Taliansko je významným producentom ryže v Európe, pričom viac ako 60 % talianskych spoločností sú rodinné firmy, ktoré sa venujú aj spracovaniu ryže. Jednou z takýchto spoločností je aj Riso Gallo, ktorá vznikla už v roku 1896, v čase, keď sa ryža v Taliansku ešte nepestovala a spracovatelia ju museli dovážať. V súčasnosti sa produkcii ryže venuje približne sto talianskych spoločností, čo umožňuje spoločnosti Riso Gallo nakupovať väčšinu suroviny priamo doma.
Riso Gallo: Príklad úspešnej rodinnej firmy
Riso Gallo je rodinná firma s dlhou históriou a silnou pozíciou na trhu. Na pozícii finančného riaditeľa spoločnosti pôsobí jeden z rodiny vlastníkov, Emanuele Preve, ktorý do firmy prišiel v roku 2013. Predtým pracoval v iných spoločnostiach a do Riso Gallo ho priviedol otec, aby pomohol zlepšiť zahraničné účtovníctvo.
Emanuele Preve sa aktívne podieľa na riadení firmy a zdôrazňuje dôležitosť plánovania nástupníctva v rodinných firmách. Vo firme v súčasnosti pôsobia aj traja bratia Emanuela Preveho, pričom dvaja z nich pracujú v operatíve - jeden ako marketingový a druhý ako prevádzkový riaditeľ. Štvrtý brat je predsedom predstavenstva. Štvorica súrodencov je šiestou generáciou vo vedení rodinného podniku. Až do piatej generácie bola firma v rukách dvoch rodín a volala sa Frugone & Preve. V tom čase rodina Preve odkúpila podiel rodiny Frugone a premenovala spoločnosť na Riso Gallo.
Spoločnosť ročne spracuje milión ton ryže a pilierom jej biznisu je maloobchod. Jej tržby v uplynulých rokoch rástli, vlani presiahli 129 miliónov eur. Firma ročne investuje v priemere dva milióny eur do zariadení, technológií a budov. Približne toľko vynakladá aj na reklamu.
Riso Gallo je prvou spoločnosťou na medzinárodnom trhu, ktorá rozbehla iniciatívu udržateľného pestovania ryže. Sama ryžu nepestuje, do procesu však zapojila farmárov, od ktorých vyžaduje, aby dodržiavali striktné pravidlá a aby mali od príslušných úradov certifikát pre udržateľnú produkciu. Väčšiu časť ryže kupuje od talianskych fariem, basmati ryžu dováža z Indie a Pakistanu. Aj pre ázijských producentov pritom platia rovnaké pravidlá udržateľného pestovania ako pre talianskych.
Prečítajte si tiež: Zmrzlina a gastronómia: Istria a Veľký Meder
Spoločnosť má tiež zaujímavú skúsenosť s angažovaním externého riaditeľa. Stalo sa to pred štyrmi rokmi, keď sa bratia nevedeli zhodnúť na niektorých dôležitých rozhodnutiach. Firme sa tento krok osvedčil a externý CEO ju vedie dodnes.
Aktuálna situácia na trhu s obilninami a ryžou
Svetová produkcia pšenice a kukurice by mala v roku 2020 dosiahnuť nový rekord. USDA (Ministerstvo poľnohospodárstva Spojených štátov) odhadlo v máji t. r. produkciu pšenice vo svete na úrovni 773 mil. ton (spotreba 753 mil. t) a kukurice 1188 mil. ton (spotreba 1164 mil. t). Najmä v USA sa očakáva mimoriadna úroda kukurice (produkcia tu medziročne stúpne o 17,5 % a zásoby o 31 mil. ton).
Do optimistických odhadov svetovej produkcie hlavných komodít však negatívne zasahuje celosvetová pandémia koronavírusu, ktorá ovplyvňuje medzinárodný obchod i vzťahy. Niektorí významní producenti zrnín (Ukrajina, Ruská federácia, Kazachstan, Rumunsko, Francúzsko, Čína, India) dokonca v národnom záujme prijímajú ochrannú obchodnú politiku a obmedzujú vývozy, čím vyvolávajú obavy ohľadom dostatočného toku obilnín a ryže vo svete. Bezpečnostné opatrenia na uzatvorených hraniciach európskych štátov naviac obmedzovali medzinárodnú prepravu komodít hlavne v prvých týždňoch marca 2020.
Negatívne dopady koronakrízy na európsky trh sa Európska komisia snaží zmierniť opatreniami pre organizáciu trhu s komoditami. Napríklad finančne podporuje súkromné skladovanie u tých komodít, ktoré sa členské štáty rozhodli spracovať mrazením, sušením či konzervovaním. Aj tieto okolnosti mali za následok nárast svetových cien obilnín v jarných mesiacoch t. r.
Okrem toho, historický prepad cien ropy kvôli náhlemu poklesu dopytu po prepuknutí pandémie spôsobil aj pokles produkcie etanolu, čo viedlo k výraznému zníženiu ceny kukurice (koncom apríla bola cena kukurice 3YC v Mexickom zálive USA len 131 eur na tonu). Tento vývoj má, samozrejme, vplyv aj na ceny na európskom trhu.
Prečítajte si tiež: Použitie talianskej ryže
Ak porovnáme medziročný vývoj európskych cien u niektorých komodít, zistíme rozdiel aj 15 - 50 eur na tonu. Cena pšenice potravinárskej napríklad stúpla - v nemeckom prístave Hamburg bola v polovici júna 2019 na úrovni 183 €/t, kým o rok neskôr je to 196 €/t. Až o 30 % medziročne stúpla cena pšenice tvrdej, keď pred rokom zaznamenala v talianskej -Bologni hodnotu 226 €/t, kým v júni 2020 v tom istom meste už stojí 276,50 €/t. Dokonca pšenica kŕmna má dnes oproti 183 €/t v Hamburgu v roku 2019 cenu 195 €/t. Naopak, cena kukurice klesla - kým v júni 2019 činila vo francúzskom prístave Bordeaux 183 €/t, o rok neskôr má hodnotu 169 €/t.
Vplyv počasia a klimatických zmien
Počasie je čoraz nestabilnejšie a má významný vplyv na produkciu obilnín a ryže. Nedostatok zrážok v zime a začiatkom jari negatívne ovplyvňuje nielen južné oblasti Slovenska, ale aj Maďarsko, východ Rumunska, časť Poľska, juhovýchod Nemecka, sever Francúzska a krajiny Beneluxu. Spolu s neskorším chladnejším májovým počasím to spomalilo fenologický vývoj ozimín v čase odnožovania a klasenia. Neskorší prebytok zrážok v oblastiach od severovýchodnej Európy, cez Poľsko, Moravu a sever Talianska až po juh Francúzska už pre oziminy prišiel prineskoro, aj keď vylepšil stav letných porastov.
Podľa analýz VÚPOP-u bol štvrtý štvrťrok 2019 na Slovensku pomerne teplý, zrážkovo normálny. Výsev ozimín tak mohol prebehnúť bez väčších problémov. Od začiatku roka 2020 bol však priebeh zimy mimoriadne teplý a miestami aj suchý. Zimná vlaha chýbala najmä na začiatku jari. Teplý a suchý marec 2020 - aj v severných častiach krajiny - umožnil začať s osevom jarín s dvojtýždenným predstihom. No aj tam, kde plodiny vyklíčili, ich počiatočný rýchly vývoj neskôr zabrzdil zrážkovo deficitný apríl aj chladnejší začiatok mája. Tvorba nadzemnej biomasy u pšenice, jačmeňa a repky začiatkom mája bola v južných častiach Slovenska len na úrovni 75 - 50 % oproti dlhodobému priemeru. Aj keď zrážky v druhej polovici mája a začiatkom júna začali dopĺňať deficit vlhkosti (50 - 100 mm), jarnému jačmeňu to už príliš nepomohlo. Vylepšil sa len stav porastov kukurice, slnečnice aj repky. V mnohých oblastiach postihnutých suchom však už bolo poškodenie porastov nezvratné a zrejme spôsobí zníženie úrody o 40 až 60 % oproti priemeru. Rozloženie zrážok bolo navyše nevyrovnané, často sa vyskytovali skôr lokálne a miestami boli až také intenzívne, že niektoré pozemky poškodili vodnou eróziou.
Celkovo je teda možné predpokladať o niečo nižšiu úrodu hlavných zrnovín na Slovensku v roku 2020 v porovnaní s predošlým rokom. Nebude to však natoľko dramatické, aby to ovplyvnilo ceny výrobkov z obilnín.
Prečítajte si tiež: Hlbšia analýza talianskej reklamy