Slovensko, krajina bohatá na kultúru a históriu, sa môže pochváliť aj rozmanitou a chutnou kuchyňou. Tradičné slovenské jedlá sú odrazom dedičstva a kultúry našej krajiny. Mnohé z týchto receptov sa pripravujú z dostupných surovín, ako sú zemiaky, múka, mliečne výrobky a mäso, čo odráža dedinský spôsob života a poľnohospodárske korene. Vyberme sa spolu od západu na východ, aby sme si priblížili tradičné slovenské jedlá, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Zrejme sa už dnes v rodinách bežne nevaria, skôr si ich nechávame na zvláštne chvíle či výnimočné rodinné stretnutia. Na Veľkú noc, Vianoce, svadbu alebo nejakú rodinnú oslavu.
Záhorie: Chuť strukovín a sladkého trdelníka
Záhorie ponúka bohatý výber tradičných jedál. Medzi tie najznámejšie patrí šaščínska poléfka, čo je hustá strukovinová polievka s domácimi rezancami. Ďalej sú tu džgance - jedlo z varených zemiakov, muácené erteple, čo je hustá zemiaková kaša so slaninkou, či fazuľová omáčka prezývaná fazula na husto. Kedysi sa tu jedla aj omáčka z čerstvých uhoriek, tzv. oharková omáčka, ktorá sa podávala na studeno, a omáčka z trniek, akýchsi malých sliviek rastúcich na Záhorí, ktorá sa zase jedla na sladko. Azda najslávnejší záhorácky koláč je trdelník. Okrem neho existuje aj láté trdlo, čo je trdelník, ktorý sa pečie na plechu, a klasický skalický trdelník, ktorého cesto sa namotáva na trdlo a vzniká tak pečivo s dierou v strednej časti.
Podunajsko: Vplyv Maďarska a rybárske špeciality
Pre Podunajsko bolo typické poľnohospodárstvo, zeleninárstvo a ovocinárstvo. Chovala sa tu kvalitná hydina, najmä husi a kačky. Významným doplnkom v strave bol rybolov. Obyvatelia varili z rôznych druhov zeleniny a mäsa. Keďže veľká časť ľudí má maďarskú národnosť, maďarské vplyvy badať aj v gastronómii, ktorá je bohatá na štipľavé príchute a pije sa k nej víno. K tradičným jedlám patria napríklad langoše, ktoré však nemajú tvar kruhu, ale podobajú sa skôr praclíkom, a halászlé, čo je vlastne maďarská rybacia polievka, ktorá sa môže variť z viacerých druhov rýb, ale jej základom je vždy ryba, cibuľa a mletá paprika.
Horná Nitra: Polievky a sladké šmýkance
Medzi tradičné jedlá tohto regiónu patria slepačia polievka, ovocná zemiaková polievka, fazuľová polievka, ale aj višňová polievka, kukuričná alebo krúpová kaša, makové a orechové slíže. Z cestovín sa robia ešte šiflíky, čo sú vlastne fliačky robené buď s kapustou, alebo napríklad aj s tvarohom. Zo sladkých jedál spomeňme napríklad šmýkance, čo sú nočky s tvarohom, orechami alebo makom, alebo tradičné šišky. Obľúbené sú tiež prívarky, napríklad zo štiavu, zelenej fazuľky, tekvicový prívarok, šošovicový prívarok. Pred Veľkou nocou sa na južnej časti západného Slovenska pripravovalo tradičné sladké kašovité jedlo zo šťavy naklíčených obilovín s názvom kalkýš, ktoré sa vytvára pridaním vody a múky k naklíčeným zrnám a následným pečením.
Rezance s makom, slivkami a hnedým maslom
Slivková sezóna sa pomaly rozbieha a cestoviny sa dajú urobiť aj tradične. Rezance s makom, slivkami a hnedým maslom sú skvelou voľbou. Jemne oriešková chuť v kombinácii so slivkami je totiž najviac.
Prečítajte si tiež: Tvarohový Koláč: Recept
Ingrediencie (na 2 porcie):
- Cestoviny
- Maslo
- Slivky
- Mletý mak
- Cukor
- Černice (na ozdobu)
Postup:
- Najdôležitejšie je maslo. V hrnci s hrubým dnom alebo dobrej liatinovej panvici zohrejte maslo a na malom plameni nechajte asi 10 minút, kým nezačne bublať a nevytvoria sa v ňom také hnedé kúsky.
- Medzi tým si uvarte cestoviny podľa návodu, pokojne aj v slanej vode.
- K zhnednutému maslu pridajte na mesiačiky nakrájané slivky a maslom ich pekne pooblievajte a nechajte mierne zmäknúť.
- Potom do panvice pridajte uvarené cestoviny, dobre všetko premiešajte a podávajte posypané mletým makom zmiešaným s cukrom.
- Na ozdobu použite ešte zopár černíc, a slivky použite preto, aby vyvážili svojou mierne kyslou chuťou sladký mak.
Kysuce: Polievky a polešniky na kapustnom liste
Na Kysuciach sa z polievok varili napríklad pohánková, fazuľová, ktorá môže byť obohatená údeným mäsom a sušenými slivkami, hubová, mlieková, ale tiež napríklad polievka z kvaky, tzv. kvačková, polievka z kozieho mäsa, alebo tiež baraní či kozí guláš. Na Kysuciach sa varila aj tradičná rýchla slovenská polievka čír, ktorá sa pripravovala ráno pred cestou na pole, ktorej názov je odvodený od prítomnosti cestoviny - číra. V sezóne sa do polievky pridávali aj čerstvé huby, napr. kuriatka. Tradičné mäsové jedlo sú tzv. polešniky na kapustnom liste a ide vlastne o kapustné listy plnené mletým mäsom. Zo zemiakov a z maku, orechov alebo tvarohu sa vyrábalo jedlo zvané pučky, zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad cestovinové jedlo s lekvárom - lekvárové trhance, z koláčov napríklad lekvárové kachličky, čo je kysnutý mrežovník plnený lekvárom.
Tekov: Krumpľová fučka a plnená sliepka
K tradičnej kuchyni Tekova môžeme z polievok zaradiť napríklad mliečnu, hrachovú alebo kyslú fazuľovú polievku so sušenými slivkami. Z omáčok sa varila napríklad cibuľová alebo kôprová. Z tradičných zemiakových jedál spomeňme napríklad krumpľovú fučku, ktorá sa robí z uvarených popučených zemiakov rozmiešaných s múkou a navrchu je posypaná upraženými drobnými kúskami slaninky. Jedlo stvorené pre milovníkov jednoduchosti. Z mäsa sa jedávala plnená sliepka, husacia pečienka, perkelt z domáceho zajaca alebo údené mäso, ktoré sa robilo s varenou kapustou.
Hont: Rosťovka a párance s makom
Región Hont je ohraničený Štiavnickými vrchmi, Krupinskou planinou a Podunajskou nížinou. Medzi jedlá tradičnej hontianskej kuchyne patria napríklad rascová polievka rosťovka, polievka z nakvasenej múky, resp. chlebového kvásku kyseľ, mliečna polievka s kôprom zvara, ale aj kapustnica či tekvicová polievka. Omáčky sa robili napríklad štiav zo šťavelu, kôprová omáčka či šalátová omáčka k mäsu. Zo sladkých jedál spomeňme párance - známe cestovinové jedlo posypané makom, sľúkové gombovce, čo sú ovocné zemiakové guľky, či jedlo z kukuričnej krupice a maku známe pod názvom škorce. Ani v tomto regióne nemôžu chýbať obľúbený makovník, orechovník, tvarožník, ale ani lekvárnik či kapustník.
Turiec: Olejkárstvo a rezance so slivkovým lekvárom
Osobitosťou obyvateľov Turca bola domáca výroba liečivých olejov, kozmetiky a pochutín do jedál a ich podomový predaj. Turčianske olejkárstvo a šafraníctvo bolo známe v západnej Európe, Rusku, na Balkáne, dokonca aj v Egypte. K jedlám tradičnej turčianskej kuchyne sa zaraďujú hrachová polievka, bryndzová polievka s kôprom, boršč, zakáľačková kapustnica. V polievkach sa používali turčianske mrvance z múky, vody a bielka. Rezance sa napríklad jedávali so slivkovým lekvárom a škvarkami. Zo sladkých jedál spomeňme ešte napríklad hruškové pirohy alebo tiež žgance, čiže zemiaky s makom a maslom. Medzi koláčmi nájdeme napríklad obľúbený mrežovník, ale aj bryndzový kysnutý koláč bjaľoš.
Horehronie: Demikát a pohorelské guľky
V tradičnej horehronskej kuchyni by sme našli napríklad bryndzovú polievku demikát. Z hríbov sa varil hríbový paprikáš. Zo zemiakov, slaninky a z kyslej kapusty sa robili tzv. pohorelské guľky. Z baraniny sa varil baraní guláš v kotlíku alebo vnútornosti. Baranie drobky sa piekli, varili alebo zaprávali. Piekol sa tzv. biely koláč, čo je biely kysnutý koláč z chlebovej múky, bryndzovníky - kysnuté koláčiky plnené bryndzou, či škvarkovníky - pagáčiky s oškvarkami.
Prečítajte si tiež: Vôňa domova: Moravské koláče
Oškvarkový pagáčik
Oškvarkové pagáčiky sú tradičné pečivo, ktoré si môžete pripraviť aj na Valentína.
Ingrediencie:
- Múka
- Mlieko
- Zakysaná smotana
- Vajíčko
- Soľ
- Droždie
- Víno
- Maslo
- Mleté škvarky
Postup:
- Pripravte si klasické cesto na pagáčiky (múka, mlieko, zakysaná smotana, vajíčko, soľ, droždie) ale bez zemiakov a s pridaním kapky vína a kousku masla.
- Cesto rozvaľkajte a potrite mletými škvarkami.
- Prekladajte cesto a opäť rozvaľkajte.
- Opakujte proces prekladania a vaľkania niekoľkokrát.
- Vykrajujte pagáčiky a pečte do zlatista.
Orava: Údené oštiepky a kapustnica s krúpami
Pre Oravu boli typické údené oštiepky a figúrky z ovčieho syra, ktoré sa vyrábali na salašoch. Významnou pestovanou plodinou bol ľan, ktorý na Orave podmienil vznik tkáčskeho remesla a výrobu oleja. Z minerálnych vôd sa na hornej Orave získavala soľ. K tradičným jedlám patrili: chlebová polievka, čo je hustá polievka z opraženého chleba, kapustnica s krúpami, údeným mäsom a hubami alebo kapustnica s údenou rybacinou, ale tiež polievka zo sušených sliviek alebo z hrušiek. Z kvasenej kapusty sa tiež jedol tzv. goralský prívarok, kapustové halušky alebo strapačky s kapustou. Základ tvoria uvarené halušky zo zemiakového cesta, ktoré sa miešajú s dusenou nakrájanou kyslou kapustou a malými kúskami praženej slaniny, resp. oškvarkami. Obľúbený bol ovsený, jačmenný a žitný chlieb, ale tiež chlebová placka s rascou a so slaninkou moskoľ či chlebová kysnutá placka - posúch.
Novohrad: Čičerová polievka a dupčiaky
V Novohrade sa darilo obiliu a boli tu aj rozsiahle vinohrady. Ako tradičné jedlo novohradskej kuchyne sa spomínajú z polievok napríklad čičerová polievka - cícerová hustá polievka, kyslastá chlebová polievka kyseľ, polievka z bryndze demikát, polievka z jačmenných krúpov loházka alebo hustá fazuľovo-zemiaková polievka strapkáč. Zo zemiakov sa varili napríklad dupčiaky, čo sú dlávené zemiaky, do ktorých sa dá kyslá kapusta a najlepšie chutia s kyslým mliekom. Omáčky sa robili napríklad jablková alebo šípková, z koláčov spomeňme napríklad bryndzovník, jablčník, čerešňový koláč s orechmi. Obľúbeným fašiangovým jedlom boli chrapne, v masti vyprážané cukrovinky.
Gemer: Jahňacina a gemerské guľky
V Gemeri sa chovali ovce a na stole sa pomerne často objavovala jahňacina. Nechýbali však ani mliečne výrobky, napríklad polievka z kyslého mlieka. Z polievok ešte spomeňme ovocnú polievku z dulí, kyslú polievku zo zemiakov a s octom, baraniu polievku či vianočný kyseľ - vianočnú kapustnicu s údenou baraninou a so šťavou z kyslej kapusty, zahustenú zemiakmi. Tradičné sú gemerské guľky - jedlo baníkov a drevorubačov zo zemiakov a prerasteného údeného mäsa. Z kukuričnej krupice sa robili tzv. škorce s makom, z cesta vyformované malé kúsky, uvarené a posypané makom. Z hladkej chlebovej múky sa piekli kysnuté posúchy, kysnutý bol aj hubovník - slaný koláč plnený hubami. Za zmienku stojí tzv. gója rožňavských Rómov - tradičné rómske jedlo, ktoré sa robí tak, že do bravčových čriev sa naplní ryža, zemiaky a dá sa to zapiecť.
Spiš: Džatky a gruľovník
K archaickým jedlám patrili napríklad kminovapolifka, čo bola polievka s kmínom, výborná pre dojčiace matky, či bryndzovapolifka. Dodnes sa jedávajú džatky, z popučených a s múkou zmiešaných zemiakov urobené halušky alebo malé guľky, ktoré sa zmiešajú so slaninkou opraženou na oškvarky. Zo zemiakových jedál sú tiež obľúbené pirogi, čiže pirohy, ale tiež nalešniky, jedlo podobné plackám, či zemiakový koláč gruľovnik.
Prečítajte si tiež: Ako pripraviť Bryndzové Halušky
Šariš: Kuľaša a kapušnica
Z ľudovej kuchyne Šariša spomeňme čír - rýchlu slovenskú polievku. Tradičná regionálna polievka je napríklad kuľaša, ktorá sa často varila na večeru. Ide o zemiakovú kašu omastenú opraženou slaninkou, ku ktorej sa pije kyslé mlieko, alebo pre deti sa použilo spražené maslo a zapíjalo sa sladkým mliekom. Hustá a výdatná polievka je tiež kyšeľ, hustá omáčka žufka, ktorá sa nosila koscom na pole a pridával sa do nej tvaroh a v lete aj šalát, či fazuľa varená s hubami - fizoli s hubami. S fazuľami sa robila aj tzv. sciranka s fizolami - strúhané alebo sekané cesto s uvarenou fazuľou. Z kyslej kapusty sa varila kapušnica, z vody z kyslej kapusty zasa polievka mačanka. S kyslou alebo so sladkou kapustou sa robili aj tzv. trepanky, čo sú vlastne halušky. Aj koláče sa robili s kapustou, napríklad kapustnik - kysnutý koláč plnený kyslou kapustou, alebo kolač s kapustu - kysnutý slaný koláč s kyslou kapustou a so slaninkou.
Zemplín: Ciberej a tatarčene pirohy
Z mnohých tradičných jedál vyberáme ciberej - mliečnu zemiakovú polievku, boršč - polievku z červenej repy, ktorej základom je vývar z kostí a mäsa a zmes osmaženej zeleniny. Z kyslej kapusty a kapustovej vody sa varí polievka juška, zo zemiakov, z fazule a vody z kyslej kapusty rosoľ alebo rosoľanka. Tu nevaria vianočnú kapustnicu, ale vianočnú juchu, hoci je to rovnaké jedlo. K archaickým jedlám patrí vianočná mačanka, omáčka alebo polievka, ktorá sa varila najmä v časoch, keď boli hlavnými surovinami v kuchyni kyslá kapusta a zemiaky. Táto špecialita dostala svoj názov podľa spôsobu jej jedenia. Ide o omáčku, do ktorej sa buď nadrobil chlieb, alebo sa z neho lámali väčšie kúsky a namáčali sa do taniera. Niekde sa zvykli k mačanke podávať aj zemiaky uvarené v šupke. Mačanky sa varili buď s mäsom, alebo bez neho. Je to neoddeliteľné jedlo štedrovečernej večere Rusínov, podáva sa s chlebom. Koločanka sa dá prirovnať k dnešným prívarkom, najvďačnejšími surovinami boli zemiaky, kapusta, fazuľa a mlieko. Jednou zo špecialít sú tatarčene pirohy, ktorých názov je odvodený od tatarky (pohánky). Tradičným veľkonočným jedlom je veľkonočná paska - obradný koláč, ktorý sa podáva natretý s maslom a obložený varenou šunkou, vajíčkom natvrdo, hrudkou, cviklou s chrenom.
Východné Slovensko: Kapustnica, bobaľky a trojuholníkové pirohy
Východné Slovensko, región bohatý na kultúru a históriu, sa pýši aj rozmanitou a chutnou kuchyňou. Mnohé z týchto jedál sa pripravujú najmä počas sviatkov, ako sú Vianoce a Veľká noc, a sú neoddeliteľnou súčasťou kultúrneho dedičstva východného Slovenska.
Vianočné špeciality
Vianoce sú obdobím, kedy sa na východnom Slovensku pripravujú špeciálne jedlá, ktoré symbolizujú hojnosť a prosperitu. Medzi najznámejšie patria:
- Kapustnica: Tradičná polievka, ktorá sa varí na Štedrý deň, Silvestra a Troch kráľov. Existuje mnoho receptov na kapustnicu, ale základom je kyslá kapusta a voda z nej (júška).
Recept na sviatočnú kapustnicu:
- Júška (voda z kyslej kapusty)
- Hrsť kyslej kapusty
- Sušené umyté huby
- Mleté čierne korenie
- 3 strúčiky pretlačeného cesnaku
- 10 sušených sliviek (na 5 litrov polievky)
- Údená klobása (vcelku)
- Surová klobása (vcelku)
- Masť
- Cibuľa
- Hladká múka
- Rozotretý cesnak
- Mletá červená paprika
Postup:
- Jušku, kyslú kapustu, huby, korenie, cesnak a slivky varíme ¾ hodiny.
- Keď je kapusta mäkká, pridáme údenú klobásu a varíme 5 minút.
- Vložíme surovú klobásu a varíme na miernom ohni 20 minút. Klobásy varíme vcelku, aby sa mohli jesť osobitne s chrenom a chlebom.
- Z masti, cibule, múky, cesnaku a papriky urobíme zápražku, ktorú cez sitko pridáme do polievky a necháme prevrieť (3-5 minúty).
- Na trené cesto (papcun) potrebujeme vajce a hrubú múku.
- Bobaľky: (známe aj ako pupáky alebo opekance) sú ďalším tradičným vianočným jedlom, ktoré sa pripravuje z kysnutého cesta a podáva sa s makom, medom a mliekom.
Recept na bobaľky:
- Pol kila hladkej múky
- Polovica droždia
- Soľ
- Mlieko
- Cukor
- Maslo
- Citrónová kôra
- Mak
Postup:
- Z droždia, cukru (1 PL) a 3 dl mlieka urobíme kvások, ktorý zmiešame s múkou, pridáme štipku soli a necháme vykysnúť.
- Po vykysnutí spravíme na pomúčenej doske "šuľky", ktoré narežeme na asi centimetrové kúsky.
- Poukladáme ich na vymastený plech a dáme do rozohriatej rúry. Pečieme ich, kým nie sú ružové, pričom ich obrátime aj na druhú stranu. Môžeme si ich takto urobiť vopred.
- Následne dáme do hrnca (ideálny je "papiňák") pol litra mlieka, 4 lyžice cukru a citrónovú kôru a varíme, kým nie sú z 3/4 mäkké.
- Potom k nim pridáme pomletý mak, dovaríme a hotovo.
- Oblátky s medom a cesnakom: Sú tradičný začiatok štedrovečernej večere.
- Ďalšie vianočné jedlá: Okrem vyššie uvedených jedál sa na Vianoce pripravujú aj rôzne druhy koláčov, ako sú medovníky, linecké pečivo, rascové tyčinky, škvarkovníky a bábovka.
Veľkonočné špeciality
Veľká noc je ďalším obdobím, kedy sa na východnom Slovensku pripravujú špeciálne jedlá. Medzi najznámejšie patria:
- Paska: Tradičný obradný veľkonočný koláč, ktorý sa jedáva k slaným veľkonočným raňajkám pozostávajúcim z údenej šunky, klobásy, vaječnej hrudky a plnky.
- Vaječná hrudka: Základný recept tvorí mlieko, vajcia, soľ a cukor. Použijeme približne 8 vajec, pridáme štipku soli a cukru. Zmiešame, rozšľaháme mixérom a varíme, kým sa nám nevytvoria hrudky. Necháme na mieste, kde ešte môže prebytočná šťava odtiecť.
- Hrozienkový koláč: Z vlažného mlieka, droždia a cukru si pripravíme kvások. Potom dáme všetky suroviny a nakoniec nakysnutý kvások. Necháme na teplom mieste vykysnúť. Pridáme hrsť hrozienok. Narežeme na kríž.
Tradičné jedlá východného Slovenska
Okrem sviatočných jedál sa na východnom Slovensku pripravujú aj rôzne tradičné jedlá, ktoré sú typické pre tento región. Medzi najznámejšie patria:
- Trojuholníkové a tatarčané pirohy: Pirohy sú po haluškách druhým najslávnejším tradičným slovenským jedlom. Na východnom Slovensku sa robia pirohy väčšinou trojuholníkové. Cesto tatarčaných pirohov sa vyrába kombináciou pšeničnej hladkej múky a pohánkovej. Plnky východniarskych pirohov sú rôzne - zemiaky, bryndza, tvaroh, lekvár alebo kyslá kapusta.
- Džadky: Tradičné východniarske džadky (alebo džatky) sú valčeky zo zemiakového cesta, ktoré sa podávajú s roztopenou bravčovou masťou a slaninou. Dnes existuje mnoho vylepšených variant jedla, vrátane džadkov s kyslou kapustou, bryndzou či kyslou smotanou.
- Košický med: Cukrovinka, ktorá má svoj pôvod už v názve. Ide o vylepšenú verziu známeho tureckého medu, teda dvoch oblátok spojených sladkým krémom.
- Mačanka: Výdatná hubová polievka pochádza zo Šariša. Pôvodný jednoduchý recept pozostávajúci z hríbov a kyslej kapustnej šťavy sa časom vylepšil pridávaním údeneho mäsa, klobásy a smotany.
- Holúbky: Kapustné listy plnené mletým bravčovým mäsom a ryžou. Toto jedlo je tradičným svadobným pokrmom.
- Ciberej: Mliečna zemiaková polievka, ktorá pochádza z regiónu Abov.
- Kuľaša: Kaša, ktorá sa varila na večeru zo zemiakov alebo kukuričnej krupice. Polievala sa opraženou slaninou na masti a zapíjala sa kyslým mliekom.
Regionálne rozdiely
Kuchyňa východného Slovenska sa líši v závislosti od regiónu. Napríklad, na Zemplíne sa do kapustnice pridáva kyslá smotana a podáva sa s bielym koláčom. V okolí Bardejova sa podáva chlieb s medom a cesnakom. Na Spiši sa tradične jedáva chlieb so soľou.
Zabudnuté pokrmy
Niektoré tradičné jedlá východného Slovenska sa už takmer zabudli. Medzi ne patrí napríklad kračun, tradičný obrovský chlieb, ktorý sa piekol na Zemplíne. Ďalším zabudnutým jedlom je slivčanka, sladká smotanová omáčka zo sušených sliviek, ktorá sa pripravovala v Prešove.
Z tradičnej kuchyne východného Slovenska
- Polievky: boršč, juška, rosoľ, rosoľanka, demikát, kuľaša, kyšeľ, mačanka, hubová, fazuľová, šošovicová, mliečna, polievka z kvaky, polievka z kozieho mäsa, baraní či kozí guláš, chlebová polievka, kapustnica s krúpami, polievka zo sušených sliviek alebo z hrušiek, čičerová polievka, polievka z jačmenných krúpov, polievka z kyslého mlieka, ovocná polievka z dulí, kyslá polievka zo zemiakov a s octom, barania polievka, vianočný kyseľ, kminovapolifka, bryndzovapolifka.
- Hlavné jedlá: holúbky, pirohy, džadky, trepanky, lokše s makom, opekance s tvarohom, rezeň so šalátom, morčacie mäso s kapustou a lokšami, gemerské guľky, tatarčene pirohy, zemiakové placky.
- Sladké jedlá: bobaľky, paska, kreple, košický med, škorce s makom, slivčanka, lekvárové trhance, lekvárové kachličky, šmýkance, šišky, párance, sľúkové gombovce, škorce, makovník, orechovník, tvarožník, lekvárnik, kapustník, mrežovník, hruškové pirohy, žgance, fánky.
- Omáčky a prívarky: kôprová omáčka, šalátová omáčka, štiav zo šťavelu, kapustový prívarok, kolotočanka.
- Nápoje: tokajské víno, šariš pivo.
Inšpirácia pre váš stôl
Východná slovenská kuchyňa je bohatá na chute a vône, ktoré si zaslúžia, aby sme ich objavovali a uchovávali pre budúce generácie.