Tekvica obyčajná (Cucurbita pepo) je jedným z najznámejších a najrozšírenejších druhov tekvíc. Pochádza zo Strednej Ameriky, ale dnes sa pestuje po celom svete pre svoje všestranné využitie v kuchyni, medicíne a ako okrasná rastlina. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na pestovanie tekvice obyčajnej olejnej, vrátane výberu odrôd, výsevu, starostlivosti, zberu a skladovania, ako aj na jej nutričné hodnoty a rôzne spôsoby využitia.
Charakteristika tekvice obyčajnej
Rastliny Cucurbita pepo môžu byť popínavé alebo pôdopokryvné, s veľkými, svetlo zelenými listami a žltými kvetmi. Plody tekvice obyčajnej sú rôznorodé, líšia sa tvarom, veľkosťou a farbou - od malých, okrúhlych, zelených až po veľké, pretiahnuté, oranžové.
Obľúbené odrody tekvice obyčajnej
Medzi obľúbené odrody tekvice obyčajnej patrí tekvica Hokkaido, špagetová tekvica, maslová tekvica a cuketa.
Tekvica Hokkaido: Dužina Hokkaida je pevná, sladká a mierne oriešková, vhodná na polievky, pečenie, dusenie alebo ako príloha. Hokkaido všeobecne nevyžaduje žiadne špecifickejšie podmienky pre svoje pestovanie. To znamená, že ju môžete taktiež pestovať v stredne ťažkej pôde s dostatkom živín. Potrebuje ďalej aj teplo a dostatok priestoru. Vysievajte ju preto na slnečné miesto vo vzdialenosti 1,2 až 1,5 metra od seba, a to do hĺbky okolo 3 až 5 cm.
Špagetová tekvica: Má oválny tvar a svetlú, žltú až krémovú farbu. Dužina je mierne sladká s jemnou textúrou, ideálna ako nízkokalorická alternatíva k cestovinám.
Prečítajte si tiež: Klasifikácia tekvice
Maslová tekvica: Je ľahko rozpoznateľná vďaka hruškovitému tvaru a hlboko oranžovej dužine. Dužina je krémová a jemná, skvelá do polievok, pečených pokrmov, rizota alebo ako príloha.
Cuketa: Je dlhá a tenká s hladkou, zelenou alebo žltou šupkou. Dužina je biela až svetlo zelená s mierne sladkou až neutrálnou chuťou. Cukety sú veľmi obľúbené v kuchyni vďaka svojej všestrannosti. Cukety sa tiež často používajú v receptoch na moussaku, ratatouille, cestoviny alebo ako prísada do šalátov. Sú bohaté na vitamíny A a C, draslík a vlákninu. Navyše sú nízkokalorické, čo ich robí populárnym výberom pre zdravé stravovanie.
Tekvica Goliáš: Latinsky známa ako Cucurbita maxima 'Goliáš', je druh tekvice, ktorá je známa pre svoju obrovskú veľkosť. Táto tekvica má typicky guľatý až oválny tvar s hladkou, svetlo oranžovou šupkou. Dužina je tiež oranžová, s jemnou a sladkou chuťou. Pre svoju veľkosť je táto tekvica často používaná na dekoratívne účely, napríklad na vyrezávanie veľkých Halloweenových lampiónov. Je ďalšia odroda tekvice obyčajnej.
Okrasná tekvica: Je obľúbená pre svoju estetickú hodnotu, často sa používa na vytváranie dekorácií pre jesenné aranžmány. Tento typ tekvice je nevhodný na kulinárske využitie.
Výsev a pestovanie tekvice obyčajnej olejnej
Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Existujú dve možnosti výsevu: priamo zo semienok alebo vysádzanie sadeníc.
Prečítajte si tiež: Ako piecť tekvicu Hokkaido
Priamy výsev: Ideálny čas na výsev je na konci apríla až do konca mája. Semená sa vysievajú do hĺbky 3 až 5 cm, 2 až 3 semená do jednej jamky. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C.
Predpestovanie sadeníc: Odporúča sa v chladnejších oblastiach, približne 4 týždne pred výsadbou. So sadením začíname už na začiatku apríla. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. Do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať.
Starostlivosť o tekvicu počas rastu
Základnými podmienkami pre úspešné pestovanie tekvíc je ich dôsledné odburiňovanie a tiež pravidelná zálievka.
Zálievka: Zálievku je vhodné vykonávať každý druhý deň, najlepšie navečer.
Pôda: Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom.
Prečítajte si tiež: Tekvica obyčajná: kulinárske tipy
Ochrana: Pokiaľ chceme svoje výpestky účinne chrániť proti nežiaducim vonkajším vplyvom, môžeme prekryť výsadbové miesto netkanou bielou textíliou. Priebežne tiež skontrolujte, či rastlina nie je napadnutá plesňou. A pozor, pokiaľ tekvicu pestujeme opakovane, musíme zakaždým zvoliť iné miesto. Tým zabránime nežiaducemu postupnému vyčerpaniu pôdy.
Stanovisko: Tekvice sú ochotné úspešne rásť takmer kdekoľvek, dariť sa im bude aj pri plote alebo pergole. Najdôležitejšie je však, aby to bolo slnečné miesto a dobre priepustná pôda, také stanovište má veľmi rada.
Zber a skladovanie tekvice
Zvyčajná doba na zber tekvíc nastáva zhruba na konci prázdnin a pokračuje až do konca októbra, najneskôr však musíme výpestky zo záhona pozbierať do príchodu prvých mrazíkov.
Zber: Zrelosť sa pozná podľa tvrdej a matnej šupky. U tekvice hokkaido upozorňuje na zrelosť zaschnutá stopka. Počkajte si optimálne na slnečný a suchý deň.
Skladovanie: Tekvice sa dajú skladovať niekoľko mesiacov, no nie väčšinou až do jari. Dôležité je, aby neboli poškodené. Neskladujeme ich vo vlhku, ideálne je suché, tmavé a chladnejšie miesto. Musia mať stopku, bez nej sa rýchlejšie kazia. Plody na skladovanie zberajte až po vyschnutí vňate. Ak chcete tekvicu skladovať, nechajte ju ešte dva týždne dozrievať rozloženú vonku na slnečnom mieste alebo v interiéri. Potom uskladnite na chladnom mieste, teplota nesmie presiahnuť 20 °C. Pozor na veľkú vlhkosť, ktorú pri skladovaní vyžadujú napríklad mrkva alebo zemiaky. Tá pre tekvice nie je vhodná, mohli by začať hniť. Väčšie kusy neukladajte na seba, nechajte ich rozložené vedľa seba.
Nutričné hodnoty a využitie tekvice obyčajnej
Dužina tekvice obsahuje vitamín C a beta-karotén, ktorý sa premieňa na vitamín A. Obsahuje tiež vitamíny skupiny B (kyselina pantoténová a niacin), draslík, meď, železo, horčík a selén. Vysoký obsah vlákniny podporuje trávenie.
- Dužina: Využíva sa na prípravu polievok, koláčov, cestovín, grilovaných pokrmov a ako príloha.
- Semená: Obsahujú zdravé tuky, bielkoviny a minerály. Sú jedlé a môžu sa pražiť ako zdravá desiata.
- Kvety: Sú jedlé a môžu sa použiť ako ozdoba šalátov alebo vysmážané v cestíčku.
Liečivé účinky tekvice a jej semien
Tekvicové semienka ocení prostata. Obsahujú totiž cucurbitacíny, ktoré zabraňujú premene hormónu testosterón na jeho aktívnejšiu formu dihydrotestosterón. Nezanedbateľnú úlohu v prevencii rakoviny prostaty zohráva aj zinok, ktorý sa v tekvicových jadierkach nachádza vo väčšom množstve. Tiež horčík, mangán, meď a železo. Semená tekvice sú jedným z najbohatších zdrojov aminokyseliny tryprofán. Pritom práve ona ovplyvňuje vyplavovanie serotonínu v mozgu, čím môže priaznivo ovplyvniť náladu a eleminovať sklony k drepresii. Tekvicové jazdierka sú bohatým zdrojom nenasýtených mastných kyselín.
Tekvicový olej
Tmavozelenou farbou a orechovou chuťou sa pýši aj olej z tekvíc. Samozrejme, panenský, lisovaný za studena. Okrem toho, že je veľmi chutný, povzbudzuje krvný obeh a znižuje hladinu cholesterolu v krvi. Môžete ho používať na pokožku aj zvonka. Lieči ekzémy, hydratuje pleť a dodáva jej pružnosť. Obsahuje až deväťdesiat percent nenasýtených mastných kyselín, predovšetkým kyseliny olejovej, linolovej, palmitovej a stearovej. Prirodzene v ňom nájdete aj vitamíny E, A a K, síru a draslík, zinok, chróm a selén. A tiež jód, ktorý si váš organizmus nedokáže vyrobiť.
Zaujímavosti o tekvici
- Tekvica sa používala aj na výrobu riadu. Slúžila ako taniere, naberačky, či nádoby na uskladnenie jedla.
- V južných oblastiach Slovenska vinári používali tekvicu ako hever na vyťahovanie vína zo sudov.
- Tekvica je veľmi odolná a rastie do výšky 3000 metrov nad morom.
- Kráľ Karol Veľký vyžadoval od nových osadníkov, aby tekvicu pestovali vo svojich záhradách.
- Tradične sa v období Halloweenu do tekvíc vyrezávajú strašidelné tváre a v noci sa do nich vkladajú sviečky.
Rady a tipy pre pestovanie tekvice
- Výber semien: Vyberte si semienka a odrodu podľa toho, na čo chcete tekvicu využívať.
- Striedanie stanovíšť: Ak tekvicu pestujete opakovane, zvoľte zakaždým iné miesto, aby ste predišli vyčerpaniu pôdy.
- Kríženie odrôd: Tekvice sa medzi sebou ľahko krížia, preto používajte originálne semená, aby ste predišli nežiaducim krížencom.
- Zavlažovanie: Zavlažujte len ku koreňom, listy nekropte, aby ste predišli plesňovým ochoreniam.
- Ochrana pred škodcami: Najväčší problém sú myši, ktoré môžu poškodiť úrodu.