V článku sa budeme venovať etymológii rodového mena Uhorka a jeho možným súvislostiam s pohanskými tradíciami, ako aj so zmenami v šľachte v Uhorsku v neskorom stredoveku. Na konci 14. storočia ešte doznievali ozveny pohanstva medzi uhorskou šľachtou a článok sa pokúsi načrtnúť, ako k týmto zmenám došlo.
Prípad Pavla z Kolár a rod Hont-Poznan
Pavol z Kolár si ako prímenie zapisoval syn Mateja, syna Ladislava, syna Poznana, syna Mikuláša z rodu Hont-Poznan. Tomáš Sitár pri zaraďovaní magistra Pavla do rodostromu Kolárskych narazil na problémy. Vedel, že jeho otcom bol Matej, ale v starších listinách sa takéto meno v súvislosti s rodom z Kolár nevyskytovalo.
Záhadný Matej a rodové meno Hont
Podľa starších listín vystupovali ako synovia Ladislava len Hont (spomínaný v rokoch 1350 až 1382) a jeho brat Mikuláš (spomínaný v rokoch 1350 a 1358). Matej nemohol byť nažive v roku 1350, keď Hont zastupoval aj brata Mikuláša, inak by bol zastupovaný aj Matej. Rovnako nemohol byť nažive ani v roku 1358, keď bratia predali svoj podiel na majetku Opatovce, pretože inak by sa musel spomínať aj podiel Mateja.
Matej sa nemohol narodiť ani po roku 1358, pretože jeho syn bol už v roku 1374 dospelý. Nemohol byť ani najstarším synom, ktorý zomrel pred rokom 1350, pretože inak by Ladislavovi synovia museli pri majetkových transakciách zastupovať aj svojho maloletého synovca Pavla. Matej nemohol byť ani adoptovaný do rodiny ako zať neznámej sestry Honta a Mikuláša, pretože pochádzal z priamej línie Ladislava, syna Poznana. Zostáva teda vysvetlenie, že Matej bolo v skutočnosti iné meno Honta.
V starších obdobiach bolo bežné, že šľachtici, najmä nemaďarského pôvodu, nosili staré rodové mená, ako aj mená kresťanského kalendára, ktoré dostali pri krste, ale používali ich zriedka. V tomto prípade bolo Hont dedičné rodové meno, ktoré pripomínalo slávu a pôvod rodu. Bol to však posledný Hont v rodine, pričom je prekvapujúce, že sa takéto meno udržalo tak dlho, keďže "pohanské" mená začali z rodokmeňov starých rodov miznúť už niekedy v prvej tretine 14. storočia.
Prečítajte si tiež: Prečo uhorka chutí horko?
Listina z roku 1374 a generačný konflikt
V listine vydanej konventom premonštrátov v Jasove zo 4. októbra 1374 je zaznamenané, že „Pavol Literát, syn Mateja z Kolár, podal protest proti Jurajovi a Petrovi z Plášťoviec, a Margaréte, manželke Jána, syna Demetra, ktorí neoprávnene zabrali jeho majetok Seľany, a žiadal pre nich vydanie zákazu tento majetok užívať.“
Zaujímavosťou je Pavlova identifikácia. Meno a rodová línia sú zapísané vo forme, v akej sa Pavol konventu predstavil. Prečo svojho otca od začiatku nazýval Matejom, keď ten sám sa vo vlastných sporoch z rovnakého obdobia predstavoval ako Hont? Mohlo ísť o generačný konflikt medzi otcom-tradicionalistom, ktorý sa snažil udržiavať odkaz predkov, a synom, ktorý sa snažil držať krok s dobou a "pohanské" tradície a mená odmietal?
Podľa Zelenaya slovanské mená v tomto období zachovávali už len potomkovia najstarších rodov, ktorí si mohli dovoliť ignorovať trendy kráľovského dvora, ba často šlo práve o prejav miernej opozície voči dvoru. Kresťanské mená potom v praxi uplatňovali najmä tí, ktorí sa chceli dvoru zapáčiť, prípadne sa stať jeho súčasťou.
Prečítajte si tiež: Uhorka: Všetko, čo potrebujete vedieť
Prečítajte si tiež: Klasické francúzske zemiaky