Ryža, vedecky známa ako Oryza sativa, je jednou z najstarších a najdôležitejších kultúrnych rastlín na svete. Jej história sa začala písať pred viac ako šiestimi tisíckami rokov a dodnes je základnou potravinou pre viac ako polovicu svetovej populácie. V mnohých ázijských jazykoch slovo "ryža" dokonca znamená jedlo alebo jedenie vôbec, čo svedčí o jej zásadnom význame v kultúre a výžive.
História a význam ryže
Ryža pochádza z Ázie, konkrétne z horských oblastí pod štítmi indických velikánov, kde dodnes rastú desiatky divých druhov. Oryza (slovo pochádza z tamilštiny) utvárala indické, čínske, ale aj mnohé iné spoločenské štruktúry, vstúpila do každodenného života, umenia i náboženstva.
Jej význam podčiarkujú aj čínske príslovia, napríklad: „Jedno jedlo bez ryže pokazí rodinné šťastie na týždeň“ alebo „Chceš byť šťastný hodinu - opi sa, chceš byť šťastný 3 dni - ožeň sa, chceš byť šťastný celý život - jedz ryžu“.
Rozšírenie ryže do sveta
Okolo roku 375 pred n.l. sa s ryžou stretol Alexander Veľký a postupne sa rozšírila do ďalších častí sveta. V 17. storočí sa dostala cez Atlantik do Južnej Karolíny, Kalifornie a Texasu. Hoci sa ryža pestuje aj v Európe (napr. Španielsko, Taliansko, Bulharsko, Rumunsko), skutočnou každodennou súčasťou života sa stala najmä u národov Ázie.
Spôsoby pestovania ryže
Pestovanie ryže je náročný proces, ktorý si vyžaduje teplé podnebie, dostatok vody a úrodnú pôdu. Existujú dva základné spôsoby pestovania ryže:
Prečítajte si tiež: Recept na tortu bez cukru a múky
- So zavodňovaním: Ide o najrozšírenejší spôsob, pri ktorom sa ryža pestuje na zaplavených ryžových poliach. Tento spôsob je typický pre Áziu, kde sa takto pestuje až 90 % ryže.
- Bez zavodňovania: Ryža sa pestuje podobne ako iné obilniny, bez nutnosti zavodňovania.
Okrem toho sa ryža pestuje aj na suchých poliach a v terasovitých poliach na svahoch hôr, typických pre Vietnam, Filipíny a Peru.
Nároky na vodu a teplotu
Počas vegetačného obdobia potrebuje každý hektár ryžoviska 10 až 100 tisíc kubických metrov vody. Na vzklíčenie potrebuje ryža najmenej 12 až 14 stupňov Celzia, v čase kvetu dokonca 22 stupňov.
Pestovanie ryže na Slovensku
Vedeli ste, že ryža sa pestovala aj na území Slovenska? A to už v 18.storočí za Márie Terézie. No aj pokusy po II. V minulosti bolo na našom území zaznamenaných niekoľko pokusov o pestovanie ryže, a to predovšetkým v okolí rieky Ipeľ a v južných oblastiach, najmä na Žitnom ostrove. Podľa historických záznamov bola ryža na Slovensku pestovaná v 17. storočí v období tureckých nájazdov, neskôr mali snahy v pestovaní tejto plodiny pokračovať, no bez väčších úspechov.
Pozoruhodný je pokus z roku 1948, kedy sa v okolí Želiezoviec, južných oblastiach okolo Zlatnej na Ostrove a Dediny Mládeže začalo s pestovaním ryže s cieľom dosiahnuť potravinovú sebestačnosť Slovenska.
V Kolárove na Žitnom ostrove sa pestovala ryža z kórejského osiva, ktorá dozrievala za 120 až 130 dní. V roku 1950 boli výnosy asi 37 metrických centov z hektára, neskôr sa pohybovali okolo 20 metrických centov.
Prečítajte si tiež: Ovocie a zelenina: Časti rastlín
Spracovanie ryže
Po zbere sa ryža oddelí od slamy a očistí sa od zvyškov trávy. Následne sa opatrne oddeľuje ryža od lístkov a pliev, aby nestratila svoje prednosti.
Konečná úprava ryže zahŕňa niekoľko čistiacich pochodov a triedení, pri ktorých zotriasacie sitá a fotobunky odstraňujú nečistoty. Mnohé druhy prejdú ešte ďalším spracovaním, napríklad biela hladená ryža vzniká trojakým až štvorakým obrusovaním, ktoré odstráni striebristú blanku.
Rozdiel medzi bielou a naturálnou ryžou
Ryža je pokrytá nestráviteľnou šupkou, ktorá sa odstraňuje, keď je ryža zrelá. Pod touto šupkou sa nachádza ďalší obal, ktorý sa necháva v prípade ryže naturálnej (niekedy sa nazýva aj prírodná, celozrnná - čo nie je úplne správne). Ak sa ďalej spracováva a odstráni sa aj táto šupka vzniká biela ryža, ktorá je ale ochudobnená o značné množstvo cenných látok.
Biela ryža je chudobnejšia o vitamíny B1, B3, B6, fosfor, železo, vlákninu a zdravé tuky. Konzumácia bielej ryže, ktorá neobsahuje vitamín B1 (tiamín), môže viesť k chorobe beri-beri, ktorá postihuje nervový systém. Naturálna ryža obsahuje až 7x viac vlákniny ako biela ryža.
Druhy ryže
Existuje asi 25 druhov ryže a okolo 8000 rôznych pestovaných odrôd. Delí sa na tri hlavné skupiny: dlhozrnné, stredné a guľaté.
Prečítajte si tiež: Učenie Hrou: Krájanie Ovocia
Medzi najznámejšie druhy ryže patria:
- Dlhozrnná ryža: Osviežujúca povaha, vhodná v letných mesiacoch.
- Guľatozrnná ryža natural: Zahrievajúca povaha, lepšia pri nervozite a v chladnejšom počasí.
- Ryža biela: Neutrálna povaha, používa sa pri liečbe hnačiek.
- Ryža glutinovaná: Teplá povaha, vyháňa chlad zo žalúdka a odstraňuje hnačku.
- Ryža parboiled (Long Grain Rice): Teplá povaha, podporuje tvorbu qi a krvi.
- Ryža basmati: Neutrálna povaha, podporuje tvorbu qi a krvi, vhodná pri znižovaní nadváhy.
- Ryža červená: Neutrálna povaha, silne podporuje tvorbu krvi.
- Ryža ružová (Rose Matta Rice): Neutrálna povaha, podporuje tvorbu krvi.
- Čierna ryža (Black rice): Neutrálna povaha, podporuje tvorbu čchi a krvi, posilňuje ľadviny.
- Ryža tmavá (Dark Will Rice): Jemne osviežujúca povaha, posilňuje ľadviny a močový mechúr.
- Sladká ryža: Neutrálna povaha, zmierňuje hnačku a zvracanie.
- Ryža biela jazmínová (White Jasmine Rice): Neutrálna povaha, posilňuje qi a krv, znižuje krvný tlak.
- Naklíčená ryža (guya): Neutrálna povaha, lieči slabé trávenie a nechutenstvo.
Charakteristika niektorých druhov ryže
- Basmati ryža: Pochádza z Indie a Pakistanu, má špecifickú vôňu a orechovú chuť. Obsahuje horčík, ktorý pomáha funkciám nervového systému.
- Jazmínová ryža: Pochádza z Thajska, Kambodže, Vietnamu a Laosu, má arómu pripomínajúcu kvety jazmínu a lepkavú štruktúru.
- Divoká ryža (Indiánska ryža): Semená trávy s dlhými, tenkými a tmavo hnedými semenami. Má vysoké množstvo antioxidantov a vitamínov skupiny B.
- Hnedá ryža: Celé zrno s vysokým obsahom vlákniny a nízkym glykemickým indexom.
- Čierna ryža: Obsahuje pigment antokyány s antioxidačnými vlastnosťami a vysoký obsah bielkovín a železa.
Význam ryže pre výživu a zdravie
Ryža je veľmi dobre stráviteľná, obsahuje predovšetkým škroby (60 - 80 %), pomerne málo bielkovín a takmer žiadny tuk. Je hypoalergénna a vhodná pri tráviacich ťažkostiach.
Ryža obsahuje dôležité minerálne látky, stopové prvky a vitamíny, ako sú vitamíny skupiny B, vitamín E, niacín a kyselina pantoténová, sodík a draslík.
Z hľadiska dietetiky čínskej medicíny je ryža najvyváženejšia obilnina, vhodná na dlhodobú konzumáciu a posilnenie organizmu. Podporuje funkciu sleziny, slinivky a žalúdka, čím sa skvalitňuje premena potravy na látky, ktoré telo vie lepšie prijať a spracovať.
Liečebné účinky ryže podľa čínskej medicíny
- Posilňuje orgány fázy Zeme (slezina, slinivka, žalúdok).
- Upokojuje a posilňuje žalúdok pri tráviacich ťažkostiach.
- Je vhodná pri liečbe zápalov slizníc tráviacej sústavy.
- Je účinná pri hnačke, diabete a disbalancii črevnej mikroflóry.
- Je hypoalergénna a vhodná pri alergii na lepok.
- Podporuje činnosť čriev a znižuje riziko rakoviny hrubého čreva.
- Má odvodňujúce a detoxikačné účinky.
- Ukľudňuje psychiku a harmonizuje nervovú sústavu.
Liečebné účinky ryže podľa západnej dietetiky
- Znižuje krvný tlak.
- Znižuje cholesterol.
- Čistí organizmus od škodlivín.
- Je prospešná pre ženy v menopauze.
- Chráni pred rakovinou prsníka.
Pestovanie ryže vo svete: Súčasnosť a budúcnosť
Najväčší producenti ryže
Medzi najväčších producentov ryže patria:
- Čína (viac ako 148 miliónov ton ročne)
- India (okolo 118 miliónov ton ročne)
- Indonézia (približne 36 miliónov ton ročne)
- Bangladéš (približne 35 miliónov ton ročne)
- Vietnam (približne 27 miliónov ton ročne)
V Európe je najväčším producentom Taliansko.
Ryžová kríza
Celosvetový dopyt po ryži prudko rastie, no úroda stagnuje. Pestovanie ryže si vyžaduje veľa zeme, vody i pracovnej sily, ktorých ubúda. Zmena klímy, stúpajúce teploty a častejšie povodne ohrozujú úrodu. Ryžové polia produkujú veľké množstvo metánu, ktorý patrí medzi skleníkové plyny.
Do roku 2050 dosiahne populácia v Ázii úroveň 5,3 miliardy ľudí a v Afrike stúpne na 2,5 miliardy. Dopyt po ryži sa zvýši o 30 percent.
Riešenia
- Zvýšenie produktivity pomocou pesticídov a hnojív, ktoré nespôsobujú značné škody životnému prostrediu.
- Vývoj výživnejších odrôd, ktoré sú odolné voči povodniam, suchám či teplu.
- Inovácie v oblasti kultivácie, ako je priame sadenie, ktoré si vyžaduje menej vody a pracovnej sily.
- Lepšia politika v oblasti ryže.