Treska v majonéze je na Slovensku obľúbená pochúťka, ktorá sa stala súčasťou slovenskej kultúry a gastronómie. Tento článok sa zameriava na históriu, výrobu a súčasnosť tohto ikonického šalátu, ktorý si získal srdcia mnohých Slovákov.
Začiatky Tresky: Príbeh Júliusa Boška
História tresky sa začala písať v roku 1954, keď kuchár a cukrár Július Boško, vedúci výroby v bratislavskom podniku Ryba, namiešal prvú tresku v majonéze. Počas znárodnenia za prvej republiky bol nútený predať svoj byt aj cukráreň. Recept bol jednoduchý: varenú tresku skombinoval s marinovanou zeleninou a majonézou, ktorá bola vtedy známa ako remuláda. Treska mala obmedzenú trvanlivosť, preto sa predávala najmä cez pultový predaj, aby si zákazníci mohli kúpiť čo najčerstvejší produkt. Pôvodne niesla názov Treska v remuláde a jej výroba sa rýchlo rozšírila aj do závodov v Žiline a Košiciach.
Ryba Žilina: Domov Legendárnej Tresky
Už v roku 1924 sa v Žiline naštartovala výroba rybích konzerv, čo robí zo súčasnej prevádzky Ryba Žilina najdlhšie nepretržite fungujúci závod na spracovanie rýb na Slovensku. Do najznámejšieho rybieho šalátu používajú v Žiline primárne mäso tresky aljašskej, ktorá má svoj pôvod v moriach medzi severnou Áziou a Amerikou.
„Spolupracujeme s dodávateľmi, ktorí vlastnia certifikáty, že tieto ryby pochádzajú z trvalo udržateľného rybolovu. Spracovávajú sa hneď po výlove, čo znamená, že tak získavame najkvalitnejšiu rybiu surovinu. Ryby sú zamrazené počas celej cesty k nám pri konštantnej teplote,“ povedal počas návštevy závodu Ryba Žilina výkonný riaditeľ výroby Ján Beňadik.
Mäso sa sem dostáva balené v kartónoch v podobe zamrznutých blokov celých filiet, ktoré po postupnom rozmrazovaní prechádzajú procesom varenia. Keď hovoríme o miestnom vlajkovom produkte Treska Exklusiv, ďalšími ingredienciami do neho sú nasekaná cibuľa, špeciálnou technológiou spracované uhorky, na kocky nakrájaná mrazená a blanšírovaná mrkva a „zelenina starých mám“ kvaka, ktorou nahradili v Žiline pred pár rokmi zahusťovadlá. V procese zrodenia tresky sa táto zelenina po marinovaní v sladkokyslom náleve zmieša s uvareným mäsom a majonézou, ktorú v žilinskom závode sami vyrábajú. Po dôkladnom premiešaní prebieha kontrola kvality, po ktorej sa môže treska začať napĺňať do obalov rôznych veľkostí. V žilinskom závode vyrábajú 4 rozličné druhy tresky (vrátane noviniek - pikantnejšej „Žilinskej tresky“ s až 51% podielom rýb a „Perfish Tresky s jogurtom“ obsahujúcou pravý smotanový jogurt), ktoré putujú do obchodov dokopy v 18 rôznych baleniach. „Na výrobe všetkých balení tresky sa podieľa počas dvoch smien spolu 42 našich kolegov. V Žiline je prvoradou prioritou byť vo výrobe verní svojmu poslaniu. A tým je vyrábať legendárnu tresku, ako si ju pamätajú naši rodičia a zároveň v nej ponúkať konkurencieschopnú alternatívu na pultoch moderných potravín rýchleho občerstvenia. Ryba Žilina bola prvá, ktorá začala už od roku 2001 postupne uvádzať pozitívne zmeny. „Vďaka investíciám do nových technológií a reorganizácie výroby má dnes naša treska až o 40 % menej prídavných látok v porovnaní s receptúrou spred 5 rokov,“ hovorí hrdo výkonný riaditeľ výroby Ján Beňadik. Akúkoľvek tresku vyrobenú v Žiline si môžu dať smelo aj celiatici, keďže neobsahuje lepok. Navyše, Treska Exklusiv má podľa laboratórnych rozborov v porovnaní s viacerými bežnými potravinami aj menej cholesterolu.
Prečítajte si tiež: Tipy pre chuť tresky
Vývoj a Zmeny v Čase
Chuť tresky sa postupne menila pod vplyvom veľkých obchodných reťazcov, ktoré sa snažili upraviť receptúru pre vlastnú konkurenčnú výhodu, čo však negatívne ovplyvnilo jej kvalitu. V roku 2001 vznikla Treska Exklusiv, prémiová verzia so štyridsiatimi piatimi percentami varenej aljašskej tresky. „Podmienkou jej predaja bolo, že musí byť ponúkaná presne v takej podobe, v akej bola vyrobená. Našťastie, produkt si našiel svoje miesto na trhu a obchodné reťazce túto podmienku akceptovali.“
Technológia ovplyvňovala aj chuť tresky. „Ak zmeníte stroj a technológiu, či chcete alebo nie, zmení sa aj chuť.“ Pri nákupe dvoch baliacich strojov z Nemecka prišiel do Žiliny riaditeľ firmy. „Ukázali sme mu, že toto na tých strojoch balíme. Najskôr bol nedôverčivý. Naložil si, potom druhý- a tretíkrát. Bol prekvapený - v Nemecku bolo zvykom rybu vo výrobkoch vidieť, v treske však viditeľná nebola. Chuť ho však úplne dostala.“
Vývoj Tresky Exklusiv trval vyše roka. „Už na začiatku som povedal, že z desiatich pokusov deväť skončí v koši. Testovanie prebiehalo v labáku v rámci degustačnej komisie, kde som mal posledné slovo, ja som bol ten ,sládek’, podľa môjho jazyka sa robil konečný verdikt. V laboratóriu mi celý týždeň odkladali vzorky, tie som si bral domov a cez víkend degustoval,“ hovorí o vývoji spred vyše dvadsiatich piatich rokov Marián Beniač.
Privatizácia a Nová Éra
Privatizácia, čiže proces premeny štátneho majetku na súkromný, prebiehala na Slovensku v rokoch 1990 až 1993. „Keď sme v roku 1992 privatizovali, boli sme na židovskej obci. Židovská obec zisťovala, či potomkovia nevyužili svoj zákonný nárok a nepožiadali o vrátenie majetku, ale nestalo sa tak. Z hľadiska právneho a legislatívneho teda privatizácia prebehla,“ hovorí.
Okolo roku 1997 prišla pôvodná majiteľka spolu so synom (vtedy už bývala v Izraeli). „Bola zvedavá, ako podnik funguje. Po prehliadke nás pochválila za to, ako sme to obnovili, a popriala nám veľa zdravia,“ opisuje Beniač. Podľa jeho slov hovorila výbornou slovenčinou, jej syn bol profesorom Michiganskej štátnej univerzity vUSA a po slovensky už nerozprával.
Prečítajte si tiež: Recept na Čiernu Tresku
Majiteľov bolo v tej dobe desať. „Desiati spolumajitelia sa vybrali tak, že traja boli z robotníkov, traja boli stredné riadiace kádre, traja boli vrcholoví riadiaci pracovníci a jeden bol z Bratislavy. Vzniklo desať rovnocenných majiteľov, ktorí mali po desať percent podniku.“
Po roku 2004, keď Slovensko vstúpilo do Európskej únie, si prevádzka vyžiadala viaceré zmeny. „Inak by podnik mohol zostať iba regionálnym výrobcom. Úsilím bolo dosiahnuť štandard výrobných a sociálnych priestorov, aby to bol naozaj potravinový závod.
Marketing a Popularita
Pôvodní majitelia otvorili prvú predajňu v 30. rokoch minulého storočia na terajšej Národnej ulici v Žiline. „Po privatizácii sa túto predajňu už nepodarilo získať, pretože to bol súkromný priestor a doteraz ho vlastnia potomkovia pôvodných majiteľov,“ vysvetľuje Beniač.
Priamo pri firme neskôr otvorili bistro. „Vznikol tu klub priateľov žilinskej tresky. Brali to ako miesto svojich stretnutí. Zviditeľnili ju aj iné aktivity. „Kedysi sme natáčali nebíčko v papuľke s Justinom Topoľským.
Súčasnosť a Budúcnosť Tresky
V roku 2013 sa majoritným vlastníkom Ryby Žilina stala skupina PRETO, do ktorej patria aj distribučné firmy Pretolog a DC Nordia, zabezpečujúce distribúciu mrazených a chladených produktov. Skupinu vlastnia Jozef Antošík a jeho syn Michal. Jozef Antošík je zároveň majiteľom futbalového klubu MŠK Žilina a v minuloročnom rebríčku najbohatších Slovákov podľa časopisu Forbes sa umiestnil na tridsiatom ôsmom mieste.
Prečítajte si tiež: Slovenská treska bez lepku
Spoločnosť Ryba Žilina v roku 2024 oslávila sté výročie od založenia závodu a sedemdesiat rokov tresky. „Historicky si udržiavame aj miesto popredného zamestnávateľa v žilinskom regióne - zamestnávame viac ako 450 ľudí. Mnohí z našich kolegov a kolegýň pracujú v Rybe desiatky rokov a aj vďaka ich skúsenostiam a know-how sa nám darí neustále rásť a udržiavať kvalitu produkcie,“ hovorí Michal Britvík, generálny riaditeľ spoločnosti Ryba Žilina.
Podľa Britvíka najväčšou výzvou pri budovaní značky bolo a stále je prinášať inovácie a zároveň rešpektovať pôvodnú receptúru a chuť, na ktorú sú zákazníci zvyknutí.
„Žilinská treska bola prvá, ktorú sme zákazníkom priniesli s vyšším podielom rybieho mäsa, bez umelých sladidiel a s prídavnými látkami obmedzenými len na nevyhnutné minimum. Na rozdiel od iných výrobcov, v našej treske nenájdete kontroverzný konzervant benzoan sodný.“
Treska počas rokov prichádza aj s rôznymi novinkami. „Medzi naše najinovatívnejšie produkty patrí Treska Cottage Exklusiv, ktorá kombinuje tradičnú tresku s cottage syrom, čím oslovuje najmä aktívnych ľudí a športovcov. Hoci bola uvedená na trh len nedávno, stala sa už štvrtou najpredávanejšou treskou na slovenskom trhu,“ hovorí Michal Britvík. Novým produktom je aj vegánska alternatíva Vegan Exklusiv.
U zákazníkov má stále najväčší úspech Treska Exklusiv. „Aktuálne dosahujeme s našou treskou viac ako 63-percentný podiel na trhu, čo z nej robí najobľúbenejší produkt vo svojej kategórii,“ dodáva.
Recept na tresku podľa Britvíka nie je tajomstvom. „Nejde o tajnú receptúru, dôležité sú však kvalitné suroviny a moderné technologické postupy, ktoré zabezpečujú jedinečnú chuť a vysokú kvalitu našich produktov. Jedným z najväčších mýtov je, že treska v majonéze je nezdravé jedlo.“
Treska v Kultúre a Umení
Skupina Taktici v roku 1979 na zázname z V-klubu spievala o bežnom živote robotníka na stavbe železníc. V refréne piesne sa spomína lopata, hlad a očakávaná prestávka na desiatu, keď sa chystá do podniku Ryba na obľúbený šalát. „Desať dekov tresky, k tomu pivo dám, desať dekov tresky a teplú dvanástku,“ znie časť textu, ktorý zachytáva dobovú atmosféru. Ten zložil Vlado Kolenič a neskôr ju naspievala i skupina Elán.
Treska v majonéze sa podľa portálu TasteAtlas dostala aj do rebríčka sto najlepších šalátov sveta, kde obsadila 72. priečku.
Alternatívy a Inovácie
COOP Jednota Nové Zámky prevádzkuje výrobu lahôdok od roku 1962 a vyrába vlastnú tresku v majonéze. Základom novozámockej tresky sú kvalitné suroviny a na jej výrobu sa nepoužívajú žiadne zbytočné prísady. Len rybu, mrkvu, cibuľu a majonézu, ktoré ochutia soľou, čiernym korením, kyselinou mliečnou a octovou na prírodnej báze. „Najlepšie chuťové vlastnosti má naša treska prvých 8 dní. Ak by mala dlhšiu trvanlivosť, stratila by svoju výnimočnú chuť, a to nechceme,“ podotýka pán vedúci.
A keďže sme v južnom okrese Slovenska, treska s čímkoľvek „čípȍš“, čiže pikantným, ide na dračku. „Všimli sme si, že si naši zákazníci často tresku kupujú v kombinácii s feferónovým šalátom. Nechali sme sa preto inšpirovať ich chuťami a zaradili sme do výroby tresku s feferónovým šalátom,“ prezrádza Peter Valkus.