Strukoviny, lahôdková a koreninová zelenina, ako aj hlúboviny, patria medzi hospodársky dôležité plodiny, ktoré sa dajú úspešne pestovať zo semien. V tomto článku sa budeme venovať technológii výroby jednotlivých druhov trvácnej zeleniny pestovanej zo semien.
Pestovanie strukovinovej zeleniny
Strukoviny sú hospodársky dôležitou plodinou, ktorá predstavuje najkoncentrovanejší zdroj bielkovín rastlinného pôvodu. Úspešne sa využívajú vo výžive ľudí a sú účinným prostriedkom na zvýšenie úrodnosti pôdy, pretože ju obohacujú o vzdušný dusík. Medzi strukoviny patria rastliny z čeľade bôbovitých (Fabaceae).
Hrach siaty (Pisum sativum subsp. Hortenze)
Hrach pochádza pravdepodobne z južnej Ázie a je rozšírený po celej zemeguli. Je to jednoročná, poliehavá, popínavá rastlina. Na pestovanie hrachu sú najvhodnejšie stredne ťažké kypré pôdy, bohaté na humus a minerálne živiny, predovšetkým na fosfor a draslík. Pôdna reakcia má byť neutrálna. V osevnom postupe ho zaraďujeme do druhej alebo tretej trate po obilninách, okopaninách. Hrach je dobrou predplodinou pre iné plodiny.
Priama sejba a ošetrovanie v období rastu
Hrach sa seje do hĺbky 50-60 mm, do riadkov vzdialených 0,3 m alebo do dvojriadkov 0,4 (0,15) ><0,15 m. Výsevok je 200-240 kg.ha-1. Po zasiatí pôdu ľahko povalcujeme. Kultivary na vylepovanie sa sejú v polovici marca, stržňové kultivary v apríli. Sejeme morené osivo. Vhodné je siať aj namáčané osivo. Po vzídení sa porast bráni a počas vegetácie sa podľa potreby kypri a plečkuje. Pri poslednom plečkovaní sa rastliny mierne prihrnú.
Zber
Kultivary na vylupovanie a konzervovanie sa zberajú jednorazové, keď je väčšina semien zrelá. Porast sa pokosí, vymláti, semená sa pritom vylúpu a triedia.
Prečítajte si tiež: Rašelina v záhrade: Áno alebo nie?
Fazuľa záhradná (Phaseolus vulgaris)
Fazuľa je jednoročná rastlina s nízkou vzpriamenou alebo popínavou stonkou. Na pestovanie fazule sú najvhodnejšie stredne ťažké, piesočnatohlinité pôdy s dostatkom vody, dobrými fyzikálnymi vlastnosťami a neutrálnou reakciou pôdy. Fazuľa patrí medzi teplomilnú zeleninu, preto jej najlepšie vyhovujú teplé, chránené polohy, bez výsušných vetrov, s vyššou vlhkosťou vzduchu. Semená klíčia pri teplote pôdy 8--10 °C. V osevnom postupe ju zaraďujeme do druhej alebo tretej trate. Vhodnou predplodinou sú okopaniny, nevhodné sú strukoviny. Z minerálnych živín je náročná predovšetkým na hnojenie draslíkom a vápnikom.
Priama sejba a ošetrovanie v období rastu
Fazuľa sa seje do dobre pripravenej pôdy koncom apríla, začiatkom mája, do hĺbky 20-40 mm, do riadkov vzdialených od seba 0,4-0,5 m. Vzdialenosť rastlín v riadku je 0,1-0,15 m. Výsevok je 120-140 kg.ha"1. Osivo určené na sejbu treba pred sejbou moriť. Po sejbe môžeme použiť herbicídy. Po vzídení plečkujeme, prihnoj ujeme liadkom, môžeme pôdu aj nakopcovať (vo fáze 5-6 lístkov). Dôležitá je aj ochrana proti chorobám a škodcom.
Zber
Na priamy konzum a konzervovanie sa zberajú nezrelé struky, kým sú mladé a šťavnaté, s málo vyvinutými semenami. Na malých plochách sa zberajú postupne, na väčších jednorazovo zberačmi.
Bôb záhradný (Faba vulgaris var. major)
Bôb je jednoročná rastlina s dlhým vegetačným obdobím. Na pestovanie bôbu sú najvhodnejšie hlboké hlinité a úrodné pôdy. Nesmú byť zamokrené. Na polohu a teplo nie je náročný. Dobre sa mu darí v polohách nevhodných pre iné strukoviny. V osevnom postupe sa najčastejšie zaraďuje medzi dve obilniny.
Priama sejba a ošetrovanie v období rastu
Bôbu najlepšie vyhovuje skorá sejba. Pri našich kultivaroch je hĺbka sejby 70-100 mm, čo závisí od stavu pôdy. Sejeme do riadkov vzdialených 0,45 m. Výsevok je asi 20 kg.ha-1. Po zasiatí podľa stavu pôdy valcujeme a bránime. Burinu počas pestovania môžeme ničiť herbicídmi alebo porast udržiavame čistý plečkovaním. V prípade potreby porast pobránime.
Prečítajte si tiež: Zdravá dusená zelenina
Zber
Nezrelé struky zberáme od júna, nezrelé semená v auguste.
Pestovanie lahôdkovej zeleniny
Lahôdková zelenina sa pestuje menej a je málo vhodná pre veľkovýrobu. Výrobu zabezpečujú predovšetkým drobní pestovatelia a záhradkári.
Rebarbora (Rheum rhabarbarum)
Rebarbora je viacročná rastlina. Nie je náročná na podnebie ani polohu. Najlepšie sa jej darí v stredne ťažkých, hlbokých pôdach, bohatých na vápnik. Skoro pučí, a preto jej vyhovuje teplá, chránená, poloha. Na stanovišti vydrží až 10 rokov. Zaraďujeme ju do prvej trate.
Predpestovanie priesady, vysádzanie
Sadivo získavame buď z výsevov semena v máji, alebo delením trsov na jar, prípadne v jeseni. Pri generatívnom rozmnožovaní sejeme osivo do riadkov vzdialených 0, 3 m, rastliny vyjednotíme a pestujeme až do budúcej jesene. Oddelky alebo sadence vysádzame na jar začiatkom apríla v spone 1,2 X 1 m. Sadíme 50-60 mm pod povrch pôdy.
Ošetrovanie v období rastu
V prvých dvoch rokoch po vysadení sa porast okopáva, plečkuje a zavlažuje. V jeseni pôdu medzi riadkami poorieme a pohnojíme 301 maštaľného hnoja a na jar hnojíme kombinovanými hnojivami v dávke 0,5 t.ha-1. Každý tretí rok vápnime haseným vápnom v dávke 1,5 t.ha-1.
Prečítajte si tiež: Štúdie o vplyve stravy na deti
Zber, triedenie a expedícia
Začíname v treťom roku po vysadení. V apríli až júni vylamujeme listové stopky. Z jednej rastliny zoberieme až 7 kg stopiek. Najvyššia úroda je v piatom až siedmom roku po vysadení. Stopky na spodnom konci zrežeme a vrchné skrátime tak, aby zostalo 10--20 mm listovej čepele. Stopky majú byť dlhé 0,3-0,4 m a zväzkujú sa po 1 kg. Expedujú sa v prepravkách PE s obsahom 15 kg.
Kukurica cukrová (Zea mays var. saccharata)
Kukurica cukrová je jednoročná rastlina. Je to teplomilná rastlina, dobre sa jej darí v kukuričnej výrobnej oblasti, ale aj v repnej. Zaraduje sa do prvej trate, kde ju výdatne hnojíme organickými i priemyselnými hnojivami.
Priama sejba
Rozmnožuje sa semenom. Sejeme začiatkom mája sejačkami do radov vzdialených 0,4-0,6 m, s výsevkom 30-50 kg. ha-1.
Ošetrovanie v období rastu
Rastliny počas vegetácie jednotíme, plečkujeme a odburiňujeme.
Zber, triedenie a expedícia
Zberať sa začína vtedy, keď sú šúľky plne vyvinuté, avšak semená sú ešte mäkké a šťavnaté (kašovité). Vylamujú sa celé šúľky aj s obalovými listeňmi. Na expedíciu sa šúľky upravujú tak, že sa ponecháva štyri až päť obalových listeňov. Dodávame v prepravkách RPE.
Špargľa (Asparagus offícinalis)
Je to trváca rastlina. Špargľa sa najlepšie darí v hlbokých, stredne ťažkých pôdach, v záhrevných teplých plochách. Na stanovišti sa pestuje 15-20 rokov. Musí sa vysádzať na pozemok osobitne dobre pripravený. Zaraďujeme ju do prvej trate. Pôdu dobre prehnojíme a predovšetkým odburiníme.
Sejba, vysádzanie
Špargľa sa pestuje z predpestovaného, väčšinou dvojročného sadiva. Seje sa na jar, na množiteľské záhony.
Ošetrovanie v období rastu
V prvom a druhom roku semenáčiky ošetrujeme bežným spôsobom. V treťom roku na jar sadence vyberáme a vysádzame do sponu 1,2 X 0,4 m. Len v treťom roku po vysadení začíname zberať. V marci nahrnieme na riadky hrobčeky vysoké asi 0,3 m. Len čo vybielené stonky prerastú hrobčekom, vyrezávame ju špeciálnym špargľovým nožom.
Zber, triedenie a expedícia
Zberáme od apríla do júna. Ostatné výhonky necháme rásť, aby rastliny vytvorili dostatok zásob na zber v ďalšom roku. Zobrané výhonky sa triedia a zväzku j ú po 10 kusoch. Zelená špargľa sa nenahŕňa. Zberajú sa mladé zelené stonky, len čo dorastú do dĺžky 0,2 m.
Fenikel (Foeniculum vulgaris var. dulce)
Je to trváca rastlina, ale u nás sa pestuje ako jednoročná. Je to teplomilná rastlina, vyžaduje chránené teplé polohy s ľahšou záhrevnou pôdou. Pestuje sa zo semena ako následná plodina po skorej zelenine.
Priama sejba a ošetrovanie v období rastu
Sejeme v máji do riadkov vzdialených 0,4 m a jednotíme na vzdialenosť 1 m. Dva týždne pred zberom nahrnieme pôdu k dužnatým stopkám a tak ich vybielime. Zberáme tak, že listy i korene odrezávame.
Pestovanie koreninovej zeleniny
Koreninové rastliny sú dôležitou skupinou kultúrnych rastlín, ktoré sa využívajú na schutňovanie jedál v kuchyniach, v údenárskom a konzervárenskom priemysle, likérnictve, pekárstve a cukrárstve.
Majorán (Majorana hortensis)
Majorán je poloker pôvodom zo Stredomoria.
Pestovanie hlúbovej zeleniny
Hlúboviny patria do veľmi početnej čeľade Brassicaceae (kapustovitých) rodu Brassica (kapusta). Kultúrne hlúboviny pochádzajú z pôvodného planého druhu kapusty obyčajnej (Brassica oleracea), ktorá pochádza zo Stredomoria. Väčšina hlúbovín sú dvojročné rastliny. V prvom roku vytvárajú konzumnú časť a v druhom roku kvitnú a prinášajú semená. Výnimkou je karfiol a brokolica, ktoré sú jednoročné. Zelenina patriaca do druhu Brassica oleracea je väčšinou cudzoopelivá a hmyzomilná. Semená hlúbovín sú od seba veľmi ťažko rozoznateľné, guľovité až vajcovito guľovité. Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate.
Kapusta hlávková biela a červená (Brassica oleracea capitata alba, rubra)
Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V SR je kapusta najpestovanejšou zeleninou. Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae). Základná príprava pôdy sa začína už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením pre predplodinu, správnou kultiváciou predplodiny a dobre vykonanou jesennou orbou. Zároveň sa zapracuje do pôdy určené množstvo fosforečných a draselných hnojív, prípadne dusíkaté vápno. Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba. Prvá, plytkejšia so súčasným zapracovaním maštaľného hnoja. Druhá, hlboká, ktorú ponechávame v hrubej brázde až do jarnej prípravy pôdy. Ak vyžaduje pôda vápnenie, vápnime k predplodine.
Sejba, vysádzanie
Pred sejbou sa osivo morí chemickým prípravkom proti hubovým chorobám. Zemina sa dezinfikuje parou alebo chemicky. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon v skleníku alebo parenisku. Na letný a jesenný zber sejeme priamo na pozemok sejačkami na presnú sejbu. Sejeme od polovice januára do konca apríla, od rýchlených kultivarov pre nevykurované rýchliarne až po kultivary na technologické spracovanie a na skladovateľnú kapustu z priamej sejby. Pri predpestovaní priesad musíme udržiavať výsev primerane vlhký. Optimálna teplota pri klíčení je 15-18 °C, minimálna nočná 8-10 °C. Asi o 14 dní, vo fáze klíčnych lístkov, rozsádzame až po klíčne lístky na vzdialenosti rastlín 50-60 mm. Rozsádzať môžeme na záhony v skleníku, parenisku, do balíčkov. Po desiatich dňoch priesady prihnojíme Cereritom v dávke 30 g do 4-5 1 vody na 1 m2. Po prihnojení opláchneme priesady čistou vodou. Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme. Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať Podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové. Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru, účelu pestovania a predovšetkým ju určuje dostupná mechanizácia.
Ošetrovanie v období rastu
Prvý raz sa zavlažuje v teplejšom dni. Až od polovice mája len večer alebo skoro ráno (podľa možností). Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapusta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu. Proti burinám bojujeme mechanicky - plečkovaním a okopávkou. Pri skorej kapuste je výhodné proti vyvracaniu a neskorým jarným mrazíkom aj mierne prihrnutie. Pri silnejšom zaburinení použijeme herbicídy, a to v súlade s metodikou na ochranu rastlín a s ohľadom na druhový výskyt burín. Prihnojujeme dusíkatými hnojivami. Prvý raz o dva týždne po vysadení alebo jednotení a druhý raz o ďalšie dva týždne. Pri ochrane rastlín používame chemické prípravky podľa metodík na ochranu rastlín.
Zber, triedenie a expedícia
Skorú kapustu zberáme vtedy, keď asi 50 % rastlín dosiahlo veľkosť prvej akostnej triedy podľa STN a výkupných požiadaviek. Termíny druhého, prípadne tretieho zberu nasledujú podľa priebehu počasia po 4-8 dňoch. Hlávky II. akostnej triedy obyčajne zberáme pri poslednom zbere. Kapustu letnú, na technologické spracovanie i na skladovanie. Zberáme jednorazovo. Termín zberu určíme podľa vývinu a dozrievania hlávok do trhovej veľkosti tak, aby hlávky pri plnom vývine nadmerne nepraskali. Pri zbere nesmie byť vysoký počet nevyvinutých rastlín. Väčšiu starostlivosť musíme venovať kapuste letnej a na technologické spracovanie. Kapusta, ktorá je vhodná na uskladnenie, nie je taká citlivá na praskanie hlávok a väčšinou sa zberá až v októbri. Zber, trhovú úpravu i spôsob dodávok určujeme podľa STN a väčšinou po dohode s výkupnou organizáciou.
Kel hlávkový (Brassica oleracea var. sabauda)
Kel hlávkový je rovnako ako kapusta dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Kel hlávkový má podobné nároky na prostredie a prípravu pôdy ako kapusta. Pri ozimnom keli na jarný zber rátame v roku sejby s predplodinou. Predplodina sa musí skoro zberať, aby sme mohli dobre pripraviť pozemok (vrátane zapracovania priemyselných hnojív) jeden až dva týždne pred priamou sejbou ozimného kelu.
Sejba, vysádzanie a ošetrovanie v období rastu
Predpestovanie priesad kelu hlávkového, vrátane prípravy a ošetrovania je rovnaké ako pri kapuste hlávkovej. Pri pestovaní ozimného kelu sejeme koncom augusta do riadkov vzdialených od seba 0,3 m asi 2 kg semena na 1 ha. Pred začatím zimy mierne prihrnieme, môžeme prejednotiť. Definitívne jednotenie však ponecháme na jar. Na začiatku vegetácie po dokončení sponu 0,3 X 0,4 m prihnojíme liadkom v dávke 30 kg čistej živiny na 1 ha.
Zber, triedenie a expedícia
Zbery kelu hlávkového sa organizujú a termínujú podobne ako pri kapuste hlávkovej.
Kel ružičkový (Brassica oleracea var. gemmifera)
Kel ružičkový je dvojročnou, cudzoopelivou a hmyzomilnou rastlinou. Kel ružičkový sa zaraďuje do prvej trate. Na kvalitných, humusom i živinami dobre zásobených pôdach ho výnimočne zaraďujeme do druhej trate po plodovej zelenine, zemiakoch alebo cukrovej repe. Vzhľadom na to, že osivo kelu ružičkového sejeme priamo na stanovište, musíme kvalitne pripraviť pôdu. V priebehu vegetácie sa obyčajne prihnojuje. Nároky na prostredie a prípravu pôdy sú podobné ako pri neskorej kapuste.
Sejba, vysádzanie a ošetrovanie v období rastu
Osivo kelu ružičkového pred sejbou moríme proti hubovým chorobám, prípadne aj škodcom, chemickými prípravkami. Sejeme v prvej polovici apríla do riadkov vzdialených od seba 0,6 m sejačkou na presnú sejbu asi 1 kg osiva (podľa jeho kvality) na 1 ha. Sejeme do primerane vlhkej pôdy do hĺbky 10-20 mm. Pri použití preemergentných herbicídov sejeme hlbšie (20-25 mm). Po sejbe sa pozemok privalcuje. Keď kel ružičkový dosiahne štádium dvoch pravých lístkov, jednotíme na vzdialenosť 0,5 m v riadku. Vzhľadom na vysokú cenu F1 osiva odporúča sa predpestovať priesadu a vysádzať. Ostatné ošetrovanie počas vegetácie vrátane zavlažovania je podobné ako pri neskorej kapuste.
Zber, triedenie a expedícia
Termín zberu sa určuje podľa množstva ružičiek zodpovedajúcich L akostnej triede STN. Pre začiatok zberu by ich malo byť najmenej dve tretiny. V tom období začínajú žltnúť krycie listy ružičiek. Zberá sa jednorazovo v októbri až novembri. Rastliny odrežeme pod najspodnejšou ružičkou, odstránime bočné listy a vrcholové ružice. Ružičky sa z hlúbika lúpu (ručne alebo strojové), očistia podľa požiadaviek STN, dodávajú výkupnej organizácii, alebo mraziarňam. Slovenská technická norma pripúšťa aj dodávky ružičiek na hlúbe.
Kel kučeravý (Brassica oleracea var. acephala subvar. laciniata)
Kel kučeravý je dvojročná, cudzoopelivá a hmyzomilná rastlina. Nároky na prostredie a prípravu pozemku sú rovnaké ako pri keli ružičkovom; sejba a ošetrovanie počas vegetácie tiež, len s tým rozdielom, že sejeme koncom mája až začiatkom júna do riadkov od seba vzdialených 0,4 m.
Vlastné semenárenie
V minulosti bolo vlastné semenárenie úplne bežné. Každý gazda si odkladal osivo na ďalší rok. Postupne získaval a rozširoval aj odrody krajové, ktoré boli lepšie prispôsobené danej lokalite a podnebiu. Dnes tento spôsob vytlačila na okraj možnosť zakúpiť si pekne zabalené uniformné osivá, dnes už často hybridné, na ďalšie semenárenie celkom nevhodné.
Kde vziať semená
Ak nemáme dostatok vhodného osiva, nemusíme ho hneď kupovať v záhradníckych obchodoch. Na internete je množstvo organizácií či skupín, ktoré sa venujú výmene semien. Sadiť by sme mali semená z plodín, ktoré boli hnojené výlučne organickým hnojivom, nepochádzajú z rastlín ošetrovaných chemickými postrekmi ani z F1 hybridov. Na začiatok by sme pri semenárení mohli začať s jednoduchými druhmi zeleniny, ako je hrach, fazuľa, reďkovka, mak, kôpor či rajčiny. Pri mrkve dbáme na to, aby sa kultúrna odroda neprepelila s divou mrkvou. Pri pestovaní tekvíc pestujeme iba jednu odrodu, aby sme zabránili prepeleniu a kríženiu s inou.
Striedanie plodín
Pri pestovaní zeleniny je dôležité striedanie pestovaných druhov počas jednotlivých sezón. Správnou stratégiou výsadby zeleniny si zvýšite výnosy, a lepšie zúžitkujete hnojenie. Zeleninu možno rozdeliť skupín z rôznych hľadísk. Jedným z nich je rozdelenie do tzv. tratí podľa toho, aké majú jednotlivé druhy zeleniny nároky na živiny. V tomto systéme sa rok po roku najprv vysadí zelenina prvej trate, po ktorej nasleduje zelenina druhej a napokon tretej trate.
Rozdelenie zeleniny do tratí
- Prvá trať: hlúboviny (kapusta, kaleráb, karfiol, kel), paradajky, papriku, uhorky, melóny, tekvice, baklažán, patizon, lahôdkovú kukuricu, zeler, skoré zemiaky, sčasti aj listovú zeleninu.
- Druhá trať: mrkvu, petržlen, paštrnák, cviklu, reďkovku, repu, cibuľu, cesnak, pór, pažítku a sčasti aj kapustoviny.
- Tretia trať: fazuľa, hrach a bôb - teda rastliny, ktorým nevyhovuje priame hnojenie organickými hnojivami, ani vysoká úroveň dusíka v pôde. Sčasti možno v tretej trati pestovať aj cibuľoviny, alebo s prihnojením trochou kompostu listovú zeleninu.
Jesenné práce v záhrade
Jeseň je obdobím, kedy sa zberá posledná úroda, ale zároveň ešte stále môžete vysievať napríklad zimné odrody šalátu. Nezabudnite si zaobstarať kvalitnú sadbu cesnaku. Pripravte si hriadky, na ktoré ho budete vysádzať, teda hriadky najskôr porýľujte a potom pohnojte bezchloridovým granulovaným hnojivom. Záhonom, ktoré už zostali prázdne, tiež doprajte dôkladnú starostlivosť. Po odburinení a odstránení zvyškov po zbere, zapracujte dostatok vyzretého kompostu alebo maštaľného hnoja alebo minerálneho hnojiva.
Pestovanie cibuľovej zeleniny
V tomto článku sa dozviete všetko o pestovaní cibuľových zelenín vrátane cibule kuchynskej, póru, cesnaku, pažítky, zimnej cibule a šalotky.
Cibuľa kuchynská (Allium cepa L.)
Cibuľa je dvojročná rastlina. Cibuľa vyžaduje slnečnú a teplú polohu. Mladé rastlinky nie sú citlivé na chlad a vlhko, no dospelá cibuľa vo vlhku zle vyzrieva. Vyžaduje stredne ťažké pôdy a neznáša kyslú reakciu pôdy. Cibuľu zaraďujeme do druhej trate.
Priama sejba
Semeno vysievame čo najskôr, už v marci, do riadkov vzdialených 30 cm od seba. Pred sejbou pomiešame so semenom značkovaciu rastlinu, najlepšie šalát alebo reďkovku. Na 1 m² sa vysieva 0,6 - 1 g semena. Semeno môžeme namáčať alebo jarovizovať. Sejeme plytko a po sejbe ľahko povalcujeme. Hneď po vzídení značkovacej rastliny plečkujeme. Celkovo plečkujeme tri až štyrikrát. Vzídené rastliny dvakrát pretrhávame: prvý raz na 3 cm, druhý raz asi o 6 - 8 týždňov po vyklíčení na 10 - 12 cm. Vytrhané cibuľky už môžeme zúžitkovať.
Pestovanie sadzačky
Sadzačku pestujeme na ľahších, vyčerpaných pozemkoch. Vysievame v apríli až máji alebo od septembra do novembra, nepretrhávame a cibuľu nevyťahujeme, len plejeme. Zberáme neskôr, keď vňať zožltne. Cibuľky pri zbere vyberieme a necháme usušiť. Triedime ich podľa veľkosti na sitách a používame cibuľky s priemerom 0,5 - 1,5 cm. Sadíme ich v nasledujúcom roku ručne do brázdičiek v sponu 30 × 8 cm na pole, vyznačené značkovačom brázdičiek hlbokých 10 - 12 cm. Pri sadení sa cibuľka zatlačí do brázdičky tak, aby hrot bol zarovno s povrchom pôdy. Brázdička sa zahrnie doskou a pozemok sa povalcuje. Na 1 m² potrebujeme asi 42 kusov cibuliek. Za vegetácie okopávame a plečkujeme.
Pestovanie z predpestovaného sadiva
Semeno vysievame vo februári v teplom parenisku.
Zber
Cibuľa sa zberá podľa spôsobu pestovania. Cibuľu z priamej sejby zberáme koncom augusta a v septembri; cibuľu z priesad zberáme v polovici augusta. Sadzačkovú cibuľu zberáme najskôr, už v júli. Zberová zrelosť sa pozná podľa pevnosti cibule, typického zafarbenia šupky a vädnutia či zožltnutia vňate.
Pór (Allium ampeloprasum L. subsp.)
Je to otužilá dvojročná zelenina. Pór nie je náročný na pôdu ani polohu. Je mrazuvzdorný, znáša aj vlhkejšie pôdy, ale potrebuje dostatok humusu a živín. Môže byť zaradený do prvej pestovateľskej trate.