Článok sa zaoberá dvoma navonok nesúvisiacimi témami, ktoré však spája spoločná niť - ľudská existencia v celej svojej komplexnosti, od hrôzostrašných činov až po oslavu tela v umení. Prvá časť sa venuje mrazivému prípadu kanibalizmu a vraždy na Slovensku, zatiaľ čo druhá skúma vnímanie nahého mužského tela v umení a spoločnosti.
Hrôzy z Kysaku: Kanibalizmus a Rozkúskované Telá
Šokujúci nález v lesoch neďaleko Kysaku otriasol Slovenskom. Polícia, riadiac sa informáciami z počítača Mateja Čurka († 42), obvineného z prípravy vraždy a podozrivého z kanibalizmu, objavila improvizovaný oltár a plytké hroby s rozkúskovanými ženskými telami. Oblečenie na jednej z obetí zodpovedalo popisu nezvestnej Lucie (20) zo Sniny.
"Identifikovali sme hrob, v ktorom sme našli pozostatky dvoch ženských tiel pochovaných v plytkom hrobe a prikrytých fóliou. Jedno torzo ženského tela bolo nahé, na druhom boli časti oblečenia, ktoré majú zodpovedať popisu vecí nezvestnej Lucie," uviedol policajný šéf Jaroslav Spišiak. Polícia okrem toho objavila "miesto v lese so sviečkou, kvázi malý oltár".
Spišiak nepriamo potvrdil aj informácie o kanibalizme, ale do podrobností zachádzať nechcel. Pripustil však, že existujú dôkazy. „O tom by som mohol hovoriť, že existujú, ale vzhľadom na to, že hlboko súcitím s pozostalými, tak o tom nebudem teraz hovoriť,“ vyhlásil.
Prípad Mateja Čurka, ktorý verejnosť spoznala po policajnom zásahu 10. mája, je desivým príkladom zvrátenosti ľudskej mysle. Potom, ako Čurko poslal Švajčiarovi fotografie svojich obetí, samovrah sa zľakol a všetko oznámil svojej polícii. Namiesto neho do Kysaku vlakom pricestoval agent slovenskej polície a stretol sa s Čurkom. Keď chceli policajti muža zatknúť, strhla sa prestrelka. Zranenia utrpel kukláč aj páchateľ. Čurko zomrel dva dni po incidente, 12. mája.
Prečítajte si tiež: Sladká inšpirácia: Torta ženský trup
Tento prípad poukazuje na temné zákutia ľudskej psychiky a na dôležitosť prevencie a včasnej intervencie v prípadoch duševných porúch.
Nahí Muži v Umení: Od Hanby po Oslavu
Na opačnom konci spektra ľudského vnímania stojí oslava tela v umení. Výstava "Nahí muži" vo viedenskom Leopoldovom múzeu vyvolala búrlivé reakcie a diskusie o vnímaní nahoty v spoločnosti.
„My ako spoločnosť nie sme zvyknutí na nahého muža,“ vyjadril sa k protestom hovorca múzea Klaus Pokorny. Keď po nociach začal ktosi obtrhávať plagáty pozývajúce na výstavu naháčov a množili sa výstražné telefonáty, vedenie galérie kompromisne nechalo „chúlostivé miesta“ prelepiť červeným pásom a pred prvou sálou zavesili ceduľu: Niektoré obrazy na výstave Nahí muži nie sú vhodné pre deti do 16 rokov.
Výstava má jasný názov: toto je výstava o nahých mužoch,“ zdôraznil riaditeľ Leopoldovho múzea Tobias Natter, „každý, kto ju príde navštíviť, vie, čo ho tu čaká.“
Výstava "Nahí muži" rozčlenila vyše 300 diel takmer z celej Európy a USA do troch sekcií: od klasicizmu na konci 18. storočia po nástup moderny okolo roku 1900, po ňom nasledujú dve obdobia - do konca druhej svetovej vojny a od roku 1945 dodnes.
Prečítajte si tiež: Netradičná Oslava s Tortou
Výstava poukazuje na rozličné prístupy a premeny v názoroch na umelecké zobrazenie odhaleného mužského tela. A že to ani v dávnej minulosti nebolo mimoriadne, znázorňuje prológ s piatimi veľkými sochami. Medzi nimi má čestné miesto vôbec najstarší exponát - socha egyptského sudcu Snofrunera približne z roku 2400 pred naším letopočtom. V antickom Grécku nielen atlétov, ktorí pretekali na verejnosti bez úboru, ale aj bohov a hrdinov kreslili na keramike „sporo odetých“.
Vo Florencii v 16. storočí dala cirkev takýto obraz od Francesca Bartolomea odstrániť, lebo myšlienky modliacich sa žien sa údajne pričasto poberali iným smerom, ako sa vyžadovalo. A to napriek tomu, že renesancia bola v tomto ohľade zhovievavejšia. Vo Vatikáne sa našli pokrytci, čo nechali isté partie tela oboch pohlaví na sochách, freskách a obrazoch „zdokonaliť“ smiešnymi doplnkami, ako boli figové listy, mušle či ratolesti stromov a kríkov. Rovnako v druhej polovici 19. storočia postupovali úradníci v londýnskej galérii po návšteve kráľovnej Viktórie, ktorú šokovala nahota vtesaná do mramoru.
Podľa vyjadrenia profesorky dejín na Univerzite úžitkových umení vo Viedni Daniely Hammerovej-Tugendhatovej pre rakúsku televíziu tento zlom v nazeraní na maskulínnych modelov vo výtvarníctve, ale aj na tradičné zmýšľanie mužov ako takých začiatkom 20. storočia spôsobili historické fakty. Industrializácia vyústila do toho, že individuálna pracovná sila už nebola taká rozhodujúca ako v prípade roľníkov či remeselníkov. Ženy, ktoré sa tiež zapájali do pracovných procesov, sa dožadovali primeraného spoločenského statusu. Umelci už maľovali samých seba aj nahých, aby tak zvýraznili kontrast medzi svojím verejným poslaním (v oficiálnom oblečení) a súkromím (v nahote).
Výstava "Nahí muži" prinútila spoločnosť zamyslieť sa nad svojimi postojmi k nahote, sexualite a vnímaniu mužského tela. Od idealizovaných zobrazení antických hrdinov až po realistické portréty moderných umelcov, výstava ponúkla komplexný pohľad na premeny v zobrazovaní mužskej nahoty v priebehu dejín.
Prečítajte si tiež: Ženské Torzo torta: postup a tipy