Úvod
Príbeh Dezidera Kišša-Kalinu je fascinujúcim príkladom toho, ako sa život človeka môže dramaticky zmeniť vplyvom historických udalostí. Od syna strojného mechanika, cez kňaza, po odbojára a vojaka, Kišš-Kalina prežil život plný zvratov a protirečení v búrlivom období Slovenského štátu a druhej svetovej vojny.
Detstvo a mladosť strojného mechanika
Dezider Kišš sa narodil 7. februára 1908 v Chynoranoch, v rodine strojného mechanika Aladára Kišša. Hoci ho od detstva priťahovali stroje, najmä lietajúce a túžil sa stať inžinierom, pre finančnú tieseň si napokon zvolil štúdium teológie. Rozhodlo o tom aj želanie jeho mamy. Po štúdiu na gymnáziu v Nitre a maturite v Trnave, študoval štyri roky bohoslovectvo v nitrianskom Malom seminári a na Katolíckej teologickej fakulte v Prahe.
Kňazská služba a ľavicové zmýšľanie
Po vysviacke nastúpil ako pomocný kaplán do farnosti Horný Hričov. V nasledujúcich štyroch rokoch vystriedal šesť farností trenčianskeho a žilinského regiónu. Podľa jeho vlastného priznania za to mohlo jeho ľavicové zmýšľanie. V polovici decembra 1934 sa Kišš úspešne podrobil skúške pre dôstojníkov duchovnej služby v zálohe. Vzhľadom na rastúce konflikty so svojimi predstavenými na Slovensku sa prihlásil do služby v duchovnej správe ministerstva národnej armády v Prahe. Po rozbití ČSR a vzniku Slovenského štátu sa vrátil domov, kde mu priznali hodnosť stotníka duchovnej služby.
Pôsobenie na východnom fronte
Po vyhlásení vojny Sovietskemu zväzu poslali už majora Kišša ako poľného kuráta na východný front. Neskôr musel vycestovať na územie okupovanej Ukrajiny, kde mal za úlohu postarať sa o vybudovanie vojenského cintorína pre padlých pri meste Mariupoľ. Cintorín však nedokončili, pretože Červená armáda hnala Nemcov od Stalingradu a na ústup sa dali aj spojenci wehrmachtu.
Vladimír Chlebo si Kišša zapamätal ako zvláštneho katolíckeho kňaza. Kišš v tom čase už tajne žil s vdovou Jozefínou Solčányiovou, ktorá bola Židovka a čakali spolu dieťa. Z druhého svojho pôsobenia na východnom fronte sa pplk. Kišš vrátil ako presvedčený antifašista. V tom čase už bol otcom malej Márie a vďaka svojim kontaktom dokázal zachrániť rodinu Jozefíny pred deportáciou do nacistického koncentráku.
Prečítajte si tiež: Ozdoby na tortu: Prvé sväté prijímanie
Zapojenie do protifašistického odboja a účasť v SNP
Po návrate z frontu sa Kišš zapojil do protifašistického odboja. Informoval o tom vrchnosť na ministerstve aj v cirkvi. Niektoré reakcie ho rozčarovali a len utvrdili v odhodlaní nenechať to tak. S činiteľmi odboja udržiaval také živé styky ako nijaký iný dôstojník slovenskej armády. Pre odboj úspešne získaval spolupracovníkov z radov armády aj žandárstva. Po vzniku ilegálnej Slovenskej národnej rady a jej vojenského ústredia sa Kišš aktívne zúčastnil príprav na ozbrojené povstanie.
Kiššovi sa 29. augusta 1944 nedostalo dohodnuté heslo „Začnite s vysťahovaním!“ ako signál pre vypuknutie SNP od povstaleckého generála Jána Goliana. Naopak, jeho rozkaz na vyhlásenie najprísnejšej pohotovosti a na okamžitú aktivizáciu obrany posádok zachytili dôstojníci nezasvätení do celej veci. Začiatok okupácie Slovenska Nemcami znamenal, že sa spúšťa náhradný, takzvaný defenzívny variant Povstania. Kišš prispel v ďalších dňoch k zapojeniu do bojov topoľčianskej posádky a o to isté sa pokúsil v Nitre, kde chcel navyše oslobodiť politických väzňov. Od 1. septembra 1944 sa stal veliteľom pešieho pluku, zúčastnil sa s ním bojov pri Žarnovici a Zlatých Moravciach. V tom čase tiež vstúpil do komunistickej strany. Koncom septembra ho ustanovili do funkcie prednostu osobného oddelenia na veliteľstve povstaleckej armády.
Po potlačení Povstania o ňom viackrát písala ľudácka tlač. Samozrejme, ako o dezertérovi a zradcovi. Po ústupe povstalcov do hôr bol Kišš príslušníkom a od januára 1945 zástupcom veliteľa 2. československej paradesantnej partizánskej brigády. Zúčastnil sa bojov v priestore Nízkych Tatier a tiež povestného „pochodu smrti“ cez Chabenec. Práve v tom čase ho vojenský súd v Bratislave odsúdil v neprítomnosti na trest smrti povrazom.
Povojnové obdobie a perzekúcia
V júli sa mohol konečne oženiť s o rok mladšou Jozefinou. Otec si v septembri 1945 zmenil priezvisko podľa názvu prvej oslobodenej obce na území ČSR, a tou bol Kalinov. V prvých povojnových rokoch sa mu naozaj darilo a v októbri 1948 ho ustanovili za veliteľa 9. pešej divízie v Trenčíne. Vrchol kariéry dosiahol Kišš-Kalina o dva roky neskôr, keď ho povýšili na brigádneho generála. Ale už 1. augusta 1951 ho náhle a nečakane prepustili z armády a poslali „k lopate“.
Kišša-Kalinu zrazu začali vykresľovať ako priaznivca Tisovho režimu a Hlinkových gárd. "Išlo preukázateľne o nepodložené a krivé obvinenia,“ konštatuje Laňka. Podľa vyjadrenia Jablonického stihol Kišša-Kalinu osud mnohých povstaleckých veliteľov na začiatku 50. rokov. Zomrel na vysoký tlak a mozgovú príhodu.
Prečítajte si tiež: Tipy a triky pre penovú tortu
Prečítajte si tiež: Zdravšia Tiramisu alternatíva