťažok v 16-tich litroch vody môžete použiť 60-80 g Žateckého poloraného červeňáku (podľa požadovanej horkosti). Rozdeľte ho na dva diely. Prvý diel povarte asi 40 min. vo vode s rozpusteným výťažkom, potom pridajte druhú časť a varte ďalších 20 minút.

Prečítajte si tiež: Recepty s bielou čokoládou

3. Chladenie mladiny

Po skončení varu je potrebné mladinu čo najrýchlejšie schladiť na teplotu vhodnú pre kvasenie (podľa druhu kvasníc). Použiť môžete ponorný chladič, ľadový kúpeľ alebo nechať mladinu vychladnúť prirodzene (čo trvá dlhšie a zvyšuje riziko kontaminácie). Rýchle schladenie je dôležité pre zabránenie rastu nežiaducich mikroorganizmov a tvorbe DMS (dimetylsulfid), ktorý spôsobuje nepríjemnú chuť a vôňu piva.

4. Kvasenie

Prelejte schladenú mladinu do fermentačnej nádoby. Doplňte vodu na požadovaný objem podľa receptu. Skontrolujte teplotu mladiny a pridajte kvasnice. Uzavrite fermentačnú nádobu vzduchovým zámkom. Kvasenie trvá zvyčajne 1-3 týždne, v závislosti od druhu kvasníc a teploty. Počas kvasenia sledujte aktivitu vzduchového zámku. Keď sa aktivita spomalí alebo zastaví, zmerajte hustotu piva hustomerom. Kvasenie je ukončené, keď sa hustota piva ustáli. Nechajte mladinu kvasiť vo fermentačnom kotly približne tri dni. Každý deň odoberajte penu z povrchu kvasu. Po dokončení kvasenia je pivo pripravené na stočenie do fľašiek.

5. Fľaškovanie

Po ukončení kvasenia prelejte pivo do čistej nádoby, aby ste oddelili sediment kvasníc. Pridajte cukor (tzv. priming) na dokvasenie vo fľašiach. Množstvo cukru závisí od štýlu piva a požadovaného obsahu oxidu uhličitého. Dôkladne premiešajte, aby sa cukor rozpustil. Naplňte fľaše pivom a uzatvorte ich zátkovačom. Fľaše uložte na teplé miesto (okolo 20 °C) na 1-2 týždne, aby prebehlo dokvasenie. Potom fľaše premiestnite na chladné miesto (do chladničky) na ďalšie 2-3 týždne, aby sa pivo stabilizovalo a vyčistilo.

Alternatívne, výroba piva zo sladového výťažku sa viac-menej líši od predchádzajúceho spôsobu len tým, že po zriedení sladového výťažku vodou k nemu ešte pridáme dávku chmeľu a všetko prevaríme, odfiltrujeme, ochladíme a až potom zakvasíme kvasinkami a fermentujeme.

Vzniknutú mladinu nechajte šokovo vychladiť a usadiť kal. Následne zlejte z vrchu opatrne číru mladinu tak, aby kal ostal v hrnci. Narieďte precedenú mladinu na požadovaný objem. Ďalší postup je rovnaký ako pri príprave piva z koncentrátu. Pokiaľ má mladina zákvasnú teplotu, rozmiešajte v nej kvasnice. Nechajte prebehnúť hlavné kvasenie. Podľa druhu kvasníc a svojich skúseností stočte pred koncom kvasenia, alebo nechajte vykvasiť bez zbytkového cukru a pred fľaškovaním pridajte do každej fľaše odmerku dextrózy. V prípade pridania dextrózy do fliaš nechajte asi 10 dní pri teplote, pri ktorej prebiehalo hlavné kvasenie. Potom umiestnite do chladu. Pokiaľ ste stočili skôr než vykvasil všetok sladový cukor, nechajte fľaše asi 3 dni v rovnakej teplote. Potom umiestnite do chladu. Doba ležania, teplota kvasenia a ležania závisí od druhu použitých kvasníc.

Po skončení fermentácie je čas pivo stočiť, máš na výber flaše s naraziteľnými korunkami, flaše s patentovým uzatváraním alebo priamo do súdkov. Najskôr vydezinfikuj všetky fľaše a vrchnáky. Do každej fľaše vlož primerané množstvo kvasného cukru - ideálne cca 3 g glukózy na pol litra (môžeš použiť aj kvasné cukríky). Sekundárna fermentácia prebehne vo fľaši a vytvorí prirodzený CO₂ teda pridá penivosť pivu. Používaj radšej tmavé sklenené fľaše (chráni pred UV žiarením). Po týždni sekundárnej fermentácie môžeš fľaše premiestniť na chladnejšie a tmavé miesto. Ideálne pivnica alebo komora s teplotou 10-15 °C. Tu by mali pivo zrieť aspoň ďalšie 2-3 týždne, ideálne aj dlhšie. Časom sa chute zaokrúhľujú a sediment sa usadí na dne fľaše. Pivo netreba skladovať v chladničke, tam patrí len pred podávaním. Odporúčame pivo schladiť na 7-10 °C a nalievať opatrne, aby sa kvasinky zo spodku fľaše nezvírili. Prvé dúšky odhalia, ako sa ti proces vydaril.

Varenie piva z mladinového koncentrátu krok za krokom

Do fermentačnej nádoby stačí naliať celý obsah koncentrátu, pridať asi 3 litre teplej vody (40-50 °C) a miešať, kým sa úplne nerozpustí. Potom podľa mladinového koncentrátu ale vo väčšine prípadov pridaj 1 kg kvasného cukru (napr. dextrózu alebo sprevňovač piva - tzv. beer enhancer) a opäť premiešaj. Keď sa cukor rozpustí, dolej studenú vodu, kým nebude objem približne 23 litrov a teplota okolo 20-25 °C. Až potom nasyp pivné kvasnice, ktoré bývajú pribalené ku koncentrátu (pod vekom konzervy alebo v suchej priehradke obalu).

Dezinfekcia: Prvým veľmi dôležitým krokom pri príprave piva je poriadne vydezinfikovať všetko, čo príde do kontaktu s pivom. Použite prípravok na čistenie s dezinfekciou príslušenstva na varenie piva a fliaš. Šetrný k životnému prostrediu. Nezabudni poriadne vyčistiť poháre, lyžičky, fermentačnú nádobu a taktiež aj kuchynskú linku pomocou dezinfekcie. Vyhni sa používaniu klasických čistiacich prostriedkov. Tie môžu zanechať stopy, ktoré narušia fermentáciu.
Príprava koncentrátu: Keď máš nachystané a dezinfikované potrebné náradie na prípravu domáceho piva, nasaď na fermentačnú nádobu vypúšťací ventil a daj ho do zatvorenej polohy. Následne si zober mladinový koncentrát, ktorý si si zvolili podľa tvojej chutí. V našej zostave sa nachádza mladinový koncentrát Pilsner s kvasinkami, ktorý si môžete vymeniť za iný, my sme použili mladinový koncentrát Brewmaker Scottish Heavy. Mladinový koncentrát nalejeme do fermentačnej nádoby. Aby išla tekutina z nádoby ľahšie, môžeš ju dať na chvíľu do horúcej vody, kde sa stane tekutejšia. Nevyužitý obsah nádoby z mladinového koncentrátu môžeš prepláchnuť horúcou vodou a naliať ho do fermentačnej nádoby.
Pridanie vody a cukru: Pridaj pridajte niekoľko litrov vlažnej vody a pivné kvasnice a poriadne premiešajte. Pri mladinovom koncentráte býva uvedené na aký objem piva je daný koncentrát určený. My sme v našom prípade mali mladinový koncentrát na 23 litrov domáceho piva. Keď je vo fermentačnej nádobe mladinový koncentrát, požadovaný objem vody a pivné kvasnice, nezabudni ešte pridať kvasný cukor. Kvasný cukor je dôležitý, aby primárne kvasenie prebehlo bez problémov.
Pridanie kvasníc: Pod plastovým vrchnákom sa nachádzajú pivné kvasnice. Pivné kvasnice zmiešaj vo vydezinfikovanom pohári s vlažnou vodou (približne 1,5 dcl) a jednou lyžičkou kvasného cukru. Pridajte do fermentačnej nádoby a poriadne premiešajte.
Doplnenie objemu: Dolejte studenú vodu, kým nedosiahnete požadovaný objem piva (napr. 23 litrov).
Umiestnenie kvasnej zátky: Do uzáveru umiestni kvasnú zátku a nalej do nej horúcu vodu.
Primárne kvasenie: Fermentačnú nádobu daj na chladné a tmavé miesto aby sa teplota v jej okolí pohybovala v okolo 21 stupňov - záleží od typu mladinového koncentrátu, vhodné rozmedzie sa nachádza na obale mladinového koncentrátu. Po pár hodinách začne voda v kvasnej zátke bublať a začne prebiehať primárne kvasenie. Primárne kvasenie trvá približne týždeň a pol, to záleží ale aj od teploty okolia a pivného štýlu.
Sekundárne kvasenie: Po primárnom kvasení pivo ešte nie je pripravené na konzumáciu. Je totiž nevyhnutné, aby prebehlo ešte sekundárne kvasenie, ktoré prebieha vo flašiach. Objem celej fermentačnej nádoby je teda potrebné nafľaškovať. Nezabudni ešte do každej fľašky pridať približne 3 g kvasného cukru, alebo kvasné cukríky, tak získa pivo ešte dokonalejšiu chuť. Nafľaškované pivo ulož na chladné a tmavé miesto, aby v ňom prebehlo sekundárne kvasenie. Sekundárne kvasenie trvá približne dva a viac týždňov.
Konzumácia: Po sekundárnom kvasení si môžeš pivo vychutnať v pohodlí vašej obývačky s rodinou, priateľmi či známymi.

Klasické varenie piva zo sladu

Recepty na domáce pivo môžu byť rôznorodé a každý pivovarník má svoje tajomstvá, ale základný postup varenia piva zostáva približne rovnaký.

Príprava sladiny

Výroba piva začína prípravou sladiny. Do sladového kotla umiestnite filter na pivo a nalejte do neho vodu. Postupne zohrejte vodu na požadovanú teplotu a potom pridajte podrvený jačmeň. Dôkladne premiešajte zmes a potom ju zakryte pokrievkou. V prípade, že máte domáci pivovar vybavený obehovým čerpadlom, môžete ho zapnúť, čím dosiahnete rovnomerné miešanie sladiny.

Slad uschovajte v sile alebo na pôde. Cieľom je dosiahnuť správne namiešanie sladového šrotu s nálevom vriacej vody. Aby sme dostali presné zloženie sladiny potrebné pre konkrétny typ piva, musíme správne zvoliť suroviny, ich pomer, spôsob vystierania či rmutovania. Výsledným efektom tohto procesu je rozštiepenie a prevedenie ideálneho dielu extraktov surovín do roztoku. Musí byť dodržané požadované množstvo látok, ktoré sú nevyhnutné pre následné technologické procesy a v konečnom dôsledku aj kvalitu piva. Evidujeme tu pôsobenie chemických, fyzikálnych, mechanických a hlavne enzýmových dejov. Kľúčová je teda práca sladových enzýmov. Nasledujúcim krokom pri varení mladiny je scedenie. Ide o akúsi filtráciu, pri ktorej dôjde k odlúčeniu predku od zvyšnej časti sladového šrotu. V tomto procese hrajú veľmi dôležitú úlohu kvalita vody, zložene sladových šrotov, teplotné podmienky ale aj zariadenia využívajúce na chod procesu.

Skúška jódom

Aby ste vedeli, či je sladina pripravená na ďalší krok varenia, môžete využiť skúšku jódom. Trochu jódu pridajte do lyžice sladiny a pozorne sledujte reakciu. Ak sa po chvíli sladina zafarbí na modro, znamená to, že škrob sa ešte úplne nerozložil na slad, a pivo treba variť ďalej. Opakujte skúšku, kým sladina nemení farbu.

Pridanie chmeľu

Sladina je hotová a teraz je čas pridať chmeľ, ktorý dodá pivu jeho charakteristickú chuť a arómu. Chmeľ je najlepšie pridávať v sieťke, aby sa zabránilo zašpineniu domáceho pivovaru. Sled chemických, biochemických a fyzikálnych reakcií prebieha aj pri varení sladiny s chmeľom. A to aj za spoluúčasti vplyvu mechanického pohybu. Aj tu evidujeme chemické reakcie a fyzikálne deje, ktoré sú ovplyvnené teplotou a princípu užívania zariadenia.