Kolokázia jedlá (Colocasia esculenta), u nás známa aj ako taro, je rastlina, ktorá si získava popularitu nielen pre svoj dekoratívny vzhľad, ale aj pre svoje jedlé hľuzy, listy a mladé výhonky. Pestuje sa ako trváca rastlina pre veľké zhrubnuté hľuzy, ktoré sú vynikajúcou náhradou zemiakov. V iných častiach sveta je známa aj ako kulkas, toran a pod mnohými inými názvami.
Charakteristika Colocasia esculenta
Colocasia, známa aj pod názvom „slonie uši“, patrí medzi obľúbené tropické rastliny, ktoré si získavajú srdcia záhradkárov a milovníkov izbových rastlín po celom svete. Táto rastlina fascinuje svojimi obrovskými listami, ktoré pripomínajú uši slona, a zároveň prináša do priestoru exotický nádych. Colocasia je rod rastlín z čeľade árónovité (Araceae), ktorý zahŕňa niekoľko druhov pochádzajúcich z tropických oblastí Ázie. Najznámejším druhom je Colocasia esculenta, známa aj ako taro. Táto rastlina má nielen estetický, ale aj hospodársky význam - v mnohých krajinách sa jej hľuzy používajú ako potravina.
Alokázia je dekoratívna, večne zelená rastlina s veľkými, šípovitými listami na veľkých stopkách. Veľkú dekoratívnosť prepožičiavajú listom hrubé žilky z oboch strán. Taro je mohutná rastlina s veľkými koreňmi. Stonka niekedy dosahuje 2 metrov, stopky 1 metra dĺžky. Alokázia je teplomilná rastlina.
Druhy Colocasia
Rod Colocasia zahŕňa niekoľko druhov rastlín, ktoré sú obľúbené pre svoje veľké, dekoratívne listy:
- Colocasia esculenta (Slonie ucho): Tento druh je najbežnejší a najznámejší. Má obrovské zelené listy v tvare srdca, ktoré môžu dorásť až do dĺžky 90 cm.
- Colocasia 'Black Magic': Tento druh má unikátne tmavo purpurové až čierne listy, ktoré vytvárajú dramatický kontrast v záhrade.
- Colocasia gigantea (Obrovská Colocasia): Ako už názov napovedá, tento druh dosahuje impozantné rozmery.
- Kolokázia jedlá ´ROYAL HAWAIIAN ® ALOHA´ je odroda taro rastliny (Colocasia esculenta), ktorá sa pestuje pre svoje dekoratívne listy a taktiež pre svoje korene, ktoré sa v zahraničných kuchyniach používajú ako potravina. Hlavným dôvodom pestovania je však jej estetická hodnota. Kolokázia je známa svojimi veľkými, sýto-zelenými listami s čiernym vnútorným sfarbením a zelenou žilnatinou v tvare srdca. Tieto listy môžu dosiahnuť dĺžku až 50 cm a šírku 30 cm.
Pôvod a rozšírenie
Taro pravdepodobne pochádza z nížinných mokradí v Malajzii. Odhaduje sa, že taro boli pestované v oblasti vlhkej tropickej Indii už 5000 rokov pred naším letopočtom. Z Indie sa ďalej rozšíril na západ do starovekého Egypta a neskôr bol opísaný gréckymi a rímskymi historikmi, ako dôležitá plodina. V Indii je známy ako "Gader". V Indonézii je nazývané Talas alebo keladi.
Prečítajte si tiež: Skopové mäso v slovenskej kuchyni
Predpokladá sa, že pochádza z Indomalajskej oblasti, možno z východnej Indie, Nepálu a Bangladéša. Rozšíril sa kultiváciou na východ do juhovýchodnej Ázie, východnej Ázie a na tichomorské ostrovy na západ do Egypta a východného Stredomoria a potom na juh a západ odtiaľ do východnej Afriky a západnej Afriky, kde sa rozšíril do Karibiku a Ameriky.
Pestovanie Taro
Keďže sa jedná o tropickú rastlinu, ak ju chceme pestovať musíme tomu prispôsobiť prostredie, preto pestujeme len ako interiérovú rastlinu s prípadným letnením, poprípade vo vykurovanom tropickom skleníku.
Podmienky pre úspešné pestovanie
V prípade kolokázie je základom úspešného pestovania pôda, ktorá dobre zadržiava vlhkosť, pretože na nedostatok vlhkosti je táto rastlina veľmi citlivá. Pôda by mala byť úrodná, mierne kyslá, so stredným alebo vysokým obsahom dusíka.
- Stanovisko: V období vegetácie kolokáziám doprajte stanovisko s priamym slnkom, prípadne polotieň.
- Teplota: Kolokázie podobne ako alokázie majú rady vyššie teploty, ideálne od 20-25 °C od jari do jesene. Optimálna teplota na výsadbu je 21 stupňov. Ak teploty nedosahujú túto úroveň, odrezky sadíme do kontajnerov s priemerom okolo 25 centimetrov a s bežnou záhradníckou zeminou. Do voľnej pôdy ich vysadíme, keď to teplota dovolí.
- Zálievka: Neznáša preschnutie substrátu, pri preschnutí nadzemná časť rastliny hynie, preto musíme rastlinu pravidelne zavlažovať. Colocasia miluje vodu, ale pozor na premokrenie. Udržiavajte pôdu vlhkú, ale nie rozmočenú.
- Vlhkosť: Colocasia potrebuje vysokú vlhkosť, aby mohla prosperovať. Pravidelne roste listy, najmä v suchších podmienkach, alebo ju pestujte v miestach s vyššou vlhkosťou, ako je kúpeľňa alebo blízko vodných plôch.
- Pôda: Dobre priepustná, vlhkosť udržujúca pôda: Colocasia potrebuje pôdu, ktorá je bohatá na organické látky, dobre priepustná, ale schopná udržať dostatočnú vlhkosť. Používajte pôdu, ktorá je obohatená o kompost alebo rašelinu, aby sa zlepšila jej schopnosť zadržiavať vlhkosť.
- Hnojenie: Na dosiahnutie vysokej úrody potrebuje taro rovnomerne vlhkú pôdu, vlhkosť pomôže udržať nastielanie. Rastlinu pravidelne prihnojujeme a pôdu odburiňujeme. Počas vegetačného obdobia (jar a leto) hnojte Colocasia raz mesačne hnojivom s vyšším obsahom dusíka, ktoré podporí rast veľkých, zdravých listov.
- Starostlivosť: Vyvinuté rastliny okolo stonky obhŕňame. Pravidelne odstraňujte žlté alebo poškodené listy, aby ste podporili rast nových a zdravých listov.
- Zimovanie: V chladnejších oblastiach Colocasia v záhrade neprežije zimu. Pri pestovaní v exteriéri si dajte pozor na zimné mesiace, kolokázie sú tropické rastliny, na zimu sa sťahujú do hľuzy.
Tipy pre úspešné pestovanie
- Svetlo: Jasné, nepriame svetlo: Colocasia preferuje jasné, nepriame svetlo, ktoré podporuje zdravý rast veľkých listov. Priame slnečné svetlo, najmä počas horúcich letných dní, môže spôsobiť popáleniny na listoch. Ak listy blednú alebo rastlina nerastie tak, ako by mala, môže to byť znak nedostatku svetla.
- Umiestnenie: Naša umelá rastlina Taro Araceae je veľmi pekná a vyzerá úžasne reálne a je vítaným doplnkom vo všetkých obytných priestoroch a kancelárií. Umelá Taro je určená do interiéru. Hodí sa aj do staršieho, ale najmä do svetlého moderného interiéru. V interiéri si ju môžete umiestniť do jedálne, zimnej záhrady, kuchyne, ale aj do obývacej izby, kde bude určite atraktívnou dekoráciou.
- Kombinácia: Môžete kombinovať jeden druh viacerých farieb, 2-3 druhy, ktoré usporiadate napríklad podľa výšky, šírky a k tomu pridáte ešte previsnuté rastliny. Do väčších keramických a drevených nádob môžete použiť i vždyzelené dreviny, zakrslé ihličnany s letničkami. Dá sa kombinovať naozaj veľké množstvo rastlín, ktoré budú spolu s naším Tarom vytvárať harmonický interiér.
- Presádzanie: Colocasia presádzajte na jar, keď začína obdobie aktívneho rastu. Použite bohatý, vlhkosť udržujúci substrát a kvetináč s dobrou drenážou.
- Rastlina dorastá až do výšky jedného metra.
Využitie Taro
Surové hľuzy sú jedovaté, ale po tepelnej úprave chutia výborne a sú skvelou náhradou zemiakov. Pripravíte z nich pyré, hranolčeky, čipsy, môžete ich variť aj opekať. Sú vhodné do polievok aj omáčok, dokonca z nich môžete urobiť plnku do sladkých koláčov, podobne ako sa to dá z gaštanového pyré. Predstavujú náhradu zemiakov, ale dajú sa využiť aj jej listy a mladé výhonky ako listová zelenina.
Taro hľuzy sú základnou potravinou v afrických, oceánskych a juhoázijských kultúrach a verí sa, že Taro bolo jednou z prvých kultivovaných rastlín.
Prečítajte si tiež: Tipy a triky pre použitie kladiva na mäso
Hľuzová zelenina
Hľuzová zelenina je všeobecný názov pre rôzne druhy zeleniny. Charakteristické je, že jedlé časti hľuzovej zeleniny rastú vždy pod zemou. Prvotný klíček rastliny počas rastu naberá na hrúbke a mení sa na hľuzovitý zásobníkový orgán. Hľuzová zelenina je predovšetkým bohatá na energiu a preto je ideálna ako sýta príloha k slaným pokrmom. Ďalšou výhodou hľuzovej zeleniny je jej zásaditosť. Je preto vhodná na neutralizáciu kyslosti mliečnych a mäsitých produktov. Čerstvá hľuzová zelenina ďalej obsahuje mnoho životne dôležitých a minerálnych látok, ktoré posilňujú imunitný systém. Hľuzová zelenina má obvykle šťavnatú, mierne horko-sladkú arómu.
Hľuzovú zeleninu možno z veľkej časti konzumovať surovú, avšak väčšinou sa pred použitím varí, dusí alebo pečie a tiež nakladá a fermentuje. Ľudia používajú hľuzovú zeleninu ako potravinu už tisícročia. Pôvodne sa však využívali divorastúce rastliny, ktoré sa konzumovali surové alebo boli pripravované nad ohňom. Postupne ako sa človek stále viac usadzoval, začal aj s pestovaním hľuzovej zeleniny, predovšetkým repy. V Južnej Amerike už prvé kultúry pestovali rôzne druhy hľuzovej zeleniny, ktoré sa v priebehu kolonizácie postupne rozšírili aj do ostatných častí sveta. Dnes sa hľuzová zelenina pestuje takmer všade na svete, predovšetkým v kontinentálnych klimatických oblastiach. Za hlavného pestovateľa exotickej hľuzovej zeleniny sa v súčasnosti považuje Čína. Keďže sa hľuzová zelenina pestuje na celom svete, je v predaji po celý rok.
Hľuzová zelenina sa používa v mnohých formách. Zemiaky napríklad slúžia ako obľúbená príloha k slaným pokrmom alebo ako hlavná prísada pri príprave rôznych zemiakových pokrmov. Ďalej sú niektoré druhy hľuzovej zeleniny tiež obľúbené ako korenie. Zázvor a kurkuma sú napríklad obľúbené korenie, zatiaľ čo z cukrovej repy sa vyrába cukor. Takisto sa hľuzová zelenina s obľubou používa aj pri príprave chutných šalátov, do ktorých sa primiešava ako nakladaná prísada, napríklad červená repa. V zásade možno veľa druhov hľuzovej zeleniny konzumovať v surovom stave, aj keď sa často varia, dusia alebo pečú.
Hľuzová zelenina je relatívne bohatá na kalórie, keďže poskytuje v priemere od 50 do 100 kalórií na 100 gramov. Tie sa delia takto: od jedného do troch gramov proteínov a tiež desať až 15 gramov sacharidov a maximálne 0,5 gramu tuku na 100 gramov. Hľuzová zelenina tak poskytuje predovšetkým sacharidy vo forme škrobov. Ako extrémne zásaditá potravina obsahuje hľuzová zelenina väčšinou na 100 gramov 200 až 400 miligramov draslíka. Ďalej čerstvá hľuzová zelenina obsahuje horčík, vápnik a železo. Hľuzová zelenina tiež poskytuje životne dôležité látky: v priemere od 5 až 15 miligramov vitamínu C a tiež malé množstvá vitamínu B6.
Bezpečnostné opatrenia
Hľuzy taro obsahujú oxalát vápenatý a za surova sú jedovaté, avšak po tepelnej úprave sú jedlé. Áno, všetky časti rastliny obsahujú šťavelan vápenatý, ktorý môže spôsobiť podráždenie pokožky a slizníc.
Prečítajte si tiež: Recepty na čínsku ryžu