Svet akvaristiky je fascinujúci pre nadšencov i bežných ľudí vďaka rozmanitosti a kráse akváriových rybičiek a iných vodných živočíchov. Jednotlivé druhy rýb sa evolúciou prispôsobili rôznym podmienkam, čo sa odzrkadlilo na ich výzore a správaní. Na svete existuje okolo 25 tisíc druhov, ktoré je možné zaradiť do rôznych skupín (čeľadí). Sladkovodné ryby sú obľúbené pre svoje krásne sfarbenie a radosť zo života, čo ich robí nepopierateľnou ozdobou akvárií.
Najznámejšie skupiny sladkovodných rýb
Medzi najznámejšie skupiny sladkovodných rýb patria:
Cichlidy a cichlidky
Medzi juhoamerické a stredoamerické cichlidy patria skaláre, terčovce, akary, cichlidky (ramirezky, apistogramy), herosy, geophagy a ďalšie. Najznámejšie africké cichlidy pochádzajú z jazier Malawi a Tanganika, ide hlavne o najrôznejšie druhy papuľovcov. V akváriách sa chovajú aj trpasličie africké cichlidky - ostriežiky, pričom najpopulárnejší je napríklad ostriežik purpurový. Cichlidky Ramirezove sú pokojné rybky, ktoré možno chovať v páre alebo v skupinkách. Dorastajú do veľkosti 6-7 cm. Majú žlto zlaté sfarbenie s modrými škvrnami, ktoré sa vekom zintenzívňuje.
Dúhovky
Dúhovky sú čulé ryby s mierumilovnou povahou, ktoré okúzľujú svojim farebným vzhľadom. Väčšina zástupcov skupiny dúhoviek pochádza z Juhovýchodnej Ázie a sú endemickým druhom, ktorý sa vyskytuje len v malých geografických oblastiach. Dorastajú do rôznych veľkostí, pričom najmenšie druhy majú sotva 5 cm a iné môžu mať aj 15 cm.
Dúhovka vidlochvostá (Pseudomugil furcatus) je veľmi atraktívna rybka s netradičnými plutvami. Samčeky majú výraznejšie sfarbenie. Okrem čistej vody si nevyžadujú extra starostlivosť a dokážu spolunažívať aj s ďalšími mierumilovnými rybkami. Ide o všežravé rybky. Aterínky Wernerove sú krásne mierumilovné rybky vhodné do spoločenských akvárií, ktoré je lepšie chovať v skupinkách. Sú náročné na čistotu vody. Majú dve chrbtové plutvy, pričom u samcov je druhá chrbtová plutva značne dlhšia. Pseudomugil paskai sú v prírode známe iba z jedného malého potoka v Papue-Novej Guinei. Je to malý druh rybičky so štíhlym telom, obvykle nepresahuje dĺžku 35 mm.
Prečítajte si tiež: Pohľad na slovenskú kuchyňu
Kaprovité ryby
Patria sem mrenky, dania, razbory, kardinálky, závojnatky, kapre, karasy a mnoho ďalších. Vyskytujú sa najmä v južnej a juhovýchodnej časti Ázie. Ide väčšinou o húfové ryby, ktoré sa rozmnožujú ikrami. Na rozdiel od cichlíd však nemajú rodičovský pud.
- Mrenky: Ich znakom sú fúziky, ktoré slúžia ako zmyslové orgány. Patria sem rôzne druhy, napr. mrenka pakistánska, mrenka nádherná, mrenka siamská, sewellie či dokonca aj sekavce. Mrenky štvorpruhé a platinové oživia akvárium svojím aktívnym správaním a aj trochu drzou povahou. Každodennými skôr neškodnými minisúbojmi si upevňujú sociálnu hierarchiu v skupine. Ich sledovanie a pri kŕmení zvlášť je zážitok. Mrenka siamská (Crossocheilus siamensis) je mierumilovná ryba vhodná do väčších spoločenských akvárií. Je veľmi známa hlavne vďaka svojim schopnostiam likvidovať riasy.
- Dania: Sú charakteristické svojou čulou povahou, ktorá dokáže oživiť každé akvárium. Dania majú predĺženú spodnú čeľusť, ktorá im umožňuje zber hmyzu na hladine. Patrí sem danio myanmarské, danio prúžkované, danio malabarské a ďalšie. Danio rosea, známe aj ako Danio ružové, pochádza z juhovýchodnej Ázie, konkrétne z oblastí Barmy a Thajska, kde obýva čisté, prúdiace rieky a potoky s hustým porastom rastlín. Ako už z názvu vyplýva, táto rybka má jemne ružový až ružovo-modrý odtieň šupín.
- Razbory: Sú malé rybky, ktoré sa líšia tvarom tela i farbami. Vyznačujú sa mierumilovnou a bojazlivou povahou. Tento rod tvoria všetky razbory, ako napr. razbora klinoškvrnná, razbora malá, razbora galaxy a pod. Razbory bornejské, maculatus, škvrnochvostové a ranongské sú malé rybky vhodné do miniakvárií. Sú ideálne pre spolunažívanie s trpasličími krevetkami. Majú radšej mäkšiu vodu a drobné krmivá. Razbory bornejské majú červenú farbu s čiernym pozdĺžnym pruhom. Razbory maculatus majú červenú farbu s čiernymi škvrnami. Razbory ranongské majú veľmi peknú žltozelenú farbu s pozdĺžnym pruhom silne kovového odlesku. Razbory galaxy sú krásne malé rybky vhodné do miniakvárií. Sú ideálne pre spolunažívanie s trpasličími krevetkami a sú menej náročné na teplotu, pH aj tvrdosť vody. Dospelé samčeky Galaxiek majú sýtejšie vyfarbenie s plutvami sýto oranžovej farby. Razbory klinoškvrnné a Espeho sú čulé mierumilovné rybky vhodné do spoločenských akvárií. Razbory klinoškvrnné patria medzi najobľúbenejšie rybky medzi európskymi akvaristami. Tieto razbory majú červenkastú farbu s čiernou klinovitou škvrnou na bokoch a plutvy majú sfarbené do červena. Razbory Espeho majú červenú farbu s čiernou klinovitou škvrnou na bokoch a plutvy majú priehľadné. Razbory sawbwa sú v tunajších akváriách vzácnejším druhom. Sú to čulé mierumilovné rybky vhodné do spoločenských akvárií.
- Kardinálky: Obývajú chladnejšie ázijské vody a je pre ne ideálne, ak má voda pod 24 stupňov. Patrí sem napr. kardinálka čínska a kardinálka vietnamská. Kardinálky čínske (Tanichthys albonubes) sú húfové mierumilovné rybky dorastajúce do veľkosti 4-5 cm a sú vhodné do spoločenských akvárií. Tieto Kardinálky majú červené plutvy s bielym lemovaním. Zlaté Kardinálky čínske (Tanichthys albonubess gold) sú húfové mierumilovné rybky dorastajúce do veľkosti 4-5 cm a sú vhodné do spoločenských akvárií. Tieto Kardinálky majú zlaté telo a červené plutvy s bielym lemovaním.
- Závojnatky: Poznáme aj ako zlaté rybky, sú jedny z najznámejších rýb na svete. Sú charakteristické dlhými závojovými plutvami. Vzhľadom na to, že znesú aj chladnejšiu vodu, je možné ich chovať aj v jazierkach.
- Koi kapre: Koi kapor je potomkom kapra obyčajného. Táto ryba dorastá do veľkosti aj 100 cm a existuje viacero farebných variantov.
Labyrintky
Labyrintky pochádzajú z Juhovýchodnej Ázie a tropických častí Afriky. Žijú často v stojatých a zabahnených vodách chudobných na kyslík. Evolúcia zariadila, že rybky sa prispôsobili prostrediu. Vyvinul sa u nich dýchací orgán známy pod názvom labyrint, ktorým im umožňuje dýchať atmosférický kyslík. Z tohto dôvodu sa zdržiavajú prevažne v hornej časti nádrže. Medzi labyrintky patrí aj obľúbená bojovnica pestrá. Labyrintky môžeš chovať samostatne (bojovnice) alebo v skupinách (kolizy, guramy, rajovce alebo napríklad bojovnice nebojovné).
Sumčeky
Táto skupina zahŕňa ryby známe ako prísavníky a pancierničky. Ide o veľkých pomocníkov pri udržiavaní čistoty akvária. Zdržiavajú na dne akvária. Ich domovom je prevažne Južná Amerika. Niektoré druhy však nájdeš aj v Ázii, napríklad prísavníka hrebenatého. Známi sú aj africkí sumci - Synodontis.
- Prísavníky: Majú papuľku, ktorá im umožní prichytenie sa na kamene alebo korene. Táto schopnosť ich chráni pred rizikom, že ich odnesie prúd vody. Prísavníky majú sploštené telo pokryté pevným pancierom z kosťových doštičiek. Tieto akváriové ryby sú aktívne hlavne v noci. V prírode sa vyskytujú prísavníky rôznych veľkostí - od najmenších napr. prísavník jednopruhý až po naozaj veľkých, akým je prísavník veľkoplutvý. Najznámejším druhom prísavníka je Ancistrus (prísavník obyčajný). Prísavník jednopruhý (Otocinclus affinis) je menšia a veľmi užitočná rybka. Mnoho skúseností chovateľov s „Otíkmi“ hovorí, že na začiatku sú veľmi usilovné a akvárium krásne vyčistia.
- Pancierničky: Alebo pancierniky sú húfové ryby obývajúce vody Južnej Ameriky. Vyhovuje im pomaly tečúca alebo stojatá voda. Pancierničky dokážu prijímať atmosférický kyslík. Telo majú chránené rovnako ako prísavníky. Medzi najznámejšie druhy panciernikov patrí pancierniček malý, pancierniček zelený či pancierniček Sterbov. Pancierniček zelený (Corydoras aeneus schultzei) a panda (Corydoras panda) sú mierumilovné húfové rybky, ktoré zbierajú potravu po dne a zlepšujú tak čistotu v akváriu. Rady sa pohybujú po dne v skupinkách. V noci sú aktívnejšie a plávajú medzi rastlinkami alebo až k hladine. Pancierniček panda je všežravec.
- Africkí sumci: Patrí sem hlavne rod Synodontis. Majú svoj domov v sladkých vodách afrických riek a jazier. Sú charakteristickí nezvyčajnými tvarmi a rôznymi vzormi, škvrnami a pruhmi. Niektoré druhy majú špecifické charakteristiky, ako sú dlhé drsné hrebeňové plutvy alebo dokonca výrazné "fúzy" na papuľke, čo im dáva svojský vzhľad.
Tetry
Tetry sú považované za mierumilovné húfové akváriové rybičky. Toto tvrdenie platí takmer pre väčšinu z nich. Nájdeš medzi nimi však aj dravé druhy s komplikovanou povahou - piraňa Nattererová alebo miernejšia piraňa rastlinožravá. Domovom tetrovitých rýb bývajú hlavne tropické oblasti Južnej Ameriky. Niekoľko druhov však pochádza aj z Afriky. Jedným z najmenších druhov tetrovitých rýb je tetra neonová. Ďalšie veľmi obľúbené sú napr. tetra čierna alebo tetra žiarivá. Medzi tetry patria aj sekierky, neonky, fantomovia, či africká tetra kongo.
Tetra kopijovitá (Hemigrammus caudovittatus) je čulá a aktívna rybka, ktorá neustále pláva a dokáže tak úžasne oživiť akvárium. Má žiarivé strieborné telo a oranžovo-červené plutvy s čiernou škvrnou, ktorá sa tiahne od stredu tela a končí na chvostovej plutve.
Prečítajte si tiež: Recepty na minerálnu vodu s uhorkou
- Neonky: Tetra neonová (Paracheirodon innesi), červená (Paracheirodon axelrodi) a čierna (Hyphessobrycon herbertaxelrodi) sú čulé mierumilovné rybky vhodné do spoločenských akvárií. Tetra neonová má na bokoch po celej dĺžke výrazný modrý pás kovového odlesku a pod ním na zadnej časti červené sfarbenie. Neonka červená má na bokoch po celej dĺžke výrazný modrý pás kovového odlesku a pod ním po celej dĺžke červené sfarbenie. Neonka čierna má na bokoch po celej dĺžke výrazný žiarivý pás kovového odlesku a pod ním po celej dĺžke čierne sfarbenie. Plutvy majú priehľadné a dorastajú do veľkosti 3-5 cm.
- Ďalšie tetry: Tetra diamantová (Paracheirodon sp.) má žiarivo modrú hlavičku a pás po boku tela je jasne biely a nejasne ohraničený. Dorastá do veľkosti 2-3 cm. Tetra žiarivá (Hemigrammus erythrozonus) má červeno oranžový pás po boku tela a dorastá do veľkosti 4-5 cm. Tetra medená (Hasemania nana) má krásne medené sfarbenie s čiernym pruhom na chvoste a bielymi špičkami plutiev (samčeky). Samičky sú menej výrazné a dorastajú do veľkosti 3-4 cm. Tetra ohnivá (Hyphessobrycon amandae) má priesvitné telo veľmi peknej, až tehlovo červenej farby a sú to malé rybky, ktoré akvárium nezaťažujú. Tetry kolumbijské sú veľmi pekne sfarbené akváriové ryby, pôvodom z Kolumbie. Ich telo je striebristo-modré so žiarivo červenými plutvami. Samci sú sfarbení intenzívnejšie, majú dlhšie chrbtové plutvy a výraznejšie čierne lemovanie chvostovej plutvy. Tetry červenoúste (Hemigrammus rhodostomus) majú červené sfarbenie na hlave a čierno-biele pásiky na chvoste. Dorastajú do veľkosti 4-5 cm.
Živorodky
Živorodky sú mierumilovné rybky zo Strednej a Južnej Ameriky, ktoré sú jedinečné svojou schopnosťou rodiť živé mláďatá. Do tejto skupiny patria živorodky wingei, gupky, platy, mečúne a napríklad aj živorodka ostropyská. Niektoré druhy živorodiek (platy a mečúne) sa dokážu medzi sebou krížiť. Menšie živorodky (napr. gupky alebo živorodky wingei) sú obľúbené u začínajúcich akvaristov. Nezvyčajnou živorodkou je polozúbka malajská, existujú však aj ďalšie.
Ďalšie druhy rýb
Okrem vyššie uvedených skupín rýb existuje ešte množstvo ďalších. Bez povšimnutia by určite nemali ostať štvorzubce, kaprozúbky, nožovce, ostnojazyčné ryby, hrotočelci, hlaváčovité ryby a lezci. Gara rudohnedá - Garra rufa nazývaná aj Kangálska ryba podľa miesta pôvodu v Turecku je húfová mierumilovná a prispôsobivá ryba. Je veľmi užitočná pri čistení dna, dokáže zlikvidovať zvyšky krmiva a iný odpad. Sekavec priečnopruhovaný (Pangio kuhlii kuhli) je fascinujúca mierumilovná rybka, ktorá dorastá do veľkosti až 12 cm. Na prvý pohľad pripomína hada alebo červa. Sekavec má zlatú farbu s tmavohnedými priečnymi pruhmi, ktoré sa môžu pri jednotlivcoch dosť líšiť. Čerebľa dúhová (Notropis chrosomus) často nazývaná aj Jalček dúhový pochádza zo Severnej Ameriky. Notropis chrosomus je na starostlivosť veľmi nenáročná ryba vhodná do akvárií a jazierok, ktorá dobre znáša takmer všetky vodné podmienky. Mierumilovná spoločenská rybka, ktorá je vhodná aj pre začiatočníkov, pretože je veľmi odolná. Okúzli ťa svojou nenápadnou veľkosťou a jedinečným vzhľadom. Svoje meno získala vďaka svojmu telu, ktoré je okrem plutiev a bruška úplne priehľadné.
Na čo si dať pozor pri chove rôznych sladkovodných rýb v akváriu?
Skaláre
Táto tropická sladkovodná ryba pochádza z oblasti Amazónie a patrí do čeľade vrubozubcovitých. Vo voľnej prírode sa živí hlavne larvami, hmyzom, drobnými kôrovcami a malými rybkami. Aj v prípade akvarijného chovu odporúčame živú potravu. Alternatívny zdroj živín môžu v akváriu predstavovať aj riasy alebo žaburinka. Hoci skaláre patria medzi robustných jedincov, reagujú na biologické aj chemické zmeny vo vode veľmi citlivo. Ak má skalár optimálne podmienky, môže sa v akváriu dožiť až 10 či 12 rokov.
Dospelí jedinci dosahujú úctyhodnej výšky. Preto je dôležité, aby ste pre nich mali v akváriu dostatok miesta, teda aspoň s rozmerom150 x 60 x 60. Objem akvária by mal byť 200l alebo viac. Odporúčame bujné podlažie s jemným granulátom. Tiež by ste mali popremýšľať o vhodných rastlinách, pretože vo svojej domovine sa skaláre pohybujú pri dne v hustom poraste, jedná sa o tropické sladkovodné ryby. Preto musíte náležite upraviť aj teplotu vody v akváriu, v ideálnom prípade by sa mala pohybovať medzi 22 a 32°C. Najlepšia je avšak stabilná teplota okolo 26°C. Celková tvrdosť vody by mala byť na stupni 6 a karbonátová na stupni 4. Ideálne je filtrovať pomocou rašelinových prísad, keďže udržia vodu čistú a množstvo baktérií bude stabilné.
Najväčšie ohrozenie pre ich zdravie predstavujú bičíkovce - určitá forma jednobunkových organizmov. Napádajú tráviaci trakt a poškodzujú črevnú stenu. Ak je imunitný systém ryby oslabený, rozmnožia sa v tele zvieraťa pomerne rýchlo. Ochorenie je zrejmé aj navonok, keďže jedinci vylučujú biely hlien. Jednať musíte rýchlo a postihnuté zviera musíte umiestniť do karantény. Nádoba by mala byť naplnená vodou s teplotou 35°C. To by malo parazita zničiť, samozrejme k dispozícii sú aj medikamenty, ktoré by ste mali rybe podávať.
Prečítajte si tiež: Torta s námorníckym motívom
Terčovce
Podobne ako skaláre pochádzajú aj terčovce z Amazónie a patria tiež do čeľade vrubozubcovitých. Poznávacím znakom u nich je ploché, kruhovité telo. Ich šupiny môžu mať rôzne farby od neónovej žltej až po červenú alebo modrú. Vo voľnej prírode sa väčšinou živia odumretými vodnými rastlinami a riasami. Spracujú aj malé bezstavcové živočíchy, červy, muchy a larvy. Pre sladkovodné rybky chované v akváriu je dôležité, aby bola strava rozmanitá, takže granulát ani vločky by ste im nemali dávať príliš často. Ak ryby prekrmíte granulátom, môže to mať za následok uzatvorenie čriev a smrť zvieraťa. U vločiek je zase potrebné ich najskôr namočiť, inak spôsobujú nafúknutie. Suché krmivo vo forme sušených kreviet a rybiek je pre terčovcov ideálnym riešením.
Vo voľnej prírode sa tieto ryby dožívajú zhruba 10 rokov, v akvarijnom prostredí to môže byť až 16 rokov. Častým ochorením, ktorým ryby trpia, sú otrava hliníkom a infekcie spôsobené hubami, ktorým sa dá predchádzať správnym filtrovaním vody. Problém predstavuje aj kožovcovitosť (krupička, ichtioftirióza). Spúšťači sú druhy nálevníkov, pričom postihnuté ryby musia byť izolované, choroba je totiž nakazlivá a väčšinou smrteľná. Príznakom sú biele fliačiky na tele ryby a napuchnuté žiabre.
Terčovce pochádzajú rovnako ako skaláre z oblasti Amazónie. Preto musíte túto skutočnosť zohľadniť aj pri chove týchto rybiek, prirodzene žijú v temnej časti Amazónie. Svetlo tieto ryby dráždi. Odporúčame tlmené neónové trubice s podielom červeného svetla. Teplota vody by sa mala pohybovať okolo 29°C, pH vody by malo byť na škále 6-7, karbonátová tvrdosť vody potom 3-12 stupňov. Skôr než terčovcov zakúpite, by ste mali 2 týždne počkať a nechať akvárium bez nich, aby sa v ňom stihol vytvoriť adekvátny biotop obsahujúci nevyhnutné baktérie. Tiež integrujte podvodné rastliny.
Kaprovité ryby
Kaprovité ryby patria do skupiny stavovcov a poznáme asi 3000 druhov. Tieto ryby žijú v Severnej Amerike, Európe, Afrike a Ázii a majú rôznu veľkosť. Môžu dorásť do dĺžky 2cm ale aj 2m. Ich čeľusť je bezzubá. Avšak v ich ústach sa nachádzajú pažerákové zuby. Na základe tohto poznávacieho znaku potom odlišujeme jednotlivé druhy. Pre kaprovité ryby je typická ich trecia vyrážka, ktorá sa v období trenia objavuje hlavne v oblasti hlavy.
Kaprovité ryby patria medzi všežravcov, v prírode sa živia rôznymi bezstavovcami a riasami. Pri kŕmení týchto rýb je dôležité vziať do úvahy konkrétny druh kaprovitej ryby, ktorú chováme. Napríklad zlaté rybky môžeme kŕmiť rastlinným krmivom ako je hlboko zmrazená strava alebo žaburinka. Dobre reagujú aj na živé kŕmenie a vločky. Dania uprednostňujú planktón a malé larvy mušiek. Možno im podávať aj mrazenú stravu alebo šalát. Koi kapre potrebujú stravu, ktorá bude obsahovať uhľohydráty, bielkoviny a tuky. Naviac je nutné kontrolovať množstvo krmiva, ktoré rybám dávate, pretože tieto ryby majú veľký apetít. Ak je kŕmenie k dispozícíí, tak neprestanú jesť.
Kaprovité ryby sú veľmi robustné, avšak pri nesprávnej starostlivosti môžu ľahko podľahnúť chorobe. Ak sa u nich objaví krupička, je jedinec pokrytý malými, bielymi bodkami, ktoré veľmi svrbia. Ryba sa trie o rôzne pevné časti akvária a stráca hmotnosť. Spôsobuje tiež hnitie plutiev. Dôvodom tohto ochorenia je špinavá voda alebo príliš veľké množstvo rýb v akváriu. Vplyvom zápalu postupne padá aj chvostová plutva. Infekcia žiabrov je tiež spôsobená hubami, je zapríčinená zlou teplotou vody a vysokým počtom populácie v akváriu.
Kaprovité ryby sú doma v rôznych klimatických zónach aj regiónoch na zemi. Preto sa spôsob ich chovu líši podľa daného druhu. Zlaté rybky sa cítia dobre v chladnej vode. Teplota 10-20°C im úplne vyhovuje, rovnako ako pH 6,5 - 8. Nie sú pre nich vhodné malé akvária, je nutné mať akvárium s dĺžkou aspoň 100 cm, aby sa ryba cítila dobre. Vhodným podlažím je piesok, pretože potravu zbierajú práve z dna. Majú radi hustý porast, pretože sa v ňom radi ukrývajú a môžu sa dožiť až 30 rokov. Majú radi spoločnosť svojich druhov, preto ich nechovajte samotných. Dania sú spokojné pri teplote vody 22 - 26°C a pH hodnote 5 - 6,5. Žijú v skupine, ktorá by mala mať aspoň 6 jedincov. Filtrácia prostredníctvom napr. rašelinového filtra je nevyhnutná. Tieto ryby nemajú rady intenzívne osvetlenie, v prírode sa pohybujú v tečúcich vodách, preto aj v akváriu ocenia prúd vody. Objem akvária okolo 200l je ideálny a akvárium by nemalo byť príliš husto zarastené podvodnou flórou. Kardinálky milujú vodu s teplotou 16 - 22°C a hodnoty pH medzi 6 a 8. Nemali by ste prekročiť teplotu 23°C, inak sa ryby stanú náchylné na rôzne ochorenia. Objem akvária by mal byť aspoň 54L. Kardinálky nemajú rady bujnú flóru, pretože chcú voľne plávať. Pár rastlín v akváriu je však nutnosťou, aby sa mohli v ich listoch ukrývať. Jedná sa o veľmi spoločenské ryby, ktoré by mali žiť v skupine aspoň 10 jedincov. Koi kapre potrebujú pre život dostatok priestoru, preto je vhodné ich chovať v rybníkoch. Majú radi spoločnosť a ideálny počet jedincov sa odvíja od veľkosti vodnej plochy, počítajte 1-3 m2 na jedinca. Pri chove v rybníku je nutné nasimulovať správne svetelné podmienky. Na vodnú plochu by nemali dopadať priame lúče svetla, avšak nesmie byť ani úplne zatienené. Odporúčame polotieň, minimálna hĺbka je 1,3m. Tu sa totiž zvieratá ukladajú na zimný spánok. V tomto období sa nesmú prebudiť ani premiestňovať. Tiež by ste mali pravidelne kontrolovať kvalitu a hodnoty vody. Tieto ryby znesú teploty od 3 do 30°C, hodnotu pH medzi 6,5-9.
Kde si môžete sladkovodné rybky kúpiť?
Určite je vhodné zakúpiť si sladkovodné rybky v odborných zverimexoch. Na internete môžete tiež nájsť adresy rôznych chovateľov rýb. Zároveň by ste si mali pred zakúpením jedinca riadne pozrieť, aby ste si domov neprinesli chorú alebo oslabenú rybku. Predtým, než si vyberiete obchod alebo chovateľa je vhodné prečítať si recenzie od iných zákazníkov. Na internete sú ryby dostupné tiež. Hoci je táto forma nákupu pohodlná, odrádzame Vás od nej. Samozrejme taký nákup Vám ušetrí mnoho času, avšak aj expresné dodanie je pre ryby veľmi stresujúca záležitosť. Ryby sú potom oslabené a môžu sa u nich prejaviť choroby.
Tečúca voda a jej obyvatelia
Typická voda, kde pstruha potočného takmer zaručene nájdete je voda rýchlo tečúca, studená a čistá s vysokým obsahom kyslíka. Pstruh potočný je jedným z pôvodných druhov tunajších rýb. Podľa miesta výskytu pstruh vytvára mnohé varianty, ktoré sa často nápadne líšia tvarom tela i sfarbením. Vo voľnej prírode dorastá do dĺžky okolo 50 cm a hmotnosti 1,5- 2 kg. Rast pstruha výrazne závisí od životného prostredia, pstruhy z nížinných vôd rastú rýchlejšie a dorastajú do väčších rozmerov ako pstruhy z horských potokov. Dĺžka ročného plôdiku môže byť rôzna, medzi 2,5 až 13 cm. U dvojročných pstruhov je to 10 až 23 cm a u trojročných od 15 po 30 cm. Dĺžka života pstruha potočného sa vo voľnej prírode odhaduje na 4 až 5 rokov, ale v zajatí sa podľa záznamov niektoré jedince dožili až 12 rokov. Pstruh potočný má veľmi jemné a lahodné mäso. Čisté bez akéhokoľvek znečistenia, či kontaminácie.
Čierna voda
Čierna voda je nížinná rieka so šírkou zväčša okolo desať, a hĺbkou do jedného metra. Jej pramene lokalizovali medzi Pezinkom a Svätým Jurom, avšak prvé rybársky zaujímavé úseky začínajú pod Bernolákovom. Čierna voda pomaly preteká cez polia Žitného ostrova, pričom jej vody občas rozbúri prah alebo kaskáda. Dno je zväčša blatisté, výnimky tvoria úseky pod kaskádami - tam zväčša nájdete broditeľné štrkové lavice. V Čiernej vode je možné aktívne loviť prakticky všetky druhy rýb pleskáčového a mrenového pásma. Z dravcov je najčastejším úlovkom azda boleň, za ním ostriež, zubáč, šťuka, sumec. Pri love na muchu vám najčastejšie zdvihne na druhom konci jalec, karas, plotica lesklá, podustva, nosáľ či kapor. Spôsob lovu závisí predovšetkým od momentálnej aktivity rýb, ale aj od prístupu k vode a jej stavu. Na muškárenie dobre prístupné sú najmä úseky v okolí Senca a Kráľovej, nižšie k Sládkovičovu sú brehy často zarastené kríkmi a trstinami, naviac vysoké a blatisté. Počas teplých mesiacov býva prietok - z dôvodu zvýšenej potreby vody pre zavlažovanie - výrazne väčší. Hladina v Čiernej vode je regulovaná. Zvyčajne koncom jari, počas leta a behom jesene, býva jej prietok výrazne väčší, čo sa spoločne s vegetačným obdobím podpisuje na silnej zakalenosti. V lete sú teda možnosti pre muškárenie z dôvodu nepriehladnosti vody veľmi obmedzené. Iná situácia je koncom jesene a počas zimy. Potreba zavlažovať polia je nízka, takže aj prietok Čiernej vody je výrazne znížený.